Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_4C-144-2012.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483, so sídlom v Prahe, Novodvorská 994, Česká republika, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti odporkyni C., o zaplatenie sumy 60,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 15.06.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 60,75 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 48,57 € od 08.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru na základe Zmluvy o osobnom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2006. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o osobnom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2006 poskytol jeho právny predchodca (pôvodný veriteľ) odporkyni úver bezhotovostným prevodom na jej účet, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 32,76 € (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky zmluvy. V čl. 2 písm. b) Obchodných podmienok si zmluvné strany dojednali poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie, v čl. 2 písm. h) Obchodných podmienok si zmluvné strany pre prípad omeškania s plnením záväzku stanovili úrok z omeškania vo výške zákonom stanovenej sadzby, v čl. 2 písm. f) (ii) Obchodných podmienok s poukazom na § 300 a nasl. Obchodného zákonníka si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 8,30 € (250,- Sk) pre prípad, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti. V zmysle čl. 4 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy, ktorej výška je totožná s výškou administratívneho poplatku za predčasné splatenie úveru podľa čl. 3 písm. a) Obchodných podmienok. Vzhľadom na nesplatenie splátok úveru bola právnym predchodcom navrhovateľa celá suma úveru vyhlásená za splatnú a právny predchodca navrhovateľa v súlade s čl. 4 Obchodných podmienok od zmluvy odstúpil písomným oznámením zo dňa 05.03.2008, pričom určil lehotu na plnenie dňa 07.03.2008. Ku dňu odstúpenia od zmluvy o úvere dlh odporkyne predstavoval záväzok v sume 60,75 €, z toho istina úveru je v sume 31,97 €, úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy v sume 12,18 € a zmluvné pokuty za omeškania s platením splátok v sume 16,60 €. Odporkyňa odo dňa odstúpenia od zmluvy o úvere uhradila sumu 0 €. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 uzavretej medzi spoločnosťou Beneficial Finance, a.s., organizačná zložka Slovakia, IČO: 31 815 987, so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1 a navrhovateľom postúpila spoločnosť Beneficial Finance, a.s. pohľadávku voči odporkyni na neho.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1081/2012 - 1 zo dňa 22.06.2012, voči ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, čím podľa § 174 ods. 2 O.s.p. došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. Odporkyňa k návrhu navrhovateľa v uviedla, že konanie považuje za podvodné a vykonštrukované a návrh za v plnom rozsahu neopodstatnený.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.06.2014.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver v sume 298,41 €, úrok pre vyčerpaný úver bol dojednaný vo výške 39,60%, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 47,38%. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 11-tich mesačných splátkach po 32,76 €, pričom prvá splátka bude splatná spolu s poplatkom za spracovanie úverovej dokumentácie 1 mesiac po zaplatení sumy úveru. Splatnosť ostatných mesačných splátok bola dojednaná vždy k rovnakému dátumu, v súlade s bodom 2b podmienok, pokiaľ suma úveru s úrokmi nebude úplne splatená. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Obchodné podmienky zmluvy o osobnom úvere.
Z vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru ku dňu 07.03.2008 v spojení s históriou úveru odporkyne súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa z úveru voči odporkyni pozostáva z istiny spotrebiteľského úveru v sume 64,73 €, z vyčísleného zmluvného úroku z úveru v sume 12,18 € a z vyčíslených zmluvných pokút za omeškanie s platením splátok úveru v sume 16,59 €, spolu 93,51 €. Odporkyňa čerpala úver v sume 298,41 €, uhradila 10 splátok úveru spolu v sume 294,84 €, 10. splátku úveru uhradila dňa 01.10.2007, poslednú 11. splátku úveru už nezaplatila.
Písomnou výzvou zo dňa 05.03.2008 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy, keď zároveň jej oznámil zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 07.03.2008 a odstúpenie od zmluvy o úvere s poukazom na čl. 4a obchodných podmienok.
Právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi Beneficial Finance, a.s., organizačná zložka Slovakia, IČO: 31 815 987, so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1 mal súd preukázané Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2009.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 12.10.2006 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporkyni úver v sume 298,41 €, a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 39,60% ročne v pravidelných 11- tich mesačných splátkach v sume 32,76 €. Odporkyňa úver riadne a včas nesplácala, poslednú splátku úveru zaplatila v mesiaci október 2007. V dôsledku nesplácania záväzkov odporkyňou riadne a včas vyhlásil právny predchodca navrhovateľa všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 07.03.2008.
V konaní bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vykonanou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).
Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.
Z hľadiska prejednávanej veci právny predchodca navrhovateľa v dôsledku nesplácania jednotlivých dohodnutých splátok úveru odporkyňou vyhlásil celý poskytnutý úver s príslušenstvom za predčasne splatný ku dňu 07.03.2008. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 07.03.2011. Postúpenie pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na navrhovateľa v priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 400 Obchodného zákonníka). Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 15.06.2012 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku.
O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporca rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., odporkyňa bol v konaní plne úspešný, nenavrhol priznať trovy konania a žiadne trovy konania mu zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni sa ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)