Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcu O. K., X.P. XX.XX.XXXX, V. L. Z., K. A., občana SR zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom Košice, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452 sp.zn. zo dňa 19.01.2012.

Súd o d k l a d á v y k o n a t e ľ n o s ť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452 sp.zn. zo dňa 19.01.2012 do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 v konaní vedenom pod sp.zn. zo dňa 19.01.2012.

V súlade s ustanovením o rozhodcovskom konaní zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2008 uzatvoril so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31690904 so sídlom Garbiarska 2, Košice Poistnú zmluvu číslo 4475200004 (ďalej Poistná zmluva). Žalovaný „Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 147,77 Eur a návrhom na splátkový kalendár“ zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 147,77 Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie Poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012 mu ako spotrebiteľovi bolo uložené zaplatiť žalovanému sumu 147,77 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP), ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Žalobca v konaní tvrdil, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s ustanoveniami a (ďalej ), podľa ktorých aj v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť .

Poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle ustanovenia .

Táto zmluva podľa žalobcu predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na podpis bola predložená.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému známe a o ich obsahu nebol informovaný.

Žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jeho postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese tohto sporu absentuje ústavná zásada ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností predložených iba žalovaným a okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu, len 5 dní a na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

Podstatou rozhodcovského konania by podľa názoru žalobcu malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana.

Žalobca po vydaní rozhodcovského rozsudku nemal prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva, že: „zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp alebo iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú podmienku spotrebiteľskej zmluvy spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať

spravodlivý proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ak to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní“.

K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých mala byť predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná, a to hlavne tým, že bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, bola opatrená osobitným podpisom, na ktorý nebolo viazané uzavretie poistnej zmluvy, a tým, že na základe Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve je preukázaná informovanosť a vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky uviedol, že tento postup žalovaného bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalovaný sa týmto postupom, využívajúc nekalú obchodnú praktiku snaží za každú cenu založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Tiež tvrdil, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.: 4475200004 absolútne nesvedčí o tom, že bola osobitne poučený a upozornený na to, že sa podpisom poistnej zmluvy a VPP zaväzuje riešiť všetky spory výlučne cestou rozhodcovského súdu. Práve naopak, zo záznamu vyplýva, že na spory vzniknuté zo sprostredkovania poistenia možno využiť rozhodcovské konanie.

Žalobca v konaní poukázal aj na to, že predmetná rozhodcovská doložka bola už viackrát podrobená kontrole všeobecnými súdmi, avšak touto súdnou kontrolou neprešla. Pre podloženie uvedeného tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku v prospech súkromnej životnej poisťovne. Krajský súd prelomovo ustálil, že pri spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole aj zmluvné podmienky dojednané medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal argumenty poisťovne o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka dojednávaná súkromnou životnou poisťovňou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: zo dňa 21. marca 2012, odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Žalobca k dôvodom, pre ktoré je nutné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok ďalej doplnil dôvod podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa ktorého sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

K porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa došlo tým, že rozhodcovský súd ho zaviazal na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v bode 7a. časti XVII, podľa ktorej „je s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.“

Uvedené ustanovenie VPP je neprijateľné z viacerých dôvodov. V prvom rade je táto neprijateľnosť daná v zmysle osobitného ustanovenia , podľa ktorého je neprijateľnou

podmienkou ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Žalobca nebol pri podpise zmluvy nikým a ničím poučený o povinnosti uhradiť náklady vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy, dokonca výška a samotná existencia jeho záväzku mu bola oznámená až doručením rozhodcovského rozsudku. Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje poisťovni autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a naviac predmetné ustanovenie umožňuje domáhať sa poisťovni tohto „nároku“ okamžite po skončení poistného vzťahu na rozhodcovskom súde. Teda bez akejkoľvek výzvy, alebo oznámenia si uplatní svoj nárok pred rozhodcovským súdom, s čím je spojené nie malé zvýšenie nákladov poistníka (niekoľko násobne vyššie ako samotná istina) v súvislosti s povinnosťou uhradiť okrem istiny taktiež poplatok za rozhodcovské konanie a trovy poisťovne za konanie pred rozhodcovským súdom.

Uvedený postup žalovaného taktiež nie je možne hodnotiť inak, ako postup v rozpore s dobrými mravmi, keďže vymáha pohľadávku, o ktorej existencii a výške nemá poistený vedomosť.

