Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1Cob-275-2009.pdf
PDF · 101.23 KB
No categories available
1Cob/275/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Repkovej a členiek senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Danice Michalkovej v právnej veci žalobcu: M.. P. P., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom ul. S. č. XX,. L., zast. J.. P. E., advokátom, N.. S. č. XX,. B., proti žalovanému: I.. P. N., nar. XX.. XX.. XXXX,. ul. X.. M. č. XX, L., zast. J. P. M., advokátom, D. č. XX, B., o zaplatenie 42.421,83 Eur ist. a prísl. (1.278.000,- Sk), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. 07. 2009 č. k. 23Cb/9/09-485 takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. 07. 2009 č. k. 23Cb/9/09-485 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 42.421,83 Eur s 10,17 % ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2002 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 12.459,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom po vykonaní dokazovania výsluchom žalobcu, právnych zástupcov účastníkov, výpoveďou svedkyne J.. I. N. a listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcej spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným uzavretej dňa 19. 05. 2001, výpismi z účtu žalobcu zo dňa 26. 05. 2001, 07. 06. 2001, 02. 07. 2001, 15. 08. 2001, 19. 09. 2001, daňovým priznaním žalovaného za rok 2001, notárskou listinou zo dňa 18. 09. 2003, zmluvou o prevode obchodného podielu spoločnosti M. G. žalovanému, oznámením žalovaného o ukončení podnikania ku dňu 01. 03. 2002 a ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému vo výške 7.573,92 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa 19. 05. 2001 bola spísaná listina s názvom Zmluva o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcej kúpnej zmluve o založení spol. s r. o. podľa ust. § 476 a nasl., § 673 a nasl., § 289 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len zmluva), v ktorej boli ako zmluvné strany uvedení ako predávajúci podnikateľ I.. P. N. - P., B. a kupujúci tichý spoločník M.. P. P.. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu na vrátenie vkladu tichého spoločníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podstatou a predmetom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bola snaha spoločne podnikať, pričom žalobca chcel podnikať i v oblasti tzv. kongresovej turistiky, teda v predmete činnosti, v ktorej podnikala spoločnosť G. L.., spol. s r. o., so sídlom v Prahe, v ktorej bol žalobca spoločníkom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca ako spoločník mal zákaz konkurencie podnikať v rovnakom predmete činnosti, keďže takýto zákaz nevyplynul ani zo spoločenskej zmluvy spoločnosti G. L.., spol. s r. o. Súd však považoval zámer žalobcu podieľať sa na podnikaní iného právneho subjektu ako spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom v ČR, v rovnakom predmete činnosti, za také správanie, ktoré
napĺňa znaky zakázaného konkurenčného konania a ktoré vylučuje Obchodný zákonník SR aj Obchodný zákonník ČR.
