Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-201-2012.pdf
PDF · 133.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/201/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu AGRO-REAL, s. r. o., Nižné Repaše, zast. advokátom JUDr. Bohumil Novák, advokátska kancelária so sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1040507/1/37944/2012 zo dňa 27. 02. 2012 takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 27. 02. 2012 č. 1040507/1/37944/2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Zb. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer daňového úradu Levoča č. 731/230/17958/1/ Gri zo dňa 06. 10. 2011, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 23.414,92 eur daňovému subjektu AGRO-REAL, s. r. o., Nižné Repaše potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane (Daňový úrad Levoča) vykonal v dňoch 19. 04. 2011
- 30. 04. 2011 kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 u daňového subjektu AGRO-REAL, s. r. o., Nižné Repaše. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 731/320/15624/2011/Tkac zo dňa 07. 09. 2011 a dodatok k protokolu zo dňa 29. 09. 2011.
Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt zaúčtoval do daňových výdavkov celkovú sumu 2.512.620,-- Sk faktúrami č. 20060152 zo 06. 11. 2006 (604.000,-- Sk), č. 20060155 z 13. 11. 2006 (632.000,-- Sk), č. 20060158 z 20. 11. 2006 (529.000,-- Sk) a č. 20060160 z 27. 11. 2006 (747.620,-- Sk) od dodávateľa L. P., Z. XX E. za vykonané búracie, čistiace práce, omietky a hygienické nátery. Daňový subjekt vykonával podnikateľskú činnosť v prenajatých objektoch od PD Nižné Repaše. Nájomné zmluvy boli uzavreté a trvali do dňa vstupu do konkurzu od prenajímateľa, t. j. do 24. 11. 2006. Predmetom nájmu boli nebytové priestory a skladové priestory. Dňom vstupu do konkurzu daňový subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť v prenajatých objektoch PD Nižné Repaše v konkurze na základe nájomnej zmluvy uzavretej so správkyňou konkurznej podstaty do dňa skončenia konkurzu. Predmetom nájmu sú nebytové prístroje, stroje a hospodárske zvieratá. Práce búracie, čistiace, omietky a hygienické nátery boli vykonané dodávateľom L.T. P. na základe zmluvy o diele č. 200603 z 01. 04. 2006 na prenajatých objektoch - kravín č. 123, teľatník, pozberovka, mliečnica - dojáreň. V zmluve nie je uvedená žiadna bližšia špecifikácia prác, nie je konkretizovaný predmet vykonania prác, ani iné údaje. Dňa 30. 11. 2006
bol podpísaný preberací protokol, v ktorom odberateľ i dodávateľ vyhlásili, že nemajú žiadne výhrady k vykonaným prácam. Z protokolu č. 731/320/13-4021/2007/Svov o výsledku z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2006 vyplýva, že daňovému subjektu nebol priznaný odpočet z vyššie uvedených sporných faktúr z dôvodu, že nepreukázal uskutočnenie dodania materiálov a služieb uvedených vo faktúrach. Na základe rozhodnutia MF SR č. MF/27513/2007-73 z 20. 11. 2007 a podnetu DR SR Banská Bystrica správca dane vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie november 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 731/320/9513/2008/Svob z 10. 02. 2009 a dodatok z 20. 03. 2009 k protokolu, v ktorom opätovne konštatoval, že dodanie fakturovaných prác dodávateľom L. P. nebolo jednoznačne preukázané. Faktúry totiž neobsahujú príslušné náležitosti, t. j. neobsahujú jednotkovú cenu bez dane u niektorých materiálov a rozsah dodanej služby. Pri opakovanej daňovej kontrole sa správca dane zameral na preverenie, či predmetné práce boli vykonávané dodávateľom, t. j. L. P.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej na Daňovom úrade Lučenec č. 664/320/21793/2008/Sar z 22. 04. 2008 vyplýva, že L. P. potvrdil uskutočnenie dodávok a ich vykonanie za pomoci brigádnikov. Jeho tvrdenie správca dane nemohol overiť, pretože účtovníctvo a evidenciu L. P. nepredložil, faktúry nevedel nájsť, ani iné doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávok, nevedel doplniť množstvo a cenu materiálu, chýbajúceho na dokladoch. Nepodal prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za IV. štvrťrok 2006 ani oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou a nezaregistroval sa na dani z príjmov zo závislej činnosti. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 ani daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006 daňový subjekt L. P. nepodal.
Konateľ daňového subjektu AGRO-REAL, s. r. o., Ing. Štrama na výzvu správcovi dane zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že búracie práce, materiál, nátery, izolácie a omietky boli predmetom zmluvy o diele č. 2000603 a stavebnú činnosť riadil zhotoviteľ L. P., ktorý bol zodpovedný aj za vykonanie prác. Investičný zámer na vykonané práce ne bol vyhotovený. Neviedla sa ani evidencia pracovníkov vykonávajúcich práce. Za kontrolu a prevzatie prác bol zodpovedný konateľ spoločnosti (Ing. Vladimír Štrama).
Konateľ spoločnosti Štefan Čarák do zápisnice dňa 14. 05. 2008 uviedol, že brigádnici boli ubytovaní v rodinnom dome v K., ktorý vlastnila jeho manželka, t. č. je už predaný. Nevedel uviesť, na aký čas a pre koľkých ľudí bol dom prenajatý. Ubytovanie bolo bezplatné. Uvedenú skutočnosť potvrdila jeho manželka dňa 09. 02. 2009.
Správca dane preveroval doklady o nákupe materiálov, použitých pri vykonávaní stavebných prác, ktoré dodala spoločnosť Parapetrol, a. s., Lučenec. Ide o faktúry č. 450283 z 24. 04. 2006 v sume 104.892,-- Sk, č. 450282 z 24. 04. 2006 v sume 137.233,50 Sk, č. 450515 zo 04. 07. 2006 v sume 24.676,50 Sk a č. FO 2005/06 z 15. 07. 2006 v sume 3.107.903,40 Sk. Za účelom posúdenia rozsahu fakturovaných prác a primeranosti ich cien správca dane požiadal súdneho znalca Ing. Miroslava Lissého. Podľa znaleckého posudku č. 79/2008 stavebné práce neboli vykonané v takom rozsahu a hodnote, ako boli vyfakturované. Ani doplnenie rozpisu položiek daňovým subjektom nie je podľa správcu dane hodnoverné, nezodpovedá skutočnosti čo do množstva použitého materiálu, nedá sa identifikovať jeho skutočné použitie a ceny sú neprimerane vysoké.
Dňa 23. 06. 2011 spísal správca dane so splnomocneným zástupcom spoločnosti zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 731/320/11689/2011/Tkac, kedy bol oboznámený s predbežnými zisteniami pri kontrole daní z príjmov právnických osôb za rok 2006 a s tým, že na výsledok tejto kontroly má vplyv aj výsledok z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2006.
Daňovou kontrolou bolo zistené aj to, že daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov na účet 518 faktúru č. 2006077 z 22. 12. 2006 od firmy ER-BA, spol. s r. o., Veľký Meder, pobočka Košice za vypracovanie materiálov, ktoré sa týkajú finančného, ekonomického a účtovného poradenstva za obdobie 1. - 12. 2006 v hodnote 4 milióny Sk. Materiály boli vypracované na základe zmluvy o diele z 10. 01. 2006. Bolo zistené, že dodávateľ firma ER-BA, spol. s r. o., Veľký Meder bola predaná a nový konateľ tejto firmy je od 06. 02. 2007 Július Mokoš, ktorý nemá žiadne doklady z predošlej činnosti firmy, keďže mu boli ukradnuté, o čom doložil aj potvrdenie od OR PZ Banská Bystrica z 03. 03. 2007. Z výsluchu svedkyne P. V.T. ekonómky uvedenej firmy vyplýva, že táto pre firmu pracovala v decembri 2006 len v mimopracovnom čase na základe dohody. Uvedené materiály dostala na používanie až v decembri, tieto nekonzultovala s dodávateľom a nevedela špecifikovať aké zmeny sa dosiahli používaním uvedených
materiálov. Z vypočutia pôvodných konateliek firmy ER-BA plus, s. r. o., B. J. a M. Q. (od 23. 12. 2005 do 05. 02. 2007) zistil, že problematike spracovanej v dodacom diele pre finančné, ekonomické a účtovné poradenstvo, ktoré pozostáva z 22 ks samostatných materiálov uvedených v odovzdávacom protokole pod č. 1 - 22 sa venovali len v čase, kedy na materiáloch pracovali. Nedisponujú žiadnymi certifikátmi na túto činnosť, firma nezamestnávala žiadnych odborníkov na spracované oblasti, firma nemala žiadne skúsenosti s čerpaním dotácií z eurofondov, materiály boli konzultované len s konateľom daňového subjektu Ing. Štramom. Materiál je vypracovaný všeobecne, nezameriava sa len na poľnohospodársku výrobu. Daňový subjekt na písomnú výzvu správcu dane z 18. 06. 2007 aby predložil ďalšie dôkazy a doplnil vyjadrenie na preukázanie, dodanie a využívanie služby v písomnej odpovedi uviedol, že vyhodnotenie nebolo vypracované, pretože cena bola stanovená dohodou, ktorá je špecifikovaná v odovzdávajúcom protokole z 22. 12. 2012. Preto správca dane vyrubil rozdiel dane na základe výsledkov kontroly a nie na základe určenia dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.), ktorému predchádza určenie dane dohodou (§ 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.). Z uvedených dôvodov nevznikol dôvod na úpravu protokolu o písomné vyjadrenie k protokolu, ktoré podal daňový subjekt v zmysle § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. Správca dane upravil protokol v číselnom zhrnutí výsledkov kontroly rozdiel dane v eurách z 23.414 eur na 23.414,92 eur.
