Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-28-2014.pdf
PDF · 158.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Vivid Advisory, s.r.o., so sídlom Ulica 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava, IČO: 44 362 901, právne zastúpeného VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748, v konaní o určenie, že žalobca je výlučným majiteľom hromadnej akcie, ktorá reprezentuje 500 kusov akcií žalovaného, že žalobca je oprávnený vykonávať všetky práva, ktoré žalobcovi vyplývajú z postavenia výlučného majiteľa hromadnej akcie, ktorá reprezentuje 500 kusov akcií žalovaného, o uloženie povinnosti žalovanému odovzdať žalobcovi 500 kusov akcií žalovaného oproti odovzdaniu hromadnej akcie, ktorá reprezentuje 500 kusov akcií žalovaného, žalobcom žalovanému a o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť vykonanie zápisu žalobcu ako akcionára do zoznamu akcionárov žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 118/2010-423 zo dňa 6.11.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 118/2010-423 zo dňa 6.11.2013 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Samostatným výrokom rozhodol o trovách štátu tak, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 88,56 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo pre okresný súd nesporné (protokol o prevzatí akcií z marca 1997 na č.l. 108 vyšetrovacieho spisu, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 27.4.2011 na č.l. 161), že spol. SEVEROSLOVENSKÉ TEHEĽNE, akciová spoločnosť „v likvidácii" (ďalej „úpadca") boli upisovateľmi hromadnej akcie na doručiteľa č. H 500/2, 500 ks akcií v nominálnej hodnote jednej akcie 10.000,- Sk. V zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch a ust. § 155 a nasl. Obchodného zákonníka v tom čase v platnom znení vyplývalo, že práva spojené s hromadnou akciou vzhľadom na jej charakter má držiteľ, t.j. ten, kto ju predloží.
Pre rozhodovanie vo veci bolo dôvodné vysporiadať sa s otázkou, či žalobca nadobudol hromadnú akciu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2009, ktorú uzatvorili žalobca ako kupujúci a SKP úpadcu, a teda, či došlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcom v rámci konkurzného konania a v tejto súvislosti, či následne priznať žalobcovi práva akcionára, ktoré zákon s týmito akciami spája (§ 155 ods. 1, § 156 ods. 6, § 156 ods. 7).
Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p.. Zisťoval stav, ktorý predchádzal momentu vydania opatrenia konkurzného súdu (č.k. 47-24K 2/98-Ga zo dňa 29.10.2009) na zhodnotenie právneho vzťahu úpadcu k cennému papieru - hromadnej akcii na doručiteľa. Listinným dôkazom - súpisom podstaty zo dňa 10.12.1999 (č.l. 219 a nasl. konkr. č.l. 237 prip. konkurz. spisu) bolo preukázané, že do súpisu podstaty boli pod poradovým číslom 2 zapísané cenné papiere - akcie PREFA Sučany, a.s. v hodnote vedenej v účtovníctve úpadcu vo výške 85.mil. Sk (v tom čase platnej mene), ako finančné investície - účty XXX, XXX, XXX a XXX, neocenené súdnym znalcom. Okresný súd z výpovede svedka JUDr. Jozefa Bebčáka na pojednávaní dňa 6.11.2013 mal preukázané, že ku dňu spísania podstaty 10.12.1999 svedok v postavení SKP úpadcu v reálnej držbe hromadnú akciu nemal, bola vedená len v účtovníctve úpadcu. Svedok si síce nepamätal presne, v ktorom roku akciu prevzal do držby, určil rozpätie rokov 2000 -2003. Súpis podstaty a svedecká výpoveď súčasne preukázali, že akcia nebola v držbe úpadcu pred vyhlásením konkurzu a ani ku dňu súpisu podstaty SKP, keďže správca vypovedal, že v čase súpisu túto k dispozícii fyzicky nemal, bol informovaný Ing. Kozákom, likvidátorom úpadcu pred vyhlásením konkurzu pri súpise majetku do podstaty, že bola daňovým úradom odobratá konkrétna akcia z dôvodu zábezpeky s ohľadom na podlžnosti, ktoré úpadca vo vzťahu k daňovému úradu mal. Podľa výpovede Ing. Kozáka ako svedka v konaní ČVS: ORP-483/ OEK-MT-2009, vychádzajúc z odôvodnenia právoplatného uznesenia OR PZ v Martine vyplývalo, že predmetná akcia bola založená SPP na základe dohody v tom smere, že SPP uspokojí svoju pohľadávku voči úpadcovi predajom uvedenej akcie, podľa Ing. Kozáka mohlo to byť v období r. 1997 - 1998, presne si nepamätal. Pokiaľ Ing. Kozák v uvedenom konaní ako svedok uviedol, že túto následne odovzdal SKP, vykonané dokazovanie hlavne výsluchom svedka JUDr. Bebčáka (SKP v tom čase) a listinnými dôkazmi z pripojených spisov (vyšetrovacieho a konkurzného) nepreukázalo držbu hromadnej akcie SKP ku dňu vyhotovenia súpisu podstaty. SKP sám ako svedok v konaní uviedol, že v čase súpisu ju k dispozícii fyzicky nemal, čomu korešponduje poznámka k pol. 2 (č.l. 237 konkurzného spisu) v spojení s výpoveďou svedka na pojednávaní dňa 6.11.2013, že akcia sa v čase súpisu nachádzala v reálnej držbe daňového úradu, z ktorého dôvodu potom došlo k predaju akcií v hodnote 80.mil. Sk exekútorom a nie v hodnote 85.mil. Sk, a to z dôvodu: „...lebo túto konkrétnu akciu tam nenašiel." Ing. Kozák ako svedok v uvedenej trestnej veci vypovedal, že bola v držbe SPP. Vychádzajúc z takto preukázaného stavu, t.j. že pred vyhlásením konkurzu a ku dňu súpisu podstaty úpadca ani SKP neboli držiteľom hromadnej akcie, vo väzbe na platnú právnu úpravu k momentu tohto zápisu, k 10.12.1999, podľa ktorej práva spojené s hromadnou akciou na doručiteľa uplatňuje ten, kto ju predloží, t.j. držiteľ, okresný súd nemal za preukázané vlastníctvo úpadcu, za ktorého po vyhlásení konkurzu konal SKP, keď nebola preukázaná ani držba úpadcu a následne ani SKP úpadcu. Práva spojené s touto akciou s ohľadom na jej charakter podľa právnej úpravy do konca r. 1999 (§ 768b Obchodného zákonníka) mohol vykonávať jej držiteľ, ktorým však nebol v období pri vyhlásení konkurzu, ani po vyhlásení konkurzu a ani k dátumu súpisu podstaty úpadca ani SKP.
Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie, kedy sa SKP stal držiteľom hromadnej akcie. Uviedol, že dokazovaním listinnými dôkazmi zo súboru listín konkurzného a vyšetrovacieho spisu bola preukázaná faktická držba SKP až od r. 2006. Okresný súd pri vyhodnotení držby správcom až v tomto období nevychádzal len z výpovede svedka, lebo svedok si dostatočne nepamätal na túto okolnosť s odstupom času cca 10 rokov, čo je pochopiteľné, ale vykonal dokazovanie listinami - korešpondenciou svedka JUDr. Bebčáka vo vzťahu k Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s., k žalovanému a podnetom na začatie trestného stíhania listom zo dňa 20.5.2009, ktoré preukázalo faktické úkony spojené s držbou hromadnej akcie SKP, nie len jej účtovnú evidenciu v účtovníctve úpadcu. Tieto faktické úkony sú datované až od r. 2006, keď svedok sa obrátil na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. listom zo dňa 2.10.2006 (č.l. 9 vyšetrovacieho spisu) a listom zo dňa 6.11.2006 na žalovaného prostredníctvom jeho PZ (č.l. 12 vyš. spisu). Pred rokom 2006 neboli preukázané žiadne úkony svedčiace držbe hromadnej akcie správcom a držbu úpadcom pred vyhlásením konkurzu vyvrátila výpoveď Ing. Kozáka ako svedka v konaní ČVS: ORP-483/OEK-MT-2009 (č.l. 143 vyš. spisu), t.j. v období rokov 1997 a 1998, nenachádzala sa ani v r. 1999 pri súpise majetku SKP úpadcu (výpoveď svedka JUDr. Bebčáka). Svedok (SKP) nevedel vysvetliť, prečo v súvislosti s hromadnou akciou podal podnet na začatie trestného stíhania až v r. 2009, a prečo nekonal bezprostredne v súvislosti so zmenou právnej úpravy podľa zákona č. 127/1999 Z.z.; uviedol iba, že ide o vlastnícke právo, akcia bola v tom čase (v r. 2009) fyzicky u úpadcu a vlastnícke právo sa nepremlčuje, prečo nie vtedy a že určite akciu mal ďaleko predtým fyzicky v rukách a poukázal na komunikáciu so žalovaným ohľadne výmeny hromadnej akcie v r. 2004 - 2006 vo vyšetrovacom spise. Táto komunikácia svedka bola preukázateľne vedená až
od r. 2006, poskytnutie súčinnosti zo dňa 6.11.2006 a listom zo dňa 14.10.2008 (č.l. 12, 14 vyš. spisu), čo svedčí držbe hromadnej akcie správcom až od tohto obdobia.
Vychádzajúc z charakteru cenného papiera a vo väzbe na platnú právnu úpravu k momentu zápisu tejto akcie na základe účtovného stavu do súpisu podstaty, bez reálnej držby hromadnej akcie, považoval okresný súd za dôvodné predpokladať, že práva spojené s hromadnou akciou na doručiteľa mohol uplatňovať len jej držiteľ, ktorým však nebol úpadca od r. 1997 do vyhlásenia konkurzu a v období po vyhlásení konkurzu ani SKP až do r. 2006. Uvedenému zisteniu korešponduje Záznam zo skartovania a zničenia akcií série B zo dňa 22.11.1999 (č.l. 109 vyš. spisu), ktorý preukazuje, že k tomuto dátumu bola akcia stiahnutá z obehu, vrátená akcionárom, t.j. že bola vrátená reálnym držiteľom, a tento ako držiteľ vzhľadom na charakter cenného papiera mohol vykonávať k uvedenému dátumu práva s ňou spojené, t.j. poskytnúť ju na skartáciu a výmenu z dôvodu zmien vyplývajúcich z novely Obchodného zákonníka a zákona o cenných papieroch. Zo žiadnych dôkazov nevyplývalo, že bola predložená za účelom vyhotovenia záznamu zo dňa 22.11.1999 úpadcom alebo SKP. Naopak, výpoveďou Ing. Kozáka ako svedka v trestnej veci bolo preukázané, že v r. 1997, 1998 bola v držbe tretieho subjektu - SPP a výpoveďou svedka JUDr. Bebčáka na pojednávaní dňa 6.11.2013, že ku dňu vyhlásenia konkurzu a súpisu podstaty nebola v držbe úpadcu, z ktorého dôvodu ju fyzicky neprevzal, mala sa nachádzať v držbe daňového úradu, do súpisu podstaty ju zapísal na základe účtovného stavu, inventarizácie zo dňa 29.1.1999 (č.l. 130 konk. spisu). V súpise podstaty zo dňa 10.12.1999 aj v inventarizácii zo dňa 29.1.1999 sa konštatovala existencia finančných investícií, akcie PREFA Sučany, a.s. v účtovnej hodnote 85.mil. Sk bez odkazu a akéhokoľvek dôkazu držby tohto cenného papiera úpadcom alebo SKP.
Okresný súd skonštatoval, že pokiaľ sa preukázalo, že akcia nebola skartovaná, ako vyplývalo zo záznamu, uvedené nepreukázalo držbu hromadnej akcie úpadcom, príp. SKP v rozhodnom období. Držba SKP úpadcu bola preukázaná jednoznačne k dátumu 26.11.2009, ako je tento dátum vyznačený na rube akcie a pred týmto dátumom od r. 2006 (nie v rokoch 1997 - 2006). Okresný súd vychádzajúc z korešpondencie SKP so žalovaným a Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s., na ktorú sa vo výpovediach odvolával aj SKP ako svedok, považoval za dôvodné predpokladať, že s týmito spoločnosťami komunikoval až na základe reálnej držby akcie.
Vo väzbe na platnú právnu úpravu do momentu zápisu hromadnej akcie do súpisu podstaty, t.j. k 10.12.1999 (bez preukázania držby k tomuto dátumu úpadcom a následne správcom), podľa názoru okresného súdu práva spojené s touto akciou mohol vykonávať s ohľadom na jej charakter držiteľ, t.j. ten kto ju predložil. Až zmena právnej úpravy podľa zákona č. 127/1999 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.1999, ktorým sa menil a dopĺňal Obchodný zákonník a ktorá sa týkala akciových spoločností, stanovila, že akcie na doručiteľa môžu byť vydané len ako zaknihované.