V intenciách uvedeného je taktiež nezanedbateľná tá skutočnosť, že ustanovenie na základe, ktorého mal predmetný záväzok žalobcu vzniknúť je neplatné, pretože výška záväzku poisteného nebola ničím určená, a teda predmetný právny úkon nebol urobený určite, ako to vyžaduje .

K aplikácii Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica) uviedol, že bola prioritne prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa a takto je nutné ju vykladať.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť z týchto dôvodov: petit žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný, hoci najneskôr do uplynutia prekluzívne lehoty ( ) musí byť perfektný;

- vziať zreteľ na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, ktoré sa týka poistnej zmluvy a to, že transpozícia citovanej smernice do právneho poriadku SR bola zaťažená hrubou prekladovou chybou v preklade do slovenského jazyka (doplnenie bodu r) v );

- rozhodcovská doložka bola v poistnej zmluve (ktorej súčasťou sú VPP žalovaného zo dňa 25.09.2008, osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom) dojednaná individuálne, preto je platná;

- rovnako súčasťou poistného vzťahu boli aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 s ktorými žalobca prejavil súhlas. Tie obsahovali len 2 body tak, že v prvom bola dojednaná rozhodcovská doložka. Pod týmto bodom a textom bolo miesto na opätovný osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s rozhodcovskou doložkou. Žalovaný uzavrel, že bolo na vôli žalobcu, či podpíše rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach;

- Záznam o požiadavkách a potrebách klienta - žalobca podľa neho stanovil čas-deň, odkedy poistenie uzavrie. Jeho podpisom potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie od finančného agenta, nežiadal o ich doplnenie a zároveň bol písomne poučený o možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Preto záznam a ďalšie dokumenty podpísané žalobcom musel akceptovať;

- Dodatok č. 2 (bod 7, časť XVII. ods. 11b.) ku VPP poistníka ním bola daná dodatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že to žalobca mohol odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu;

- žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby bola založila rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, súd by ju nebol oprávnený skúmať, a to v súlade s ust. s. 1 ;

- Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice - je verejne dostupný, bol publikovaný vo vestníku a neobsahuje žiadne zvýhodnenia žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol rozhodcovskom konaní úplne pasívny a hoci mal dostatok procesných prostriedkov na svoju obranu, vlastnou vinou ich nevyužil. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní (obdobne ako konanie o vydanie platobného rozkazu podľa ust. a nasl. - ďalej ), nemožno za daných okolností namietať porušenie zásady ústnosti naviac, že podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mohol žalobca ako účastník konania požiadať o ústne konanie.

- konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci, ale je len konaním o preskúmavanie zákonnosti postupu a záveru rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v až j) včas namietaných žalobcom. Preto sa všeobecný súd nezaoberá vednými skutočnosťami, spornými medzi stranami na rozhodcovskom súde a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno považovať za spotrebiteľský spor. Žiadal priznať trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, rozhodcovského rozsudku sp.zn. , návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde, pripoistenia - tlačiva spolu s návrhom na uzavretie Poistnej zmluvy, spisu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., Alžbetina 41, Košice, sp. zn. , písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. z 28.11.2013 a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie mal súd preukázané:

Prvá Česko-Slovenská Poisťovňa RAPID, a. s., Garbiarska 2, Košice uzatvoril so žalobcom Poistnú zmluvu č. 4475200004 dňa 25.09.2008, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 26.02.2009 žalovaným, pre neplatenie poistného žalobcom.

Dňa 25.09.2008 bol žalobcom podpísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k Poistnej zmluve číslo 4475200004, z ktorého obsahu je zrejmé (č. l. 91 spisu), že jeho súčasťou boli potreby a požiadavky žalobcu na krytie rizika, ktoré sa týkalo poistenia, frekvencie platenia poisteného, požadovanej maximálnej výšky poistného a odporučenia sprostredkovateľa poistenia pre žalobcu ako klienta najvhodnejšieho produktu. Žalobcovi bol odporučený produkt „Kapitál“ s celkovou výškou poistného 401,- Sk mesačne. Žalobca ako klient sa vyjadril, že súhlasí s navrhovaným produktom. Žiadne iné ustanovenia, čo sa týka uzavretia rozhodcovskej doložky sa v Zázname o požiadavkách a potrebách klienta nenachádzajú.

Po zániku postenia si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 147,77 Eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 147,77 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie Poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.01.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 147,77 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. bol žalobcovi doručený do vlastných rúk splnomocnenca dňa 20.06.2013 čo je zrejmé z doručenky, ktorá je súčasťou spisu Arbitrážneho súdu Košice (č. l. 30 spisu).

