Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cb-4-2023.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/4/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu LIBETO a. s., 034 83 Liptovská Teplá, IČO: 31 562 418, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému Helske, s.r.o., Kukuričná 1, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 211 253, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa toto zabezpečovacie opatrenie:
Z r i a ď u j e sa záložné právo v prospech žalobcu k spoluvlastníckemu podielu žalovaného vo veľkosti 1/1-ina z celku k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku s pare. č. W.-S. XXXX/XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor, pre katastrálne územie I.H., C. I., C. I., na liste vlastníctva č. XXXX, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 23.100 Eur s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi priznaná Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 26Cb/45/2022 zo dňa 7. 12. 2022 a ktorá vznikla v dôsledku neuhradenia časti ceny stavebného diela pôvodne žalobcom vyúčtovanej faktúrami č. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX H. Č.. XXXXXXXX, a bola zo strany žalovaného uznaná čo dôvodu aj výšky Dohodou o urovnaní a splácaní dlhu z 24.8.2020.
II. Konanie v časti o zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k spoluvlastníckemu podielu žalovaného vo veľkosti 1/1-ina z celku k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemkoch s pare. č. W.-S. XXXX/XX H. XXXX/XX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I. z a s t a v u j e .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 7.1.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu proti žalovanému, ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného veľkosti 1/1-ina z celku k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemkoch s parc. č. W.-S. XXXX/XX H. XXXX/XX, nachádzajúca sa v katastrálnom území I. a k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, L. B. L. U. L.. Č.. W.-S. XXXX/XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 23.100,- Eur s príslušenstvom.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako s objednávateľom uzatvorili dňa 15.8.2017 Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, predmetom ktorého bolo dodanie a montáž stavebného diela na stavbe Hnedá priemyselná zóna I. - Y., V. L. L. - výrobný závod. Žalobca na základe dodania uvedeného stavebného diela žalovanému následne vyúčtoval cenu tohto ním zhotoveného
stavebného diela nasledujúcimi daňovými dokladmi - 1/ faktúrou Č.. XXXXXXXX na sumu 333.455,55 Eur splatnú dňa 30.8.2018, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená sčasti splátkami vo výške 316.782,77 Eur dňa 16.8.2018, a splátkami zrealizovanými po podpise nižšie uvedenej Dohody o urovnaní a splácaní dlhu z 24.8.2020 vo výške 3.575 Eur dňa 8.9.2020, 3.500 Eur dňa 1.10. 2020, 3.575 Eur dňa 4.11.2020 a 2.000 Eur dňa 16.4.2021, v dôsledku čoho ostal z tejto faktúry dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 4.022,78 Eur, 2/faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 357.343,48 Eur splatnú dňa 31.8.2018, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená sčasti splátkami vo výške 143.000 Eur dňa 24.5.2019, 107.250 Eur dňa 31.8.2018 a 89.226,31 Eur dňa 24.9.2018, v dôsledku čoho ostal z tejto faktúry dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 17.867,17 Eur, 3/ faktúrou č. XXXXXXX4 na sumu 24.201,- Eur splatnú dňa 26.11.2018, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená sčasti splátkami vo výške 22.234,25 Eur dňa 11.12.2018 a vzájomným započítaním na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 3.12.2018 v rozsahu sumy 756,70 Eur, v dôsledku čoho ostal z tejto faktúry dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.210,05 Eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2020 Dohodu o urovnaní