Okresný súd uviedol, že žalovaný konal vo väzbe na právnu úpravu zákona č. 127/1999 Z.z., čo preukázala Zápisnica zo zasadnutia MVZ žalovaného zo dňa 28.10.1999 (č.l. 193), t.j. že si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 768b ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol formu a podobu svojich akcií do súladu s Obchodným zákonníkom a zákonom o cenných papieroch, prispôsobil stanovy v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1999 - Stanovy akciovej spoločnosti (č.l. 194 spisu) a výpis z OR žalovaného (č.l. 175). Na základe Záznamu zo skartovania zo dňa 22.11.1999 považoval okresný súd za dôvodné predpokladať, že právo spojené s hromadnou akciou uplatnil jej držiteľ, t.j. ten, kto ju predložil žalovanému v súvislosti s plnením jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 768b ods. 1 Obchodného zákonníka. K dátumu súpisu podstaty 10.12.1999, aj k 31.1.2000, v období účinnosti právnej úpravy pred novelou zákonom č. 127/1999 Z.z., ani k dátumu účinnosti novely zákona č. 127/1999 Z.z. 1.7.1999 až do 31.12.1999 (§ 768b Obchodného zákonníka) nebol úpadca ani SKP držiteľom hromadnej akcie, a preto nemohol vykonávať práva s ňou spojené jej predložením. Preukázateľne podľa Záznamu zo dňa 22.11.1999 (č.l. 109 vyš. spisu) však hromadná akcia bola fyzicky predložená komisii v zložení tam uvedenom a ku dňu 25.11.2009 Centrálny depozitár SR, a.s. v zozname akcionárov žalovaného evidoval vlastníkov na všetkých 1.100 akcií série B, s menovitou hodnotou jednej akcie 10.000,- Sk znejúcich na meno v listinnej podobe, bez úpadcu.
Z výsluchu svedka JUDr. Bebčáka a z výsluchu Ing. Kozáka ako svedka v trestnej veci mal okresný súd preukázané, že akcia sa nachádzala pred vyhlásením konkurzu, v čase jeho vyhlásenia, aj v čase súpisu podstaty správcom v držbe tretieho subjektu ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie
pohľadávky, ktorú tento mal proti úpadcovi, čo svedčilo oprávnenej držbe hromadnej akcie tretiemu subjektu v tomto období a potom aj v období predloženia hromadnej akcie na skartovanie žalovanému.
Z tohto zisteného stavu, ktorý predchádzal momentu vydania opatrenia konkurzným súdom (č.k. 47-24K 2/98-Ga zo dňa 29.10.2009), vyplýval záver okresného súdu pre zhodnotenie právneho vzťahu úpadcu k hromadnej akcii, že v momente zápisu do podstaty vykonané dokazovanie nepreukázalo držbu, a teda ani vlastníctvo akcie úpadcom ani správcom, naopak vlastníctvo aj držbu vyvrátilo vykonané dokazovanie - výpovede svedkov (v konajúcej a trestnej veci) a listinné dôkazy. Zo zistených časových súvislostí, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy (so zameraním na otázku charakteru prevádzaného papiera, držbu úpadcom, vyhláseným konkurzom na úpadcu, momentu zápisu cenného papiera do podstavy vo väzbe na žiadosť správcu o predaj mimo dražby v súvislosti so zmenami právnej úpravy) bolo určujúce, že SKP úpadcu sa stal držiteľom hromadnej akcie až od r. 2006, t.j. po zmene charakteru prevádzaného papiera, že pred týmto dátumom vykonával práva s ňou spojené jej predložením preukázateľne podľa Záznamu zo dňa 22.11.1999 tretí subjekt, z ktorého dôvodu po zmene právnej úpravy zákonom č. 127/1999 Z.z. ako predmet zmluvy o kúpe cenných papierov bola hromadná akcia na doručiteľa nespôsobilým predmetom kúpnej zmluvy. Už v čase žiadosti o súhlas súdu s predajom vo väzbe na zmeny právnej úpravy o cenných papieroch a Obchodného zákonníka, i vo vzťahu k opatreniu konkurzného súdu v čase jeho vydania a následne aj v čase uzavretia zmluvy o kúpe cenných papierov nebola spôsobilým predmetom zmluvy o kúpe cenných papierov, bol dôvodný záver o nemožnosti nadobudnutia vlastníctva k hromadnej akcii v rámci konkurzného konania žalobcom podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď preukázateľne pri podpise kúpnej zmluvy bola predložená listinná hromadná akcia na doručiteľa a podľa § 156 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka akcia na doručiteľa môže byť vydaná ako zaknihovaná, čo je aj v súlade s § 10 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch. V čase žiadosti SKP o súhlas súdu s predajom, v čase vydávania opatrenia, ako aj v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalobcom a SKP úpadcu nebola hromadná akcia v zákonom stanovenej podobe a forme.
