Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-4-2013.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. X. H. XXXX, bytom V., L. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Nám. SNP 2, proti odporcovi: J. N., nar. X. H. XXXX, bytom V., R. XX, zastúpenému advokátkou: Ivetou Orlíkovou, Trnava, Kapitulská 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. septembra 2012 č. k. 17C/186/2010-372 a o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2013 č. k. 17C/186/2010-405, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci: komoda v zostatkovej hodnote 70 eur, počítačová zostava, monitor LCD, HP Photosmart, reproduktory 600 eur, počítačový stôl - CS 160 dekor buk 200 eur, stolička otočná 52 eur, fotoaparát zn. Panasonic 200 eur, masérsky stôl 150 eur, mixér 20 eur, v celkovej sume 1.292 eur a motorové vozidlo Peugeot 406 s navigáciou EVČ: V. XXX CO v zostatkovej hodnote 2.400 eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci: kuchynský stôl do štyrmi stoličkami v zostatkovej hodnote 200 eur, kombinácia chladničky s mrazničkou zn. Gorenje 200 eur, sporák s elektrickou rúrou 200 eur, klokeramická varná doska 200 eur, stacionárny bicykel 200 eur, manželská posteľ drevená s dvomi matracmi 500 eur, skriňa v spálni 100 eur, nočné stolíky - 2 kusy 100 eur, osobná váha zn. Gorenje 15 eur, kúpeľňové skrinky 2 kusy 100 eur, skrinky v chodbe 3 kusy 100 eur, vybavenie kuchyne 100 eur, hodnota motorového vozidla zn. Škoda 120 100 eur, sušička 300 eur, horský bicykel 100 eur, interiérové stoličky 2 kusy 150 eur v celkovej hodnote 2665 eura a prikázal odporcovi do výlučného vlastníctva tuje v hodnote 361,35 eura. Ďalej prikázal do výlučného vlastníctva odporcu nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X na R. ulici v V. zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správy katastra Trnava, na LV č. XXXX, kat. úz. V., obec V., okres V., v celkovej hodnote 112.174,27 eur. Odporcovi uložil povinnosť splatiť úver ŠFRB na základe zmluvy o poskytnutí podpory , uzavretej podľa ustanovení zák. NR SR 124/1996 Zz. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. zmluvy 207/885/2003, z 29.4.2003, ktorého zostatok ku dňu rozvodu manželstva účastníkov konania ako nesplatená istina činila 19031,83 eura a nesplatené úroky 4969,55 eura. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania BSM účastníkov konania sumu 40311,25 eura v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť navrhovateľkou a odporcom spoločne a nerozdielne súdny poplatok a náhradu trov konania titulom trov konania štátu nerozhodol s odôvodnením, že tak učiní samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania hnuteľné veci nadobudli tak ako je uvedené vo výroku, pričom nebola medzi nimi ani sporná zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa prihliadol a prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva podľa toho pre koho boli veci zakúpené alebo u koho sa nachádzajú. Dôvodil, že medzi účastníkmi nebola spornou ani hodnota nadobudnutej nehnuteľnosti účastníkmi konania, rodinného domu s. č. XXXX s vonkajšími úpravami, zapísaného na LV č. XXXX, ktorá bola preukázaná znaleckým posudkom znalca Ing. art. Radovana Hečka č. 174/2010 zo dňa 12. júla 2010 a to okrem oplotenia záhrady vo výške 2.218,33 eur, ktoré realizoval sused účastníkov a ktorá predstavovala sumu 114.392,60 eur, avšak súd prvého stupňa nepovažoval za preukázané, že odporca pred uzavretím manželstva z vlastných finančných prostriedkov na tejto stavbe rodinného domu vybudoval základy, deku, obvodové múry na prvom nadzemnom podlaží, prípojku vody, prípojku kanalizácie, vodomernú šachtu, ktoré práce predstavovali podľa vyčíslenia znalca sumu 23.069,35 eur a to z dôvodu, že tieto skutočnosti odporca nepreukázal dokladmi. Súd prvého stupňa taktiež nepovažoval za preukázané, že odporcovi jeho rodičia darovali sumu 600.000 niekdajších Sk, ktorú investoval do predmetnej nehnuteľnosti, pretože o tom nebola spísaná žiadna darovacia zmluva, neboli prítomní svedkovia a túto skutočnosť potvrdila iba matka odporcu prehlásením z 23. februára 2012, pričom odporca nepredložil ani žiaden hodnoverný doklad o realizácii týchto prác, nepredložil faktúry, pokladničné doklady, predložil iba prehlásenia osôb. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že dňa 29. apríla 2013 odporca uzavrel so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory, na základe ktorej mu bola poskytnutá podpora vo výške úveru 700.000 niekdajších Sk pri úrokovej sadzbe 2,6% a doby splatnosti 26 rokov so začiatkom splácania tri mesiace a podľa dodatku zo 17. augusta 2005 navrhovateľka pristúpila k dlhu z tejto zmluvy na základe uzavretia manželstva s odporcom 12. júla 2003 a z týchto finančných prostriedkov účastníci hradili výstavbu predmetného rodinného domu a ku dňu rozvodu nevyplatená istina činila 19.031,83 eur a úroky 4.969,55 eur, spolu v sume 24.001,38 eur. Z potvrdenia prvej stavebnej sporiteľni mal za preukázané, že do uzavretia manželstva odporca našetril sumu 2.042,93 eur a po zrušení zmluvy mu boli vyplatené na účet prostriedky v sume 4.272,97 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že finančné prostriedky vložené na účet 22. februára 2010 vo výške 2.000 eur patria do BSM, pretože boli vložené v deň, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva a súd mal za to, že finančné prostriedky na účte navrhovateľky v sume 2.798,84 eur patria do BSM účastníkov. Súd nemal za preukázané, že vklad 1.700 eur splatený 5. januára 2010 odporcom patrí do hodnoty BSM, nakoľko v konaní bolo preukázané, že túto sumu poskytla odporcovi jeho matka prevodom zo svojho účtu. Súd taktiež nemal za preukázané, že by do hodnoty BSM patril rozdiel ceny, za ktorú bol byt odporcu predaný, podľa tvrdenia navrhovateľky 1.000.000 niekdajších Sk, keďže v zmluve sa uvádza, že bol predaný za 700.000 Sk a cena z ktorej sa vychádzalo pri jeho výmene s bytom v hodnote 800.000 Sk, teda rozdiel 200.000 Sk by mal patriť do BSM, pretože tieto skutočnosti hodnoverným spôsobom navrhovateľka nepreukázala. Ďalej súd nemal za preukázané, že by do BSM patrila suma vyplatená bývalej manželke odporcu v sume 100.000 niekdajších Sk, keďže túto sumu splácala matka odporcu a doposiaľ jej vyplatila 70.000 niekdajších Sk a zostatok sa zaviazala jej vyplatiť. Taktiež do BSM nezapočítal súd prvého stupňa výživné hradené počas manželstva účastníkov konania dcére odporcu. Vyporiadanie vykonal súd podľa § 150 OZ, keď hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva účastníkov konania a nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporcu, ktorému pripadli i dlhy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nakoľko každý z účastníkov bol úspešný v polovici žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol, že o uložení povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku rozhodne osobitným uznesením.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 4.370,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava a štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 148 ods. 1 a 151 ods. 6 z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) a § 2 ods. 1 písm. c) z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu z. č. 71/1992 Zb. dôvodiac, že vo veci samej o vyporiadanie BSM bolo rozhodnuté rozsudkom z 27. septembra 2012 č. k. 17C/186/2010-372 a vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol o povinnosti oboch účastníkov zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne, keď celková vyporiadavaná suma činí 145.692,86 eur, súdny poplatok 3% predstavuje 4.370,50 eur, na zaplatenie ktorého zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne. O trovách konania štátu rozhodol tak, že štátu náhradu nepriznal, keďže zo spisu vyplýva, že štátu žiadne trovy nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Odporca vo veci samej a navrhovateľka len voči trovám konania.