K námietke neuznania daňových výdavkov v sume 2.512.620,-- Sk zúčtovaných na základe faktúr č. 20060152, 20060155, 20060153 a 20060160 za vykonané búracie, čistiace práce, omietky a hygienické nátery od dodávateľa L. P. uviedol, že kontrole dane z príjmov právnických osôb za rok 2006 predchádzala daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie november 2006. Preto správca dane v súlade s § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. využil v tomto konaní aj všetky dôkazy, informácie a skutočnosti, ktoré mal k dispozícii.
K námietke o nemožnosti uplatnenia daňového subjektu daňového výdavku na základe skutočností, že dodávateľ si riadne nesplnil svoje dôkazné povinnosti uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je povinný preveriť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a preto daňový subjekt pri uplatnení daňových nákladov je povinný zabezpečiť dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že k uskutočneniu obchodného vzťahu došlo tak, ako je to deklarované vo faktúrach. Odberateľ i dodávateľ musia pri realizácii stavebných prác zabezpečiť všetky úkony, ktoré sa následne môžu použiť ako dôkazný prostriedok.
K námietke, že správca dane porušil ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ a f/ zák. č. 511/1992 Zb. a bol uskutočnený výsluch svedka L.T. P. bez upovedomenia daňového subjektu uviedol, že L. P. bol predvolaný na Daňový úrad v Lučenci v zmysle § 27 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., kde s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní v zmysle § 11 uvedeného zákona, pričom hlavným predmetom konania bolo overenie skutočností obchodného vzťahu v súvislosti s dožiadaním správcu dane, teda nešlo o vypočutie svedka.
K námietke ohľadne výsledku znaleckého posudku č. 79/2008 z 08. 12. 2008, ktorý zadovážil správca dane uviedol, že znalecký posudok je listinný dôkaz, ktorého obsahom je správny orgán viazaný a nemožno ho spochybňovať. Z jeho obsahu vyplýva, že nákladové faktúry predložené zhotoviteľom nezodpovedajú povahe a rozsahu realizovaných prác na jednotlivých objektoch. Znalecký posudok spochybnil objem dodaných stavebných prác i zabudovaného materiálu.
K námietke, že správca dane mal daňový subjekt prizvať k ústnemu pojednávaniu so súdnym znalcom Ing. Miroslavom Lissím uviedol, že nešlo o vypočutie svedka a preto ani nebol dôvod na prizvanie daňového subjektu k pojednávaniu. Hlavným predmetom konania bola žiadosť správcu dane o vypracovanie súdnoznaleckého posudku k stavebným prácam na hospodárskych budovách vo firme AGRO-REAL, s. r. o., Nižné Repaše. Napokon skutočnosti získané zo znaleckého posudku boli uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontrolu a preto daňový subjekt sa mohol k nim vyjadriť už písomne alebo pri jeho prerokovaní.
K námietke, že podľa názoru daňového subjektu mal správca dane správne vyrubiť iba rozdiel dane medzi ním zahrnutými daňovými nákladmi a nákladmi podľa znaleckého posudku uviedol, že daňový subjekt pri daňovej kontrole nepreukázal v zmysle § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. kto a či skutočne dodal služby deklarované v predložených účtovných dokladoch.
