Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoCsp-3-2023.pdf
PDF · 111.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o žalobe na ochranu práv spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 19Csp/115/2017-219 zo dňa 05. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207300545 zo dňa 24.07.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo spotrebiteľskej zmluvy č. 207300545 v sume 53,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobkyňa nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
1.1 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
1.2 Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že námietka žalovanej týkajúca sa existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) je nedôvodná. Rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve zo dňa 24.07.2012 nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná, bola dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na poskytnutí úveru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky), a je ako neprijateľná absolútne neplatná. Zároveň jej bola na podpis s úverovou zmluvou predložená aj samotná rozhodcovská zmluva, avšak skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola na samostatnej listine taktiež nerobí rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola vopred formulárovo predtlačená. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovský súd v danom prípade založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve, preto rozhodcovský rozsudok ním vydaný je nulitný, nespôsobilý vyvolať prekážku veci právoplatne rozhodnutej, a to ani vtedy, ak tento rozhodcovský rozsudok nebol zrušený (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/237/2013 zo dňa 03.09.2015).
1.3 V súvislosti s námietkou žalovanej, že zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie poukázal na označenie žalobkyne v zmluve o úvere, identifikačným údajmi typickými pre fyzickú osobu – nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu. Predmetnú zmluvu vyhodnotil v prospech spotrebiteľa, a teda ako spotrebiteľskú, keď z celého obsahu zmluvy a pripojených listín je zrejmý jej spotrebiteľský charakter podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K argumentácii žalovanej o vylúčení pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch na predmetný záväzkový vzťah súd prvej inštancie poznamenal, že spotrebiteľskými zmluvami nie sú iba zmluvy o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú všetky zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, bez ohľadu na formu, t. j. aj keby si strany zvolili režim Obchodného zákonníka, čo bolo v danom prípade. Prednostná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva na všetky záväzkové právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je výslovne upravená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1.4 Prvoinštančný súd vyhodnotil ako nepodstatnú námietku žalovanej o nedostatočných skutkových tvrdeniach žalobkyne, keď žalobkyňa uviedla dostatočne skutkové tvrdenia v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej. Tieto tvrdenia mohla ako spotrebiteľ uvádzať až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a o zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských sporoch nepoužijú (§ 296 C. s. p.).
1.5 Pokiaľ ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, naliehavý právny záujem je daný tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyni ako spotrebiteľke bol žalovanou poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 870 eur v 10. mesačných splátkach v sume 87 eur mesačne, počnúc dňom 18.08.2012. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že RPMN bola stanovená vo výške 272,69 %. Súd prvej inštancie mal za to, že takto zadefinovaná odplata je neúmerne vysoká a v konaní absentuje dôkaz o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola s jeho výškou a podstatou oboznámená. Súčasťou textu zmluvy je len číselné vyjadrenie poplatku 370 eur, ktorý nie je náležite špecifikovaný, čo je jeho obsahom, za čo má žalobkyňa poplatok zaplatiť. Cenu plnenia by mal zahŕňať úrok z úveru, avšak výška úrokovej sadzby v zmluve, aj v príslušných všeobecných podmienkach absentuje. Taktiež absentuje informácia o výške RPMN. RPMN bola do zmluvy len ručne dopísaná pravdepodobne po podpise zmluvy žalobkyňou, nakoľko práve v zmluvách predložených žalobkyňou tento údaj absentuje, avšak v zmluve predloženej žalovanou je už údaj o RPMN uvedený, a to vo výške 272,69 %. Podstatou poplatku vo výške 370 eur je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Ak za odplatu sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci, a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť poplatku a krátkodobosť poskytnutého úveru, tak takáto odplata nemôže byť od spotrebiteľa požadovaná. Okrem toho takáto výška odplaty odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Iba pre úplnosť súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ by aj dojednanie o poplatku v predmetnej zmluve nebolo absolútne neplatné, aj tak by bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže neobsahuje údaje ako: druh spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku úrokovej sadzby, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 1.6 Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti čiastočne vyhovel a uložil žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 53,28 eur. Prvoinštančný súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, čo v konaní nebolo sporné, žalovaná to nepoprela a vyplýva to aj listinného dôkazu - zmluvy o úvere zo dňa 24.07.2012. Žalobkyňa tvrdila, že uhradila žalovanej sumu celkom 1.280,30 eura a žalovaná sa na jej úkor obohatila vo výške 780,30 eur. Naproti tomu, žalovaná tvrdila, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 553,28 eur a teda 53,28 eur nad rámec istiny poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a z predložených potvrdení o platbách žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa uhradila k zmluve o úvere č. 207300545 sumu vo výške 378,28 eura. Viac platieb k predmetnej úverovej zmluve nepreukázala. Ostatné potvrdenia o platbách sa nevzťahovali na zmluvu o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu a teda na zmluvu o úvere č. 207300545. Zvyšné plnenia boli vykonané s uvedením iných variabilných symbolov a teda k inej zmluve o úvere, konkrétne k zmluve č. 208000003, ktorá nie je predmetom tohto sporu. Keďže súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má nárok len na zaplatenie sumy 500 eur, teda ňou skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni a sumu, ktorú žalobkyňa podľa žalovanej zaplatila na viac - 53,28 eura, je povinná titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať. Z dôvodu rozporu v tvrdeniach strán o celkovej zaplatenej sume súd prvej inštancie posúdil rozporuplné tvrdenia v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa a teda, že žalobkyňa nad rámec istiny zaplatila sumu 53,28 eura, preto v tejto časti žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel.
