Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/170/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrichom Paľkom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.júna 2013, č.k. -25, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 359,58 eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 03.08.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia v prospech navrhovateľa v procesnom postavení oprávneného proti povinnému Mariánovi Huňovi na základe exekučného titulu - rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 19531/09 zo dňa 07.12.2009. Okresný súd vydal dňa 19.08.2011 uznesenie, ktorým žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným titulom. Uvedené uznesenie bolo navrhovateľovi riadne doručené a keďže proti nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2011. Uznesením zo dňa 17.10.2011, č.k. -15 exekučný súd, exekúciu zastavil. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany navrhovateľa za účelom rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako ani sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , . Súd prvého stupňa uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučný spis Okresného súdu Trenčín, sp.zn. . Z tohto spisu bolo zistené, že dňa 03.08.2011 bola na tunajší exekučný súd doručená žiadosť o vydanie poverenia, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa 19.08.2011 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie bolo vydané 16 dní po doručení žiadosti. Bolo tým vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd bol pri rozhodovaní v omeškaní viac ako 195 dní.

V prvom rade súd uviedol, že podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa tam uvedená lehota 15 dní od doručenia žiadosti vzťahuje len na situáciu, keď súd vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z textu samotného ustanovenia nevyplýva, že by procesná lehota 15 dní dopadla aj na prípady, keď súd zistí rozpor v žiadosti, alebo v návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z tohto pohľadu potom nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keďže súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Za predpokladu, že by sa aj dané ustanovenie malo vykladať tak, že 15 dní platí aj pre rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti za stavu, keď súd rozhodol deň jeden deň po uplynutí stanovenej lehoty, ide o tak zanedbateľné prekročenie lehoty, ktoré bolo okrem iného spôsobení i tým, že navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, pričom šlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a exekučný súd musí vzhľadom na ust. o rozhodcovskom konaní vždy ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že po právnej stránke nešlo o zložitú vec.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho návrhu dopustil zbytočných prieťahov, súd k tejto požiadavke uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv, fyzických a právnických osôb. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu pod sp.zn. , , , , , , .

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Navrhovateľ vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ide o náklady, ktoré mal navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administratívne spracovanie textov a výdaje spojené s vyhotovením urgencií 15,- eur. Navrhovateľ nekonkretizoval, či tieto náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Súd mal z vlastnej činnosti za známe, že uvádzané náklady v celkovej výške 175,- eur, prípadne vo výške 125,- eur po odpočítaní 50,- eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom, uplatnil navrhovateľ aj iných návrhoch náhradu škody proti odporcovi v skutkovo obdobných veciach a teda ich určil ako paušálne náklady. Navrhovateľ je však obchodnou činnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a vymáha a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém. Takýto systém musel navrhovateľ využívať nielen počas obdobia od podania žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia exekučného súdu o nej, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu a vymáhanie pohľadávok, ale aj takých pohľadávok, ktoré neboli exekučne vymáhané.

Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená 03.08.2011, exekučný súd o nej rozhodol 19.08.2011, a preto nemôže byť pravdivé tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že v tejto exekučnej veci zasielal exekučnému súdu žiadosti o informácie o stave exekučného konania a sťažnosti na prieťahy v konaní. Súd potom uzavrel, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik, ani výšku majetkovej škody.

V danej veci však nemožno konštatovať ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, keď súd mal za to, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj zdokladoval náklady na udržiavanie a správu informačného systému, nepreukázal ich spojitosť s nedodržaním lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, t.j. že by mu náklady nevznikli aj za situácie, keby bolo rozhodnutie vydané v zákonnej lehote.

Navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd bol toho názoru, že oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere, že by bolo namieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi, aby preukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V náväznosti na dôvody navrhovateľa pre priznanie nemajetkovej ujmy, súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že by v dôsledku doby rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia povinný subjekt zanikol. Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa pokúšal oneskorenie pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou predsedovi exekučného súdu, ktorý mohol zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane navrhovateľa. Procesná aktivita navrhovateľa ako jedna z možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv, je

podmienená práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní zbytočných prieťahoch a priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy.

Keďže v prejednávanej veci neboli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval navrhovateľ a nepriznal navrhovateľovi majetkovú škodu, ani nemajetkovú v peniazoch a jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Keďže odporca bol v celom rozsahu v konaní úspešný, patrí mu podľa právo na náhradu trov konania s tým, že nakoľko odporcovi trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedených v a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ). Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s ). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa , kedy žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôvody, predložil listiny a preto pokiaľ súd pojednával za prítomnosti žalobcu, uprel mu tým právom konať pred súdom. Namietal, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca a preto konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj pretože súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa . Ďalej žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, v ktorých súd vo svojom rozhodnutí vydáva s tým, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie a právo oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam k veci. Žalobca tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia súdneho pojednávania v situácii, keď bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom a to listinami založenými v exekučnom spise, čím bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsahu si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa však neobmedzuje na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniami protistrany, ale na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktorý súd získal z vlastnej iniciatívy. Súd vykonal listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný s tým, že pokiaľ žalovaný v prejednávanej veci nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa , pričom skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Preto žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré zároveň poukazuje.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil správne právne závery na základe aplikácie správnych právnych noriem. Odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca (za stavu, kedy sudca, ktorému bola vec pridelená na prejednanie nebol sudcom Okresného súdu Trenčín v čase,

kedy prebiehalo exekučné konanie, od ktorého navrhovateľ odvíjal svoje nároky), že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom ich v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v danej veci nemá právo na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone neverejnej moci. Súd nemohol porušiť práva navrhovateľa na vydanie poverenia v prejednávanej veci, nakoľko tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, Exekučný poriadok v ust. Exekučného poriadku platného a účinného v čase exekúcie nestanovoval žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Z textu ustanovenia nevyplýva, že by procesná lehota 15 dopadala aj na prípady, kedy súd zistí rozpory žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a to aj s prihliadnutím na exekučný titul, ktorý bol v prejednávanej veci predmetom skúmania exekučného súdu a preto z tohto pohľadu nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa , rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že vo veci rozhodoval sudca o nezaujatosti nestrannosti, ktorého odvolací súd nemá žiadne pochybnosti a rovnako nie je pravdivým ani tvrdenie navrhovateľa, že súd ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu a rovnako ani nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal. Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že sa dostatočne neoboznámil s rozsudkom súdu prvého stupňa, keď v odvolaní skutočnosti, ktoré zo súdneho spisu, ani zo samotného rozsudku okresného súdu nevyplývajú.

Rovnako nie je pravdou, že by sa navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, resp. k jeho vyjadreniam, nakoľko žiadne vyjadrenie odporcu sa v spise nenachádzajúc.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v danej veci boli splnené podmienky vo veci bez pojednávania podľa ako aj ods. 2 , pretože v súdenej veci sa jednalo o drobný spor ( ), pričom okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom, najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku.

V ďalšom odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .