Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/178/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcov X/ G.. Š. M., A.. X.XX.XXXX, W. F. F. XX, W., X/ P.. T. M., A.. X.XX.XXXX, W. F. F. XX, W., zastúpených JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, Dlhý rad 17, Bardejov proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 10, Bratislava, IČO: 35 776 005, o zrušenie záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k nehnuteľnostiam v k.ú. Becherov zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. 66 - záhrady o výmere 1071 m2 n i e j e v zmysle o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) o p r á v n e n ý navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 20.9.2011 podanou na súd dňa 27.9.2011 domáhal voči žalovanému zrušenie záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam žalobcov nachádzajúcich sa v k.ú. Obce Becherov zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV XXX, rodinný dom súpisné č. XX postavený na parcele CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2, parcela CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali tým, že Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom v Bratislave prevzala dlh voči spoločnosti EXMIO, s.r.o. Bardejov, ul. Štefánikova a EXIMP, s.r.o. Bardejov z titulu podnikateľského úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 10.5.1994 a to vo

výške 3.656.994,60,-Sk s 18% úrokom od 15.1.1999 do zaplatenia, vrátane ďalších úrokov, pokút a poplatkov. Oprávnenému bol dlh zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.5.1994. V zmysle tejto zmluvy povolením vkladu 498/94 bolo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. obce Becherov, zapísaných v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejove na LV XXX a to rodinný dom, súp. č. XX postavený na parcele CKN XX a na parcely CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340m2 a CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2 zriadené záložné právo v prospech žalovaného na základe oznámenia o postúpení pohľadávky. Spoločnosti EXMIO, s.r.o. a EXIMP s.r.o. boli ex offo vymazané z obchodného registra. Žalovanému boli uhradené finančné prostriedky zo strany dlžníka EXMIO, s.r.o. a EXIMP, s.r.o. v rozsahu, ako boli plnené správcom konkurznej podstaty, teda tým, ktorých sa uvedený záväzok týkal a ktoré prevzali záväzok za plnenie dlhu Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Bardejov, následne aj na základe postúpenia, ktorým je žalovaný. Žalobcovia majú za to, že zabezpečenie dlhu poskytnuté nimi trvá len do doby, ak dajú súhlas so zmenou dlžníka a rovnako iba dovtedy, dokedy nie je týmto dlžníkom splnený dlh. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj s ohľadom na to, že žalovaný mal v rozhodujúcej miere splnený svoj dlh, pričom spoločnosti, ktoré dlh nemali voči žalovanému boli v súvislosti so vstupom oboch do konkurzu vymazané z obchodného registra, majú za to, že nemôžu byť naďalej zaťažení záložným právom, keďže dlh nespôsobili. Na nehnuteľnostiach kvôli záložnému právu nemôžu vykonávať žiadne činnosti, ani rekonštrukcie, iba bežnú údržbu. Plnenie záväzku dlžníkovi sa stalo nemožným v súlade s ust. z dôvodu vstupu obchodných spoločností do konkurzu a ich výmazu z obchodného