Okresný súd ďalej poukázal, že práva spojené s hromadnou akciou (v listinnej podobe vo forme na doručiteľa) mohli byť do konca r. 1999 uplatnené jej predložením. Úradný záznam zo dňa 23.10.2009 (prip. vyš. spis) a Záznam zo skartovania a zničenia akcií série B zo dňa 22.11.1999 (č.l. 109) preukázali, že ku dňu 22.11.1999 komisia prevzala od akcionárov tam uvedené akcie a následne vykonala ich fyzické zničenie, o.i. aj akciu č. H500/2 s počtom 500 ks, nominálna hodnota jednej akcie 10.000,- Sk. Uvedený listinný dôkaz sám preukázal, že ku dňu 22.11.1999 sa predmetná akcia nachádzala v dispozícii členov komisie v zložení uvedenom v Zázname zo skartovania a zničenia akcií série B zo dňa 22.11.1999. Jej fyzické zničenie však vyvrátil Úradný záznam zo dňa 23.10.2009, čo však nevylúčilo, že v čase spísania záznamu dňa 22.11.1999 sa fyzicky nachádzala v rukách komisie v tam uvedenom zložení, čo dotvrdilo ďalšie vykonané dokazovanie, že v čase súpisu podstaty zo dňa 10.12.1999 akcia nebola v držbe SKP úpadcu, o čom vypovedal svedok JUDr. Bebčák, ktorý bol SKP. Vzhľadom na podobu a formu cenného papiera - listinnej hromadnej akcie na doručiteľa, mal práva s ňou spojené vykonávať jej držiteľ, t.j. ten, kto ju predložil komisii. SKP ako svedok v konaní vypovedal, že sám nekonal vo väzbe na zmeny zákonnej úpravy o cenných papieroch, ktoré zmeny sa premietli aj do následnej zmeny akcií emitovaných žalovaným a zmeny stanov. Tejto situácii korešponduje zoznam akcionárov podľa Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. (č.l. 88 konajúcej veci), kde nie je úpadca evidovaný ako akcionár žalovaného. Okresný súd vyslovil, že právna úprava v uvedenom období (do konca r. 1999) dovoľovala práva s touto akciou spojené vykonať držiteľovi, t.j. tomu, kto ju predložil a vykonané dokazovanie preukázalo, že sa tak stalo a že hromadná akcia zmenila formu. Sama skutočnosť, že hromadná akcia preukázateľne existuje v listinnej podobe vo forme na doručiteľa, jej originál bol v konaní predložený, teda nedošlo k jej skartovaniu, zničeniu, však nebola pre posúdenie žalobou uplatneného nároku právne relevantná, s ohľadom na zistené časové súvislosti pred uzavretím kúpnej zmluvy. Práva spojené s touto akciou vykonával SKP preukázateľne až 26.11.2009 (kúpna zmluva, rub hromadnej akcie), teda v čase, keď už došlo k zmene jej podoby a formy a keď prevod listinných akcií na doručiteľa odovzdaním akcie nebol účinný, pretože podľa platnej právnej úpravy akcie na doručiteľa mohli byť vydané ako zaknihované. Žalovaný ako akciová spoločnosť preukázateľne splnil svoju povinnosť zmeniť listinné akcie na doručiteľa na akcie v podobe listinnej, vo forme na meno, s menovitou hodnotu 331,94 Eur (10.000,- Sk), a táto zmena sa nesporne dotýkala aj prevoditeľnosti akcií. Okresný súd vyslovil, že podľa právnej úpravy (po zmene zákonom č. 127/1999 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.1999) už akcia na doručiteľa stratila svoj charakteristický znak, a to z dôvodu, že v zmysle § 156 ods. 2 Obchodného zákonníka akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako
zaknihovaná a prevod zaknihovaných akcií, bez ohľadu na ich formu, sa riadi ustanoveniami zákona o cenných papieroch, ktoré sú vymedzené pravidlami registrácie prevodu zakladajúcimi sa na obsahovo zhodných príkazoch prevodcu a nadobúdateľa zodpovedajúcim zmluve. Registrácia zaknihovaných akcií na doručiteľa odníma akcii jej imanentný znak, ktorým je anonymita majiteľa cenného papiera.
Pre úplnosť okresný súd poukázal na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch, s tým, že v konaní bolo preukázané, že v čase podpísania kúpnej zmluvy žalobcom ako kupujúcim a SKP úpadcu ako predávajúcim, žalobca musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný papier previesť. Uvedené, podľa okresného súdu preukázalo Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.10.2009, z ktorého vyplývalo, že kupujúci bol oboznámený, že emitent PREFA Sučany, a.s. v súčasnosti neeviduje úpadcu ako vlastníka prevádzaných akcií. Samo opatrenie v odôvodnení však uvádza len, že správca je držiteľom tohto cenného papiera, čo podľa prvostupňového súdu nepreukázalo vlastníctvo predávajúceho, keď v čase vydania opatrenia podľa § 156 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a § 10 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch, akcia na doručiteľa mohla byť vydaná ako zaknihovaná. Z čl. IV. bodu 3 kúpnej zmluvy vyplývalo, že kupujúci je oboznámený so skutočnosťou, že spoločnosť PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748 ako emitent akcie ku dňu podpisu tejto zmluvy neeviduje predávajúceho ako vlastníka akcie. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca sa nestal majiteľom hromadnej akcie ani v zmysle § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch.
K poukazu žalobcu na Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.10.2009, č.k. 47-24K 2/98, právoplatné 30.10.2009, z ktorého dôvodu je toto rozhodnutie záväzné pre všetky orgány, t.j. aj pre súdy a ktorého vecnú správnosť nemožno preskúmavať v inom súdnom konaní, okresný súd uviedol, že pokiaľ vykonal dokazovanie (podľa právneho názoru odvolacieho súdu) k sporným dôvodom neplatnosti zmluvy o prevode cenných papierov, vo vzťahu k zisteniu časových súvislostí, ktoré predchádzali jej uzatvoreniu a so zameraním na otázku charakteru prevádzaného papiera, držbu úpadcom, vyhláseným konkurzom na úpadcu, ustálil moment zápisu cenného papiera do podstavy vo väzbe na žiadosť správcu o predaj mimo dražby v súvislosti so zmenami právnej úpravy a posúdil platnosť kúpnej zmluvy s ohľadom na spôsobilosť predmetu kúpnej zmluvy, ktorú neposudzoval konkurzný súd, nakoľko jeho opatrením nedošlo k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy, nebolo týmto dokazovaním a následným vyhodnotením na základe vykonaného dokazovania neplatnosti kúpnej zmluvy vecne preskúmavané právoplatné rozhodnutie konkurzného súdu. Okresný súd z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzal v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p., majúc za to, že konkurzný súd opatrením podľa § 66b ZKV dal súhlas na predaj akcie v rámci dohľadu súdu nad činnosťou správcu podľa § 12 ZKV. Pokiaľ konkurzný súd opatrením udelil súhlas v zmysle § 66b ods. 1 ZKV, pričom šlo o udelenie súhlasu správcovi konkurznej podstaty na predaj mimo dražby cenného papiera, hromadnej akcie, tento súhlas na speňaženie je okrem schválenia spôsobu speňaženia i vyjadrením záveru, že majetok bol do súpisu zapísaný, čo dáva spôsobilosť správcovi na to, aby bol v konkurze speňažený predajom; samotným udelením súhlasu súdu na predaj akcie opatrením podľa § 66b ZKV však nedochádza k uzavretiu zmluvy, z čoho vyplýva, že konkurzný súd právny úkon - kúpnu zmluvu nepreskúmaval. Potom bolo dôvodné na absolútnu neplatnosť zmluvy prihliadať.
Kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca ako kupujúci so SKP úpadcu SEVEROSLOVENSKÉ TEHEĽNE, akciová spoločnosť „v likvidácii" ako predávajúcim dňa 26.11.2009, okresný súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to s ustanoveniami § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a § 19 ods. 1 a 3 zákona o cenných papieroch, v spojení s § 156 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Rozpor so zákonom okresný súd videl v tom, že predmetom kúpnej zmluvy bol cenný papier, ktorého podoba a forma bola v rozpore so zákonom
- s ust. § 2 ods. 1 zákona o cenných papieroch, nakoľko predmetom prevodu nebol cenný papier - akcia v zákonom ustanovenej podobe a forme. Podľa zákona o cenných papieroch účinného v čase podpísania kúpnej zmluvy cenný papier mohol mať podobu ako listinný cenný papier alebo zaknihovaný cenný papier (§ 10 ods. 1 písm. a) a b)). Podľa § 11 ods. 1 zákona o cenných papieroch, cenný papier môže mať formu cenného papiera na meno, na rad alebo cenného papiera na doručiteľa, podľa § 156 ods. 2 Obchodného zákonníka akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná, akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná. V čase podpisu kúpnej zmluvy akcia, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy, nebola v zákonom ustanovenej podobe a forme.
V konaní bolo preukázané listinným dôkazom - Zápisnicou zo zasadnutia MVZ zo dňa 28.10.1999 (č.l. 193), že žalovaný si splnil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 768b ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. uviedol formu a podobu svojich akcií do súladu s Obchodným zákonníkom a so zákonom o cenných papieroch, prispôsobil svoje Stanovy Obchodnému zákonníku v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1999 - listinný dôkaz Stanovy akciovej spoločnosti (č.l. 194 a nasl.), výpis z obchodného registra žalovaného (č.l. 75) t.j. prevádzanému cennému papieru podľa kúpnej zmluvy zodpovedali v čase prevodu akcie už cenné papiere v zákonom ustanovenej podobe a forme. Okresný súd uviedol, že právnym titulom na prevod akcií na meno i na doručiteľa je zmluva, na ktorú sa aplikuje ustanovenie § 30 zákona o cenných papieroch a subsidiárne právna úprava kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Zákon na platnosť kúpnej zmluvy vyžaduje určenie druhu cenného papiera (§ 30 ods. 1 ZCP), akcia ako druh cenného papiera (§2 ods. 2 písm. a) ZCP) je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch (§2 ods. 1 ZCP). Na platnosť kúpnej zmluvy sa teda vyžaduje, aby predmetom prevodu boli cenné papiere - akcie (druh cenného papiera) v zákonom ustanovenej podobe a forme, a to aj s ohľadom na to, že účinky prevodu nastávajú v závislosti od toho, či ide o akciu na doručiteľa alebo akcie na meno a podľa toho, či ide o akcie vydané v podobe listinných alebo zaknihovaných cenných papierov. Okresný súd vyslovil, že napriek udeleniu súhlasu na predaj hromadnej akcie konkurzným súdom opatrením z 29.10.2009, bolo na žalobcovi, či uzatvorí kúpnu zmluvu, keď mal vedomosť, že cenný papier nie je v zákonom ustanovenej podobe a forme. Z odôvodnenia právoplatného opatrenia konkurzného súdu nevyplývalo, že konkurzný súd uvedené pri vydávaní opatrenia preskúmaval.
Okresný súd uzavrel, že z absolútne neplatného právneho úkonu nevznikajú práva a povinnosti, ktoré zákon s takýmto úkonom spája. Pretože v konaní nebolo preukázané, že žalobca je vlastníkom hromadnej akcie, nebolo možné žalobe vyhovieť ani vo zvyšku uplatnených nárokov, ktoré sa viažu k akcii, nakoľko nebol preukázaný platný prevod akcie na žalobcu.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, urobil návrh na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. (č.l. 67), ich výšku však v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, a preto bolo dôvodné žalovanému priznať náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., ktoré vyplývali zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývali, preto mu okresný súd náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že štát hradil trovy konania na základe právoplatného uznesenia OS Martin č.k. 18Cb/118/2010-82 zo dňa 27.4.2011 Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s. vo výške 88,56 Eur, vyúčtované vo fa č. 2011041188 zo dňa 12.4.2011, splatnej dňa 26.4.2011. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Martin, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 5521275113, konštantný symbol: 0558, špecifický symbol: 5710208056.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ mal za to, že okresný súd nemal skúmať, či úpadca bol v čase vyhlásenia konkurzu a v čase spísania Hromadnej akcie do súpisu konkurznej podstaty, držiteľom hromadnej akcie alebo nie. Zodpovedanie otázky držby hromadnej akcie v skúmaných časoch nemá žiadny dopad na vyriešenie otázky, či bol správca oprávnený s hromadnou akciou nakladať a či bol oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu. Pre posúdenie oprávnenosti správcu nakladať za úpadcu s hromadnou akciou, boli relevantné výlučne dve skutočnosti, a to, že:
- Hromadná akcia bola spísaná do súpisu konkurznej podstaty a žiadna osoba nepodala včas vylučovaciu žalobu, na základe ktorej by príslušný konkurzný súd právoplatne rozhodol o vylúčení hromadnej akcie zo súpisu konkurznej podstaty a
- existencia právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia - Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.10.2009, č. 47-24K 2/98-Ga, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici udelil správcovi ako osobe oprávnenej nakladať s hromadnou akciou súhlas na predaj hromadnej akcie žalobcovi. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne posudzoval oprávnenosť správcu nakladať s hromadnou akciou podľa ust. § 156 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.06.1999, v zmysle ktorého
práva spojené s akciou na doručiteľa má jej držiteľ, ale túto spornú otázku mal skúmať výlučne podľa špeciálnych ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, a to podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní v spojení s ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej lej „ZKV"), ktoré stanovujú osobitné pravidlá ohľadom oprávnenosti správcu nakladať s majetkom úpadcu, resp. s majetkom, o ktorom sa domnieva, že je majetkom úpadcu, vrátane pravidla o existencii nevyvrátiteľnej právnej domnienky o oprávnenosti zaradenia majetku do súpisu konkurznej podstaty, ak predmetný majetok nebol zo súpisu vylúčený na základe rozhodnutia konkurzného súdu vydaného v dôsledku včasného podania odôvodnenej vylučovacej žaloby. Pre posúdenie otázky, či bol správca oprávnený nakladať s hromadnou akciou a predať hromadnú akciu, bolo potrebné skúmať výlučne to, či hromadná akcia bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty a či bola podaná vylučovacia žaloba, a ak áno, ako o podanej vylučovacej žalobe rozhodol príslušný konkurzný súd, pričom touto druhou skutočnosťou sa okresný súd nezaoberal, tvrdenie žalobcu o nepodaní vylučovacej žaloby nebral do úvahy a v rozpore s ust. § 19 ods. 2 ZKV odignoroval, že nepodanie žaloby o vylúčenie hromadnej akcie zo súpisu konkurznej podstaty malo za následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že hromadná akcia bola zaradená do súpisu oprávnene a že správca ju oprávnene speňažil. Podľa žalobcu okresný súd na skutkový stav za účelom zistenia skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci samej, vôbec neaplikoval správne právne normy.