Základom sporu medzi účastníkmi bolo posúdenie prejavu vôle účastníkov v uvedenej zmluve a súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedená zmluva je zmluvou nepomenovanou podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, pretože v čase jej uzatvárania neboli obaja účastníci podnikateľmi, preto nie je možné na túto zmluvu použiť ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, že jednotlivé čiastkové zmluvy uvedené v predmetnej zmluve nie je možné chápať samostatne a jednotlivo. Všetky tieto zmluvy tvoria jeden celok nielen preto, že sa nachádzajú na jednej listine, ale vyplýva to z ich obsahu a významu. Plnenia podľa týchto zmlúv tvoria a vyjadrujú obsah celého právneho vzťahu medzi účastníkmi. Tomuto vzťahu sa najviac približujú ustanovenia o tichom spoločenstve. Žalobca sa však chcel podieľať na podnikaní a vyvíjať činnosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom predmetom zmluvy o tichom spoločenstve nie je aktívne podieľanie sa tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa. Preto aj účastníci modifikovali zmluvu o tichom spoločenstve tak, aby vyjadrovala úmysel zmluvných strán. Aj z výpovedí žalobcu v konaní je zrejmé, že túto zmluvu považoval za čisto formálnu s plnením na základe dôvery a účastníci si stanovili základné rámcové body ich ďalšej spolupráce. Uvedenú zmluvy by nebolo možné realizovať, ak by jej obsahom boli tri samostatné zmluvy. Podľa zmluvy o predaji podniku mal žalobca nadobudnúť polovicu podniku žalovaného, ktorú však nemohol prevádzkovať, keďže nikdy nemal živnostenské oprávnenie. Zo zmluvy o tichom spoločenstve nie je zrejmé, či sa tento vklad žalobcu mal týkať celého podniku žalovaného, alebo len tej časti, ktorá nepodliehala zmluve o predaji podniku a podľa tretej zmluvy mali účastníci založiť novú obchodnú spoločnosť. O úmysle účastníkov zmluvy spoločne podnikať svedčí aj čl. III predmetnej zmluvy. Naviac zmluva o tichom spoločenstve nemá náležitosti a to záväzok tichého spoločníka poskytnúť vklad do podnikania ani záväzok podnikateľa na platenie časti zisku a určenie výšky podielu tichého spoločníka na zisku. Na základe výkladu prejavu vôle zúčastnených strán v súlade s ust. § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka bol nepochybný a rovnaký úmysel strán smerujúci k ich spoločnému podnikaniu a to aj s poukazom na správanie sa strán po uzavretí zmluvy. Úmyslom zmluvných strán nebolo vloženie sumy 1.278.000,- Sk do podnikania žalovaného, ale založenie spoločného podniku, čo sa aj stalo dňa 07. 12. 2001, kedy bola založená spoločnosť M. S., s. r. o. Žalobca si svoje finančné povinnosti vyplývajúce z tejto dohody splnil a žalovanému uhradil celkom 2.835.350,60 Sk a podieľal sa na zakladaní novej spoločnosti. Na základe návrhov žalobcu účastníci odkúpili obchodný podiel v spoločnosti M. G. v Nemecku a stali sa spoločníkmi s rovnakými obchodnými podielmi a následne táto spoločnosť založila spoločnosť M. S., s. r. o. na Slovensku. Rovnako žalovaný si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a žalobca sa stal na základe vloženia podniku žalovaného I.. P. N. P. do spoločnosti M. S., s. r. o. polovičným vlastníkom podniku žalovaného a spoločníkom spoločnosti M. G. a podieľal sa podielom 50 % na hospodárskom výsledku spoločného podnikania účastníkov. Tým bola naplnená zmluva uzavretá medzi účastníkmi a žalobcovi boli žalovaným poskytnuté protiplnenia, tak ako sa zaviazal v predmetnej zmluve, preto žalobu žalobcu zamietol.
V konaní pred súdom prvého stupňa bola vypočutá ako svedkyňa J.. I. N., ktorej výpoveď súd prvého stupňa nevzal do úvahy z dôvodu, že je manželkou žalovaného, považoval ju za subjektívne zainteresovanú a teda neobjektívnu a jej výpoveď nemala žiadnu výpovednú hodnotu, keďže na rokovaniach účastníkov nebola osobne prítomná.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal ich náhradu vo výške 7.573,92 Eur titulom trov jeho právneho zastúpenia.
Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. K obsahu rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že napriek jeho rozsiahlosti je vo svojich častiach rozporuplný a sčasti aj svojvoľný. Nepochybne predmetom konania je vrátenie finančných prostriedkov a to vkladu žalobcu ako tichého spoločníka poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 19. 05. 2001. Podpísanie zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému bolo v konaní nepochybné.