registra. Dlžníci túto skutočnosť preukázali a veriteľovi aj čiastočne plnili z výťažku predaja majetkovej podstaty speňaženej v konkurznom konaní. Uviedli, že nie je dosť možné požadovať od žalobcov, aby uspokojili zvýšené náklady žalovaného, ktoré nespôsobili, na dôvažok, ak neboli oslovení a nedali súhlas k prechodu dlhu na iného dlžníka.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 9.3.2012 podal vyjadrenie k žalobe žalobcov. Uviedol, že právny predchodca SK, a.s. Slovenská štátna sporiteľňa, pobočka Bardejov uzavrela s dlžníkom EXMIO, spol. s r. o. (zast. Ing. Štefanom Hríbikom) dňa 10. 5. 1994 úverovú zmluvu č. XXXXXXX-XXX XXXXXX X v znení j dodatku č. 1 zo dňa 26. 5. 1994 a č. 2 zo dňa 7. 11. 1995, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 2 500 000,00 Sk. Na zabezpečenie pohľadávky bola dňa 26. 5. 1994 uzavretá (okrem inej) zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele CKN XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmer 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN 66 - záhrady o výmere 1 071 m2. Keďže žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú, že obchodné spoločnosti EXMIO, spol. s. r.o. Bardejov a EXIMP, spol. s r. o. Bardejov boli ex offo vymazané z obchodného registra a žalovanému boli uhradené finančné prostriedky zo strany uvedených obchodných spoločností v rozsahu, v akom boli plnené správcom konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, k tejto skutočnosti SK, a.s. uvádza, že v konkurznom konaní vo veci úpadcu EXMIO, spol. s r. o. Bardejov, IČO: 31 656 064 sp. zn. neboli pohľadávky SK, a.s. podľa rozvrhového uznesenia zo dňa 13.3. 2008 uspokojené vôbec. Konkurzné konanie sp. zn. na majetok úpadcu EXIMP, spol. s r.o. Bardejov, IČO: 31 680 283 bolo zrušené z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. K tvrdeniu žalobcov, že zabezpečenie záväzku poskytnuté nimi trvá do doby, ak dajú súhlas so zmenou dlžníka a rovnako dovtedy kým nie je týmto dlžníkom splnený dlh, žalovaný uviedol, že právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s. proti žalovaným 1) Ing. U. W., SKP úpadcu EXMIO, spol. s r. o. Bardejov, IČO: XX XXX XXX, 2) Ing. Š. M., F. F. XX, Bardejov, 3) P.. T. M., F. F. XX, Bardejov, 4) JUDr. U. M., SKP úpadcu EXIMP, spol. s r.o. Bardejov, IČO: XX XXXXXX o zapl. 2 200 000,00 Sk s prísl. č. k. bolo jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou spol. s r.o. Bardejov, IČO: 31 680283 bola dňa 14. 1. 1999 uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu podľa ust. , a nie podľa ust. . Podľa ust. kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Ide o tzv. kumulatívne prevzatie dlhu, pri ktorom nový dlžník preberá dlh iba vedľa pôvodného dlžníka. Stane sa tak zmluvou medzi veriteľom a preberateľom bez účasti dlžníka. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom rozsahu, pokiaľ nie je výslovne inak dohodnuté. Súhlas osôb, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávky na to, aby zabezpečenie pohľadávky trvalo aj po prevzatí dlhuje potrebný len vtedy, ak by prevzatím dlhu došlo k zmene v osobe dlžníka, čo sa v tomto prípade nestalo, pretože spoločnosť EXIMP, spol.

s r.o. Bardejov prevzala dlh vedľa pôvodného dlžníka (EXMIO, spol. s r. o. Bardejov), a teda súhlas žalobcov ako záložcov nebol potrebný. Žalovaný v súvislosti so samotným predmetom súdneho konania

- zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam - poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 24. 2. 2009, podľa ktorého záložné právo nezaniká, ak dlh zodpovedajúci zabezpečenej pohľadávke nemôže byť uspokojený právnickou osobou ako dlžníkom preto, že táto zanikla bez právneho zástupcu. Akcesorita záložného práva sa vzťahuje len k zabezpečenej pohľadávke a nie k osobe dlžníka. Zmysel zabezpečenej pohľadávky spočíva v tom, že veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov

spočívajúcich v osobe dlžníka (vrátane toho, že dlžník, ktorý je právnickou osobou zanikol bez právneho nástupcu) má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach, a teda záložné právo zriadené na základe predmetnej záložnej zmluvy a viaznucich na označených nehnuteľnostiach v dôsledku zániku dlžníka - právnickej osoby bez právneho nástupcu nezaniklo, ale ďalej existuje. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu na zrušenie záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam zo dňa 20. 9. 2011 v celom rozsahu zamietol.

Po pripustení zmeny žaloby uznesením tunajšieho súdu č. k. -54 zo dňa 29.11.2012 je predmetom konania :

Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2(ďalej len žalovaný veriteľ) nie je v zmysle o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) oprávnený navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. obce Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním (založenú) zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva.

Na pojednávanie vytýčené na deň 25.6.2014 sa ustanovili právna zástupkyňa žalobcov a žalovaný. Nedostavili sa žalobcovia, ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa zo služobných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto vec v zmysle prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach : návrhom na začatie konania zo dňa 20.9.2011 s prílohami, podaním žalovaného zo dňa 5.3.2012 s prílohami, podaním žalovaného na čl. 43, listinami predloženými na pojednávaní zo strany žalobcov a žalovaného, rozsudkom tunajšieho súdu, odvolaním, vyjadrením k odvolaniu, uznesením odvolacieho súdu ) a zistil tento skutkový stav veci :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.4.2013, sp. zn. súd rozhodol takto :

- Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov

- zapísaných na č. LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2 ( ďalej len žalovaný veriteľ ) n i e j e v zmysle o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) o p r á v n e n ý navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2.

- Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

- Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva.

- Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.3.2014, č.k. 19Co/l 18/2013 -127 bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre procesnú vadu konania podľa a z dôvodu, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.3.2013 nevyplývalo poučenie a výzva súdu podľa .Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k potrebe zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, nezaoberal sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní, resp. vecným prieskumom rozhodnutia. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a o návrhu rozhodnúť tak, aby boli účastníkom konania zachované všetky procesné práva zaručené SR, Listinou základných práv a slobôd a .

Na pojednávaní dňa 22.03.2013 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že trvajú na podanej žalobe zo dňa 20.9.2011 v zmysle úpravy žaloby, ktorá bola súdom povolená a na svojich doterajších vyjadreniach tak v návrhu ako aj pri zmene návrhu.

Na pojednávaní dňa 22.03.2013 žalovaný uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má zato, že žaloba tak ako bola podaná dňa 20.9.2011 bola podaná nedôvodne v celom rozsahu s tým, že sa domáhali zrušenia záložného práva. Následne súd pripustil zmenu návrhu v súlade s nálezom Ústavného súdu. Aj napriek uvedenej zmene je názoru, že žaloba je nedôvodná. Vo vzťahu k prvému petitu poukázal na to, že žalobcovia nemajú právny záujem na takomto určení, nakoľko žalovaný výkon záložného práva nikdy neuplatnil ani si ho neuplatňuje formou dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu navrhol prvý výrok žaloby zamietnuť. Vo vzťahu k druhému a tretiemu výroku návrhu má zato, že záložné právo nie je premlčané. V tomto poukázal na predložený rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22.3.2006. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že záložný veriteľ si uplatnil pohľadávku vyplývajúcu z úveru voči obligačnému dlžníkovi aj voči povinným osobám zo záložného práva. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2006. Na premlčanie sa v tomto prípade môže použiť , poukázal na . Ako vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku, žalovaní v tomto konaní boli zaviazaní na

zaplatenie sumy z titulu úverovej zmluvy. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu poukázal na to, že predmetná vec bola založená na inom skutkovom základe ako v tomto konaní. Žalovaný bol v tomto konaní taktiež účastníkom v konaní pred Okresným súdom v Kežmarku. Vo veci prejednávania v Kežmarku bol najprv uplatnený nárok voči obligačným dlžníkom až následne titulom záložného práva. Má zato, že záložné právo nie je premlčané, preto navrhuje aj výrok II. a III. žaloby zamietnuť. Súdu predložil rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1ObDo V 18/2007, pričom sa jednalo o dovolanie v pôvodnej právnej veci a ktoré bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Na pojednávaní dňa 25.6.2014 :

1/ právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že na podanom návrhu trvajú. K veci sa už vyjadrili, trovy konania si neuplatnili.

2/ žalovaný uviedol, že žalobcovia odôvodňujú svoj nárok a opierajú o rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. . Zdôraznil však, že v tomto prípade sa jednalo o odlišný skutkový stav, ako v prejednávanej veci. Jednalo sa tiež o pohľadávku z úverovej zmluvy, zabezpečenej záložným právom, avšak v tomto konaní si záložný veriteľ uplatnil žalobou svoj nárok voči obligačným dlžníkom aj záložným dlžníkom. Preto veriteľ na základe rozhodnutia súdu disponuje exekučným titulom aj voči obligačným dlžníkom aj záložným dlžníkom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2006. V prejednávanej veci pred ústavným súdom záložný veriteľ nedisponoval exekučným titulom, preto je názoru, že závery Ústavného súdu nemožno aplikovať na prebiehajúce konanie. Na doplnenie dodal, že právna úprava záložných práv do ich novely v roku 2002 vyžadovala, aby záložný veriteľ bol nútený si zabezpečiť exekučný titul voči obligačným aj záložným dlžníkom. Preto boli v konaní zaviazaní aj obligační a záložní dlžníci. Veriteľ má exekučný titul. Je nutné aplikovať aj , z čoho vyplýva, že predmetné záložné právo nie je premlčané. Navrhol žalobu zamietnuť. Trovy konania si uplatnil.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Bardejov, k.ú. Becherov vyplýva, že vlastníkmi majetkovej podstaty - rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcely CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2, parcela CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2 sú Ing. Š.S. M. Y. P.. T. M., v podiele 1/1. V časti C výpisu z listu vlastníctva je ako ťarcha k predmetným nehnuteľnostiam zapísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.6.1994 v prospech Slovenskej Konsolidačnej, a.s. so sídlom v Bratislave ( V 498/94 zo dňa 13.06.1994 ).

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. -176 zo dňa 6.7.2010 uverejneného v Obchodnom vestníku bolo zistené, že konkurzný súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu - spoločnosť s obchodným názvom EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 680 283 z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že spoločnosť s obchodným názvom EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 680 283 bola dňa 29.9.2010 vymazaná ex offo z obchodného registra. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo zrušenie konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. -95 zo dňa 6.3.2008 uverejneného v Obchodnom vestníku bolo zistené, že z celkovej sumy získanej speňažením konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064 a ostatnými príjmami v celkovej výške 1.726.624,70,-Sk bola uspokojená pohľadávka podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní vedená ako odmena správcu konkurznej podstaty vo výške 47.852,90,-Sk a náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty vo výške 1.678 771,80,-Sk. Pohľadávka Slovenskej konsolidačnej a.s. Bratislava /pôvodne Slovenská sporiteľňa, a.s., pobočka Bardejov/ zaradená ako pohľadávka oddelených veriteľov vyčíslená na celkovú výšku 20.169 307,-Sk podľa § 28 ZKV uspokojená nebola.

Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2012 požiadali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o zmenu petitu žaloby aj vzhľadom na závery vyslovené v rozhodnutí ÚS SR č. 250/2011 zo dňa 28.12.2011 nasledovne: Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2(ďalej len žalovaný veriteľ) nie je v zmysle o dobrovoľných dražbách a doplnení o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) oprávnený navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v

k.ú. obce Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním (založenú) zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva. Svoj návrh zdôvodnil tým, že v zmysle rozhodnutia ÚS SR č. 250/2011 zo dňa 28.12.2011 ako aj v zmysle ust. , 397 sa na záložné právo vzťahuje ako na iné práva premlčacia lehota. Táto začne plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). V súlade s ust. pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť. Premlčacia lehota uplynula založenému veriteľovi bez ohľadu nato, že pohľadávka bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, resp. najneskôr sa premlčala uplynutím 10-ročnej premlčacej doby ( .). Záložné právo, ktoré sa premlčalo najneskôr k rozhodnému dňu (, ) síce ďalej existuje, avšak iba v jeho naturálnej forme a z toho dôvodu sa nemožno domáhať jeho realizácie. Možnosť žalovaného domáhať sa uspokojenia zálohu sa musí posudzovať podľa vtedy platných predpisov (teda v čase uzatvorenia záložnej zmluvy). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ) odôvodnili tým, že sa žalobcovia nemôžu domáhať ochrany inak, ako podaním žaloby a prípadným výkonom záložného práva žalovaným hrozí žalobcom ujma, ktorú by nebolo možné dodatočne napraviť. Pri posudzovaní, či došlo k premlčaniu záložného práva treba vychádzať z momentu, kedy tento nárok vznikol a nie kedy bol skutočne žalovaným uplatnený (NS ČR , , , , ). Záložné právo podlieha premlčaniu, keďže nejde o majetkové právo, ktoré by bolo, na rozdiel od vlastníckeho práva, z možnosti premlčania vylúčené, aj eď má tiež vecno-právnu povahu. Závery o nepremlčateľnosti záložného práva nemožno úspešne vyvodiť ani z ust. (v znení účinnom od 1. januára 1992 do 31.augusta 1998; v Slovenskej republike lj ods. 2 ); uvedené ustanovenie má z hľadiska premlčania význam v tom, že umožňuje uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu aj v prípade, keby zabezpečená pohľadávka bola premlčaná a keby preto nebolo možné dosiahnuť jej uspokojenie z dôvodu záväzkového právneho vzťahu, a premlčania nároku na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu sa netýka (NS ČR zo dňa 25. apríla 2007). Premlčaniu podlieha záložné právo v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začne plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uplatnenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi ust. aj v prípade, ak ním bude zabezpečená pohľadávka spravujúca sa . Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote svoje právo zo zálohu, má za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domáhať speňaženia nároku zo zálohu. Záložné právo takto nemôže byť ďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