K námietke neuznania daňových výdavkov v sume 1.200.000,-- Sk zúčtovaných faktúrou č. 2006077 z 22. 12. 2006 za vypracovanie materiálov týkajúcich sa finančného, ekonomického a účtovného poradenstva za obdobie 1. - 12./2006 uviedol, že materiály boli vypracované na základe zmluvy o diele z 10. 01. 2006 a odovzdané na základe odovzdávacieho protokolu dňa 22. 12. 2006 a súčasne sa malo poskytovať poradenstvo za dané obdobie aj ústne a elektronicky. Materiál bol vypracovaný všeobecne, nebol zameraný len na poľnohospodársku výrobu, bol konzultovaný len s Ing. Štramom (konateľ žalobcu), materiály pod bodmi č. 6, 7, 10 a 15 už boli spracované a bežne dostupné, pod bodmi 9 a 17 je ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, zmeny platiteľa poistného, povinnosti súvisiace so zákonom o zdravotnom poistení, pričom ročné zúčtovanie za rok 2005 už bolo odovzdané a za rok 2006 sa malo odovzdať až v júni 2007, niektoré postupy boli duplicitné, v časti textov sa nachádzali formálne nedostatky, nedopísané vety, iný názov odseku, ako v ňom bola riešená problematika, ustanovenia paragrafov neúplne, nepresne citované a podobne. Daňový subjekt napriek výzve správcu dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie dodania a využívania služby.
Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplatenia súdneho poplatku.
Namieta, že v postupe správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie. V súvislosti s touto námietkou odcitoval ust. § 1a písm. d/ § 15 ods. 1 prvá veta, ods. 13 a § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a má za to, že z uvedených ustanovení je zrejmé, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Závery daňovej kontroly obsiahnuté v protokole môžu mať povahu dôkazov v daňovom konaní. Daňová kontrola je jedným z procesných nástrojov, ktorými správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Na rozdiel od daňovej kontroly za daňové konanie treba považovať postup správcu dane iného príslušného orgánu daňových subjektov a tretích osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a realizácii individuálnych daňovo-právnych aktov, ktorý upravuje procesné daňovo- právne normy. Až ukončením daňovej kontroly sa môže začať vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej podľa 1. časti zákona, čo určuje ust. § 44 ods. 1 zákona. V tomto konaní žalobcovi malo byť umožnené využiť všetky zákonom priznané procesné práva a malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa § 29 zák. č. 511/1992 Zb. už aj vzhľadom na to, že vzniesli závažné námietky k záverom daňovej kontroly.
Je vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového rozhodnutia. Tým, že daňového konania sa nezúčastnil, bolo mu odňaté základné procesné právo a to právo na postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 zákona a právo úzkej súčinnosti podľa ods. 2 a 8 zákona a bolo mu znemožnené splniť si povinnosti preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.). Správca dane tým, že po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole a jej ukončení vydal len rozhodnutie, neposkytol mu žiaden priestor na ochranu jeho práv. Takýto postup porušuje jeho právo na spravodlivé konanie, priznané príslušnými ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb., ale aj článkom 46 ods. 1 Ústavy SR (poukázal aj na vysokoškolskú učebnicu Daňové právo SR od autora V. B.).
Ďalej namieta, že v rámci daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná od 19. 04. 2011 do 30. 09. 2011 správca dane nevykonal žiadne dokazovanie. Pripojil len obsah spisu z inej daňovej kontroly a to o daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie november 2006. Má za to, že tieto dôkazy boli vykonané na zisťovanie úplne iných skutočností, než na zisťovanie skutočností pre určenie dane z príjmov právnických osôb. Preddavkom podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Na preukázanie výdavku je teda potrebné, aby bol vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve v príčinnej súvislosti so zabezpečením, dosiahnutím a udržaním príjmov. Uvedené skutočnosti jednoznačne a nepochybne preukázal, čo v podstate nespochybňuje ani žalovaný, ale spochybňuje len skutočnosť, či tieto práce vykonali subjekty, ktoré ich fakturovali. Žiadny právny predpis takúto povinnosť preukázať požadovanú skutočnosť neurčuje.
Navyše uvedené dôkazy boli vykonané bez akejkoľvek jeho vedomosti, teda nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. Bolo porušené jeho základné právo stanovené v § 2 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. Nemohol svedkom klásť otázky a ani znalcovi.