Dôvodom nesprávnosti rozsudku súdu prvého stupňa je nesprávne právne posúdenie zmluvy zo dňa 19. 05. 2001, ktorú súd považoval za nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 51 Obč. zákonníka, keďže zmluva neobsahuje základné náležitosti zmluvy o tichom spoločenstve podľa ust. § 673 Obch. zákonníka,
avšak ďalej súd uviedol, že právnemu vzťahu účastníkov sa najviac približuje ustanovenie o tichom spoločenstve. Poukázal ďalej na základné náležitosti zmluvy o tichom spoločenstve podľa ust. § 673 Obch. zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 3, písm. d) Obch. zákonníka a tieto náležitosti uvedená zmluva aj spĺňa a vyplýva to aj z čl. III uvedenej zmluvy, podľa ktorého na dobu od uzavretia predmetnej zmluvy po uzavretie spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa postavenie zmluvných strán spravuje ust. § 673 Obch. zák. Napriek tomu súd prvého stupňa uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Účastníci však zmluvu uzavreli s odkazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a súd bol preto povinný podľa ust. § 262 Obch. zákonníka na tento odkaz prihliadnuť. Podľa znenia čl. II a III tejto zmluvy bolo zámerom podnikanie účastníkov cez živnosť žalovaného, ktorej mal byť žalobca tichým spoločníkom a ďalej cez novozaloženú spoločnosť s ručením obmedzeným s rovnakými obchodnými podielmi účastníkov. Takouto spoločnosťou bola nepochybne spoločnosť M. G., v ktorej boli účastníci spoločníkmi od 12. 10. 2001 a do tohto momentu existovala zmluva o tichom spoločenstve. Nebolo však vylúčené, aby tiché spoločenstvo v podniku žalovaného existovalo aj po založení spoločnosti M. G. a to až do zrušenia živnosti žalovaného k 01. 03. 2002. Aj po ukončení živnosti bol žalovaný povinný podľa ust. § 680, 681 Obch. zákonníka vrátiť žalobcovi jeho vklad tichého spoločníka, čo sa nestalo.
Uviedol, že spoločnosť M. G. bola jediným zakladateľom a určitý čas aj jediným spoločníkom spoločnosti M. S., s. r. o. a žalobca ako fyzická osoba sa preto nikdy nestal 50 % spoločníkom spoločnosti M. S., s. r. o. Rovnako tvrdenie žalovaného, že vložil zamestnancov, postúpil práva a povinnosti k leasovanému vozidlu a previedol odberateľov zo živnosti do spoločnosti M. S., s. r. o. nebolo urobené právne relevantným spôsobom, keďže nedošlo k univerzálnej sukcesii (predajom podniku) ani k singulárnej sukcesii prevodom práv (kúpna zmluva, darovacia zmluva, zmluva o postúpení pohľadávok). Z predložených účtovaných dokladov spoločnosti M. S., s. r. o., a nie z účtovaných dokladov živnosti žalovaného, nesprávne súd prvého stupňa dospel k záveru, že podnik žalovaného bol vložený do spoločnosti M. S., s. r. o. Žalobca poskytol žalovanému sumu celkom 2.251.407,60 Sk v roku 2001, táto sa v účtovníctve žalovaného ani v daňovom priznaní za rok 2001 neodrazila a žalovaný túto sumu považoval raz za odplatu za vstup do podnikania, raz za sumu, za ktorú mal žalobca nadobudnúť polovicu podniku žalovaného.
K výkladu prejavu vôle vykonaného súdom prvého stupňa poukázal na znenie ust. § 266 Obch. zákonníka. Za použitia týchto interpretačných pravidiel výkladu vôle a znenia zmluvy nemôže byť výklad prejavu vôle v rozpore s jazykovým vyjadrením jednotlivých pojmov v zmluve použitých (vznik tichého spoločenstva, založenie budúcej spoločnosti s ručením obmedzeným, predaj časti podniku) a nemôže smerovať k takému výkladu, ktorý z neho nevyplýva (vloženie podniku žalovaného do spoločnosti M. S., s. r. o.). Naviac existenciu zmluvy o tichom spoločenstve spochybnil v konaní žalovaný a žiadal vykonať výklad prejavu vole a preto súd prvého stupňa mal na výklad vôle aplikovať ust. § 266 ods. 4 Obch. zákonníka.