Odporca svojim odvolaním namietal, že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia, keď v odôvodnení obšírne uvádza čoho sa domáhala navrhovateľka, avšak vyjadrenie odporcu sa v odôvodnení nenachádza, teda odôvodnenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Poukázal i na porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď samosudca v rámci konania len uviedol zhodu účastníkov ohľadne hnuteľných vecí, vyjadril svoj názor ohľadne uplatnenia nároku na polovicu plnenia z titulu platenia výživného odporcom a vyjadril svoj názor ohľadne uplatnenia nároku navrhovateľky, že záväzok odporcu voči ŠFRB z titulu uzavretej zmluvy zo dňa 29. apríla 2003 je len jeho záväzkom ale keďže čerpanie finančných prostriedkov nastalo po uzavretí manželstva a bolo spotrebované na stavbu rodinného domu, patrí do BSM. V rozpore s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. sa konajúci súd k ostatným nárokom uplatneným zo strany navrhovateľky, k tvrdeniam odporcu, k vykonaným dôkazom a navrhovaným dôkazom nevyjadril počas celého konania až do ukončenia dokazovania. Namietal, že z jeho strany bolo v rámci dokazovania navrhovaných viacero dôkazov a to vypočutie svedkov podaním z 1. marca 2012 a doplnenie dokazovania podaním z 27. júna 2012, pričom konajúci súd sa v rámci konania nevyjadril z akého dôvodu navrhované dôkazy nevykoná, čím porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Poukázal i na tú okolnosť, že súd v rámci konania na základe tvrdených a preukazovaných skutočností nevyjadril svoje právne posúdenie veci, nezhrnul a nezhodnotil, na ktoré právne významné rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov zamieria svoj proces dokazovania. Vzhľadom na absenciu takéhoto konania považoval odporca vyčíslenie hodnoty prác vo výške 23.069,35 eur za nesporné a to z dôvodu, že sama navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení z 27. apríla 2012 a z 29. marca 2011 nepoprela vykonanie týchto prác pred uzavretím manželstva a preto (odporca) považoval za dostatočne preukázané, že tieto práce do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria a konajúci súd na základe takto zhodného tvrdenia účastníkov mal zamerať svoje dokazovanie na preukázanie určenia miery podielu účastníkov na zaplatení hodnoty prác ale súd prvého stupňa nesprávne zaradil hodnotu prác pred uzavretím manželstva do majetku BSM. Doplnil, že účastníci sa zhodli v tom, že ide o hodnotu investícií do časti stavby, ktorá bola vykonaná pred uzavretím manželstva a časť hodnoty investícii na nehnuteľnosti mala byť zohľadnená v prospech odporcu a to z dôvodu, že bol výlučným vlastníkom pozemku, ktorý dostal darom od svojej matky a na ktorom začal vykonávať stavbu, pričom práce by nemohol vykonávať pokiaľ by nemal stavebné povolenie a tým, že nebol ženatý, dostal stavebné povolenie na svoje meno a účastníci sa zhodne vyjadrili, že práce ohodnotené znalcom boli vykonané do uzavretia manželstva. Poukázal, že mal vydané stavebné povolenie na svoje meno, a preto mohol požiadať o poskytnutie štátnej podpory, vtedy ako slobodný muž a túto podporu i dostal, pričom je všeobecne známe, že o podporu sa môže žiadať, len ak je k dispozícii časť finančných prostriedkov, resp. preinvestovaná časť stavby a v prípade, že navrhovateľka i tak žiadala zahrnutie investícií vložených do nehnuteľnosti pred uzavretím manželstva do BSM bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke a nie na odporcovi. Namietal i nesprávne vyhodnotenie poskytnutia mu daru a použitie prostriedkov z daru na stavbu nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nepovažoval súd prvého stupňa za preukázané, že rodičia mu darovali sumu 600.000 niekdajších Sk, ktoré investoval do nehnuteľnosti, pretože o tom nebola spísaná darovacia zmluva a taktiež nemal za preukázané, že by boli použité na úhradu nákladov, ktoré odporca dokladoval prehláseniami ľudí, keď s takýmto odôvodnením nemôže súhlasiť, keďže súd prvého stupňa pri preukázaní tejto skutkovej okolnosti porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., v tejto súvislosti poukázal i na ust. § 628 OZ, keď písomná forma darovacej zmluvy je povinná iba v prípade, že je predmetom daru nehnuteľnosť. Uviedol, že