Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-170-2021.pdf
PDF · 169.29 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/170/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: S. U. - EHAES 21 I.C.S., s miestom podnikania C. V. XX, XXX XX U., IČO: 22 871 659, právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom kancelárie K. R. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia vôd, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Krajskej prokuratúry Žilina, Moyzesova 20, 011 04 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4817/2021-4.1, 40106/2021 zo dňa 21.07.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi, žalovanému a Krajskej prokuratúre v Žiline právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej aj len „OÚZA“), rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/028921-06//Mac zo dňa 03.09.2020 podľa § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina so sp. zn. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020 a protestom napadnuté rozhodnutie OÚ Žilina sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020 (ktorým bolo prerušené prvostupňové konanie o povolení vodnej stavby MVE Brestová v lehote do 31.12.2020) zrušil v celom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bol dňa 05.08.2020 elektronicky (poštou dňa 06.08.2020) doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina - č. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08. 2020 proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020, ktorým podľa § 29 ods. l Správneho poriadku prerušil stavebné konanie vo veci žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu "MVE Brestová" a zároveň stavebníka podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyzval, aby v lehote do 31.12.2020 predloženú žiadosť o stavebné povolenie doplnil o doklady uvedené v bodoch 1 až 21. výrokovej časti tohto rozhodnutia. V proteste prokurátora č. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020 bolo konštatované, že vydaním rozhodnutia sp. zn. OU-ZA- OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020 bol porušený § 3 ods. 1, ods. 4, § 46 Správneho poriadku a § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Podľa § 23 ods. 2 písm. f), § 24 ods. 5 Zákona o prokuratúre bolo navrhnuté, aby Okresný úrad Žilina protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Ďalej uviedol, že nepostupoval podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona a nezastavil stavebné konanie aj napriek skutočnosti, že stavebník k žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, ktoré by ho na nich oprávňovalo zriadiť požadovanú stavbu. Úrad bol povinný bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona.
Nepreukázanie požadovaných náležitostí žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona zo strany stavebníka prostredníctvom dokladov o vlastníctve alebo o inom práve k pozemku, nemôže byť dôvodom na prerušenie stavebného konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. a na výzvu na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ale ide o obligatórny dôvod okamžitého zastavenia stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Správny orgán teda nesprávne postupoval, keď vydal rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2 20/001 087/Mac zo dňa 10.01.2020, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil stavebné konanie vo veci žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu "MVE Brestová" a zároveň stavebníka podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyzval, aby v lehote do 31.12.2020 predloženú žiadosť o stavebné povolenie doplnil o doklady uvedené v bodoch l až 21. výrokovej časti tohto rozhodnutia. Možno konštatovať, že vydaním napadnutého rozhodnutia tunajší úrad porušil § 3 ods. 1, ods. 4, § 46 Správneho poriadku a § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Keďže tunajší úrad opakovane
- celkovo štyrikrát prerušil stavebné konanie s výzvami stavebníka na doplnenie špecifikovaných podkladov v nanovo určených lehotách, za situácie, keď stavebník na predošlé výzvy tunajšieho úradu reagoval v podstate len ďalšími žiadosťami o predlženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov, došlo tým k popretiu zmyslu zákonného ustanovenia § 60 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nedoplnil žiadosť o vydanie stavebného povolenia v lehote určenej stavebným úradom. Nakoľko Okresný úrad Žilina zistil dôvodnosť protestu, vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020 proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020, ktorým podľa § 29 Správneho poriadku prerušil stavebné konanie vo veci žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu "MVE Brestová" a zároveň stavebníka podľa § ods. 1 Stavebného zákona vyzval, aby v lehote do 31.12.2020 predloženú žiadosť o stavebné povolenie doplnil o doklady uvedené v bodoch l až 21. výrokovej časti tohto rozhodnutia. Okresný úrad Žilina týmto rozhodnutím rozhodol o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA- OSZP2-2020/00 l 087/Mac zo dňa 10.01.2020. K skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení k obsahu protestu prokurátora ako aj k písomnostiam priloženým k vyjadreniu tunajší úrad uvádza, že predložené písomnosti nemenia skutočnosť, že stavebník v stavebnom konaní o povolení vodnej stavby "MVE Brestová" nepredložil k svojej žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 30.03.2017 žiadny doklad, ktorým by preukázal, že je vlastníkom dotknutých pozemkov alebo že má k týmto pozemkom iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré ho oprávňovali na nich zriadiť požadovanú stavbu malej vodnej elektrárne "MVE Brestová", teda nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, na základe ktorých by tunajší úrad nemal uplatniť postup podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona. K predloženej kópii písomnosti "Výpis z uznesenia Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja konaného dňa 27.04.2015", ktorá bola prílohou vyjadrenia k obsahu protestu prokurátora zo dňa 28.8.2020, tunajší úrad konštatuje, že rozsah parciel uvádzaných v dokumente nie je totožný s rozsahom parciel uvádzaných stavebníkom v žiadosti o stavebné povolenie, a ktoré sú uvedené v rozhodnutí obce Habovka sp. zn. 313/2013-11H. zo dňa 27. 01. 2013 o umiestnení stavby "Malá vodná elektráreň - MVE Brestová" na pozemkoch C-KN pare. č.1769,1503,1648, 1502,1650,150111, k. ú. U., a na pozemkoch C-KN pare. č. 11675, 11674, 11673, 1496, 1651, 1494, 11667, 11668, 11669, 11664, 11662/3, 11662/4, 11661, 11670/1, 11660/1, k. ú. H..