Z časti XVII. bod 7a Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. O tomto práve žalovaného, ktoré mu vyplývalo zo VPP rozhodoval voči žalobcovi práve Arbitrážny súd Košice v konaní vedenom pod sp.zn. .

Žalobca pracuje v cudzine, v konaní splnomocnil na zastupovanie na základe dohody o plnomocenstve uzavretej podľa právneho zástupcu. V priebehu konania súd v uznesení o odročení pojednávania dňa 22.01.2014 nariadil výsluch žalobcu podľa a predvolanie svedkyne p. A. F.. Neskôr právny zástupca žalobcu súdu

oznámil, že žalobca na územie SR nepricestuje, termín jeho návratu bol neurčitý. Aj svedkyňa p. Kováčová svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.06.2014 ospravedlnila z dôvodu, že pracuje v zahraničí. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.06.2014 z dôvodu, že trvá na výsluchu žalobcu a až po jeho výsluchu bude možné uskutočniť výsluch svedkyne p. F.. Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Podľa v spojení s ust. je uznesenie o odročení pojednávaní uznesením o vedení konania, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd ním nie je viazaný, čo znamená, že ho možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať proti nemu odvolanie. Súd s poukazom na to, že žalobcu v konaní zastupoval advokát ako aj na všetky listinné dôkazy v spise, vrátane písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, doručených prostredníctvom právnych zástupcov skonštatoval, že od výsluchu žalobcu v konaní podľa možno preto upustiť. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa , , v znení účinnom ku dňu uzavretia Poistnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , , a za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25.09.2008 bola uzatvorená Poistná zmluva č. 4475200004, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej Poistnej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že žalobca pri uzatváraní Poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože Poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárové tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom meniť a teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo VPP k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na dvanástich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.), 2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v

plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa uverejnením v Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. . Konkrétne v rozsudku sp.zn. Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol podpísal Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 l Poistnej zmluve č. 4475200004, platila by XV. časť VPP „rozhodcovské konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom na ustanovenie súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že aj keby žalobca mal pred podpisom Poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú ( ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP), nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v , konkrétne ustanovenia a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe , vyhovieť a rozhodcovský rozsudok sp.zn. zo dňa 19.01.2012 zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia , keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd preukázané, že v prejednávanej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov (, ), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.

žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur. Taktiež musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 Eur. Podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72 Eur). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva, v danom prípade Poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, a to, že všetky vzájomné spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.01.2012 zrušil.

Súd nevypočul ani svedkyňu p. A. F., ktorá ako sprostredkovateľka poistenia pôsobila pre žalovaného z dôvodu, že sa oboznámil s jej svedeckou výpoveďou v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. v ktorej tvrdila, že počas výkonu činnosti sprostredkovateľky poistného uzavrela rádovo asi 10 zmlúv. Predtým sa zúčastnila asi dvoch školení týkajúcich sa najmä určenia spôsobu výšky poistného ako aj určenia provízie. Za účelom uzatvárania poistných zmlúv mali vyčlenené priestory v nákupnom centre P. v Z., kde oslovovala jednotlivých záujemcov. Čo sa týka mechanizmu uzatvárania zmluvy, tak špeciálne jednotlivé ustanovenia s poistenými nepreberali, ani ich nevysvetľovali. Zmluva sa musela podpísať vo všetkých kolónkach, ktoré boli vyznačené, ak to tak nebolo, zmluvu im vrátili s tým, že ju je potrebné podpísať ešte aj v tých kolónkach, ktoré boli podpísané neboli a až tak poistnú zmluvu poisťovateľ uznal. Nevedela vysvetliť čo je rozhodcovská doložka, lebo v tomto smere ani neboli školení. Poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky už dostali pripravené, bodkami bolo vyznačené, kde sa má klient podpísať. Súčasne súd dospel k záveru, že výsluch tejto svedkyne nie je nevyhnutne potrebný pre rozhodnutie v tejto právnej veci, a to práve s poukazom na už uvedené skutočnosti a záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a jej obsah a praktický dosah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom tieto skutočnosti vyplývajú už z predložených listinných dôkazov resp. vykonaného dokazovania.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Povinnosťou súdu bude tak pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania a preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozsudku, ktorým sa konanie skončí, t.j. v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu súd o uplatnených trovách konania v súčasnosti nerozhodol.

Žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku v zmysle a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a úspešný. Podľa prvá veta citovaného zákona prešla poplatková povinnosť na neúspešného žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 331,50 Eur (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k -144 zo dňa 13.06.2013.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.