Súdu boli predložené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej aj NS SR ) zo dňa 22.03.2006, sp. zn. a, sp. zn. V 18/2007 zo dňa 31.07.2008, z ktorých bolo zistené, že :

1/ rozsudkom NS SR zo dňa 22.03.2006, sp. zn. bol rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.09.2005, č.k. -476 zmenený tak, že žalovaní v 1. rade ( správca konkurznej podstaty úpadcu EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov), 2. a 3. rade ( pozn. žalovaní v 2 a 3. rade sú žalobcami v tejto veci ) sú povinní uhradiť žalobcovi ( pozn. v tomto konaní žalovanému ) sumu 2.200.000,- Sk, úroky vo výške 299.047,80 Sk, pričom žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade z výťažku predaja nehnuteľností

- domu súpisné č. XX na parcele č. XX a XX vedených na LV č. XXX, k.ú. Becherov a žalovaný v 4 . rade ( správca konkurznej podstaty úpadcu EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov ) je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.200.000,- Sk, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2006. Z obsahu odôvodnenia bolo zistené, že žaloba bol datovaná dňom 15.01.1999 a bola dňa 15.01.1999 aj podaná na súde. Žaloba bola podaná titulom nezaplatenia poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.05.1994 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.1994. Vo vzťahu k terajším žalobcom sa riešila otázka, či trvá ich zabezpečenie pohľadávky na úvere trvá ( otázka posúdenia prevzatia dlhu, pre toto konanie nepodstatná ), pričom súd dospel k záveru, že áno

a preto ich aj zaviazal na plnenie dlhu. Dňa 05.05.2005 bola súdom pripustená zmena žaloby v znení, v akom bolo žalobe vyhovené výrokom rozsudku.

2/ rozsudkom NS SR zo dňa 31.07.2008, sp. zn. V 18/2007 bolo dovolanie žalovaných v 2. a 3. rade ( v tomto konaní žalobcov ) voči rozsudku NS SR zo dňa 22.03.2006, sp. zn. zamietnuté. Dovolací súd sa stotožnil a právnym záverom odvolacieho súdu, že zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva nezaniklo. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že pôvodne bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 3.656.994,60 Sk s úrokmi a poplatkami z dôvodu nesplácania úveru vo výške 2.500.000,- Sk poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.05.1994, č. XXXXXXX. Následne došlo k jej zmene na sumu 2.200.000,- Sk s úrokmi, poplatkami a úrokmi z omeškania za obdobie od 10.05.1997 do 12.05.2000 s tým, že žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade z výťažku predaja nehnuteľností - domu súpisné č. XX na parcele č. XX Y. XX vedených na LV č. XXX, k.ú.

Becherov a žalovaný v 4 . rade ( správca konkurznej podstaty úpadcu EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov ) je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.200.000,- Sk, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Úver mal byť splatený dňa 05.05.1997. Záložná zmluva zo dňa 26.05.1994 bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 10.05.1994.

Podaním zo dňa 05.03.2012 žalovaný žalobcom oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola na žalovaného postúpená pohľadávka v celkovej výške 4.312.374,80 Sk ( istina 2.200.000,- Sk a úroky 2.111.674,80 Sk, ostatné 700,- Sk ). Z tejto sumy bola v exekučnej veci vedenej proti Exmio spoločnosť s ručením obmedzeným pod EX 383/2001, na základe schváleného rozvrhu z výťažku dražby uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 04.11.2002 priznaná a vyplatená suma 1.813.327,- Sk. Po zaúčtovaní sa pohľadávka znížila na sumu 2.499.047,80 Sk, z toho istina 2.220.000,- Sk a úroky 299.047,80 Sk a teda ostáva neuhradená väčšia časť pohľadávky. Preto neexistuje žiaden právny dôvod na zánik záložného práva na nehnuteľnosť žalobcov.

Záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. Becherov - rodinný dom súpisné č. XX postavený na parcele CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX

- zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2, parcela CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2 na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. účtu XXXXXXX-XXX, č. XXXXXXX/číslo úveru ( čl. 78, predmetom úveru bola suma 2.500.000,- Sk so splatnosťou poslednej splátky dňa 05.05.1997, celková splatnosť s úrokmi do 10.05.1997, úver bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, pobočkou Bardejov spoločnosti EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064 ) bolo zriadené na základe Dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 26.05.1994 ( viď aj LV č. XXX - časť C : Ťarchy ).

Podľa ( v znení v čase vzniku právnych vzťahov, ako aj v terajšom znení ) bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa v znení do 31. decembra 2002 záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať zálohu aj iným vhodným spôsobom.

Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Účelom určovacej žaloby je : eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, má miesto aj tam, kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací návrh). Poskytuje sa ňou ochrana právnemu postaveniu žalobcu spravidla predtým než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo bolo už porušené. Smeruje k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo - plní preventívnu funkciu.

Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je práve naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy iba tam, kde by vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišla by prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo tam, kde žaloba na plnenie nerieši, ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Žalobca musí nevyhnutne tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku o veci meritórne rozhodnúť. Naliehavý právny záujem musí existovať aj v dobe, keď súd vyhlasuje rozsudok o veci. Žalobca má právny záujem na tomto určení, ak by bez tohto určenia bolo jeho právo, alebo právny záujem, na ktorom sa zúčastňuje, ohrozený, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe a to z dôvodu, že ich postavenie je existujúcim záložným právom neisté / ohrozené do budúcna a to z dôvodu, že žalovaný môže kedykoľvek pristúpiť k výkonu záložného práva za účelom uspokojenia zvyšku dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy. V tomto je súd názoru, že táto žaloba plní funkciu preventívnu a vyriešia sa ňou vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna (vytvorí sa pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu ). Preto sa súd nestotožnil s námietkami žalovaného v tomto smere a ďalej sa zaoberal meritom veci.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom náleze zo dňa 08.12.2011, zaberal otázkou či zodpovedá ústavne konformnému výkladu aplikovaných ustanovení právnych predpisov názor krajského súdu ( pozn. sťažnosťou napadnuté rozhodnutie ), podľa ktorého nedôjde k premlčaniu pohľadávky z obchodnoprávneho vzťahu v desaťročnej premlčacej lehote od jej splatnosti v prípade, ak záložnému veriteľovi bola právoplatne priznaná súdom a následne na jej vymoženie viedol a vedie exekúciu začatú ešte pred uplynutím desaťročnej lehoty plynúcej od splatnosti pohľadávky, ako aj názor krajského súdu, podľa ktorého ustanovenie je potrebné vykladať tak, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu treba posudzovať podľa predpisov účinných po 1. januári 2003 aj v prípade, ak sa prvý raz mohol domáhať uspokojenia zo zálohu už aj pred 31. decembrom 2002.

Ústavný súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že :

- z ustanovenia (a obdobne aj v ) vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie premlčacej doby (premlčanie pohľadávky) a následky z toho plynúce;

- záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu (ďalej aj len „premlčanie záložného práva“) je upravené v a premlčacia lehota tohto práva v Občianskeho zákona.

Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa . Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky;

- z úpravy ( ) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky; je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie.

- námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak nie záložca), v spojení s platí, že námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu, môže vzniesť iba záložca (avšak nie obligačný dlžník zabezpečenej pohľadávky);

- ustanovenie ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet výnimky. Prvá veta ustanovenia teda upravuje iba otázku plynutia a premlčacej doby a moment jej uplynutia. Druhá veta ustanovenia a ustanovenie (ako to vyplýva z ich doslovného výkladu) upravujú oprávnenie dlžníka vzniesť námietku premlčania so zamýšľaným následkom, t. j. vylúčením možnosti premlčané právo veriteľovi proti dlžníkovi priznať ( druhá veta ), resp. možnosť súdne rozhodnutie ukladajúce dlžníkovi povinnosť plniť vykonať ( ). Druhá veta ustanovenia sa vzťahuje iba na obmedzenie práva dlžníka vzniesť námietku premlčania a iba na obdobie od začatia súdneho konania veriteľom na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi (ak toto bolo začaté pred uplynutím desiatich rokov od času, keď desaťročná absolútna premlčacia doba začala plynúť) do skončenia takéhoto súdneho konania. Ustanovenie upravuje jeden z prípadov, v ktorom premlčacia doba prestáva plynúť (v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia práva) počas trvania zákonom stanovenej prekážky (súdneho konania) s tým, že po jej odpadnutí opäť plynie, čím dochádza k jej faktickému predĺženiu. Účelom ustanovenia prvej vety obsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákona, teda aj v prípade, ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia práva. Toto absolútne obmedzenie premlčacej doby sa vzťahuje na všetky prípady jej predlžovania podľa vrátane prípadu podľa .