2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodol rozhodnutím č. 4817/2021-4.1, 40106/2021 zo dňa 21.07.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkový stav a právne závery zistené prvostupňovým orgánom, ako aj podrobne popísal odvolacie dôvody žalobcu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona nie je totožné so zastavením konania podľa § 30 správneho poriadku. Stavebný úrad, tu orgán štátnej vodnej správy ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, je oprávnený, ale aj povinný bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku 2 stavebného zákona, tj. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť predmetnú vodnú stavbu na nehnuteľnosti. Ďalším dôvodom na zastavenie stavebného konania je najmä to, ak stavebník nerešpektuje požiadavky stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti alebo na úpravu projektovej dokumentácie. Tieto okolnosti taxatívne vymedzených dôvodov
na zastavenie stavebného konania v zmysle podmienok stavebného zákona oproti všeobecnej právnej úprave správneho poriadku sú zohľadnené najmä v ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, pri ktorých zákon predpokladá oznámenie začatia stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom do 7 dní až odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. To znamená až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka a správny orgán preverí úplnosť žiadosti. Ešte pred oznámením začatia stavebného konania musí orgán štátnej vodnej správy dôsledne vymedziť okruh účastníkov konania podľa kritérií uvedených v § 59 stavebného zákona a taktiež spolupôsobiace dotknuté orgány. Oznámenie o začatí konania má deklaratórny charakter, keďže konanie je začaté dňom podania žiadosti, ale zároveň tu zákon umožňuje stavebnému úradu odstrániť nedostatky žiadosti podanej stavebníkom a až následne oznámiť začiatok stavebného konania. Uvedený postup v zmysle § 60 ods. 1 a § 61 ods. 1 nie je v rozpore s postupom podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona, kde zákon určil taxatívne dôvody na zastavenie konania bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka. Podľa citovanej právnej úpravy stavebného zákona je konajúci orgán oprávnený, ale aj povinný konať na základe takto vymedzeného postupu stavebného zákona. V zmysle uvedeného, bol takýto postup OÚ Žilina legitímny. Postup podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona nepovažoval konajúci orgán za potrebné využiť i keď mal na to zákonný dôvod už pri podaní žiadosti o stavebné povolenie a ani v čase nesplnenia podmienok stavebníka na odstránenie nedostatkov podania v zmysle prvej výzvy a rozhodnutia o prerušení konania, ale uvedený procesný postup aplikoval až na základe vyhovenia protestu prokurátora č. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020. KP Žilina, na základe vyhodnotenia podnetu stavebníka a predloženého spisového materiálu OÚ Žilina, vychádzala v odôvodnení svojho protestu práve z osobitnej právnej úpravy stavebného zákona, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou správneho poriadku. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia ako aj odôvodnením prokurátora KP Žilina citovaného v prokurátorskom proteste č. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020. Zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona je dôvodné. Stavebník si nesplnil stavebným zákonom mu uloženú povinnosť predloženia taxatívne vymedzených dokladov citovaného ustanovenia stavebného zákona ani pri podaní žiadosti o stavebné povolenie, ani v určenej lehote v zmysle výrokových častí rozhodnutí o prerušení konania, čím mu zanikol nárok na pokračovanie v správnom konaní o povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „MVE Brestová“. Námietku nesprávneho doručovania napadnutého rozhodnutia OÚ Žilina č. OUZA- OSZP2-2020/028921-06/Mac zo dňa 03.09.2020 prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy, kedy predmetné rozhodnutie doručil len stavebníkovi, a nie jeho právnemu zástupcovi a následne po upozornení dodatočne doručoval aj právnemu zástupcovi, odvolací orgán uvedený nesprávny postup posúdil tak, že správny orgán pri zistení nesprávneho postupu v rámci doručovania, resp. oznámením nedostatočného doručovania tohto rozhodnutia, mal v prvom rade vykonať opravu napadnutého rozhodnutia, nakoľko v rozdeľovníku na doručenie nebol uvedený právny zástupca stavebníka. Opravu tohto rozhodnutia mal správny orgán vykonať podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, a to formálne listom, v rámci ktorého by do zoznamu účastníkov konania na doručenie rozhodnutia doplnil aj právneho zástupcu stavebníka, upovedomil o tom účastníkov konania a až následne alebo súčasne s týmto listom doručil aj napadnuté rozhodnutie právnemu zástupcovi stavebníka. Takúto zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Záverom žalovaný uviedol, že ostáva začaté správne konanie vo veci stavebného povolenia vodnej stavby MVE Brestová neukončené. Bude preto úlohou OÚ Žilina predmetné konanie zastaviť postupom podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, najmä s ohľadom na uvedené vady konania v tomto odôvodnení rozhodnutia v zmysle osobitnej právnej úpravy zákona o správnych poplatkoch, ako aj stavebného zákona podľa § 60 ods. 2 písm. b), aj písm. c) v nadväznosti na ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku a zároveň sa vysporiadať s dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka, ak mu doterajším konaním vznikli. Vzhľadom na platnú právnu úpravu vodného zákona v čase podania žiadosti o stavebné povolenie, bude potrebné aby uvedené správne konanie o zastavení konania vo veci povolenia vodnej stavby MVE Brestová uskutočnil konajúci orgán štátnej vodnej správy OÚ Žilina v spoločnom konaní spolu s konaním vo veci povolenia na osobitné užívanie vôd a nakladanie s vodami súvisiaceho s vodnou stavbou MVE Brestová.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobca podanú žalobcu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca odôvodnil nesprávne právne posúdenie veci tým, že účinky rozhodnutia o prerušení konania číslo: OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10. januára 2020 pominuli 31. decembra
