Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sd-35-2014.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa N. A., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. marca 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13. marca 2014 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 11. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku od 20. júna 2010.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Sd 90/2013 - 25 zo dňa 11. decembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. decembra 2013. Na základe právneho názoru, ktorým uložil krajský súd povinnosť v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa s dôrazom na obsah ustanovení § 274 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. v nadväznosti na príslušné ustanovenie § 65 ods. 1,2, § 255 ods. 2 a 5 citovaného zákona opätovne týmto rozhodnutím rozhodla. Poukázala zároveň na to, že žiadosťou zo dňa 11. júla 2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 20. júna 2010, t.j. k veku 58 rokov. V konaní o priznaní starobného dôchodku bolo v plnom rozsahu prihliadnuté na tú skutočnosť, že získal navrhovateľ dobu výkonu služby v I. a II. kategórií funkcií v rozsahu 19 rokov a 56 dní a zároveň bolo preukázané v konaní, že nezískal dostatočný rozsah výkonu služby na to, aby mu osobitný orgán Sociálneho zabezpečenia mohol priznať dávku výsluhového zabezpečenia. Ďalej odporkyňa argumentovala tým, že v posúdení nároku navrhovateľa bolo opätovne zistené, že ani po zohľadnení doby získanej v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok v 58 roku veku, pretože nezískal najmenej 20 rokov doby služby v I. kategórii ani túto kategóriu nevykonával k 31. decembru 1999, preto nemožno vykonať výpočet dôchodku k 58 roku veku. Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj ustanovenie § 21 ods. 1, § 12 ods. 3, § 14 ods. 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ako vyplýva z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ - 8469/2007 zo dňa 29. novembra 2007 nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľovi nevznikol, pretože získal dobu výkonu základnej vojenskej služby od 01. septembra 1971 do 31. júla 1973 v I. kategórií funkcií a dobu trvania služobného pomeru vojaka z povolania od 01. augusta 1973 do 22. augusta 1977 v I. kategórií funkcií a od 23. augusta 1977 do 03. septembra 1980 v II. kategórií funkcií a od 04. septembra 1980 do 30. septembra 1990 v I. kategórií funkcií. V I. kategórií funkcií získal navrhovateľ 16 rokov a 22 dní a II. kategórií funkcií 3
roky a 34 dní, spolu 19 rokov a 56 dní. Zo zisteného skutkového stavu, ako aj z potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že z I. kategórií funkcií získal navrhovateľ menej ako 20 rokov profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienku uvedenú v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšený 55. roku veku mu nevznikol. Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj § 174 ods. 2 citovaného zákona a z dôvodu, že pracovné kategórie zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórii funkcií netrvali u navrhovateľa k 31. decembru 1999 , nesplnil ani túto podmienku, pretože skončil služobný pomer 30. septembra 1990.
Včas podaným opravným prostriedkom, odvolaním doručeným odporkyni dňa 07. apríla 2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na obsah rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2 Sd 90/2013 - 25 z 11. decembra 2013, ako aj s poukazom na to, že odporkyňa nerozhodla v jeho prospech aj keď všetky doklady o jeho trvaní služobného pomeru predložil a v rámci odvolania poukázal na to, že jeho služobný pomer síce netrval k 31. decembru 1999, ale zákon č. 235/1992 zb. o zrušení pracovných kategórií, ktorým boli pracovné kategórie definitívne zrušené bol účinný k 01. januáru 1993. Zároveň poukázal na to, že dňom 01. januára 2000 sa hodnotili len zamestnania III. pracovnej kategórie a nebolo možné zaradiť do I. a II. pracovnej kategórie zamestnania po termíne 31. decembru 1999. Zároveň citoval ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré sa 7 krát menilo, pričom poukázal na túto zmenu v judikatúre. Zároveň zdôraznil, že uvedený zákon č. 100/1988 Zb. platil až 15 rokov a pritom sa 41 krát novelizoval. Dňa 01. januára 2004 začal platiť nový zákon č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení a preto žiadal, aby ohľadom priznania jeho starobného dôchodku rozhodoval odvolací orgán aj vzhľadom k tomu, že ukončil služobný pomer k 30. septembru 1990 zo zdravotných dôvodov.
Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní a opätovne na tieto poukázal, pričom žiadal krajský súd aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, pretože podľa jeho názoru nárok na starobný dôchodok mu patrí.
K podanému odvolaniu sa písomným stanoviskom zo dňa 23. apríla 2014 vyjadrila odporkyňa, ktorá vzhľadom na dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí toto žiadala ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul navrhovateľa, ako účastníka konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 11. júla 2013, ktorou žiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku ku dňu 20. júna 2010 bola žiadosť posúdená odporkyňou v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb.