a splácaní dlhu, na základe ktorej žalovaný čo do dôvodu aj výšky uznal svoj dlh z vyššie uvedených faktúr voči žalobcovi, ktorý v čase podpisu tejto dohody zodpovedal sume 35.750,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať v pravidelných 10. mesačných splátkach vo výške po 3.575,-Eur mesačne počnúc 31.8.2020, končiac 31.5.2021. Žalovaný v zmysle tejto dohody uhradil žalobcovi len sumu vo výške 3.575 Eur dňa 8.9.2020, sumu vo výške 3.500 Eur dňa 1.10.2020, sumu vo výške 3.575 Eur dňa 4.11.2020 a sumu vo výške 2.000 Eur dňa 16.4.2021. Žalovaný teda v zmysle uvedenej Dohody o urovnaní a splácaní dlhu zo dňa 24.8.2020 neuhradil riadne a včas ani jednu z dohodnutých splátok. Neuhradená časť takto uznaného a vyššie opísaným spôsobom vzniknutého dlhu teda zodpovedá sume 23.100,-Eur. Podľa čl. III ods. 2 označenej Dohody o urovnaní a splácaní dlhu bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, dlžník stráca možnosť plnenia v splátkach a celý nesplatený dlh sa stáva splatným. Napriek tomu, že žalovaný bol viackrát aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu vyzvaný uvedenú ostatnú časť ceny diela, ktorú navyše v celom rozsahu aj písomne čo do dôvodu a rozsahu uznal uhradiť, doteraz sa tak nestalo, žalobca preto svoj nárok na zaplatenie sumy 23.100,-Eur voči žalovanému uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 36Up/89/2022, ktorý v danej veci vydal dňa 10.2.2022 platobný rozkaz, ktorým podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Následne potom, čo žalovaný podal zjavne účelovo proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, vo veci vydal dňa 7.12.2022 Rozsudok Okresný súd Bratislava III sp. zn. 26Cb/45/2022, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 23.100,-Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu trov toho konania. Žalobcovi zatiaľ nebola doručená doložka právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Ďalej žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný je podľa katastra nehnuteľností vlastníkom nasledujúcich nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1-ina z celku k : stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemkoch s pare, Č.. W.-S. XXXX/ XX H. XXXX/XX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., a k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku s pare. č. W.-S. XXXX/XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor, pre katastrálne územie I., C. I., C. I., na liste vlastníctva č. XXXX. Z listu vlastníctva vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti predáva, čoho potvrdením je záznam na I. Č.. XXXX - PLOMBA vyznačená na základe P. XXXX/XXXX ( kúpna zmluva ). Nakoľko žalobca nie je účastníkom danej kúpnej zmluvy a nemá legálnu možnosť túto získať, nie je možné uviesť komu a za akých podmienok jediné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tento prevádza. Rozhodné je, že žalovaný sa zbavuje jediných známych nehnuteľností v jeho vlastníctve.
4. Žalobca tiež uviedol, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je záujme ochrany jeho bezprostredne ohrozených práv, nakoľko žalobcovi hrozí závažná ujma a je ohrozený priebeh budúceho exekučného konania, a aj uspokojenie vyššie špecifikovanej pohľadávky žalobcu v sume 23.100,-Eur s príslušenstvom, ktorá nie je v zanedbateľnej výške, pričom prípadná exekúcia je reálne ohrozená. Cieľom podania tohto návrhu je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a zabezpečiť, aby neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti už vydaného súdneho rozhodnutia. Účelom navrhovaného opatrenie má byť zabezpečenie majetku dlžníka pred hrozbou možného zmarenie budúcej exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie vyššie špecifikovanej a žalovaným dokonca písomne v celom rozsahu uznanej pohľadávky žalobcu ako veriteľa žalovaného. Cieľom podaného