Žalobca namietal, že okresný súd pri svojom rozhodovaní pochybil i z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku existovalo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, v ktorom bola s definitívnou záväznosťou vyriešená otázka oprávnenosti správcu nakladať s hromadnou akciou a predať ju žalobcovi. Opatrenie má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po nadobudnutí právoplatnosti nezmeniteľné a ktorého výrokmi sú všetky orgány viazané a sú povinné ich rešpektovať. Nerešpektovaním opatrenia a opätovným skúmaním otázky, či bol správca oprávnený nakladať s hromadnou akciou a túto speňažiť, okresný súd zasiahol do jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie, v ktorej súvislosti poukázal i na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2009, sp. zn. 2Cdo/65/2008. Podľa žalobcu okresný súd nerešpektoval základné pravidlo, že ohľadom majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu konkurznej podstaty a ktorý nebol na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu vylúčený zo súpisu konkurznej podstaty, platí nevyvrátiteľná právna domnienka ohľadom oprávnenosti zaradenia majetku do súpisu a oprávnenosti správcu tento majetok speňažiť vo väzbe na nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pokiaľ sa okresný súd zaoberal otázkou, či hromadná akcia bola spôsobilým predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy alebo nie, tak túto otázku s definitívnou záväznosťou vyriešil Krajský súd v Banskej Bystrici v opatrení, ktorým udelil súhlas so speňažením hromadnej akcie jej predajom žalobcovi, pretože ak by hromadná akcia nebola spôsobilým predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, tak by Krajský súd v Banskej Bystrici nevydal opatrenie a neudelil by ním súhlas s predajom hromadnej akcie. Skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici opatrením udelil súhlas s predajom hromadnej akcie žalobcovi, sama o sebe v sebe implikuje záver, že považoval hromadnú akciu za spôsobilý predmet prevodu. Postupom okresného súdu tak došlo k porušeniu ústavného princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Okresný súd v odôvodnení rozsudku tvrdil, že z jeho strany nedošlo k preskúmavaniu vecnej správnosti opatrenia, ale k preskúmavaniu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy odvodzoval od skutočností, že správca nebol oprávnený nakladať s hromadnou akciou, keďže v skúmaných časoch nemal byť držiteľom hromadnej akcie a hromadná akcia nebola spôsobilým predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Posúdenie týchto skutočností sa však malo odvíjať výlučne v intenciách právoplatného a vykonateľného opatrenia, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že správca je oprávnený hromadnú akciu predať žalobcovi na základe kúpnej zmluvy, a teda fakticky aj k záveru, že hromadnú akciu je možné prevádzať na základe kúpnej zmluvy.
Žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nepresvedčivých a povrchných právnych úpravách, keď sa obmedzil len na skonštatovanie, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola hromadná akcia spôsobilým predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, akcentujúc skutočnosť, že hromadná akcia nahrádzala listinné akcie na doručiteľa, pričom dňa 01.07.1999 nadobudla účinnosť novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník"), v dôsledku ktorej sa do Obchodného zákonníka včlenili ustanovenia, že akcia na doručiteľa môže mať iba zaknihovanú podobu a že akciové spoločnosti sú povinné do 31.12.1999 uviesť formu a podobu svojich akcií do súladu s novelizovaným Obchodným zákonníkom. Okresný súd neprihliadal na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších
predpisov, zákona č. 566/2011 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ani stanov žalovaného nezakotvuje, že listinné akcie na doručiteľa sa po 01.07.1999, resp. po 31.12.1999 stávajú neplatnými.
Rovnako nesprávne posúdil vec aj z toho dôvodu, že sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti žalobcu ako nadobúdateľa hromadnej akcie, ktoré skúmanie bolo nadbytočné a irelevantné, navyše dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď od skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o tom, že úpadca nie je žalovaným evidovaný ako akcionár žalovaného, nesprávne odvodil záver, že vedel, že správca nie je oprávnený hromadnú akciu previesť. Skutočnosť, že žalovaný neevidoval úpadcu ako svojho akcionára, však v skutočnosti nemala žiadny vplyv na oprávnenie správcu nakladať s hromadnou akciou a oprávnenie hromadnú akciu speňažiť. Žalobca nemal žiadny dôvod spochybňovať oprávnenosť správcu nakladať s hromadnou akciou a skutočnosť o neevidovaní úpadcu žalovaným v zozname akcionárov žalovaného nemala pre posúdenie oprávnenosti správcu žiadny význam, preto okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 19 ods. 3 zákona č. 566/2011 Z.z. a skúmal dobromyseľnosť žalobcu.
Okresný súd nadbytočne skúmal otázku držby hromadnej akcie úpadcom a správcom v skúmaných časoch a navyše k odpovedi na nastolenú otázku dospel na základe nehodnoverného dôkazu. Na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku okresný súd odkazuje na tzv. záznam zo skartovania a zničenia akcií série B zo dňa 22.11.1999. Samotná skutočnosť, že hromadná akcia existuje a jej originálom disponuje žalobca, vylučuje, že ide o hodnoverný dôkaz preukazujúci pravdivé skutočnosti. Hoci samotný okresný súd pripustil, že skutočnosti uvedené v zázname zo skartovania nie sú pravdivé, napriek tomu sa na záznam zo skartovania viackrát odvoláva a považuje ho za dôkaz preukazujúci, že v danom čase sa hromadná akcia nachádzala v držbe tretej osoby. Hoci okresný súd pripustil, že v zázname zo skartovania nie sú uvedené pravdivé údaje o skartovaní hromadnej akcie, na druhej strane tento dôkaz považuje za relevantný z hľadiska toho, že pravdivo potvrdzuje, že hromadnú akciu v danom čase mala v držbe tzv. komisia, pričom žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k tomuto záveru. Okresný súd dospel k svojim skutkovým zisteniam na základe nehodnoverného dôkazu, ktorého čiastočnú nepravdivosť sám pripustil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. v zmysle petitu odvolacieho návrhu uvedeného v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.12.2013 s priznaním náhrady trov konania v zmysle vyčíslenia zo dňa 13.01.2014 (č.l. 476
- 492 spisu).