1.7 Žalobkyňa si v danom spore uplatnila aj porušenie práva ustanoveného právnym predpisom, vznikol jej tak v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Z dôvodu, že žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná, súd výšku finančného zadosťučinenia v sume 300 eur nepovažoval za primeranú, pričom prihliadol aj na výšku bezdôvodného obohatenia, teda sumu 53,28 eura a nárok na finančné zadosťučinenie žalobkyni z dôvodu nepatrného úspechu nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.
1.8 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyňa nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, nakoľko je úspech bol čiastočný a nepatrný.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2.1 Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že zmluvu o úvere uzatvorili sporové strany podľa ustanovení Obchodného zákonníka, iný zákon preto na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.
2.2 V zmluve o úvere č. 207300545 je na prednej strane uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 370 eur, t .j. celkovo zaplatí čiastku 870 eur v 10. mesačných splátkach po 87 eur počnúc dňom 18.8.2012, to znamená do 12.10.2013. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Výška RPMN je uvedená na prednej strane zmluvy o úvere vo výške 272,69 %. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa absencie údaju RPMN sú tak nedôvodné. V Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 40,60 %.
2.3 Podľa žalovanej je treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG) Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva V zmysle uvedených skutočností mala žalovaná za to, že predmetná zmluva o úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
2.4 Žalovaná upriamila pozornosť aj na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka a vyslovila názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaná odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
3. Žalobkyňa odvolanie nepodala a k odvolaniu žalovanej sa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je .
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo 1. určenie, že úver poskytnutý žalovanou žalobkyni na základe zmluvy o úvere č. 207300545 je bezúročný a bez poplatkov, 2. uplatnenie nároku žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 780,30 eura 3. uloženie povinnosti žalovanej uhradiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur.
5.1 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel napadnutým rozsudkom len čiastočne keď určil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a súčasne uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 53,28 eura. Vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol, že žalobkyňa nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaná vo svojom odvolaní tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6.1 K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
6.2 Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie podľa žalovanej spočívali v tom, že súd nesprávne konštatoval absenciu výšky, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, tieto údaje sú uvedené na prednej strane zmluvy o úvere. Na prednej strane zmluvy o úvere je uvedená aj RPMN vo výške 272,69 %, v Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN.
6.3 Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
6.4 Podľa žalovanej na daný zmluvný vzťah možno aplikovať len Obchodný zákonník, predmetná zmluva o úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná ďalej namietala, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia citovaná v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Uvedenou argumentáciou žalovaná odôvodňovala aplikáciu odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
7. Odvolací súd po preskúmaní žaloby a pripojených listín, najmä zmluvy o úvere č. 207300545 zo dňa 24.07.2012 uzavretej medzi sporovými stranami zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa obchodného registra je predmetom podnikania žalovanej okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy teda žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide preto o zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom (žalovaná) a spotrebiteľom (žalobkyňa) a jednoznačne o zmluvu spotrebiteľskú. Súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože uzavretá zmluva i zmluvné strany spĺňajú definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch , a to napriek skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
15. Zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení § 9 ods. 1 a 2 upravuje formu a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v ustanovení § 11 ods. 1 je upravená sankcia formou bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje niektorú z obligatórnych náležitostí.
16. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam o absencii niektorých obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy o úvere a na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné citované zákonné ustanovenia. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 – úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo odôvodňuje správne vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Ďalšie chýbajúce náležitosti nie je potrebné skúmať. Prvoinštančný súd potom správne uzavrel, že žalovaná prijala od žalobkyne sumu 53,28 eura nad rámec poskytnutej istiny úveru (500 eur) bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila.
17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, na ktorý správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy. Súd prvej inštancie tak rozhodol vecne správne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil. Odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
20. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).