- pokiaľ ustanovenie predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. z 21. decembra 2010).

- pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia (primárne) ods. 2 a , pričom neostáva než dospieť takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia, v dôsledku čoho ani podľa nedôjde k predĺženiu (samostatnej) premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná sama osebe.

- ak krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade ustanovenia a , ktorým dospel k záveru, podľa ktorého ani v prípade, ak záložca vznesie námietku premlčania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu po márnom uplynutí desiatich rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky a premlčacej doby záložného práva, počas ktorých sa uspokojenia zo zálohu jeho speňažením nedomáhal (bez ohľadu na to, či tak mohol alebo nemohol urobiť v konkrétnom prípade s ohľadom na odlišnosť osoby záložcu a dlžníka), nemá to za následok zánik možnosti záložného veriteľa domáhať sa núteného uspokojenia sa zo zálohu, vykladal uvedené ustanovenia spôsobom, ktorým poprel ich účel a zmysel. Zároveň však ústavný súd zdôraznil, že tieto závery sa de lege lata vzťahujú iba na prípady zabezpečenia záložným právom obchodnoprávneho záväzku.

- vo vzťahu k použitiu ustanovenia uviedol, že z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2002 sa posudzuje nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 1. januárom 2003 vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý nepochybne vznikol pred 1. januárom 2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom

právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu záložného veriteľa riadil počas celého trvania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene do dňa vzniku práva záložného veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, vplyv zmeny právnej úpravy na takéto nároky je vyjadrený v prechodnom ustanovení právneho predpisu ( ). Bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli. Ani výkladom citovaných ustanovení nemožno však dospieť k záveru, podľa ktorého by oprávnenie záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu postupom podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2002 (v kontexte okolností veci sťažovateľa) bolo možné stotožniť s domáhaním sa uspokojenia zo zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa dnes účinnej právnej úpravy. Na druhej strane je však zároveň zrejmé, že záložný veriteľ by sa naďalej (aj po zmene právnej úpravy) mohol domáhať uspokojenia zo zálohu postupom podľa v znení do 31. decembra 2002 (ak by pre takýto postup boli splnené podmienky) nebyť vznesenia námietky premlčania.

Keďže predmetom tohto konania je posúdenie premlčania záložného práva a z toho vyplývajúcich následkov, súd pri posúdení tejto otázky podporne vychádzal aj z odôvodnenia citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ( aj keď v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí bol odlišný skutkový stav - chýbajúce súdne rozhodnutie o možnosti uspokojiť pohľadávku veriteľa z výťažku predaja nehnuteľností ako v tomto prípade ) .

Právne posúdenie nároku vychádzalo z vyššie cit. ust. a .

Účelom ustanovenia prvej vety obsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákona, teda aj v prípade, ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia

práva. Toto absolútne obmedzenie premlčacej doby sa vzťahuje na všetky prípady jej predlžovania podľa vrátane prípadu podľa .

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Becherov bolo zriadené zmluvou zo dňa 26.05.1994 ( viď Dodatok č. 1 k úverovej zmluve ) za účelom zabezpečenia pohľadávky - poskytnutého úveru v sume 2.500.000,- Sk na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.05.1994, č. úveru 0842488, č. účtu XXXXXXX-XXX, úver bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, pobočkou Bardejov spoločnosti EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064. Pohľadávka z úveru ( aj s úrokmi ) bola splatná najneskôr dňa 10.05.1997 ( sobota ). Teda dňom nasledujúcim teda mohol veriteľ ( v tom čase Slovenská sporiteľňa ) svoje právo na zaplatenie uplatniť na súde, v tomto prípade v pondelok dňa 12.05.1997. V tomto prípade ho veriteľ uplatnil pôvodne podanou žalobou zo dňa 15.01.1999 ( na zaplatenie ) na Krajskom súde v Prešove ( sp. zn. ). K rozšíreniu žaloby na oprávnenie veriteľa na uspokojenie tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade ( žalobcom ) z výťažku predaja nehnuteľností - domu súpisné č. XX na parcele č. XX Y. XX vedených na LV č. XXX, k.ú. Becherov došlo uznesením súdu zo dňa 05.05.2005. Samozrejme pôvodné súdne rozhodnutie