Nezákonný je záver žalovaného, že znalecký posudok je listinným dôkazom, ktorého obsah je pre správny orgán záväzný a nemožno ho spochybňovať. Namietal správnosť znaleckého posudku, pretože skutkové zistenia znalca nezodpovedali skutočnosti, lebo znalecký posudok bol vykonávaný s odstupom dvoch rokov po vykonaní prác bez toho, aby znalec konzultoval, prípadne inak overil svoje závery. Znalec vôbec nezohľadnil skutočný rozsah prác, nezohľadnil, množstvo a druh materiálov nevyhnutne potrebných na použitie v agresívnom prostredí.
Má za to, že uvedené dôkazy boli získané v rozpore so zákonom a takto nezákonné dôkazy podľa § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. nemožno vôbec použiť.
Správca dane žiadal od neho, aby preukazoval skutočnosti, ktoré nie je povinný preukazovať konkrétne, či dodávateľ aj skutočne vykonal práce, ktoré od neho prevzali. Takéto zisťovanie je nad rámec jeho preukaznej povinnosti podľa § 29 ods. 6, pretože správne určenie a vyrubenie dane je rozhodujúca skutočnosť, či tovar alebo služby boli dodané a nie kto konkrétne tieto služby vykonal. Žiadny daňový predpis, ale ani iný všeobecne záväzný právny predpis neurčuje povinnosť, aby ten, kto sa zaviazal služby alebo tovar dodať ich aj skutočne dodal.
Správca dane nerešpektuje obchodné zmluvy uzavreté z jeho dodávateľom, ktoré sú nielen pre neho, ale aj pre správcu dane záväzné, keď v týchto zmluvách nikde nebolo dohodnuté, aby objednávané práce na výkony, ktoré boli predmetom zmluvy skutočne vykonal subjekt, s ktorým zmluvu uzavreli. Je vylúčené, aby správca dane vnútil daňovému subjektu skutočnosť, aby ten, s ktorým zmluvu uzavrel, musel aj vykonať osobne úkony, čo by nebolo ani v súlade s obchodným zákonníkom.
Dôkazné bremeno daňového subjektu sa vzťahuje len na preukázanie skutočností viažucich sa výlučne len na jeho daňovú povinnosť a navyše len na skutočnosti ním tvrdených (uvedených), prípadne skutočností, ktoré je daňový subjekt povinný uviesť v daňovom priznaní. Daňový subjekt teda nie je povinný preukázať čokoľvek, ale len to, čo tvrdí on sám. Nikdy netvrdil, že práce skutočne vykonal L. P., pretože tento mal len zabezpečiť vykonanie prác. Pre neho je irelevantné, či ich vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov, iných subdodávateľov alebo prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov dobrovoľníkov prípadne „na čierno“. Preto nemôže byť jeho povinnosťou, aby tieto skutočnosti zisťoval a preukazoval. Na splnenie svojho dôkazného bremena využil svoje účtovníctvo a ďalšie povinné evidencie a záznamy, ktoré určuje zákon, prípadne ktoré správca dane žiada a majú slúžiť ako dôkazy. Ak správca dane má pochybnosti o týchto dôkazoch, prenáša sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane tak, aby preukázal existenciu takých skutočností, ktoré vierohodnosť a preukaznosť, správnosť či úplnosť účtovníctva, evidencie alebo záznamov celkom vyvracajú. Je na správcovi dane, aby preukázal dôkaz opaku. Nestačí len vysloviť pochybnosť o tvrdeniach a dôkazných prostriedkoch daňového subjektu, ale správca dane musí jednoznačne inými dôkazmi dôkazy predložené daňovým subjektom vyvrátiť. Správca dane sa pokúšal o preukázanie dôkazu opaku, avšak žiaden dôkaz opaku vyvracajúci jeho tvrdenie a dôkazné prostriedky nepredložil. Neustále len spochybňoval nimi predložené dôkazy a bez akéhokoľvek dôvodu, prípadne v úplnom rozpore s logikou a skutočným obsahom dôkazov tieto vyhodnotil ako nevierohodné.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že zhrnutím žalobných námietok vo vzťahu k deklarovanému a zistenému skutkovému stavu, rozhodnutie nie je možné považovať za nezákonné a nepreskúmateľné. Námietky uvedené žalobcom v žalobe považuje za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce zákonnosť rozhodnutia.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, podanou žalobou, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane súd zistil, že u žalobcu, ako u daňového subjektu bola vykonaná v dňoch 19. 04. 2011 - 30. 09. 2011 kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný protokol