Podľa názoru žalobcu jednotlivé zmluvy obsiahnuté v zmluve zo dňa 19. 05. 2001 nie sú viazané, ide o 3 samostatné záväzky, ktorých realizácia bola možná a záver súdu o ich vzájomnej viazanosti je nesprávny.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
K namietanému obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že tento spĺňa všetky požiadavky stanovené v ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p., odôvodnenie neobsahuje protirečivé konštatovania a 14 strán sa dotýka skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a zodpovedajú rozsahu vykonaného dokazovania i dĺžke konania. Súd prvého stupňa jednoznačne predmetnú zmluvu považoval za inominátnu zmluvu uzavretú podľa ust. § 51 Obč. zákonníka, čo aj dostatočne zdôvodnil. Keďže nejde o 3 samostatné záväzky, ale o jednu zmluvu, nebol dôvod posudzovať samostatne ich platnosť. Predmetom konania nebola zmluva o predaji časti podniku ani zmluva o uzavretí budúcej spoločenskej zmluvy. Predmetom konania bolo vrátenie finančných prostriedkov a žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu záväzku zo zmluvy o tichom spoločenstve a nárok na vrátenie finančnej sumy, ktorú nevedel žalobca konkretizovať a určiť. Sám žalobca považoval zmluvu za jeden kontrakt a všetky dohodnuté plnenia považoval za súvisiace a týkajúce sa jedného spoločného záväzku. Naviac zmluva o tichom spoločenstve neobsahuje esenciálne náležitosti vyžadované zákonom. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že predmetom plnenia žalobcu malo byť spoločné podnikanie účastníkov a to na základe vloženia podniku žalovaného do spoločnej právnickej osoby (M. G. alebo M. S., s. r. o.), čo aj žalovaný splnil. Žalobca sa stal 50 % spoluvlastníkom podniku a podieľal sa v rozsahu 50 % na výsledku podnikania tým, že sa žalobca stal 50 % spoločníkom spoločnosti M. G. a tá jediným spoločníkom M. S., s. r. o., teda postavenie žalobcu bolo totožné akoby sa stal vlastníkom polovice podniku žalovaného a tichým spoločníkom v podniku žalovaného v rozsahu 50 %. Hodnota podniku žalovaného vo výške uvedenej žalovaným 5.156.000,- Sk je odvodená nielen z čistej hodnoty majetku, ale aj z personálneho substrátu, know-how a iným nehmotným majetkom. Žalobca bol ochotný za polovicu majetku zaplatiť 1.300.000,- Sk a za podiel na zisku 1.278.000,- Sk.
Súd prvého stupňa správne aplikoval na uvedený prípad ust. § 266 Obch. zákonníka a keďže text uvedenej zmluvy pri jazykovom a gramatickom výklade nedáva jasné odpovede na podstatné otázky, bolo najdôležitejšie vyložiť prejav vôle účastníkov podľa ust. § 266 Obch. zákonníka.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie v zmysle ust. § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p. zopakoval dokazovanie oboznámením sa so zmluvou zo dňa 19. 05. 2001, listom žalovaného zo dňa 31. 03. 2004 (č. l. 62 spisu), výpisom zo živnostenského registra žalovaného, výpismi z obchodného registra spoločností G. L., M. G., M. S., s. r. o., písomnou výpoveďou žalovaného zo dňa 20. 05. 2009 (č. l. 386 spisu) a s poukazom na ust. § 100 ods. 1, veta tretia O.s.p. uviedol na odvolacom pojednávaní prítomným právnym zástupcom účastníkov, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je potrebné posúdiť ako nárok na vrátenie vkladu tichého spoločníka podľa predloženej zmluvy, pričom zmluvy uvedené v listine spísanej dňa 19. 05. 2001 je potrebné posúdiť každú samostatne. K uvedenému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že s takýmto názorom súhlasí a právny zástupca žalovaného s názorom odvolacieho súdu nesúhlasil.