Súčasťou žiadosti o priznanie starobného dôchodku ako vyplýva z dávkového spisu je aj príloha č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXX XXXX X z 01. augusta 2013, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jej súčasťou je osobný list dôchodkového poistenia obsahujúci rozsah obdobia dôchodkového poistenia s vymeriavacími základmi rozhodujúceho obdobia a počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Z uvedeného osobného listu mal súd preukázané, že súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia je 15,442 dní, t.j. 42 rokov a 112 dní. Obdobie dôchodkového poistenia pritom poníma roky 1967 od 01. septembra do 31. decembra 1967 až po obdobie do 31. decembra 2009, resp. 2010 a to od 01. januára do 19. júna 2010. S poukazom na vyššie citovaný osobný list dôchodkového poistenia a na základe uvedenej žiadosti bolo vydané rozhodnutie odporkyňou dňa 13. marca 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0,
na ktoré poukázal súd vyššie, ktorým zamietla odporkyňa žiadosť o starobný dôchodok navrhovateľa k 12. júnu 2010, z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že na základe potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ - 8469/2007 zo dňa 29. novembra 2007 nárok na výsluhový dôchodok navrhovateľovi nevznikol, pretože nesplnil podmienky na jeho priznanie.
Ako vyplýva z potvrdenia dĺžky výkonu vojenskej činnej služby vojenského útvaru XXXX E., ktorá tvorí prílohu č. 2 k pôvodnej žiadosti o priznanie starobného dôchodku je zrejmé, že navrhovateľ absolvoval základnú vojenskú službu od 01. septembra 1971 do 31. júla 1973, 1 rok 10 mesiacov 27 dní, dĺžka vojenskej služby od 01. augusta 1973 do 30. apríla 1975, 1 rok 09 mesiacov, ďalej službu vojaka z povolania od 01. mája 1975 do 30. septembra 1990, 15 rokov 5 mesiacov, spolu 19 rokov 56 dní. Dôvodom prepustenia zo služobného pomeru k 30. septembru 1990 je zo zdravotných dôvodov. Uvedené potvrdenie je z 30. septembra 1990.
Z potvrdenia Ministerstva obrany SR, sekcia ekonomiky, odbor financovania a konsolidácie zo dňa 04. septembra 2013 vyplýva, že na základe údajov uvedených v dokladoch vojenského archívu navrhovateľ od 01. augusta 1971 do 31. júla 1973 vykonával základnú vojenskú službu a od 01. augusta 1973 do 30. septembra 1990 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. a II. kategórii v tom od 23. augusta 1977 do 03. septembra 1980 v II. kategórií v jednotlivých rokoch boli mu vyplácané hrubé zárobky, ktoré boli uvedené v tomto potvrdení.
Vyššie uvedené skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Rovnako nebolo ani sporné v tom, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 11. júla 2013 žiadal o priznanie starobného dôchodku od 20. júna 2010.
Z administratívneho spisu odporkyne je však bez pochybnosti preukázané, čo navrhovateľ v konaní ani nenamieta, že služobný pomer u navrhovateľa trval ako to vyplýva z uvedených potvrdení do 30. septembra 1990, z čoho vyplýva, že navrhovateľ zákonom stanovenú podmienku uvedenú v § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nespĺňa.
Zákon č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 174 ods. 1 upravuje, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, 5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 7, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods.1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Na základe uvedeného preto súd konštatoval, že bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musia byť splnené podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2, teda služba v I. alebo II. kategórií funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku.
Zo zisteného skutkového stavu mal súd nesporne preukázané, že služba navrhovateľa bola ukončená k 30. septembru 1990 zo zdravotných dôvodov a teda podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona nebola splnená. V tejto súvislosti pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok z 27. októbra 2009 pod sp. zn. 9 So 62/2009 v zmysel ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok z I. AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok na takúto dávku po 31. decembri 1999 dovŕšením veku 56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie zaradené do I. AA kategórie trvalo k 31. decembru 1999, a ak v ňom zamestnanec odpracoval najmenej 9 a pol roka.
Súd zdôrazňuje, že aj keď v citovanej veci išlo o iný dôchodkový vek, z právnej vety vyslovenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR nepochybne vyplýva, že tak ako súd uviedol vyššie podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok. To je prípad aj u navrhovateľa.
Na základe takto zisteného skutkového stavu aj podľa názoru súdu jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ k 20. júnu 2010 kedy dovŕšil vek 56 rokov veku, podmienky nároku na starobný dôchodok nesplnil.
Z týchto dôvodov, preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. marca 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.