č. 731/320/15624/2011/Tkac zo 07. 09. 2011 a dodatok k protokolu z 29. 09. 2011. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov celkom sumu 2.512.620,-- Sk faktúrami č. 20060152 zo 06. 11. 2006 č. 20060155 z 13. 11. 2006, č. 20060158 z 20. 11. 2006 a č. 20060160 z 27. 11. 2006 od dodávateľa L. P. za vykonané búracie práce, čistiace práce, omietky a hygienické nátery, ale už nepreukázal, že uvedené práce boli vykonané dodávateľom L. P. na prenajatých objektoch PD Nižné Repaše - kravín č. 1, 2, 3, teľatník, pozberovka, mliečnica - dojáreň, pretože ako zmluva o diele č. 200603 z 01. 04. 2006 tak aj preberací protokol z 30. 11. 2006 sú všeobecné, nie je v nich uvedená žiadna špecifikácia prác nie je konkretizovaný predmet vykonania prác, ani iné údaje. Tvrdenia L. P., že uvedené práce boli ním aj dodané, nebolo možné overiť, pretože tento nepredložil žiadne faktúry ani iné doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávok. Žalobca ako daňový subjekt si zaúčtoval do daňových nákladov na účet 518 faktúru č. 2006077 z 22. 12. 2006 od firmy ER-BA, spol. s r. o., za vypracovanie materiálov, ktoré sa týkajú finančného, ekonomického a účtovného poradenstva za obdobie január až december 2006 v hodnote 4 milióny Sk, uvedený materiál mal byť vypracovaný na základe zmluvy o diele 10. 01. 2006, ale bol dodaný až 20. 12. 2006, čo vylučuje jeho využívanie na podnikateľskú činnosť v priebehu roku 2006, navyše predložené materiály boli všeobecné, neboli zamerané na poľnohospodársku výrobu a neboli preukázané ani konzultácie.
V zmysle § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
V zmysle § 21 ods. 1 uvedeného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
V zmysle ods. 3 uvedeného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
V zmysle § 7 ods. 1 uvedeného zákona každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.
V zmysle § 15 ods. 1 (prvá a druhá veta) uvedeného zákona daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
V zmysle ods. 5 písm. e/ uvedeného ustanovenia daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrol, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
V zmysle ods. 5 písm. f/ uvedeného ustanovenia daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadať do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
V zmysle § 27 ods. 1 uvedeného zákona správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
V zmysle § 29 ods. 1 uvedeného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
V zmysle ods. 4 uvedeného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.
V zmysle ods. 8 uvedeného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
K námietkam žalobcu, kde poukazuje na závažné procesné pochybenia a predovšetkým na to, že vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie, súd poukazuje na ust. § 1a písm. d/, § 15 ods. 1 a 13 a § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorých je zrejmé, čo správne aj uvádza, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Súd sa ale nestotožňuje s názorom žalobcu, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie, pretože, ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov správca dane postupoval pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona správca dane doručil žalobcovi oznámenie o výkone daňovej kontroly, miestom a dňom začatia daňovej kontroly, druhom kontrolovanej dane a kontrolovaným zdaňovacím obdobím. Počas výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane úzko spolupracovali so žalobcom, čo dokazujú doručované daňové výzvy na predkladanie dôkazov preukazujúcich dodanie a prevzatie prác uvedených na predložených faktúrach, k čomu žalobcovi vyplývala aj povinnosť v zmysle § 15 ods. 6 písm. d/, a/, c/ zák. č. 511/1992 Zb. Z predloženého administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého vyčíslil rozdiel dane oproti dani vykázanej v daňovom priznaní žalobcu. O vykonaní daňovej kontroly v súlade s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zaslanému protokolu a určením dňa, kedy protokol bude prerokovaný. Podľa § 15 ods. 12 uvedeného zákona sa považoval za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý bol určený vo výzve na jeho prerokovanie. Daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu tak, ako to vyplýva z § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie tak, ako to vyplýva aj z § 44 uvedeného zákona, v rámci ktorého správca dane vydal dodatočný platobný výmer dňa 06. 10. 2011, ktorý bol žalobcovi aj riadne doručený. Teda vydaním dodatočného platobného výmeru a jeho doručením daňovému subjektu sa vyrubovacie konanie skončilo. Z uvedených dôvodov súd námietku žalobcu, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie považuje za nedôvodnú.