K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/28/2014-505 zo dňa 10.06.2014, č.k. 13Cob/28/2014-511 zo dňa 19.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému a jeho pôvodnej právnej zástupkyni s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedených uznesení krajského súdu dňa 17.06.2014 a 19.06.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.12.2013.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu je potrebné poukázať, že krajský súd pôvodný rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 118/2010-237 zo dňa 13.12.2011 uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/56/2012 zo dňa 29.11.2012 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., a mal za osvedčené, že žalovaný je v rámci predmetného konania o žalobe žalobcu pasívne legitimovaný. Pôvodne vyslovený záver okresným súdom o absolútnej neplatnosti Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.11.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu - SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE, akciová spoločnosť „v likvidácii", so sídlom Bytčická 89, 010 99 Žilina, IČO: 36 563 082, bol odvolacím súdom zhodnotený ako predčasný pre nedostatočne zistený a zhodnotený skutkový stav. Odvolací súd zvýraznil, že v danom prípade nešlo zo strany žalobcu o nadobudnutie tvrdeného vlastníctva v rámci speňažovania konkurznej podstaty, nešlo o prevod vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, ale o nadobudnutie vlastníctva v rámci konkurzného konania. Krajský súd uviedol, že pokiaľ výrokom I. Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. októbra 2009, č.k. 47-24K 2/98-Ga právoplatným 30.10.2009, ktorý výrok je v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. záväzný pre všetky orgány, t.j. aj súdy, bol udelený správcovi konkurznej podstaty súhlas na predaj mimo dražby - cenného papiera, hromadnej akcie na doručiteľa emitenta PREFA Sučany, a.s., IČO: 31 561 748, séria B, číslo H 500/2 - 500ks akcií, každá v menovitej hodnote 331,94 Eur (10.000,- Sk), čo prestavuje nominálnu hodnotu akcie 165.969,59 Eur (5.000.000,- Sk), zaradenej do konkurznej podstaty úpadcu, tak tento musel mať základ a nemohol sa odchýliť od údajov zápisu tohto majetku do podstaty vo väzbe na podanú žiadosť správcu o súhlas s predajom hromadných akcií zo dňa 5.10.2009. Zo strany prvostupňového súdu k záveru o (ne)spôsobilosti predmetu zmluvy o kúpe cenných papierov, ktorý kopíroval výrok I. Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. októbra 2009, č.k. 47-24K 2/98-Ga, však nebol zisťovaný stav, ktorý predchádzal momentu vydania tohto opatrenia, t.j. zhodnotenie právneho vzťahu úpadcu k cenným papierom, moment zápisu cenných papierov - akcie do podstaty a držby tohto cenného papiera
- akcie správcom úpadcu, ako i jeho následné konanie vo väzbe na zmeny zákonnej úpravy o cenných papieroch, ktoré sa premietli i do následnej zmeny akcií emitovaných žalovaným a zmeny stanov. Krajský súd uviedol, že práve zistenie časových súvislostí, a to držba cenných papierov úpadcom, vyhlásenie konkurzu, zápis cenných papierov - akcií do konkurznej podstaty, držba hromadnej akcie správcom, údajov v žiadosti o súhlas súdu s predajom vo väzbe na zmeny právnej úpravy o cenných papieroch a Obchodného zákonníka i vo vzťahu k opatreniu konkurzného súdu v čase jeho vydania, bolo rozhodujúce pre vyriešenie základnej otázky, a to spôsobilosti, resp. nespôsobilosti predmetu zmluvy o kúpe cenných papierov, a tým možnosti nadobudnutia vlastníctva k cenným papierom v rámci konkurzného konania, čo malo vplyv i na ďalšie žalobou uplatnené petity.
Uložil preto okresnému súdu v novom konaní vykonať dokazovanie k sporným dôvodom neplatnosti zmluvy prevode cenných papierov, vo vzťahu k zisteniu časových súvislostí, ktoré predchádzali jej uzatvoreniu a boli určujúce s tým, aby sa osobitne zameral na otázku charakteru prevádzaného cenného papiera, držbu úpadcom, vyhlásením konkurzu na úpadcu, aby ustálil moment zápisu cenného papiera do podstaty vo väzbe na žiadosť správcu o predaj mimo dražby v súvislosti so zmenami právnej úpravy a tieto zhodnotil.
Je potrebné uviesť, že okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu za viazanosti ust. § 226 O.s.p. sa pokynmi uloženými krajským súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/56/2012-340 zo dňa 29.11.2012 riadil a tieto dôsledne dodržal, pre posúdenie otázky (ne)spôsobilosti predmetu zmluvy o kúpe cenných papierov ako základu pre záver o (ne)dôvodnosti žaloby žalobcu a zisťoval relevantné časové súvislosti.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ sa aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, ale je postačujúce len na ne odkázať. Tento záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, podľa ktorého ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu". Len na doplnenie dodáva odvolací súd nasledovné.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, pretože z priebehu konania pred okresným súdom, podľa dokazovania nebola sporná medzi žalobcom a žalovaným skutočnosť, že spoločnosť SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE, akciová spoločnosť „v likvidácii", bola upisovateľom hromadnej akcie na doručiteľa (au porteur) číslo H 500/2 - 500ks akcií, každá v menovitej hodnote 331,94 Eur (10.000,- Sk) v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 155 a nasl. Obchodného zákonníka v tom čase v platnom znení, s ktorou boli spojené práva akcionára a vzhľadom na jej charakter, z ktorej vyplývalo, že práva s ňou spojené má držiteľ, t.j. ten, kto ju predloží.
Rovnako nebolo sporné, že do podstaty súpisu dňa 10.12.1999 boli pod poradovým číslom 2 zapísané cenné papiere PREFA Sučany, a.s. v hodnote vedenej v účtovníctve úpadcu vo výške 85.000.000,- Sk ako finančné investície - účty 061, 062, 063, 069.
