Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-65-2014.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Subarea
5Co/65/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. P., bytom G. 4, O., o zaplatenie 208,94 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu po vynesení rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/306/2012 - 30 zo dňa 19. marca 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 67,62 Eur, vo zvyšnej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi sa ich náhrada nepriznáva. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 497, § 39, § 53 ods. 1, 4, § 544 ods. 1, § 559 ods. 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmysle ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 487,09 Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi spolu s 42 % úrokom. Podľa jeho názoru bola takto dohodnutá výška úrokov v rozpore z dobrými mravmi a toho dôsledkom bola neplatnosť predmetného dojednania podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalším skúmaním predmetnej zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto zmluva obsahovala aj ďalšie neplatné dojednania, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní nároky. Išlo konkrétne o dojednania zmluvných pokút podľa čl. 2 bod f) (ii) a čl. 4 obchodných podmienok, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa jeho názoru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, požadoval aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Rovnako aj pri dojednaní zmluvnej pokuty v čl. 4 obchodných podmienok dospel k záveru o neplatnosti tohto dojednania. V tomto článku obchodných podmienok uvedená formulácia "táto zmluva skončí a celková dlžná suma a zmluvná pokuta vo výške vypočítanej rovnakým spôsobom ako administratívny poplatok, ktorý by bol splatný podľa článku 3 (a) v prípade predčasného splatenia úveru, budú okamžite splatné k dátumu uvedenému v takomto oznámení" vôbec nepredstavoval dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré by zodpovedalo ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že toto dojednanie stanovovalo len splatnosť zmluvnej pokuty ale neobsahuje jej dojednanie. Ďalej skonštatoval, že aj v prípade, že by uvedené predstavovalo dojednanie zmluvnej pokuty, bolo by toto v rozpore s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti účastníka zmluvy. Tu považoval za zrejmé, že zmluvná pokuta bola
naviazaná na prípad odstúpenia veriteľa od zmluvy, teda nie na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, odporcu. Na základe uvedených záverov bol presvedčený, že navrhovateľ, na ktorého bola pohľadávka proti odporcovi preukázane postúpená osobou pôvodného veriteľa, mal podľa uvedenej úverovej zmluvy len právo na zaplatenie istiny poskytnutého úveru. Táto predstavovala sumu 487,09 Eur, pričom odporca preukázane už zaplatil spolu 528,- Eur, teda splnil si celú povinnosť splatiť poskytnutý úver. Keďže odporca nedodržal zmluvné dojednania o splatnosti úveru a veriteľ v súlade so zmluvnými dojednaniami od zmluvy odstúpil, bol odporca povinný splatiť celú istinu poskytnutého úveru od dňa 1.10.2007, ktorý deň určil veriteľ v písomnom oznámení o odstúpení od zmluvy. Poukázal na to, že do uvedeného dňa mal odporca z poskytnutého úveru splatených len 98,32 Eur, do 1.10.2007 tak mal veriteľovi zaplatiť zvyšných 388,77 Eur. Túto sumu odporca v stanovenej lehote nezaplatil, čím sa podľa ust. § 559 ods. 1 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania a navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy a to vo výške 8,5 % ročne, ktorá zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnou k prvému dňu omeškania. Na základe uvedeného uzavrel, že navrhovateľ mal právo na 8,5 % úrok z omeškania z dlžnej sumy 388,77 Eur od 2.10.2007 do 19.11.2010, kedy mu odporca zaplatil sumu 129,68 Eur, čo je 103,66 Eur. Za nasledujúce obdobie mal navrhovateľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 259,09 Eur /dlh 388,77 eur - odporcova platba 129,68 Eur/ za obdobie od 20.11.2010 do 24.1.2011, kedy mu odporca zaplatil sumu 100,- Eur, čo je 4,10 Eur. Za nasledujúce obdobie mal navrhovateľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 159,09 Eur /zostávajúci dlh 259,09 Eur - odporcova platba 100 Eur/ za obdobie od 25.1.2011 do 14.2.2011, kedy mu odporca zaplatil sumu 200,- Eur, čo je 0,77 Eur. Poslednou z uvedených platieb bola úhrada sumy vo výške 200,- Eur dňa 14.2.2011, odporca úplne vyrovnal svoj dlh na istine úveru, pričom celkovo zaplatil 528,- Eur, čo je o 40,91 Eur viac oproti istine úveru 487,09 Eur. Uvedený preplatok 40,91 Eur považoval za potrebné potrebné zarátať na dlžné úroky z omeškania z nesplatenej istiny, ktoré spolu predstavovali 108,53 Eur /103,66 Eur + 4,10 Eur + 0,77 Eur/, z čoho potom vyplýva, že dlh odporcu na úrokoch z omeškania z nesplatenej istiny zostal vo výške 67,62 Eur. Na základe uvedeného potom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 67,62 Eur a vo zvyšnej časti o zaplatenie úroku vo výške 106,17 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 102,77 Eur, úroku z omeškania vo výške 51,86 Eur a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 102,77 Eur od 15.02.2011 do zaplatenia návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V danej veci bol odporca pomerne úspešnejší, nakoľko mu však doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhrada mu nebola priznaná.
Podaním doručeným dňa 07.05.2013, t.j. po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa, vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť s odôvodnením, že odporca po podaní návrhu na začatie konania uhradil istinu, úroky z omeškania, ako aj trovy konania. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku zaplateného za návrh.
Na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania v celom rozsahu zo strany navrhovateľa, odporca napriek skutočnosti, že predmetnú súdnu zásielku riadne prevzal, do dnešného dňa nereagoval.
Podľa ust. § 208 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa ust. § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier.
Z citovaného ust. § 208 O.s.p. vyplýva, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, je povinnosťou odvolacieho súdu vyzvať odporcu, či s predmetným späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí. Zároveň z jeho znenia možno vyvodiť, ako to vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 1/2013 zo dňa 30. septembra 2013, že odporca nemusí svoj prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu odôvodňovať. V
zmysle uvedeného ak odporca vyslovil svoj čo aj bližšie neodôvodňovaný nesúhlas, odvolací súd nemá inú možnosť a musí v konaní pokračovať. Nakoľko však odporca na výzvu odvolacieho súdu, ktorá mu bola riadne doručená, nereagoval a nevyjadril tak svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že späťvzatie návrhu na začatie konania aj s prihliadnutím na jeho odôvodnenie pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy právo na náhradu trov konania prislúcha navrhovateľovi, nakoľko v prejednávanej veci zavinil zastavenie konania odporca. Z obsahu podania, ktorým vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu po rozhodnutí súdu prvého stupňa späť však jednoznačne vyplýva, že odporca v priebehu konania uhradil navrhovateľovi nielen dlžnú istinu, ale aj úroky z omeškania a náhradu trov konania. Preto mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.
O výslovnej žiadosti navrhovateľa o vrátenie súdneho poplatku obsiahnutej v podaní, ktorým vzal návrh na začatie konania späť, rozhodne samostatným uznesením súd prvého stupňa, s poukazom na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .