Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/132/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Mgr. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom, R. XX, Z., zastúpeného JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Bratislava, Nám. SNP 22, proti povinnému: Ing. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Y. XXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Bratislava, Dunajská 25, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera, Exekútorský úrad Bratislava, Radlinského 27/B pod sp. zn. EX 178/2012, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.12.2012, č. k. - 72, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom pod sp. zn. EX 178/2012. Súdnemu exekútorovi bol dňa 23.08.2012 doručený návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky z exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -561 zo dňa 03.06.2010, ktorým bol zmenou prvostupňového rozhodnutia (Okresného súdu Bratislava III č. k. -485 zo dňa 20.07.2009) v rámci odvolacieho konania povinný zaviazaný k zaplateniu 42.421,83 eur s 10,17% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2002 do zaplatenia a k náhrade trov konania 12.459,66 eur.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému podal tento námietky proti exekúcii a zároveň navrhol odklad exekúcie. Námietky odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Uviedol, že právnym titulom vzniku vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní bol nárok (oprávneného) na vrátenie vkladu tichého spoločníka, ktorý mal údajne vzniknúť oprávnenému na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.05.2001 medzi oprávneným a povinným, ktorý v tom čase pôsobil ako živnostník. Túto zmluvu prvostupňový súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú podľa , odvolací súd toto právne posúdenie zmenil, keď konštatoval, že zmluvu je potrebné v tej časti, ktorá je predmetom konania, posúdiť ako zmluvu o tichom spoločenstve podľa a nasl. . Na základe zmluvy oprávnený poskytol povinnému viacerými platbami v období od 26.05.2001 do 02.07.2001 sumu celkom 42.421,83 eur. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že povinný dňa 01.03.2002 ukončil svoje podnikanie na základe dovtedajších živnostenských oprávnení. Podľa „do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania". Oprávnený sa teda mohol domáhať vrátenia svojho údajného vkladu tichého spoločníka po uplynutí 30 dní od zániku podnikateľského oprávnenia povinného, teda od 01.04.2002. V zmysle uvedeného považuje povinný vymáhanú pohľadávku oprávneného za premlčanú s poukazom na . Poukázal na to, že predmetné ustanovenie má kogentný charakter a účastníci zmluvy ho nemohli dohodou vylúčiť. O nároku oprávneného, uplatneného v súdnom konaní, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím

druhostupňového súdu počas plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty. Zostávajú tak zachované účinky 10- ročnej premlčacej lehoty, ktorej plynutie sa neprerušilo. Tomuto zodpovedá aj ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (vo veciach sp. zn. , ). Pohľadávka priznaná oprávnenému mohla byť nútene vykonaná iba do 01.4.2012, pričom k zahájeniu exekučného konania došlo dňa 23.08.2012. Je preto zrejmé, že k zániku vymáhateľnosti nároku z exekučného titulu došlo pred začatím exekučného konania.

V danom prípade bol exekučnému súdu k návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie predložený ako exekučný titul právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Týmto rozhodnutím bol povinný zaviazaný k peňažnému plneniu voči oprávnenému. Podľa odôvodnenia rozhodnutia nárok bol priznaný oprávnenému titulom vrátenia vkladu tichého spoločníka v zmysle , keď súd uzavrel, že oprávnený sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na podnikaní povinného ako živnostníka s podielom 50% a účasť oprávneného ako tichého spoločníka na podnikaní zanikla podľa . Prvýkrát sa oprávnený mohol domáhať tohto plnenia voči povinnému dňom 01.04.2002, o čom svedčí aj v exekučnom titule priznaný nárok na úrok z omeškania od 01.04.2002.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhovuje námietkam povinného, pretože je preukázateľné, že v danom prípade uplynula všeobecná premlčacia lehota, ktorú upravuje . Prvostupňový súd uviedol, že obmedzenie premlčacej doby podľa spomenutého je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov. Maximálna dĺžka premlčacej doby je v tomto ustanovení určená na 10 rokov a začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh tejto premlčacej doby nemá vplyv spočívanie, takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré zákon umožňuje, sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Túto dobu nemožno nijako meniť, ani ju vylúčiť. V danom prípade všeobecná premlčacia lehota uplynula dňom 01.04.2012. V čase začatia exekučného konania (23.08.2012) bol teda nárok oprávneného už premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinného musel súd na ňu prihliadnuť a konštatovať, že námietky proti exekúcii boli dôvodné a preto bolo potrebné im vyhovieť.