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú spôsobu a rozsahu vykonaného dokazovania správcom dane súd poukazuje na citované ustanovenia § 2 písm. i/, § 17 ods. 2 písm. a/ a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v zmysle ktorých daňovým výdavkom sa rozumie výdavok, resp. náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa zákon. Daňovými výdavkami nie sú výdavky, resp. náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky, resp. náklady daňovník účtoval ale výdavky, resp. náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. V danom prípade žalobca, ako to vyplýva z
obsahu pripojených administratívnych spisov nepreukázal, kto a či skutočne dodal služby deklarované v predložených účtovných dokladoch od dodávateľa L. P. a išlo najmä o vykonanie búracích, čistiacich prác, omietky a hygienické nátery v hospodárskom dvore PD Nižné Repaše a za dodanie služby od firmy ER-BA, spol. s r. o., na využívanie vypracovaných materiálov roku 2006, keď tieto materiály i keď bolo ich vypracovanie zadané na základe zmluvy o diele 10. 01. 2006, ale boli dodané až 22. 12. 2006 bolo možné tento materiál počas roku 2006 využívať. Správca dane počas daňovej kontroly spolupracoval s kontrolovaným daňovým subjektom, t. j. žalobcom, konateľ žalobcu bol aj správcom dane dotazovaný na podanie vysvetlenia a predkladanie dôkazov nielen pri ústnom pojednávaní a v priebehu daňovej kontroly, ale aj písomnými výzvami na predkladanie ďalších dôkazov na preukázanie skutočností tam uvedených, ale žalobca správcovi dane nepredkladal také relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že reálne došlo k dodaniu služieb deklarovaných v predložených účtovných dokladoch, a že vypracovaný materiál, ktorý sa týkal finančného, ekonomického a účtovného poradenstva na rok 2006 mohol byť aj využívaný v tom roku, keď bol dodaný až 22. 12. 2006. Správca dane, aby mohol objektívne zistiť, či žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2006 priznal správnu daň, žalobcu len žiadal, aby predložil ďalšie dôkazy preukazujúce, že dodávateľ L. P. skutočne aj vykonal na objektoch PD Nižné Repaše búracie, čistiace práce, omietky a hygienické nátery. Zisťoval u dodávateľa a žiadal ho o predloženie faktúr, preukazujúcich uskutočnenie dodávok, ale L. P. žiadne dôkazy nepredložil a dokonca daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 ani daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006 nepodal. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru súdu nemohlo postačovať len zo strany žalobcu predloženie zmluvy o diele, č. 200603 zo dňa 01. 04. 2006, ako aj preberacieho protokolu z 30. 11. 2006, pretože ani v jednom z týchto listinných dôkazov nie je žiadna špecifikácia prác, nie je konkretizovaný predmet vykonania prác, ani iné údaje, ktoré listinné dôkazy nemohli postačovať pre priznanie dane z príjmu právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2006.
Podľa názoru súdu nie sú opodstatnené námietky žalobcu, že vo veci nebolo riadne vykonané dokazovanie a najmä, že nemal možnosť sa k jednotlivým dôkazom vyjadriť, pretože všetky skutočnosti, ktoré zistil správca dane, či už v súčinnosti so žalobcom, alebo za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, boli uvedené v protokole o daňovej kontrole, teda žalobca bol s nimi oboznámený, mal možnosť po doručení protokolu z daňovej kontroly sa k týmto dôkazom a zisteným skutočnostiam vyjadriť, vznášať námietky aj pri prerokovaní protokolu z daňovej kontroly. Žalobca mal vedomosti aj o tom, že poznatky, ktoré boli zistené správcom dane počas kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2006 budú použité aj v rámci hodnotenia výsledkov daňovej kontroly z príjmu právnických osôb, a nie je pravdou, že pri kontrole dane z príjmu právnických osôb boli výlučne použité len poznatky, ktoré zistil správca dane pri kontrole DPH za zdaňovacie obdobie november 2006.