2020. Na podklade protestu prokurátora tak bolo s účinnosťou ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia doručeného žalobcovi cestou právnej zástupkyne 13. augusta 2021 zrušené rozhodnutie, ktoré stratilo svoju účinnosť pred 8. mesiacmi. K zrušeniu rozhodnutia o prerušení konania číslo: OU- ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10. januára 2020 došlo na podklade upovedomenia Krajskej prokuratúry v Žiline číslo: Kd 141/20/5500-5 zo dňa 5. augusta 2020. V zmysle záverov tohto upovedomenia mal správny orgán prvého stupňa správne konanie zastaviť v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona z dôvodu, že žalobca už k podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia nepredložil doklady preukazujúce iné právo k pozemkom, na ktorých ako stavebník mieni zriadiť stavbu. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil. Žalobca mal za to, že z ustanovení § 58 a § 60 stavebného zákona a ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť preukázať vlastnícke alebo iné právo v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Podľa žalobcu stavebník tak môže učiniť kedykoľvek v priebehu stavebného konania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa stavebné konanie končí. Stavebné konanie o žiadosti dotknutej osoby zo dňa 30. marca 2017 naďalej prebieha a dotknutá osoba je oprávnená predkladať dokumenty v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona aj k dnešnému dňu a dokonca aj v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu, ktorým by bolo konanie o žiadosti dotknutej osoby zastavené. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napriek tomu, že dospel k inému právnemu záveru ako vyplynul z protestu prokurátora. Žalovaný sa totiž nestotožnil s tým, že správny orgán prvého stupňa mal povinnosť zastaviť konanie pre nepreukázanie iného práva v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že správny orgán je oprávnený, ale aj povinný postupovať tak, že medzi podaním žiadosti a oznámením začatia stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona je vytvorený priestor pre odstraňovanie nedostatkov žiadosti podanej stavebníkom. Podľa žalobcu žalovaný síce neskôr uviedol, že právny názor v zmysle protestu prokurátora bol správny, čo je však vylúčené jeho vlastným právnym názorom vymedzeným v závere strany 9 a v úvode strany 10 napadnutého rozhodnutia, avšak vzápätí na to uviedol, že správny orgán prvého stupňa mal konanie zastaviť pre nedoloženie dokladov ani v určenej lehote v zmysle výrokových častí rozhodnutí o prerušení konania, čím mu zanikol nárok na pokračovanie v konaní. Uvedené však nebolo predmetom upovedomenia prokurátora. Žalobca uviedol, že podľa právneho názoru žalovaného má tak správny orgán povinnosť konanie zastaviť po márnom uplynutí lehoty v zmysle rozhodnutia o prerušení konania. Tento dôvod však nemôže byť dôvodom pre zrušenie už raz vydaného rozhodnutia o prerušení konania. Pokiaľ teda odvolací orgán zastáva názor, že správny orgán prvého stupňa má povinnosť zastaviť konanie po márnom uplynutí lehoty určenej na doloženie chýbajúcich dokladov, je nesprávny záver plynúci z potvrdenia rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o prerušení konania o tom, že rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prerušení konania bolo vydané v súlade so zákonom (žalovaný pritom nikde v rozhodnutí neuvádza, že rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prerušení konanie je zákonné). V uvedenom si žalovaný podľa žalobcu protirečí. Žalovaný pri použití správneho právneho predpisu a jeho správnej aplikácii právny predpis nesprávne interpretoval, ak dospel k záveru o potrebe potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Žalobca videl nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k tomu, že pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli do spisu založené doklady v zmysle § 58 stavebného zákona, a to a) výpis z uznesenia Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja konaného dňa 27. apríla 2015 b) Z dôvodovej správy k prijatému Uzneseniu 7/10 Zastupiteľstva ŽSK z 27. apríla 2015, z ktorých vyplýva schválenie budúceho odplatného vecného bremena vo vzťahu k tam uvedeným nehnuteľnostiam za tam vymedzeným účelom - zriadenie realizácie stavby: „Malá vodná elektráreň, MVE
- Brestová“ a následne povinnosti strpieť výkon práva uloženia, užívania, údržby, výmeny, zmien, opráv a rekonštrukcie alebo odstránenia tlakového privádzača malej vodnej elektrárne vrátane ochranného pásma. Z dôvodovej správy tiež vyplýva, že dotknutá osoba (žalobca) požiadala o zriadenie budúceho vecného bremena, ktoré bolo schválené vyššie popísaným uznesením. c) stanovisko Pozemkového spoločenstva bývalých urbárskych spolumajiteľov obce Habovka zo dňa 29. júna 2013, v zmysle ktorého na žiadosť dotknutej osoby bol vyhlásený súhlas s uzatvorením zmluvy o vecnom bremene na podklade geometrického plánu. Písomnému návrhu žalobcu korešpondovalo písomné prijatie tohto návrhu, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena s tým, že podmienkou uzatvorenia riadnej zmluvy ako zmluvy budúcej bolo vyhotovenie geometrického plánu. Žalobca mal za to, že žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k porušeniu § 47 ods. 3 správneho poriadku. Podľa žalobcu žalovaný sa síce vlastnému odôvodneniu rozhodnutia venuje takmer na 5 stranách rozhodnutia, avšak na strane 7 a 8 sa venuje poplatkovej povinnosti, ktorá nesúvisí s predmetom
tohto konania o proteste prokurátora, na strane 9 sa venuje teoretickým východiskám pri rozhodovaní o prerušení konania a konštatuje, že správny orgán bol nielen oprávnený, ale aj povinný umožniť odstránenie nedostatkov žiadosti podanej stavebníkom s tým, že správny orgán prvého stupňa nebol povinný zastaviť konanie potom, čo k žiadosti o vydanie stavebného povolenia žalobca nepriložil doklady podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, čo je v rozpore s obsahom protestu prokurátora. Avšak vzápätí sa žalovaný s protestom prokurátora stotožnil, ale z iného dôvodu - pre nesplnenie povinnosti doložiť vymedzené doklady v lehote určenej v rozhodnutí o prerušení konania. Žalobca poznamenal, že v rozhodnutí o prerušení konania vôbec nie je obsiahnutá výzva na doloženie dokladov v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona. Za nezrozumiteľné žalobca považoval aj to, že žalovaný sa na strane 10 a 11 venuje aplikácii § 16a a 26 vodného zákona, hoci nie je zjavný žiaden súvis s predmetným konaním o proteste prokurátora. Veci samej sa žalovaný venuje iba v poslednom odseku na str. 9 rozhodnutia a v prvom celom odseku na str. 10 rozhodnutia, z ktorých žalobca vie zistiť iba toľko, že žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom obsiahnutým v proteste prokurátora ohľadom nutnosti zastaviť konanie pre nepredloženie dokladov v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ale vzápätí sa s ním stotožňuje a uvádza iný dôvod, ktorý by mal viesť k zastaveniu stavebného konania. Nie je tak potom zrejmé, ako mohol žalovaný potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyhovení protestu prokurátora, keď sa žalovaný s prokurátorom vymedzeným dôvodom pre zastavenia konania nestotožnil.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o dôvodnosti zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že žalobca dezinterpretoval obe správne rozhodnutia vydané v tejto právnej veci. Absenciu dokumentov podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona vytýkal prvostupňový správny orgán žalobcovi už v prvom rozhodnutí o prerušení konania - t. j. rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP2-2017/018666-001/Mac zo dňa 26.04.2017, ktorým prerušil konanie a vyzval žalobcu, aby svoju žiadosť doplnil, pričom žalobcu vyzýval na ich predloženie aj v nasledujúcich rozhodnutiach. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca až v rámci konania o proteste prokurátora proti štvrtému rozhodnutiu o prerušení konania urobil prvý pokus o doplnenie dokladov, ktorými sa snažil preukázať iné právo k pozemkom, ktoré by ho oprávňovalo zriadiť na nich požadovanú stavbu, a to keď v rámci lehoty na vyjadrenie k protestu prokurátora doplnil do administratívneho spisu kópiu Výpisu z uznesení Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, konaného dňa 27. apríla 2015. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, z ktorého obsahu (podľa názoru žalobcu) nebolo možné zistiť, prečo prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. K tomu žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán rešpektoval právny názor prokurátora, ktorý má zákonom zverenú kompetenciu vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (a teda aj prvostupňovým správnym orgánom). Podľa názoru žalovaného, vzhľadom na charakter tejto právnej veci (protest prokurátora; výklad dvoch odsekov § 60 stavebného zákona; napadnutie iba procesného rozhodnutia protestom prokurátora), možno odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia považovať za dostatočné. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe ďalej pokračuje výhradami voči druhostupňovému správnemu rozhodnutiu (otázka splnenia poplatkovej povinnosti, ktorá nebola predmetom protestu prokurátora a ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správny orgán nie je viazaný dôvodmi protestu prokurátora, tzn. môže v rámci konania o proteste prokurátora identifikovať ďalšiu nezákonnosť aj nad rámec dôvodov prokurátora. Podobne ani odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní a prvostupňové správne rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmava v celom rozsahu. Podľa názoru žalovaného je predmetná námietka žalobcu o to absurdnejšia, že žalobca nebol schopný za niekoľko rokov trvajúceho konania zaplatiť dokonca ani správny poplatok, v dôsledku čoho malo byť predmetné konanie rovnako už dávno zastavené, na čo správne upozornil žalovaný. Žalovaný nesúhlasil s interpretáciou žalobcu o formálnom stotožnení s protestom, pričom žalovaný vlastnou správnou úvahou právny názor prokurátora dokonca spochybnil. Uvedené podľa žalovaného nemá oporu v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia najprv venoval inštitútom prerušenia a zastavenia stavebného konania vo všeobecnosti a až potom v tejto konkrétnej právnej veci. Žalovaný bol v snahe o čo najústretovejší výklad predmetných ustanovení stavebného zákona voči žalobcovi ako stavebníkovi ochotný akceptovať ešte prvé prerušenie konania v tejto právnej veci (t. j. že prvostupňový správny orgán bol oprávnený, nie však povinný postupovať najprv podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, aj keď bol oprávnený konanie podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona rovno zastaviť). Druhé, tretie, či štvrté prerušenie konania z toho
istého dôvodu však žalovaný už jednoznačne odmietol, ako to nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že predmetom protestu prokurátora nebolo prvé, ale až štvrté rozhodnutie o prerušení konania, o ktorom je nepochybné, že je nezákonné a nemalo byť nikdy vydané, pričom predmetné konanie malo byť dávno zastavené. Žalovaný k námietke, že štvrté rozhodnutie o prerušení konania bolo na podklade protestu prokurátora právoplatne zrušené až v čase, keď už toto rozhodnutie nebolo účinné. K predmetnej námietke žalobcu žalovaný uvádza, že na podklade protestu prokurátora možno zrušiť aj také nezákonné rozhodnutie, ktoré už stratilo účinnosť. Z časového hľadiska je jediným limitujúcim faktorom podanie protestu prokurátora v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, čo v tejto právnej veci nepochybne zachované bolo. Žalovaný k námietke, že zo žiadnych ustanovení stavebného zákona nevyplýva povinnosť preukázať vlastnícke alebo iné právo v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Podľa názoru žalobcu tak stavebník môže urobiť kedykoľvek v priebehu stavebného konania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa stavebné konanie končí. Tento svoj právny názor však žalobca v správnej žalobe nijako bližšie nevysvetlil, neoprel o žiadne zákonné ustanovenie, či judikatúru. Žalovaný s týmto názorom žalobcu nesúhlasí a poukazuje na § 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého cit.: „K žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej“. Predmetné ustanovenie nad akúkoľvek pochybnosť vyvracia žalobcove presvedčenie o práve žalobcu ako stavebníka predložiť doklady podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebnému úradu kedykoľvek v priebehu stavebného konania, na ktorom žalobca založil svoju teóriu o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným. Žalovaný záverom uviedol, že okrem vyššie uvedeného, je nemožnosť žalobcu dosiahnuť v tejto právnej veci zlepšenie svojho právneho postavenia daná aj tým, že jednou z podmienok, aby mohlo stavebné konanie stavebníka (žalobcu) úspešne prebehnúť, bolo aj vydanie príslušných súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (viď bod 11 výrokovej časti štvrtého rozhodnutia o prerušení konania). Tieto však žalobcovi príslušný orgán ochrany prírody právoplatne nevydal.
5. Do konania na základe oznámenia zo dňa 25.02.2022 vstúpila Krajská prokuratúra Žilina, ktorá sa spolu so vstupom vyjadrila k správnej žalobe. K námietke zániku účinkov prerušenia konania uviedla, že k faktickej konzumácii účinkov rozhodnutia o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku nedochádza uplynutím určitého času, ale až nadväzujúcou aktivitou správneho orgánu v konaní vo veci samej. V predmetnom prípade tak účinky rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10. 01. 2020 netrvali len do 31.12.2020, ako sa nesprávne domnieva žalobca, ale účinky tohto rozhodnutia pretrvávali až do jeho právoplatného zrušenia, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja so sp. zn. OU- ZA-OSZP2-2020/028921-06/Mac zo dňa 03.09.2020 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky so sp. zn. 4817/2021-4.1, 40106/2021 zo dňa 21.07.2021. K námietke o tom, že z ustanovení Stavebného zákona nevyplýva povinnosť preukázať vlastnícke alebo iné právo v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia poukázala na odôvodnenie protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina so sp. zn. Kd 141/20/5500-4 zo dňa 05.08.2020, ktoré sa touto problematikou komplexne zaoberá. Mala za to, že povinnosť stavebného úradu postupovať podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví, je limitovaná ustanovením § 60 ods. 2 Stavebného zákona zakotvujúcim taxatívne dôvody pre obligatórne zastavenie stavebného konania. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 6 Sžo 193/2009 zo dňa 19.05.2010 a v ňom vyjadrený právny názor, že „Zastavenie konania podľa odseku 2 nie je totožné so zastavením konania podľa § 30 správneho poriadku. Stavebný úrad je oprávnený, ale aj povinný bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď
stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti, ak stavebník nerešpektuje požiadavky stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti alebo na úpravu projektovej dokumentácie, ak stavebník vezme svoju žiadosť o stavebné povolenie späť, a aj v prípade, ak stavebník začal uskutočňovať stavbu na základe vydaného stavebného povolenia, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.“ Ďalej uviedla, že nakoľko Stavebný zákon v ustanoveniach § 60 ods. 2 písm. b/ a c/ Stavebného zákona striktne rozlišuje medzi zastavením stavebného konania, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 Stavebného zákona, a zastavením stavebného konania, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, je zrejmé, že nepreukázanie požadovaných náležitostí žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona zo strany stavebníka prostredníctvom dokladov o vlastníctve alebo o inom práve k pozemku, nemôže byť dôvodom na prerušenie stavebného konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a na výzvu na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ale ide o obligatórny dôvod okamžitého zastavenia stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona. V uvedených súvislostiach poukázala aj na ďalšiu právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 6 Sžo 193/2009 zo dňa 19. 05. 2010, v zmysle ktorej: „...Z citovaného ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia môže podať len stavebník, ktorý dokladom o vlastníctve preukáže, že je vlastníkom (pozemku pozn. Krajskej prokuratúry Žilina) alebo má k nemu iné právo (§ 139 ods. 1 stavebného zákona) oprávňujúce ho na ňom zriadiť stavbu. Ak stavebník tento dôležitý doklad k žiadosti nepriloží, stavebné konanie, ktoré sa začalo na jeho návrh, sa bez ďalších úkonov v konaní zastaví.“ K námietke žalobcu, že žalovaný posúdil vec odlišne od protestu uviedla, že orgán verejnej správy konajúci o proteste prokurátora je viazaný len rozsahom protestu prokurátora, teda označením napadnutého správneho aktu, resp. jeho výroku alebo časti. To znamená, že orgán verejnej správy môže protestu prokurátora vyhovieť aj z iných dôvodov, než ktoré uviedol prokurátor v jeho odôvodnení. Keďže prvostupňové a odvolacie konanie a rozhodnutie tvoria jeden celok, odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia môže vymedziť aj iné dôvody, ktorého ho viedli k záveru o nezákonnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia, než tie, ktoré v podanom proteste vyjadril prokurátor, resp. prvostupňový orgán v rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora. K žalobnému bodu, že žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k tomu, že pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o vyhovení protestu prokurátora boli do spisu založené doklady v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona uviedol, že predmetom posudzovania v konaní o proteste prokurátora sú výlučne otázky právne a dokazovanie s cieľom získavania skutkových poznatkov sa nevykonáva. V konaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy preto nemožno produkovať nové dôkazy, ktoré mohli alebo mali byť predložené a vykonané v konaní vo veci samej, a pre orgán verejnej správy konajúci o podanom proteste prokurátora je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu teda nemožno v konaní o proteste prokurátora prihliadať na listiny, ktoré boli predložené účastníkom konania až v rámci konania o proteste prokurátora a neboli súčasťou administratívneho spisu špeciálneho stavebného úradu vo veci samej do právoplatnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti je pritom potrebné pripomenúť, že žalovaný bol v konaní vo veci samej Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja márne vyzývaný na predloženie dokladov podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona, ktorými preukáže, že je vlastníkom dotknutých pozemkov alebo že má k pozemkom iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu, v celkovo štyroch rozhodnutiach o prerušení konania.
6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného a Krajskej prokuratúry zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Na doplnenie uviedol, že zákon nielenže účastníkom stavebného konania neukladá povinnosť predložiť doklady o vlastníckom a inom práve spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, ale vymedzeným osobám ukladá povinnosť tieto predložiť pred vydaním stavebného povolenia. Pokiaľ ide o dodatočné predkladanie dokladov, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/390/2009 z 18. februára 2010, z ktorého akceptujúc ustálenú judikatúru vyplýva, že správne odvolacie konanie tvorí jeden celok s prvostupňovým konaním a účastníci konania môžu až do vydania odvolacieho rozhodnutia uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy. Rovnako odvolací správny orgán je oprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy.
Žalobca k § 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, uviedol, že ide o nesprávnu interpretáciu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu a samotného § 8 ods. 2 písm. a) tejto vyhlášky. Vyhláška je všeobecne záväzným právnym predpisom nižšej právnej sily vydávaným na základe zákona a v jeho medziach, ktorý nemôže byť v rozpore so zákonom. Pokiaľ zákon neukladá žalobcovi povinnosť predložiť doklad o vlastníckom alebo inom práve k nehnuteľnosti k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nemôže mu túto povinnosť uložiť ani vyhláška. Pokiaľ ide o označené ustanovenie, neurčuje, kedy sa k žiadosti majú doklady priložiť. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 139 stavebného zákona neustanovuje žiadne formálne náležitosti týkajúce sa vymedzenej nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu a nevyžaduje sa, aby mala zmluva alebo dohoda zmluvných strán formu bežnej zmluvy s podpismi oboch zmluvných strán. Žalobca ďalej uviedol, že v územnom konaní preukázal súhlasy vlastníkov nehnuteľností s realizáciou stavby. Podľa žalobcu z pohľadu posúdenia zákonností rozhodnutia žalovaného je podstatná otázka nastolená v proteste prokurátora, t. j. či je v prípade nepreukázania vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnosti obligatórne zastavenie konania bez prerušenia konania a výzvy na doloženie dokladov, t. j. bez upozornenia na to, že tieto doklady absentujú. S uvedeným právnym názorom žalobca nesúhlasí. Je pravdou, že konanie bolo prerušené celkom 4 krát, ale podstatným dôvodom, ktorý bol opakovane komunikovaný tak so správnym orgánom prvého stupňa ako aj s odvolacím orgánom, bola požiadavka na predloženie Dokladu o zaradení MVE Brestová do databázy lokalít s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných rokov SR do roku 2030. Obstaranie tohto dokladu je objektívne nemožné z dôvodu, že už dva roky je komisia, ktorá mala zaraďovať nové profily aj samotný dokument „Koncepcia“ zrušený. V súčasnosti platí tzv. „Vodný plán“ Slovenskej republiky. Žalovaný bol sám iniciátorom podania návrhu na protest prokurátora, ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia nezákonnosti práve tejto požiadavky správneho orgánu prvého stupňa (Studený potok, na ktorom má byť stavba zriadená, napriek tomu, že ide o vodohospodársky významný tok, nebol v kompetencii žalovaného, preto nebol zahrnutý v pôvodnom dokumente „Koncepcia“ a kvôli štrnástim žiadostiam o výstavbu MVE, OU ŽP v Dolnom Kubíne vyhlásil stavebnú uzáveru na tok do doby vypracovania dokumentu „Štúdia využitia HEP-u Studeného potoka“, ktorú po písomnej dohode s OU ŽP v Tvrdošíne žalobca s kolektívom odborníkov vypracoval, lebo ani štát ani nik z navrhovateľov MVE nemal záujem zabezpečiť a predložiť, aj keď ich žalobca písomne vyzýval), ku ktorej sa žalovaný ako odvolací orgán v priebehu konania na správnom orgáne prvého stupňa sám nemohol vyjadrovať. Aj z tohto dôvodu doklady o inom práve k nehnuteľnostiam predložil žalobca až následne. Ako je zrejmé v zmysle protestu prokurátora bola napokon konštatovaná nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa v celkom inej otázke a nie z dôvodu, ktorý vo svojom podnete uplatňoval žalobca.
7. Krajská prokuratúra v duplike k replike žalobcu zotrvala na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení. Na doplnenie uviedla vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že súhlasy vlastníkov nehnuteľností s realizáciou stavby preukázal už v územnom konaní, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 38 Stavebného zákona, ak navrhovateľ nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo, postačuje súhlas vlastníka pozemku. Takýto súhlas vlastníka pozemku však už nepostačuje pri stavebnom konaní, keďže v zmysle § 58 ods. 2 prvá veta Stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. V zmysle § 58 ods. 2 tretia veta Stavebného zákona pritom stavebník nemusí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu, len vtedy, ak už tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. K námietke žalobcu, že účinky protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020 o prerušení stavebného konania pominuli dňa 31.12.2020 v dôsledku procesnej aktivity správneho orgánu v rámci konania o proteste prokurátora, uviedla, že konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je samostatným konaním, v ktorom sa rozhoduje výlučne o tom, či protestom prokurátora napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis (§ 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov) a toto konanie nemožno stotožňovať či spájať s administratívnym konaním vo veci samej.
8. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2022 k správnej žalobe žalobcu, pričom bližšie precizoval jednotlivé body vyjadrenia.
9. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.
10. Žalobca sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval žaloby a vyjadrení. Záverom uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho orgánu, žalobca vníma poškodenie svojich práv najmä na istý nebezpečný právny výklad, ktorý z týchto rozhodnutí vyplýva, ktorý vlastne spočíva v tom, že aj keby hoc aj teraz sa preukázal vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým žiada vydanie stavebného povolenia, z výkladu žalovaného momentálne vyplýva, že takéto dodatočné dokladanie dokladov by bolo nepostačujúce aj napriek všetkému, aj napriek úplnosti administratívneho spisu by to viedlo k zastaveniu konania z toho dôvodu, že spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia tieto doklady predložené neboli. Avizuje to vlastne ďalší naznačený postup správnych orgánov vo veci žiadosti účastníka o vydanie stavebného povolenia.
11. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, jeho dôvodoch ako aj na skutočnostiach uvedených vo svojich vyjadreniach.
12. Krajská prokuratúra v Žiline zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, v rámci ktorých reagovala na všetky žalobné dôvody žalobcu a navrhla predmetnú všeobecnú správnu žalobu zamietnuť.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
15. Podľa § 3 odsek 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
16. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
17. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
18. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán a tento orgán sám rozhoduje o tom, ktoré dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutočného stavu veci, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
19. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonnými a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
20. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
21. Podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4.
22. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
23. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
24. Podľa § 58 ods. 3 Stavebného zákona ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.
25. Podľa § 58 ods. 4 Stavebného zákona Stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel. ktorému je určený.
26. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení" vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, l3a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, l3b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. l3c)
27. Podľa § 143 písm. c) Stavebného zákona podrobnosti o obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
28. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého cit.: „K žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej
29. Správny súd konštatuje, že podstatnou a spornou otázkou je, či záver správnych orgánov a Krajskej prokuratúry o nedôvodnosti štvrtého prerušenia konania je správny. Správny súd po preskúmaní žaloby, vyjadrení, administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a žalobu je potrebné zamietnuť.
30. Správny súd má za to, že závery prvostupňového správneho orgánu o nezákonnosti v poradí štvrtého rozhodnutia o prerušení konania boli správne. Tu je dôležité si uvedomiť, že správne orgány rozhodovali o proteste prokurátora v prípade štvrtého prerušenia konania, a toto rozhodnutie je predmetom prieskumu. Predmetom súdneho prieskumu nie je celé administratívne konanie, ale len napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho právne závery vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Správny súd je toho názoru, že žalovaný vo veci rozhodol vecne správne a jeho záveru, čo do zamietnutia odvolania
a potvrdenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia niet čo vytknúť, nakoľko tento vychádza z ustálenej súdnej praxe a bol riadne odôvodnený. Závery žalovaného o výklade § 60 ods. 1 a § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona sú podľa názoru správneho súdu správne. Správny súd sa stotožňuje aj zo záverom žalovaného, že je možné vyzvať stavebníka na doplnenie dokladov, pričom uvedený právny záver nebránil žalovanému potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Tak ako to konštatoval žalovaný, nie je viazaný rozsahom protestu prokurátora a pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia mohol preskúmať toto rozhodnutie aj z prípadných iných dôvodov jeho nezákonnosti, čo aj reálne vykonal a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami. Súčasne mohol korigovať závery prijaté prvostupňovým správnym orgánom. Skutočnosť, že žalovaný akceptoval možnosť vyzvania žalovaného na doplnenie podkladov, nebráni posúdeniu nezákonnosti štvrtého prerušenia konania, a teda prijatiu záverov, že v danom štádiu konania už neprichádzalo do úvahy opätovné prerušenie konania, nakoľko predchádzajúce prerušenia a výzvy na predloženie dokladov boli márne. Správny súd sa plne stotožňuje s právnymi závermi žalovaného vyjadrenými v jeho rozhodnutí v tejto časti a odkazuje na ne ako vecne správne (viď ods. 2 odôvodnenia), pričom nevidí dôvod na ich opätovné reprodukovanie, a preto námietku nesprávneho právneho posúdenia posúdil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd k námietke žalobcu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už pominuli účinky prerušenia konštatuje, že ani táto nie je dôvodná. Správny súd má za to, že na podklade protestu prokurátora možno zrušiť aj také nezákonné rozhodnutie, ktoré už stratilo účinnosť, pričom podstatou konania o proteste je upozorniť správne orgány na porušenie zákona tak, aby v budúcnosti sa takémuto konaniu vyvarovali. Preto je aj záujem na rozhodnutí odvolacieho orgánu, aby správny orgán vedel, či postupoval správne. Preto podľa názoru súdu je jediným limitujúcim faktorom časové hľadisko, a to podanie protestu prokurátora v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, čo v tejto právnej veci nepochybne zachované bolo. Odhliadnuc od uvedeného v danej veci rozhodol správny orgán o prerušení konania, avšak Správny orgán pri prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia neuviedol čas prerušenia konania, pričom lehota na odstránenie nedostatkov podania je totiž lehotou určenou správnym orgánom účastníkovi konania na vykonanie procesného úkonu a nie lehotou určujúcou trvanie prerušenia konania. V predmetnom prípade tak účinky rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/001087/Mac zo dňa 10.01.2020 netrvali len do 31.12. 