Prvostupňový súd ďalej vyhovel návrhu na odklad exekúcie, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, že súd mal z podaní povinného (predloženého dovolania) a pripojených rozhodnutí skutočnosť o prebiehaní dovolacieho konania za osvedčenú, a teda že prebieha konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie (výsledkom rozhodnutia dovolacieho súdu môže byť aj zrušenie exekučného titulu). Súd poukázal na to, že samotné začatie dovolacieho konania ešte neznamená, že je namieste bez ďalšieho povoliť odklad exekúcie. Súd preto pri rozhodovaní o povolení odkladu nevychádzal iba zo skutočnosti, že tu bolo podané dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ale zvážil aj pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie pre povinného a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného odkladom, a to predovšetkým s poukazom na to, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Ex. por. - "navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.").

Oprávnený podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v ktorom uviedol, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu zásady tzv. „rovnosti zbraní“, pričom za takého porušenie považoval oprávnený skutočnosť, že príslušný okresný súd nezaslal námietky povinného spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti na vyjadrenie oprávnenému bezprostredne po tom, ako mu boli predložené exekútorom, ale rozhodol o nich skôr, ako bol s nimi oprávnený oboznámený.

Oprávnený ďalej uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil skutočnosť, že v čase uplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty podľa bol exekučný titul zrušený, resp. formálne zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu SR a znovu sa obnovil až nálezom Ústavného súdu, ktorý bol doručený oprávnenému dňa 01.08.2012 a teda bolo namieste aplikovať , podľa ktorého: „Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako

3 mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať.

Oprávnený poukázal v odvolaní na to, že sa súd vôbec nezaoberal tým, či výkon práva vzniesť námietku premlčania v exekučnom konaní zo strany povinného nie je v rozpore s dobrými mravmi resp. zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti tohto prípadu, vrátane príbuzenského pomeru medzi účastníkmi konania.

Na záver vyjadril oprávnený nesúhlas s odkladom exekúcie, keď upozornil na to, že povinný na základe doterajších šetrení vykonaných súdnym exekútorom nemá žiadny majetok, ktorý by bol spôsobilý v relatívne krátkej dobe uspokojiť vymáhanú pohľadávku aj s príslušenstvom a právny záver súdu o nezvratnej majetkovej ujme, ktorá by bola povinnému spôsobená teda neobstojí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou, účastníkom konania ( a EP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a EP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v zmysle , potvrdiť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 36 ods. 2 EP: Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 50 ods. 3 EP: Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 EP: Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa § 56 ods. 2 EP: Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57)

Podľa : Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Odvolací súd len dodáva, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených zákonoch. Námietky sú teda procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie, smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Jednou z hmotnoprávnych skutočností vedúcich k vyhoveniu námietkam je skutočnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem. Dôvody zániku práva obsiahnuté v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd správne konštatoval skutočnosť, že v danom prípade uplynula všeobecná premlčacia lehota dňom 01.04.2012 a v čase začatia exekučného konania bol už nárok oprávneného premlčaný. Prvostupňový súd tak správne aplikoval ustanovenie . Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený disponoval vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (exekučný titul) už odo dňa 25.07.2010, pričom návrh na vykonanie exekúcie podal u súdneho exekútora až dňa 23.08.2012. Z uvedeného vyplýva, že nie je namieste aplikácia ustanovenia ObchZ z dôvodu nesplnenia predpokladu právoplatného priznania práva v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí.

V danej veci vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie dňa 20.03.2014, sp. zn. , právoplatné dňa 12.05.2014, ktorým zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (exekučný titul) a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.