Podľa názoru súdu správca dane nežiadal od žalobcu, aby predkladal nejaké nad rámec požadované listinné doklady a dôkazy, pretože dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane a jeho úlohou je zistiť objektívne skutkový stav a preto, ak zistí nejaké pochybnosti v dokladoch, ktoré sú predložené k daňovej kontrole, má právo žiadať od kontrolovaného daňového subjektu, v danom prípade od žalobcu, aby predložil ďalšie dôkazy, doklady a podával vysvetlenia, k tým skutočnostiam, ktoré vyplývajú z obsahu výziev v daňovom konaní. Tak, ako to vyplýva z § 29 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb., povinnosť dôkazného bremena je priamo na daňovom subjekte, v danom prípade žalobcovi. Teda výhradne žalobca bol povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Teda v daňovom konaní dôkazné bremeno je na kontrolovanom daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Týmto ale dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je ukončená, pretože ak správca dane nejaké predložené dôkazy, doklady spochybní, alebo má pochybnosti o ich vierohodnosti, vyzve daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy, doklady alebo podal vysvetlenie, ktoré by preukázali vierohodnosť už predložených dôkazov a dokladov. Z uvedeného teda vyplýva, že daňový subjekt má nielen povinnosť preukaznú, ale aj povinnosť na preukázanie daných skutočností, označiť dôkazy, doklady a podať primerané vysvetlenie. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy vykoná, v akom rozsahu vykoná dokazovanie, ale vždy musí mať na zreteli zabezpečenie účelu kontroly, t. j. správnosť určenia dane zo zistených skutkových a právnych okolností. Vzhľadom na to, že zmluva o diele, ako aj odovzdávací protokol, ale aj predložené faktúry v súvislosti s výkonom búracích, čistiacich prác, množstvo použitého materiálu, rozpis
náterov, izolácií a omietok nebolo možné preveriť z predložených listinných dôkazov, preto správca dane požiadal súdneho znalca Ing. Miroslava Lissého, aby posúdil, v akom rozsahu boli vykonané stavebné práce a v akej hodnote v porovnaní s tým, čo bolo vyfakturované predloženými faktúrami. Tento znalecký posudok mal slúžiť iba na posúdenie zo strany správcu dane, či skutočne reálne množstvo vykonaných prác na objektoch PD Nižné Repaše môže zodpovedať aj hodnote vyfakturovaných prác aj dodaného materiálu na predložených faktúrach.
Súd súhlasí s námietkou žalobcu, že znalecký posudok nie je takým listinným dôkazom, ktorý je pre správny orgán záväzný a nemožno ho spochybňovať, pretože znalecký posudok je jedným z listinných dôkazov, ktorý správny orgán musí vyhodnotiť, ale v žiadnom prípade nie je to taký listinný dôkaz, ktorý je záväzný a nemožno ho spochybniť. Súd súhlasí aj s námietkou, že znalec na mieste samom bol s odstupom dvoch rokov po tom, čo boli vykonané práce, teda nemohol posúdiť aktuálny - reálny stav ohľadne rozsahu vykonaných prác a v akej kvalite, preto ak s tým nesúhlasil žalobca, bolo na ňom, aby predložil hodnoverné dôkazy a doklady o tom, aké množstvo prác a v akej kvalite, z akého materiálu bolo skutočne vykonané, lebo ako už bolo uvedené z predloženej zmluvy o diele z preberacieho protokolu ani predložených faktúr tieto skutočnosti nebolo možné zistiť, keďže tieto neboli dostatočne a dôsledne špecifikované.
Súd nepovažuje za dôvodnú a akceptovateľnú námietku žalobcu, že správca dane mal správne vyrubiť iba rozdiel dane medzi ním zahrnutými daňovými nákladmi a nákladmi podľa znaleckého posudku, lebo žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal kto a či skutočne dodal služby deklarované v predložených účtovných dokladoch, teda neuniesol dôkazné bremeno. Ak daňový subjekt dostatočne nepreukáže kto a či skutočne boli dodané služby deklarované v predložených dokladoch, potom nie je možné takéto výdavky zahrnúť do nákladov čo i len sčasti, keď kontrolovaný daňový subjekt nevie preukázať ich reálnosť. Má za to, že na základe zistených skutočností správca dane správne vyvodil, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali využitie fakturovaných služieb na podnikateľské účely a preto dodatočným platobným výmerom mu správne a v súlade s § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 23.414,92 eur.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol a žalovaný nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.