2020, ako sa nesprávne domnieva žalobca, ale účinky tohto rozhodnutia pretrvávali až do jeho právoplatného zrušenia, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja so sp. zn. OU-ZA-OSZP2-2020/028921-06/Mac zo dňa 03.09.2020 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky so sp. zn. 4817/2021-4.1, 40106/2021 zo dňa 21.07.2021. K dôvodom protestu a argumentácii prvostupňového správneho orgánu ako aj prokuratúry o potrebne zastavenia konania bez ďalšieho má správny súd za to, že pri striktnom výklade práva, by bolo možné posúdiť vec v súlade s uvedeným názorom, avšak vzhľadom na právny úpravu, v ktorej nie je presne uvedené, že pri nepredložení dokladov preukazujúcich vlastnícke alebo iné právo k pozemku, je namieste postupovať tak, že sa umožní stavebníkovi doplniť potrebné doklady na podklade výzvy stavebného úradu. Správny súd má za to, že žalovaný konajúci o proteste prokurátora bol viazaný len rozsahom protestu prokurátora, teda označením napadnutého správneho aktu, resp. jeho výroku alebo časti, čo mu však nebránilo vyhovieť protestu prokurátora aj z iných dôvodov, než ktoré uviedol prokurátor v jeho odôvodnení. Keďže prvostupňové a odvolacie konanie a rozhodnutie tvoria jeden celok, odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia môže vymedziť aj iné dôvody, ktorého ho viedli k záveru o nezákonnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia, než tie, ktoré v podanom proteste vyjadril prokurátor, resp. prvostupňový orgán v rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora. Správny súd má za to, že závery vyjadrené v rozhodnutí žalovaného boli jasné a neprotirečivé. Odhliadnuc od uvedeného však neobstojí argumentácia žalobcu, že zo stavebného zákona (a jeho súvisiacich predpisov) nevyplýva povinnosť predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo, resp. iné právo k pozemkom. Tak ako uviedol žalovaný, z obsahu § 58 ods. 2 Stavebného zákona jasne plynie, že túto povinnosť má, pričom v spojení s § 8 ods. 2 písm. a) č. 453/2000 Z.z. si je povinný splniť túto povinnosť už s podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia. Argumentácia žalobcu o tom, že takúto povinnosť nemá uloženú právnymi predpismi je teda nesprávna. Pri akceptovaní záverov žalovaného, potom je možné realizovať výzvu na predloženie chýbajúcich dokladov, na ktorú ak však nebude reagovať stavebník splnením si svojej povinnosti (predložiť doklady preukazujúce vlastnícke právo), bude následne viesť k zastaveniu konania podľa § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona.
31. Správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Je dôležité si uvedomiť, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach nemusia dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci. Skutočnosť, že žalobca v rámci odvolacieho konania predložil doklady, ktoré by mohli preukázať jeho vlastnícke, prípadne iné právo k nehnuteľnostiam nie je podstatnou okolnosťou, s ktorou sa mal žalovaný vysporiadať. Na posúdenie odvolania a napadnutého rozhodnutia, uvedené doklady nemali žiadny vplyv, pretože ich posudzovanie bude namieste až v nasledujúcom postupe správnych orgánov. Správny súd má za to, že v konaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zásade nemožno produkovať nové dôkazy, ktoré mohli alebo mali byť predložené a vykonané v konaní vo veci samej, a pre orgán verejnej správy konajúci o podanom proteste prokurátora je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu teda nemožno v konaní o proteste prokurátora prihliadať na listiny, ktoré boli predložené účastníkom konania až v rámci konania o proteste prokurátora a neboli súčasťou administratívneho spisu špeciálneho stavebného úradu vo veci samej do právoplatnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia. Správny súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku o nezaujatí stanoviska k porušeniu § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania o proteste prokurátora. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktoré je potrebné posudzovať v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu, tak napĺňa všetky požiadavky zakotvené v ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že žalovaný sa venoval v rozhodnutí otázke poplatkovej povinnosti, resp. vodoprávnemu konaniu, čo však nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (jeho nepreskúmateľnosť), ale upozorňuje prvostupňový správny orgán na jeho pochybenia, ktorým sa má v budúcnosti vyhnúť v iných obdobných prípadoch.
32. Správny súd po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona Stavebného zákona. Správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené porušenia správneho poriadku, resp. Stavebného zákona. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, prijali jasné a správne skutkové závery, ktoré dostatočne odôvodnili a správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
33. Správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Pre správny súd je totiž podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.
34. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
36. Správny súd záverom uvádza, že žalobca v rámci pojednávania (a aj v rámci vyjadrení) uviedol námietku, že žalovaný pri jeho výklade neprihliadne na doklady predložené dodatočne v rámci prebiehajúceho stavebného konania. Správny súd má za to, že ide o námietku, s ktorou sa bude potrebné riadne vysporiadať v prípadnom rozhodnutí o zastavení konania, pričom správne orgány by mali vychádzať zo skutkového stavu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise v čase vydania rozhodnutia, a preto nesúhlasí s názorom žalovaného vyjadrenom v predposlednom ods. napadnutého rozhodnutia a má za to, že je potrebné brať v úvahu aktuálny stav v administratívnom spise, a teda či sú splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu chýbajúceho preukázania vlastníckeho, prípadne iného práva, resp. z iných dôvodov. Uvedená skutočnosť, však nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko rozhodnutie je vecne správne.
37. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
38. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
39. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému a Krajskej prokuratúre (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe okautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.