navrhol svedkov, ktorých súd prvého stupňa nevypočul a svoj postup v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nezdôvodnil. V časti vyporiadania BSM ohľadne spoločných úspor mal za to, že súd správne zaradil i úspory do BSM, ale nesprávne ich vyporiadal, keď nesprávne uviedol, že finančné prostriedky boli spotrebované do rozvodu manželstva, keď v tejto súvislosti nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže navrhovateľka nepoprela výber peňazí súd prvého stupňa mal dokazovanie zamerať na predloženie dokladov zo strany navrhovateľky ohľadne spotrebovania spoločných úspor a ak takéto dokazovanie nevykonal, tak mal priznať polovicu úspor odporcovi. V neposlednom rade namietol i nesprávne uvedenie hnuteľných vecí bez bližšej špecifikácie, teda bez akéhokoľvek nezameniteľného určenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania považuje za nesprávny a to s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. V rámci mimosúdneho riešenia bola posledná písomná ponuka odporcu uvedená vo vyjadrení k návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 27. apríla 2010 a vyplývalo z nej, že jej chce zaplatiť 8.298,59 eur, keď táto skutočnosť bola pre ňu rozhodujúcou, išlo o neprimerane nízku sumu a preto sa musela obrátiť na súd a keďže súd zaviazal odporcu na vyrovnaní zaplatiť jej 40.311,25 eur, mala v konaní úspech. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania a to na trovách právneho zastúpenia celkom 4.383,67 eur, pri tarifnej hodnote vychádzala zo sumy 121.691,45 eur a z odmeny za jeden úkon v sume 546,04 eur, pričom trovy právneho zastúpenia si uplatnila celkom za 11 úkonov, 11 paušálov a DPH 20%.
K odvolaniu odporcu vo veci samej sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa stotožnila s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhla ho vo veci samej potvrdiť a v časti trov konania, v zmysle jej odvolania zmeniť.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka dôvodiac, že ho považuje za nesprávne, keď považovala za pochybenie, že súd prvého stupňa už v rozsudku uviedol, že rozhodne samostatným uznesením a uviedol i to ako rozhodne v budúcnosti, t.j., že zaviaže navrhovateľku a odporcu zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne, zrejme bez ohľadu na výsledok konania a pomer úspechu. Dodala, že v konaní bola 100% úspešná, pretože pokiaľ by jej bol odporca v rámci mimosúdneho riešenia ponúkol veci za rovnakého rozdelenia ako je to uvedené v rozsudku a sumu minimálne 40.000 eur namiesto ponúknutej sumy 8.298,59 eur, bola by s tým súhlasila a nebola by podávala návrh, a preto je toho názoru, že odporca zavinil predmetné konanie s tým, že v rámci mimosúdneho riešenia veci jej predložil neprimeraný a pre ňu neakceptovateľný návrh. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a zaviazal k úhrade súdneho poplatku vo výške 4.370,50 eur výlučne odporcu.
K odvolaniu navrhovateľky voči uzneseniu sa vyjadril i odporca. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne, pretože súd vychádzal z toho akým pomerom rozdelil spoločný majetok BSM a ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané. Tvrdenie navrhovateľky, že bola so svojim návrhom 100% úspešná považuje za nepravdivé, keď sa síce pokúšala o mimosúdne vyporiadanie, avšak žiadala oveľa vyššiu sumu ako jej bola v súdnom konaní priznaná a rozsah majetku, ktorý vtedy navrhovala vyporiadať sa nezhodoval s rozsahom majetku, ktorý navrhovateľka uplatnila súdnou cestou. Dodal, že i on mal záujem o vyporiadanie mimosúdnou cestou, avšak ani v jednom pokuse o mimosúdne vyporiadanie navrhovateľka neakceptovala spoločný dlh voči ŠFRB a nebola zhoda v rozsahu majetku, čo potvrdila i v samotnom návrhu i vo svojich prednesoch na pojednávaní. Ku svojmu vyjadreniu predložil i návrh dohody o vyporiadaní BSM.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok i uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie sú vecne správne a je potrebné ich zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Odvolateľ, odporca odvolanie vo veci samej odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a to najmä nedodržaním ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135 O.s.p..