návrhu je, aby sa zriadeným záložného práva na majetok dlžníka došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zabezpečilo a eliminovalo už vzniknuté nebezpečenstvo uspokojenia uvedenej pohľadávky žalobcu. V súčasnosti nie je žiadnym spôsobom zabezpečená, pričom prevod jediných nehnuteľností bez uhradenie pohľadávky žalobcu, ktorý sa podieľal na ich výstavbe a žalovaný neuhradil cenu tohto stavebného diela a dnes ho predáva bez toho o tom, informoval žalobcu ako svojho veriteľa. Žalovaný sa pokúša dané nehnuteľnosti previesť na inú osobu, a jeho súčasná situácia vzbudzuje oprávnené obavy na strane žalobcu ako veriteľa žalovaného, nakoľko pôvodné dnes uznané a dokonca súdom priznané nároky žalobcu na zaplatenie ceny stavebného diela v sume 23.100,-Eur s príslušenstvom sa stali splatnými, a to: faktúra č. XXXXXXXX na sumu 333.455,55 Eur splatná dňa 30.8.2018, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 357.343,48 Eur splatná dňa 31.8.2018, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 24.201 Eur splatná dňa 26.11.2018. Napriek tomu, že tieto nároky žalobcu neboli uhradené včas a riadne už v čase meškania žalovaného s ich uhradením, tento dňa 6.12.2019 zaťažil obe svoje nehnuteľnosti záložnými právami v prospech spoločnosti V. H.. U.. a tiež v prospech spoločnosti V., H.. U... Žalovaný už v čase splatnosti dlhu voči žalobcovi zaťažil svoj nehnuteľný majetok v prospech týchto spoločností, pričom ide o spoločnosti s ním nielen personálne prepojené, pričom štatutárnymi zástupcami žalovaného osoby, ktoré vystupujú a aj v minulosti vystupovali ako členovia predstavenstva spoločnosti V. H.. U.. a aj spoločnosti V., H.. U... Túto skutočnosť preukazuje aj totožné zloženie dozorných rád V. H.. U.. H. V., H.. U... Uvedeným spôsobom zjavne došlo k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako veriteľa žalovaného a zvýhodnením postavenia spoločností so žalovaným personálne prepojených.
5. Obavu z ohrozenia práv žalobcu podporuje nielen to, že žalovaný predáva svoj nehnuteľný majetok, ale navyše nereagoval ani na predžalobnú výzvu právneho zástupcu na zaplatenie dlhu, ale aj to, že žalovaný bol už v minulosti povinným v minimálne dvoch exekučných konaniach vedených voči jeho osobe pod č. XXEX XXX/XX H. XXEX XXX/XX Exekútorským úradom Bratislava, JUDr. Ladislavom Jakubcom - súdny exekútor, Zámocká 30, 811 01 Bratislava. Žalovaný teda opakovane neplní záväzky voči svojim veriteľom dobrovoľne a taktiež neplní na dlh, ktorý riadne uznal, nereaguje a neponúka žiadne riešenia vzniknutého dlhu a nerešpektuje ani vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/45/2022. Žalovaný teda v čase existencie značných záväzkov voči osobe žalobcu, nielen zaťažuje ale dokonca minimálne z pohľadu žalobcu za podozrivých okolností prevádza zjavne najpodstatnejšiu a asi jedinú hodnotnú časť svojho nehnuteľného majetku, pričom nevlastní ani pozemky pod týmito stavbami, čo určite znižuje ich hodnotu. Aby následná exekúcia nebola zmarená, a aby sa neprehlboval stav porušenia práv žalobcu a stav ohrozenia budúcej exekúcie a ohrozenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky, je potrebné vydať zabezpečovacie opatrenie, ktorého akceptáciou sa aspoň čiastočne eliminujú uvedené obavy a ohrozenia práv žalobcu. Žalobca žiada vydanie zabezpečovacieho opatrenia k všetkému nehnuteľnému majetku žalované, a to najmä preto, že tento majetok je už zaťažený skôr vzniknutými záložnými právami iných osôb, ako aj preto, že výška jeho pohľadávky s príslušenstvom je značná. Existencia iných záložných práv nebráni zriadeniu ďalšieho záložného práva ktoré navrhuje žalobca, nakoľko zákon pozná mnohosť zálohov na jednom predmete zabezpečenia a upravuje aj spôsob uspokojovanie takto zabezpečovaných pohľadávok v prípade súbehu záložných práv. Navyše žalobca nemá reálnu možnosť zistiť, aké pohľadávky sú zabezpečené záložnými právami zriadenými v prospech záložných veriteľov - V. H.. U.. H. V., H.. U...
