Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-198-2013.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/198/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci navrhovateľky H. O., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zděnkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.01.2012, spisovej značky XC/XXXX/2012.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 16.07.2013 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.1.2012 vo veci sp. zn. XC/XXXX/2012 a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.1.2012 vydal Arbitrážny súd Košice vo veci sp. zn. XC/XXXX/2012, rozhodcom M.. O. Š., rozhodcovský rozsudok, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť odporcovi sumu 208,63 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 26.06.2013.
Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri jeho vydávaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podaný návrh odôvodnila tým, že vo veci rozhodoval Arbitrážny súd v Košiciach, pričom vychádzal z predložených poistných podmienok. Ona si však rozhodcovské konanie nezvolila a ani na také konanie rozhodcovský súd nesplnomocnila. Rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednala a ani nemala vôľu ju prijať. Ak si túto zmluvu poisťovňa vydedukovala zo všeobecných poistných podmienok, tak táto je v zmysle Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1 , ods. 4 písm. r), ods. 5, § 53 a ods. 1 neplatná a je v rozpore so smernicou Rady 13/93/ EHS. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech poisťovne. Poisťovňa si vyhradila jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu, rozhodcov a ona bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Na základe výberu poisťovne bola zaviazaná rokovacím poriadkom arbitrážneho súdu, ktorý sa značne odchyľuje od Občianskeho súdneho poriadku, zákona o rozhodcovskom konaní a teda je v rozpore s OZ (§ 54). V danej veci neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, a to z dôvodu, že sa vopred nemohla oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, nakoľko ich nikdy nevidela, nečítala, preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ.
Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.01.2014 navrhol návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný. Samotný petit návrhu nezrozumiteľný a teda nepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľka žiada rozsudok zrušiť, pričom § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. sa domáhať jeho zrušenia. Rovnako tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je teda neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 20.04.2009, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 01.01.2009 a vlastnoručne podpísané navrhovateľkou. Rovnako súčasťou poistného vzťahu sú i Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, s ktorými navrhovateľ prejavil súhlas a teda uzavrel s odporcom tiež 20.04.2009. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní, obsahujúcich len 4 body, pričom dojednanie o rozhodcovskej doložke obsahujú body 3 a 4. Zároveň zo znenia všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v tomto prípade šlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľka podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, nakoľko pokiaľ by ju nepodpísala, nemalo by to vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Odporca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku žalovaného za nepochybne osobitne dojednanú. V zmysle 7. bodu dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.12.2008, mal žalobca právo časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP. Tým bola daná opätovná možnosť na vylúčenie rozhodcovského konania z obsahu poistného vzťahu. Tvrdenie o porušení predpisov na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní považuje žalovaný za nepodložené a nepravdivé. Taktiež má odporca za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nemôže ísť preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj v prípade, že by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Na nariadené pojednávanie dňa 05.06.2014 sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. Súd pokračoval v konaní v jeho neprítomnosti v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právneho zástupcu odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s pripojenými spismi rozhodcovského súdu, vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľka vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 05.06.2014 uviedla, že nárok odporcu neuznáva a odmieta platiť niečo, čo platiť nemá. Pridržiavala sa toho, čo povedal jej právny zástupca a žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodcovský súd. Uplatnila si trovy konania.
Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2014 právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi zotrval na dôvodoch uvedených v návrhu. Pokiaľ ide o podaný návrh, mal za to, že tento je v celom rozsahu nedôvodný, poukázal na neurčitosť návrhu a to aj z toho dôvodu, že v samotnom petite podanej návrhu, chýba vymedzenie konkrétneho zákonného dôvodu, na základe ktorého sa navrhovateľka domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Mal za to, že táto skutočnosť je dôležitá, nakoľko aj v prípade vyhovenia návrhu, vymedzenie konkrétneho dôvodu je rozhodujúce z pohľadu, ktorý orgán bude vo veci ďalej konať. V súlade s podaným návrhom poukázal aj na nesplnenie poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky, o čom sa zmienili aj vo svojom písomnom vyjadrení. Zároveň na podporu tohto právneho názoru predložil aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.4.2014. Mal za to, že pokiaľ nebola zo strany navrhovateľky splnená poplatková povinnosť, nie sú splnené podmienky na vedenie tohto konania. Pokiaľ ide o samotný návrh, z im doteraz známych skutočností a predložených listín, nebolo preukázané splnenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, ktoré je základnou podmienkou na vedenie tohto konania. Uvedenú skutočnosť navrhol preukázať vykonaním dôkazov a to doručenkou z rozhodcovského spisu, ktorý oni nemajú k dispozícii, za účelom zistenia, či bol návrh podaný včas. Ďalej v súvislosti s prejednávaným prípadom, poukázal na potrebu aplikácie 19 odstavca Smernice 93/13 EHS a to v tom zmysle, že uvedená smernica nebola implementovaná do nášho právneho poriadku a preto sa odporca domáha jej priameho účinku medzi účastníkmi tohto konania, v zmysle tohto odstavca smernice, zmluvné podmienky, ktoré majú vplyv na výpočet výšky poistného plateného poistníkom a poistné riziko poisťovateľa, tieto nemali byť podriadené hodnoteniu neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako mal za to, že aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na ktoré sa odvoláva aj navrhovateľka, nie je možné aplikovať v znení, ktoré je uvedené v našom Občianskom zákonníku z dôvodu, že toto bolo prevzaté v dôsledku hrubej prekladovej chyby prílohy č. 1 písm. q smernice a tým sa dostalo do priameho rozporu so znením a účelom smernice, nakoľko ustanovenie Občianskeho zákonníka hovorí, že za neprijateľné podmienky sa prezumuje, aby rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje, aby spory neupravené právnymi predpismi, boli považované za neprijateľnú podmienku. Keďže v danom prípade nepoznáme, čo sú to spory neupravené právnymi predpismi a v tomto zmysle bolo neskôr prevzaté do Občianskeho zákonníka, že všetky spory prejednávané v rozhodcovskom konaní, avšak v zmysle smernice prílohy č. 1 písm. q sa za neprijateľnú podmienku prezumujú tie podmienky a to rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej má prebiehať rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V danom prípade, nepochybne podmienka Slovenskej republiky, ako aj v prípade prejednávanom pred týmto súdom, rozhodcovské konanie bolo upravené právnymi predpismi a prebiehalo podľa zákona o rozhodcovskom konaní a iných príslušných právnych predpisov. V danom prípade rozhodcovské konanie neprebiehalo podľa zásad spravodlivosti a teda sa nejedná o prípad prezentovaný ustanovením smernice. Pokiaľ ide o samotný návrh, chceme zdôrazniť tú skutočnosť, že aj napriek uvedenému máme za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a za účelom preukázania aj tejto skutočnosti, navrhol vykonať výsluch navrhovateľky.
Dňa 20.04.2009 bola medzi účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 3 osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že poistník ( poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Navrhovaný dôkaz odporcu, doplniť dokazovanie výsluchom navrhovateľky, súd nevykonal, nakoľko je nepodstatný pre rozhodnutie vo veci samej.
Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a § 120 ods. 4 účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.
Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek 1 a § 120, odsek 1 O.s.p.
Podľa časti XV. Bod 1, prvá veta Všeobecných obchodných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.
Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Vzťah medzi účastníkmi konania súd považuje za spotrebiteľský, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy vystupoval žalovaný ako dodávateľ v zmysle článku 2 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Navrhovateľka má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Poistná zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, je upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka.
Súd sa následne zaoberal návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa doloženej doručenky, ktorá je súčasťou kópie kompletného spisu sp. zn. XC/XXXX/2012, ktorý doručil súdu Arbitrážny súd Košice, bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. XC/XXXX/2012 doručený navrhovateľke dňa 26.06.2013. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala navrhovateľka na tunajšom súde dňa 16.07.2013, a teda je zachovaná lehota 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009 uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, nakoľko uvádza, že za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia uvedené v § 53 ods. 4 OZ. Keďže ide o demonštratívny výpočet, je tu daná možnosť posúdiť aj iné podmienky za neprijateľné a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd posúdil poistnú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
Podľa § 879g Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009 týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 19.12.2012 M.. O. Š., rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice konajúcom v Košiciach.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 20.04.2009, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza, spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade navrhovateľka nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2009, ako aj v časti XV Všeobecných poistných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. XC/XXXX/2012, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľka ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Na veci právne nič nemenia ani skutočnosti uvedené právnym zástupcom odporcu, že vo VPP bola rozhodcovská doložka samostatne dohodnutá a podpísaná a navrhovateľka ju nemusela podpísať a to práve z dôvodov vyššie uvedených súdom, ďalej skutočnosť, že v dodatku č.XX/XXXX z 20.04.2008 k poistnej zmluve v bode 4. mohla navrhovateľka odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od dodatku na veci nič právne nemení, pretože odporca nepreukázal, že navrhovateľka bola s týmto dodatkom uzrozumená, že ho podpísala, pričom len samotné uverejnenie na internete je nedostatočné.
Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takéto dojednanie v poistnej zmluve súd jednoznačne považuje za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, súd teda zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaného dňa 19.1.2012, sp. zn. XC/XXXX/2012 podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Poistnú zmluvu uzatváral žalovaný cez sprostredkovateľa poistenia.
Okrem toho súd zistil z pripojeného rozhodcovského spisu XC/XXXX/2012 a to predovšetkým z rozhodcovského rozsudku, návrhu na jeho vydanie, poistnej zmluvy a VPP, že predmetom rozhodcovského konania XC/XXXX/2012 ( ktorého rozhod. rozsudok žiada navrhovateľ zrušiť ), že predmetom rozhod. konania je pohľadávka poisťovne podľa čl.XVII, ods.7a VPP ( čl.113), čo predstavujú náklady poisťovne spojené s uzavretím poistenia a to konkrétne províziu ktorú vyplatila poisťovňa svojmu sprostredkovateľovi poistenia, ktorý za ňu uzavrel poistnú zmluvu s navrhovateľkou.
Súd považuje a toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( § 53 OZ ), ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľka. Poisťovňa na neho prenáša spotrebiteľské riziko spojené s týmto podnikaním a zo vzťahu ktorý je medzi poisťovňou a jej sprostredkovateľským agentom. Pokiaľ je sprostredkovateľ poistenia podľa zmluvy s poisťovňou, povinný vrátiť províziu poisťovni, je to vzťah len medzi nimi, je to záväzok sprostredkovateľa poistenia a nemôže sa to prenášať na spotrebiteľa. Takéto dojednanie je absolútne neplatné ako neprijateľná podmienka ( § 53 OZ ) a okrem toho ide o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi ( podľa § 3 OZ ). Tento samostatný dôvod taktiež sám o sebe umožňuje súdu v tomto konaní zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40, písm. j zákona o rozhodcoch.
Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva vysoká sofistikovanosť a prepracovanosť tohto poistného právneho vzťahu zo strany poisťovne v neprospech spotrebiteľa ( objektívny vznik nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu ), pretože z poistnej zmluvy, VPP, dodatku k VPP a ostatných písomnosti nemôže bežný spotrebiteľ pri bežnej, respekt. obvyklej pozornosti získať žiadne relevantné doplňujúce informácie (mimo poistenia) a to hlavne o rozhodcoch, o sankciách a podobne. Aj pre právnikov je objektívne ťažké v takto pripravených dokumentov získať a posúdiť tieto informácie, o bežnom spotrebiteľovi ani netreba hovoriť.
Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku, že predmetné konanie nie je spotrebiteľským sporom a teda nespĺňa podmienky ustanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. a nevystupuje v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv podľa osobitných predpisov. Keďže navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a podľa zák. č. 71/1992 Zb., je toto konanie spoplatnené podľa pol. 3 písm. c) Sadzobníka SP, preto pokiaľ navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok, súd mal konanie zastaviť.
Súd má však za to, tak ako už bolo vyššie uvedené, že vzťah medzi účastníkmi konania súd považuje za spotrebiteľský, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy vystupoval žalovaný ako dodávateľ v zmysle článku 2 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Preto navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodený od súdneho poplatku.
O trovách konania súd vyhláseným rozsudkom nerozhodol, pretože nejde o konečné rozhodnutie vo veci. V súlade s ustanovením §43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. sa bude v konaní ďalej pokračovať. Úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže povinnosťou súdu bude ďalej pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).