Vychádzajúc z obsahu odvolania a v ňom vytýkaných nedostatkov odvolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Táto okolnosť je významná najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho podmienku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odporca namietal nesprávne odôvodnenie, nepresvedčivú argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a porušenie jeho procesných práv.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné, zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práva účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú Judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa musí teda vždy uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolnosti každej veci. Nie je nutné, resp. nevyžaduje sa, aby na každý argument strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve v konkrétnej veci zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov). Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.
Odvolací súd skúmal i námietku odporcu v nedodržaní procesného postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (podľa ktorého predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli) a dospel k záveru, že táto je dôvodná.
Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v ustanovení § 118 O. s. p.. Z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do O. s. p. malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.
V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup (§118 ods. 2 O. s. p.), keďže ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom prvého stupňa nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní zohľadnil lebo v nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).
Odvolací súd k veci ešte považuje za nutné dodať, že súd prvého stupňa sa neriadil celkom dôsledne ani ním citovanou právnou úpravou a neustálil tak správne masu BSM, resp. v tomto smere panovali pomerne závažné a v čase rozhodovania súdov oboch stupňov neodstránené pochybnosti.
Podľa § 143 O. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 118 ods. 1 O. z. predmetom občianskoprávnych vzťahov (a teda i predmetom vlastníckeho práva aj v jeho forme v podobe práva v BSM, resp. už len bývalého takéhoto práva majúceho sa po jeho zániku vyporiadať) sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty; podľa § 119 O. z. veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné (ods. 1 ustanovenia) a nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (ods. 2 ustanovenia) a napokon podľa § 120 O. z. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila (ods. 1 ustanovenia) a stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Vyporiadanie sa vykonáva v širšom zmysle a navrhovateľ i odporca musia bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázať, najmä investície z vlastného majetku do výlučného majetku, keď tu platí, že pri snahe ktoréhokoľvek účastníka čokoľvek vyňať z režimu BSM dôkazné bremeno zaťažuje bezvýhradne účastníka tvrdiaceho takúto výnimku z pravidla. Takisto v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu platí, že odporca je povinný svoj záujem o nehnuteľnosť podoprieť schopnosťou vyplatiť navrhovateľku.
Nedodržanie procesného postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. ako i neposkytnutie konkrétnych vlastných záverov či úvah súdu prvého stupňa o jednotlivých dôkazoch v predmetnej veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia (pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky, majúce sa najskôr zodpovedať v konaní pred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým suplovať všetku činnosť okresného súdu).
Táto i ďalšie vyššie spomenuté vady potom bránili tomu, aby sa napadnutý rozsudok mohol stať predmetom rozhodovania o ňom odvolacím súdom s konečnou platnosťou a odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než o odvolaniach rozhodnúť (podľa § 221 ods. 1 písm. f/aj h/ O. s. p. i odseku 2 takého istého ustanovenia) spôsobom podávajúcim sa z výroku tohto jeho uznesenia
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, vykonať dokazovanie za dodržania procesných zásad stanovených v § 118 O.s.p., podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania. Ak vec dospeje do takéhoto štádia, potrebné je mať samozrejme na zreteli i čo najpresnejšiu a najstručnejšiu formuláciu výroku rozsudku (kam patrí identifikácia všetkých vecí avšak spôsobom vylučujúcim ich zámenu s inými vecami) vo vykonateľnej podobe.
Odvolací súd zrušil i od výroku vo veci samej závislý výrok o trovách konania ako i napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti. Rozhodnutie o nedostatku práva oboch účastníkov konania o vyporiadanie BSM na náhradu trov konania je síce možným, nie však jediným do úvahy prichádzajúcim riešením a nejde ho (bez ďalšieho) odôvodniť len získaním každým z účastníkov polovice majetku, teda súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil právne ani vecne. Pri skončení konania sa ukladá povinnosť na poplatok za konanie, resp. vyporiadanie (tu por. položku č. 6 písm. b/ Sadzobníka v Z. s. p.), pričom povinnosť sa ukladá spravidla obom účastníkom konania (§ 2 ods. 1 písm. a/ Z. s. p.), každú prípadnú výnimku z pravidla treba riadne odôvodniť a zohľadniť aj prípadné oslobodenie niektorého účastníka od platenia súdnych poplatkov.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.