6. Nakoľko informácie o výške záväzkov takto zabezpečených nie sú verejne dostupné a nie sú ani verejne zistiteľné, žalobca navrhol, aby konajúci súd vyžiadal od Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor správne spisy sp. zn. P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, Z. XXXX/XX, Z. XXXX/XXXX H. Z. XXX/ XXXX , oboznámil sa s ich obsahom, aby sa tak identifikovala výška záväzkov žalovaného voči z týmto záložným veriteľom a posúdila primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o časové obmedzenie trvania navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktorého vydanie má prednosť pre neodkladným opatrením, má žalobca za to, že by malo byť vydané bez časového obmedzenia, nakoľko nie je možné predpokladať kedy bude vo veci samej rozhodnuté a kedy sa ukončí konanie vo veci samej a meritórne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť a či následne žalovaný priznanú pohľadávku žalobcu uhradí ešte pred prípadným podaním návrhu na začatie exekučného konania, alebo bude potrebné iniciovať exekučné konanie o jej vymoženie.
7. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na preukázanie svojich tvrdení:
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 31.7.2018, vystavenú na sumu 333.455,55 Eur, splatnú dňa 30.8.2018,
- Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 30.7.2018, za obdobie júl 2018,
- výpisy z účtu žalobcu zo dňa 31.8.2018, 30.9.2020, 31.10.2020, 30.11.2020, 30.4.2021, 31.5.2018, 30.6.2018, 30.9.2018, 31.12.2018,
- Predžalobnú výzvu na uhradenie 23.100,- Eur s príslušenstvom, zo dňa 20.1.2022, adresovanú žalovanému,
- Dohodu o urovnaní a splácaní dlhu, uzavretú medzi veriteľom LIBETO, a.s. Liptovská Teplá a dlžníkom Helske, s.r.o. Bratislava-Nové Mesto, uzavretú dňa 24.8.2020,
- výpis z Knihy neuhradených faktúr (vystavených) k 18.1.2022- za firmu: HELSKE, s.r.o.,
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 31.8.2018, vystavenú na sumu 357.343,48 Eur, splatnú dňa 31.8.2018,
- Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 31.8.2018, za obdobie august 2018, -faktúru č. XXXXXXX zo dňa 9.5.2018, vystavenú na sumu 143.000,- Eur, splatnú dňa 29.5.2018,
- faktúru č. 2018008 zo dňa 28.5.2018, vystavenú na sumu 107.250,- Eur, splatnú dňa 11.6.2018,
- faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 28.9.2018, vystavenú na sumu 24.201,- Eur, splatnú dňa 26.11.2018,
- Súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 28.9.2018, za obdobie august 2018,
- Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, uzavretú dňa 3.12.2018 medzi zmluvnými stranami Helske, s.r.o. a LIBETO, a.s. Liptovská Teplá,
- list vlastníctva č. XXXX, W.. Ú. I.,
- výpisy z obchodného registra,
- rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/45/2022-122 zo dňa 7.12.2022
8. Súd vyžiadal Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor o zapožičanie spisov sp. zn. P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, Z. XXXX/XX, Z. XXXX/XXXX, Z. XXX/XXXX H. P. XXXX/XXXX, ktoré po doručení následne zaslal žalobcovi z predmetných spisov zmluvy o zriadení záložného práva, exekučné príkazy a rozhodnutie o zriadení záložného práva, v zmysle jeho žiadosti v návrhu s tým, aby po oboznámení sa s nimi mohol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prípadne doplniť.
9. Dňa 9.2.2023 žalobca po oboznámení sa so súdom doručenými navrhnutými a vykonanými dôkazmi doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia sa javí byť primeraným aj preto, že hoci všeobecná hodnota týchto nehnuteľností je na prvý pohľad vysoká, oproti preukázaným záväzkom žalovaného voči jeho veriteľom tomu tak nie je a javí sa, že žalovaný je predĺžený. Stavba s. č. XXXX Y. totiž predmetom záložných práv, a to a) v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. XZ/HEAS/XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. P. XXXX/XXXX v prospech veriteľa - V., H.. U.. pričom zabezpečuje pohľadávku tohto veriteľa vo výške 10.453 037,11 Eur - oproti hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 1.719.109,06 Eur, a b) v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. XZ/HEAS/XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. P. XXXX/XXXX v prospech veriteľa - V. H.. U.. pričom zabezpečuje pohľadávku tohto veriteľa vo výške 7.173.874,14 Eur
- oproti hodnote tejto nehnuteľnosti vo výške 1.719.109,06 Eur. Žalovaný má teda záväzky prevyšujúce hodnotu všetkých jemu patriacich nehnuteľností.