bolo len deklaratórneho charakteru ( potvrdilo existujúci stav vyplývajúci zo záložnej zmluvy zo dňa 26.05.1994 ), nekonštituoval sa ním nový stav. Veriteľ sa doposiaľ vôbec nedomáhal núteného uspokojenia sa zo zálohu výkonom záložného práva. Domáhal sa v roku 2005 ( zmenou návrhu ), že je oprávnený sa domáhať uspokojenia svojho práva zo zálohu ( spôsob plnenia dlhu ), avšak doposiaľ k nútenému výkonu záložného práva ( od splatnosti dlhu dňa 12.05.1997 ) nedošlo, čo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného. Teda záložný veriteľ sa doposiaľ nedomáhal uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu. Podľa názoru súdu je nutné rozlišovať samotný výkon záložného práva ( teda speňažovanie zálohu za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa ) a jeho uplatnenie na súde ako spôsob plnenia dlhu ( ako v tomto prípade ). Na premlčanie záložného práva sa použije premlčacia doba uvedená v . Nemožno predlžiť plynutie premlčacej doby záložného práva ako to tvrdí žalovaný podľa , počítanej od právoplatnosti rozsudku v pôvodnej veci a založiť jej plynutie podľa cit. ustanovenia len z dôvodu, že súd rozhodol o spôsobe plnenia dlhu - oprávnením veriteľa ju uspokojiť z výťažku predaja nehnuteľností. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že došlo k premlčaniu základnej pohľadávky veriteľa - žalovaného a to v zmysle cit. ust. Obch. zák. a to uplynutím 10 - ročnej premlčacej lehoty počítanej od kedy začala po prvý raz plynúť, teda najneskôr od 12.05.1997 a jej uplynutím dňa 14.05.2007 ( pondelok, keďže dňa 12.05.2007 bola sobota ). Teda vo vzťahu k pohľadávke je nutné konštatovať, že uplynula maximálna doba, ktoré je daná pre premlčanie samotnej pohľadávky ( z úveru ), aj napriek tomu, že pohľadávka bola uplatnená včas v súdnom konaní s ohľadom na znenie Obch. zák..

Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že došlo k uplynutiu premlčacej doby pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, teda došlo k premlčaniu záložného práva ( ), počítanej od splatnosti celého dlhu dňa 12.05.1997 ( 3 roky - 12.05.2000 ). Tým viac, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, je premlčaná v zmysle. cit. ust. ( s poukazom na Obch. zák. a vyššie uvedené skutočnosti ) a na jej vymoženie už nie je možné viesť nútený výkon rozhodnutia ( exekúciu ), resp. možno sa ho domáhať, avšak v prípade námietky premlčania zo strany dlžníka, nebude možné v ňom pokračovať. Bolo by v rozpore aj s dobrými mravmi, ak by aj napriek premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky, bolo možné ju uspokojiť zo zálohu

- nehnuteľnosti patriacej žalobcom, aj s poukazom na skutočnosť, že hlavným dlžníkom bolo niekto iný, v tomto prípade obchodná spoločnosť, ktorá zanikla výmazom z Obchodného registra ( po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku ). Preto sa nemôže žalovaný domáhať uspokojenia ( premlčanej pohľadávky ) výkonom záložného práva. Vzhľadom na znenie . Preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel, keďže je nutné poskytnúť žalobcom predbežnú ochranu ich vlastníckeho práva a tým sa predíde aj možnej ďalšej žalobe, ak by žalobca k dobrovoľnej dražbe v budúcnosti predsa len pristúpil.

Preto súd neprihliadal na námietky žalovaného ( vrátane namietaného plynutia premlčania podľa ) a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a v spojení s . Keďže v danej veci si žalobcovia trovy konania neuplatnili, súd sa ich prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď v konečnom dôsledku boli v konaní úspešní.

Žalovaný bol v konaní neúspešný, preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania, tým viac, že si náhradu trov konania taktiež neuplatnil návrhom na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.