Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-42-2021.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
4
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Baláška, advokát, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX F., občan SR, v konaní o vrátenie pôžičky takto
rozhodol:
4
Súd žalobu z a m i e t a.
Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
3
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť mu pôžičku vo výške 2030,- € do 15.dní od právoplatnosti rozsudku a aby trovy konania žalovanému nepriznal. V žalobe uviedol, že býval so svojou družkou G. H. na adrese Jilemnického 300/22 vo Svite. Spolu s nimi bývali aj dvaja synovia G. H., a to A. a G.. Žalobca na žiadosť' jeho družky postupne požičal finančné prostriedky A. a G.. Na jeho výzvu mu A. H. vrátil ním požičané finančné prostriedky. G. H., ktorému požičal najskôr na vodičský preukaz sumu vo výške 900.-Sk a po tom, ako si ho urobil, tak na kúpu osobného motorového vozidla značky D. J. sumu 30.000.-Sk. Tieto peniaze vyplatil G. H. v hotovosti na ruku s tým, že je to pôžička a keď žalobca ich bude potrebovať, tak na základe výzvy mu ich žalovaný vráti, s čím G. H. súhlasil. Po zmene meny si za tých istých podmienok žalovaný požičal od žalobcu ešte ďalších 1000.-€. Po tom, čo žalobca opustil z podnetu pani G. H. a jej dvoch synov spoločnú domácnosť na Jilemnického ulici 300/22, žalobca vyzval písomne žalovaného, aby mu ním požičané finančné prostriedky vrátil v sume 2.030.- € a určil mu lehotu na vrátenie požičanej sumy. Žalovaný na výzvy nereagoval a požičané
peniaze nevrátil. Žalobca opakovane telefonicky urgoval na vrátenie požičaných finančných prostriedkov a nakoniec písomne žalovaného vyzval na vrátenie týchto finančných prostriedkov.
2. Keďže k žalobe neboli priložené žiadne listinné dôkazy, súd vyzval zástupcu žalobcu na ich predloženie tak, ako ich označuje v žalobe. Súdu bola následne doručená výzva na vrátenie požičaných finančných prostriedkov – posledný pokus o zmier zo dňa 12.7.2021, ktorá bola adresovaná žalovanému, obdobná výzva, ktorá bola adresovaná bratovi žalovaného a ústrižok poštovej poukážky, ako dôkaz o tom, že A. H., brat žalovaného, uhradil žalobcovi sumu 1095,39 €. 3. Na pojednávaní zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na podanej žalobe, poukázal na jej písomné vyhotovenie s tým, že žalobca sa aj k žalovanému vždy správal slušne, chcel mu pomôcť, písomná zmluva o pôžičke uzatvorená nebola. Žalobca požičal peniaze žalovanému na základe dôvery. Žiadne dôkazy, ktorými by vedeli preukázať svoje tvrdenia nemali, ani nenavrhovali vykonať. 4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že mu žalobca požičal peniaze, ale bolo to 1.000,- € na elektriku, ktorú ťahal. Nevie, odkiaľ má sumu 2.030 €. Tých 1.000,- € mu vrátili, mama povedala, že to treba vrátiť, lebo bude vystrájať. Pri vrátení peňazí bola prítomná aj mama žaloveného, ktorá X.XX.XXXX zomrela, a tiež jeho manželka K. H. a ich dve deti. Žalobca bol vtedy pod vplyvom alkoholu, tak si to nemôže ani pamätať. K ich mame sa správal zle, týral ju. Napadol aj žalovaného, aj jeho brata nožom, je podané aj trestné oznámenie. Dvakrát bol aj na psychiatrii, mal brať lieky. Žalobu žiadal zamietnuť. 5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 6. V predmetnom súdnom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvádzaných v žalobe a na súdnom pojednávaní. V konaní nebol produkovaný zo strany žalobcu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o pôžičke v ústnej forme, že došlo k reálnemu kontraktu, odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému, a následne samozrejme nebola preukázaná ani prípadná výška pôžičky. Strana sporu musí pre úspech v konaní uniesť nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu, v opačnom prípade musí zniesť neúspech v súdnom spore. Žalovaný tvrdenia uvedené v žalobe v celom rozsahu poprel. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). V danej veci teda zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdení, teda ani žalovaný nebol nútený preukázať (v prípade, že nejaká pôžička bola zo strany žalobcu jemu poskytnutá), že z uzavretej zmluvy riadne plnil. 7. Podľa článku 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
8. Podľa článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda žalobu zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol síce v spore úspešný, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd druhým výrokom tohto rozsudku trovy konania stranám nepriznal.
Poučenie:
2
Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).