10. Nakoľko medzičasom zaniklo záložné právo k stavbe s. č. XXXX, zriadené v prospech mesta I., žalobca týmto podaním zmenil pôvodne podaný návrh a žiadal o zriadenie súdneho záložného práva - zabezpečovacieho opatrenia len k stavbe s. č. XXXX, ktorá je riadne zapísaná v katastri nehnuteľností a v súčasnosti je právne voľná a nezaťažená inými záložnými právami. Nakoľko podiel žalovaného k tejto nehnuteľnosti je 1/1-ina z celku je na mieste zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k tomuto podielu žalovaného, pretože daná stavba ako jeden celok je nedeliteľná a ide o samostatnú nehnuteľnú vec, pričom pre potreby zabezpečenia ochrany práv žalobcu je zriadenie len tohto jedného záložného práva postačujúce a spravodlivé. Napriek tomu, že podľa zabezpečenej kúpnej zmluvy je hodnota stavby s. č. XXXX P.yššia ako zabezpečovaná pohľadávka, je zriadenie záložného práva k tejto stavbe jedine možným opatrením, ktoré zabezpečí ochranu práv žalobcu, ktorý je dlhodobo konaním žalovaného poškodzovaný v dôsledku neplnenia jeho zmluvne prevzatých povinností. Podotkol, že záložné právo je možné zriadiť aj k hodnotnejšej nehnuteľnosti než je hodnota zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko iný majetok spôsobilý k zriadeniu záložného práva žalovaný nemá. Záložné právo zaťažuje záloh vždy len do výšky zabezpečovanej pohľadávky, a obmedzuje vlastníka zálohu vždy len v rozsahu zabezpečenej pohľadávky a z tohto pohľadu je právne nepodstatné aká je jej hodnota, resp. tá okolnosť že hodnota nehnuteľnosti prevyšuje hodnotu pohľadávky. Ak by sa záložné právo mohlo zriaďovať len k zálohu, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu pohľadávky, potom by bolo takéto zabezpečovacie opatrenie neuplatniteľné, a nespôsobilé poskytnúť účinnú ochranu ohrozených práv veriteľa. Poukázal aj na to, že stavba s. č. XXXX má výrazne nižšiu hodnotu než záložné práva na nej už teraz viaznúce, resp. nimi zabezpečené pohľadávky. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k tejto nehnuteľnosti by
neplnilo účel zabezpečovacieho opatrenia a z tohto pohľadu ide o ekonomicky nespôsobilý predmet zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň uviedol, že potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia indikuje aj okolnosť, že hoci žalovaný predáva svoje nehnuteľnosti a preto by mal logicky obdržať kúpnu cenu, ktorá by mu mala umožniť vyplatenie jeho záväzkov, doteraz sa tak nestalo. Je preto otázne či uzatvorená kúpna zmluva bola uzatvorená vážne, a či ňou nie je sledovaný zámer vyvedenia majetku z majetkovej sféry žalovaného na úkor jeho veriteľov. Poukázal aj na to, že žalovaný má podľa portálu finstat v súčasnosti dlh voči Sociálne poisťovni a aj voči Finančnej správe SR, pričom od roku 2017 generuje záporné hospodárske výsledky, za rok 2021 mal stratu vo výške 2.451.739,- Eur. O to intenzívnejšia je potreba ochrany práv žalobcu navrhovaným zabezpečovacím opatrením, ktorej sa týmto žalobca domáha.
11. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. území I., C. I., C. I. - k stavbe: priemyselná budova, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala a k stavbe: priemyselná budova, súpisné číslo XXXX, B. L. L.. Č.. XXXX/XX - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala.