Podstatou sporu a celého konania je posúdenie listiny s názvom Zmluva o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcej kúpnej zmluve o založení spol. s r. o. podľa ust. § 476 a nasl., § 673 a nasl., § 289 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len zmluva), v ktorej boli ako zmluvné strany uvedení ako predávajúci podnikateľ I.. P. N. P., B. a kupujúci tichý spoločník M.. P. P.. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu na vrátenie vkladu tichého spoločníka.
Obchodný zákonník pri úprave interpretácie právnych úkonov nerozlišuje medzi právnymi úkonmi a ich interpretáciu upravuje pre všetky právne úkony rovnako. V ust. § 266 ods. 1 je rozhodujúcim kritériom vôľa, ktorú Obchodný zákonník, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Prejav vôle sa vykladá predovšetkým podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol adresátovi vôle známy alebo mu musel byť známy (§ 266 ods. 1 Obch. zák.). Toto ustanovenie má význam pre posúdenie, či konkrétna zmluva bola riadne uzavretá a ak áno, aký je jej obsah. Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné zistiť prejav vôle konajúcej osoby. Nepochybne účastníci rokovali o uzavretí zmluvy a z vykonaného dokazovania je zrejmý úmysel spoločne podnikať. Ich spoločnému podnikaniu však predchádzalo uzavretie viacerých právnych úkonov, ktoré spísali do textu uvedenej zmluvy zo dňa 19. 05. 2001. Vyplýva to jednak z názvu uvedenej listiny, ktorý obsahuje označenie 3 zmlúv (včítane ich označenia podľa príslušných ustanovení Obch. zákonníka), vyplýva to aj z označenia účastníkov “predávajúci podnikateľ - kupujúci tichý spoločník” (bod I), ako aj z bodu II označeného ako predmet zmluvy a členeného na 3 časti, ktoré predstavujú 3 samostatné zmluvy. Vyplýva to aj zo správania žalobcu, ktorý nesporne zaplatil žalovanému dohodnutú sumu 1.300.000.,- Sk za predaj časti podniku ako aj z čiastky 1.278.000,- Sk ako peňažný vklad žalovaného ako tichého spoločníka, ktoré žalovaný prijal a úhradu čiastky 1.278.000,- Sk sám v liste zo dňa 31. 03. 2004 žiadal od žalobcu.
V danej veci nejde o zmluvy, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, pretože vznik jednej zmluvy nebol podmienkou pre vznik ostatných zmlúv a preto uvedené zmluvy je potrebné posudzovať každú samostatne podľa ust. § 275 ods. 1 Obch. zákonníka.
Posúdenie zmluvy o predaji časti podniku žalovaného a vrátenie plnenia je predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 25C/95/2004, ktoré nie je ukončené.
Ako bolo uvedené, predmetom návrhu žalobcu bolo vrátenie vkladu tichého spoločníka. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej listiny dospel k záveru, že prejav žalobcu stať sa tichým spoločníkom v podnikaní žalovaného pod názvom I. P. N. P., musel byť žalovanému známy. Uvedená zmluva je zmluvou o tichom spoločenstve uzavretou písomne podľa ust. § 673 a nasl. Obch. zákonníka. Náležitosťou tejto zmluvy je označenie zmluvných strán (tichý spoločník - podnikateľ), popis druhu a výšky predmetu vkladu, doba, dokedy má byť odovzdaný podnikateľovi (hotovosť vo výške 1.278.000,- Sk do 06. 07. 2001), dohoda o výške podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania (50 %). Všetky tieto náležitosti zmluva o tichom spoločenstve obsahovala, žalobca si splnil svoju povinnosť a poskytol žalovanému určitý vklad, ktorým sa podieľal na jeho podnikaní.