Bolo nepochybné, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24K 2/98-190 zo dňa 30.6.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE, akciová spoločnosť „v likvidácii", so sídlom Bytčická 89, 010 99 Žilina, IČO: 36 563 082 a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. Jozef Bebčák, a že Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 29.10.2009 vydal opatrenie č. 47-24K 2/98-Ga, ktorým správcovi udelil súhlas na predaj hromadnej akcie mimo dražby žalobcovi ako kupujúcemu. Následne dňa 26.11.2009 bola medzi správcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená zmluva o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol prevod hromadnej akcie na doručiteľa číslo H 500/2 - 500 ks akcií, každá v menovitej hodnote 331,94 Eur (10.000,- Sk) na žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu s tým, že v deň uzavretia zmluvy bola zároveň hromadná akcia odovzdaná správcom žalobcovi.
K odvolaciemu dôvodu žalobcu, podľa ktorého okresný súd nemal vôbec skúmať, či úpadca alebo správca bol v čase vyhlásenia konkurzu držiteľom hromadnej akcie a či bol oprávnený s hromadnou akciou nakladať, keďže oprávnenosť nakladania s predmetnou akciou vyplýva zo zákona o konkurze a vyrovnaní podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 19 ods. 1 ZKV, krajský súd súhlasí so žalobcom, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE, akciová spoločnosť „v likvidácii", so sídlom Bytčická 89, 010 99 Žilina, IČO: 36 563 082, t.j. dňom, 30.6.1999 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom podstaty. Je zrejmé, že súpis konkurznej podstaty tvorí právny podklad pre speňažovanie majetku patriaceho do podstaty; speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný. Teda súpis konkurznej podstaty je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky a predstavujúcu titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, že je oprávnený so spísaným majetkom nakladať pri jeho speňažení. Posúdenie však, či v rámci speňažovania majetku došlo k platnému prevodu práva, t.j. či išlo o spôsobilý predmet prevodu, je už vecou posudzovania a zhodnocovania toho - ktorého právneho úkonu.
V danom prípade však vzhľadom na osobitosť predmetu speňažovania, a to cenný papier - hromadná akcia na doručiteľa číslo H 500/2 - 500 ks akcií, každá v menovitej hodnote 331,94 Eur (10.000,- Sk) a jej zápis do súpisu podstaty dňa 10.12.1999, t.j. v čase platnosti a účinnosti zákonnej úpravy v ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/1992 Zb. v spojení s ust. § 155 a nasl. Obchodného zákonníka v
tom čase v platnom znení bolo zrejmé, že akcia bola prevoditeľná odovzdaním a práva s ňou spojené uplatňuje ten, kto ju predloží, teda držiteľ. Z uvedeného preto nebol určujúcim len moment zápisu predmetnej hromadnej akcie do súpisu konkurznej podstaty, ale rozhodným bolo zistenie, kedy sa správca reálne stal držiteľom tohto cenného papiera. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase vykonania zápisu do súpisu konkurznej podstaty žalobca nebol držiteľom predmetnej akcie, a tým v zmysle osobitnej úpravy nemohol a ani nemal možnosť uplatňovať práva s ňou spojené, ale stal sa ním jednoznačne až v roku 2009, teda v čase konverzie formy akcií, keď podľa zmenenej právnej úpravy (zákon č. 127/1999 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.") v spojení s ust. 768b ods.1 a § 156 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka v znení zákona č. 127/1999 Z.z.) akcie na doručiteľa mohli byť vydané len ako zaknihované. Táto zmena sa premietla u žalovaného ako akciovej spoločnosti, dotýkala sa i prevoditeľnosti akcií, čo vyplývalo z predložených stanov žalovaného. Práve zistený časový moment držby predmetnej akcie SKP v roku 2009 v spojení s preukázanou skutočnosťou, že nedošlo k jej konverzii v súlade s platnou právnou úpravou v čase uplatnenia práv s ňou spojených, bol správny záver prvostupňového súdu, ktorý Zmluvu o kúpe cenných papierov uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a SKP úpadcu SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE, akciová spoločnosť „v likvidácii" ako predávajúcim dňa 26.11.2009 zhodnotil so záverom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, keďže predmetom tohto právneho úkonu bol nespôsobilý predmet, a to cenný papier, ktorého podoba a forma bola v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., s ust. § 10 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 566/2001 Z.z. vo väzbe na ust. § 156 ods. 2 Obchodného zákonníka.
K námietke, že okresný súd neprimeraným a nezákonným spôsobom zasiahol do Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24K 2/98 zo dňa 29.10.2009, ktoré opatrenie je právoplatné, vykonateľné a záväzné pre všetky orgány, a práve jeho vydaním bola preukázaná relevantnosť predmetnej hromadnej akcie, ako aj spôsobilosť predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy, súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého opatrením vydaným Krajským súdom v Banskej Bystrici nedošlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy, išlo len o súhlas, resp. pokyn pre správcu v rámci osobitných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní na predaj akcie cez úpravu v § 66b ZKV, t.j. konkurzný súd aplikoval postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia v spojení s ust. § 12 ZKV (dohľad súdu). Teda týmto udeleným súhlasom konkurzným súdom nedochádza k uzatvoreniu právneho úkonu, a preto konkurzný súd Zmluvu o kúpe cenných papierov zo dňa 26.11.2009, jej (ne)platnosť ani nemohol preskúmavať.
Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávne právne posúdenie okresným súdom cez ust. § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch, krajský súd uvádza, že záver prvostupňového súdu vo vzťahu k aplikácii ust. § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch bol uvedený len pre úplnosť a vyplýval práve z údajov v opatrení Krajského súdu v Banskej Bystrici, v rámci ktorého bol uvedený protest PREFA Sučany, a.s. s tým, že táto skutočnosť vyplývala aj z čl. IV. bodu 3 zmluvy o kúpe cenných papierov, a preto sa žalobca ani cez právnu úpravu v § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch nemohol stať vlastníkom predmetnej hromadnej akcie a nadobudnúť k nej vlastnícke právo.
Čo sa týka vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, odvolací súd uvádza, že nezistil porušenie ust. § 132 O.s.p., pretože okresný súd hodnotil dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a vychádzal z toho, čo vyšlo za konania najavo. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)." K úplnosti sa dodáva, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto
spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Len na doplnenie krajský súd uvádza, že pokiaľ o odvolaní žalobcu rozhodol napriek vyhlásenému konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748 uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2012 zo dňa 17.5.2013, tento postup mal základ v rozhodnutí - právoplatnom uznesení Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/118/2010-400 zo dňa 19.6.2013, právoplatným dňa 12.7.2013.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, z obsahu spisu vznik odvolacích trov na strane žalovaného nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.