12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
13. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
14. Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
15. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
16. Podľa § 151 ods. 1 až 5 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
17. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
19. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
20. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 25. Zabezpečovacie opatrenie je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa resp. zabránenie zhoršeniu jeho pozície a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná t. j. právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, s cieľom zamedzenia alebo odvrátenia možného zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 343 ods. 3 CSP. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podania návrhu na jeho nariadenie, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou žalobcu osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
26. Žalobca osvedčil svoju pohľadávku voči žalovanému 23.100,- Eur titulom neuhradených faktúr v zmysle Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, predmetom ktorej bolo dodanie a montáž stavebného diela na stavbe Hnedá priemyselná zóna I. - Y., V. L. L. - výrobný závod. Rovnako osvedčil, že predmetnú pohľadávku si uplatnil v upomínacom konaní, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 36Up/89/2022, v ktorom bol dňa 10.2.2022 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému včas podal žalovaný odpor. Spor je v súčasnosti vedený pod sp. zn. 26Cb/45/2022 a dňa 7.12.2022 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý doposiaľ nie je právoplatný, nakoľko žalovaný proti nemu podal odvolanie.
27. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či žalobca dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Zabezpečovacie opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách strán, potrebe zabezpečovacieho opatrenia a musí existovať obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd zabezpečovacím opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. Zabezpečovacie opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom konaní viazaný a môže rozhodnúť aj inak.
28. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda uviesť, že zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán podmienkou
pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo osvedčenie o tom, že bude exekúcia ohrozená. Taktiež musí byť osvedčené, že budúca exekúcia môže byť v budúcnosti zmarená a zriadenie zabezpečovacieho práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku.
30. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že ho možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie.
31. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému, pričom súd po preskúmaní listinných dôkazov, obsah návrhu v znení doplnenia dospel k záveru, že osvedčil svoju pohľadávku voči žalovanému, uplatňovanú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/45/2022,a to najmä s poukazom na predložené uznanie dlhu, ale aj z obsahu odôvodnenia hoc neprávoplatného rozhodnutia OS BA III zo dňa 7.12.2022. Zároveň podľa názoru súdu žalobca súčasne tiež osvedčil obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie, preukazovanú obsahom súdom na návrh žalobcu zabezpečených na zápis vkladu majúc za zapísať, resp. zapísaných záložných zmlúv a to skrz porovnania hodnoty zaťažovaného majetku - nehnuteľností žalovaného v porovnaní s výškou hodnoty zabezpečovaných pohľadávok v prospech 3 osôb, ktorým žalovaný je dlžný finančné prostriedky, ktorých výška zabezpečovaných pohľadávok je niekoľko násobne prevyšujúca hodnoty zabezpečeného majetku a tiež splnenie zákonnej podmienky, ktorú úprava vyžaduje a tou je spôsobilý predmet na zariadenie záložného práva - nehnuteľnosť zapísaná v I. Č.. XXXX W..Ú.. I. P.o vlastníctve žalovaného, čím boli kumulatívne v čase vydania tohto zabezpečovacieho opatrenia splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rešpektujúc aj zásadu proporcionality, ktorej svedčí aj skutočnosť, že žalobca zobral v časti návrh na zriadenia zabezpečovacieho práva k ostatným nehnuteľnostiam späť vo vzťahu ku ktorým súd konania zastavil bez aplikácie § 146 Civilného sporového poriadku. Súd teda poukazuje, že žalovaný ako dlžník zo zmluvy o dielo si neplní záväzky vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy ako aj Dohody o urovnaní a splácaní dlhu, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.8.2020. Žalobca sa teda právom domáha zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovanému titulom uplatneného nároku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/45/2022. Podľa názoru súdu je nesporné, že obava žalobcu o výkon exekúcie jeho budúcej pohľadávky voči žalovanému je dôvodná. Preto súd z uvedených dôvodov návrhu žalobcu vyhovel.
32. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
33. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
34. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (I. výrok) a konanie v časti o zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k spoluvlastníckemu podielu žalovaného vo veľkosti 1/1-ina z celku k stavbe - V. L. L. I.-U..XX, výrobná hala, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemkoch s pare. č. W.-S. XXXX/XX H. XXXX/XX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I. zastavil (II. výrok).
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko ma plný úspech v spore .
42. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
43. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 v spojení s § 344 CSP).