Ďalšou samostatnou zmluvou bolo uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným. Účastníci však neuzavreli spoločenskú zmluvu, ktorou by došlo k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným ako sa dohodli v osobitných dojednaniach v čl. III zmluvy, ale odkúpili obchodný podiel v spoločnosti M. G. so sídlom v Nemecku, kde sa stali spoločníkmi s rovnakými podielmi. Táto spoločnosť sa stala zakladateľom a spoločníkom spoločnosti M. S., s. r. o., ktorá vznikla 15. 02. 2002 zápisom do obchodného registra. Následne k 01. 03. 2002 žalovaný ukončil svoje podnikanie na základe dovtedajších živnostenských oprávnení, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že svoj podnik previedol do spoločnosti M. S., s. r. o. či už predajom (zmluvou o predaji podniku) alebo iným právnym úkonom. Následným prevodom obchodného podielu sa žalovaný stal jediným spoločníkom v spoločnosti M. S., s. r. o. v roku 2003.
Žalobca sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na podnikaní žalovaného ako živnostníka pod názvom I.. P. N. P. s podielom 50 %. Po ukončení podnikania na základe živnostenských oprávnení zanikla aj žalobcova účasť ako tichého spoločníka na podnikaní (§ 679 ods. 1, písm. d) Obch. zák.) a bolo povinnosťou žalovaného podľa ust. § 680 Obch. zák. do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania. Účastníci sa v zmluve o tichom spoločenstve dohodli o účasti žalobcu na zisku v podnikaní, nedohodli si podiel tichého spoločníka na strate, avšak podiel žalobcu na strate nevylúčili, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí fikcia, že podiel na strate je rovnaký ako podiel na zisku. Žalovaný ku dňu skončenia podnikania nebol v strate, žalobca si nárok na podiel na zisku neuplatnil, žiadal len vrátenie jeho vkladu tichého spoločníka ku dňu ukončenia podnikania žalovaného. Nárok žalobcu vo výške 1.278.000,- Sk (42.421,83 Eur) je preto dôvodný a odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a zaviazal žalovaného na zaplatenie vo výške 10,17 % ročného úroku od 01. 04. 2002, kedy mal podľa zákona žalovaný vrátiť žalobcovi jeho vklad.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal ich náhradu, ktorá pozostáva z náhrady za súdne poplatky za žalobu vo výške 63.900,- Sk (2.121,- Eur) a za odvolanie vo výške 2.545,- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia advokátom za úkony právnej služby.
V období roku 2006 - 2007 vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18. 01. 2006,
- účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2006, 22. 01. 2007, 25. 06. 2007,
- písomné vyjadrenia k veci zo dňa 06. 08. 2007 a 12. 12. 2007 vo výške 15.250,- Sk/úkon,
- za účasť na nemeritórnych pojednávaniach dňa 06. 02. 2006, 06. 11. 2007 v 1 vo výške 3.812,50 Sk/ úkon,
- paušálna náhrada za rok 2006 2 x po 164,- Sk, 6 x vo výške po 178,- Sk v roku 2007, vrátane 19 % DPH vo výške 19.098,99 Sk, celkom v sume 119.619,99 Sk, t. j. 3.970,66 Eur.
V roku 2009 vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa za tieto úkony:
- za účasť na pojednávaniach dňa 20. 05. 2009, 17. 06. 2009, 29. 06. 2009, podanie vo veci samej zo dňa 10. 06. 2009 vo výške 506,21 Eur/úkon,
- účasť na pojednávaní dňa 20. 07. 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok v 1 vo výške 126,55 Eur,
- paušálna náhrada za 5 úkonov po 6,95 Eur, vrátane DPH vo výške 415,34 Eur, celkom v sume 2.601,48 Eur.
V odvolacom konaní vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia za úkon podania odvolania vo veci samej a účasť na odvolacom pojednávaní vo výške po 506,21 Eur, 1 x paušálna náhrada 6,95 Eur a 1 x paušálna náhrada 7,21 Eur, vrátane DPH vo výške 194,94 Eur, celkom v sume 1.221,52 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.