Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/84/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO:36 864 421, proti povinnej: Z. U., C.: XX XXX XXX, s U. P. O. XXXX/X, XXX XX K., zast. ustanovenou opatrovníčkou C.. C. B., pracovníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške ´689,08 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 17002/10, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -87 zo dňa 20. februára 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -87 zo dňa 20. februára 2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -87 zo dňa 20. februára 2014 exekúciu zastavil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Bratislava sp. zn. SR 12601/09 zo dňa 08. októbra 2010. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 20. októbra 2008 medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu podľa o ochrane spotrebiteľa a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky ( ). Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide fyzickú osobu, hoci aj o živnostníka, ktorému boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.“ Uviedol, že celkové koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec rozhodovať, avšak z úradnej činnosti súdu je známe, že voľba rozhodcovského konania spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na veriteľovi. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť exekučný súd považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej dôvodil tým, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotveným v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súčasťou predpokladov pre vykonateľnosť exekučného titulu je, aby bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal orgán nepríslušný, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval ( z 22.04.2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ( Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. , ďalej len „“), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. Exekučného poriadku. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, pričom exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej namietal, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. v spojení s ust. ). Podľa odvolateľa ust. explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania (ust. ). Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ). Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na SR, článok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom- oprávneným na strane druhej. Žalobca mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Postupom exekučného súdu došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. a a

aplikoval právne normy - ust. Exekučného poriadku a , ktoré podľa odvolateľa interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa odvolateľa smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. V závere namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Exekučný súd je v zmysle oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory so dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle . Exekučný súd nesprávne vykladá ust. , pretože rovnosť práv účastníkov konania bola v rozhodcovskom konaní dodržaná. Oprávnený nesúhlasil, ani s právnym posúdením Zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere, povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnému oprávnený poskytol finančné prostriedky na účel podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na povinného nemôže vzťahovať ochrana, ktorú právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi. Povinný nekonal ako spotrebiteľ. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. . V predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza v odôvodnení prvostupňový súd. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Exekučný súd podľa oprávneného posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnený zároveň súdu navrhol, aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie exekučného súdu podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením odvolacieho súdu č.k. -52 zo dňa 03. mája 2013, odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. júna 20013, preto v tejto časti považuje odvolanie oprávneného a ďalší návrh na prerušenie konania za irelevantný.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 19. novembra 2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 02. decembra 2010 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 06. júla 2011 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 044765. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. -17 zo dňa 05. januára 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä , Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Smernice. Na základe podaného odvolania oprávneným odvolací súd uznesením č.k. -52 zo dňa 03. mája 2013 napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vyslovil názor, že ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu zaoberať sa posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého sa môže viesť exekúcia v časti vymáhania istiny, resp. príslušenstva. Exekučný súd tiež zhodnotí, či v zmluve dohodnutá rozhodcovská doložka a výška sankcií za nesplnenie povinnosti v zmluve nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle za predpokladu, že po doplnení dokazovania nepochybne zistí, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a či sa na tento vzťah vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia a nasl. .

V prejednávanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 12601/09 zo dňa 08. októbra 2010.

Exekučný súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť je zakotvená v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku posudzoval exekučný titul aj podľa ustanovení . Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskú s poukazom na ust. a nasl. a 23a ods. 1 o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluva, najmä s ohľadom na to, že v predloženej Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20. októbra 2008 uzavretej medzi oprávneným a povinnou je uvedené, že dlžníkom je subjekt s obchodným menom „Z. U., C.: XX XXX XXX s U. P. O. XXXX/X, XXX XX K., č. K. E. XXX-XXXXX“ a dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa a v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (20. októbra 2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd opakovane v rozpore s obsahom a znením predložených listín (Zmluvy o úvere) vyvodil nesprávny záver o tom, že veriteľ uzatvoril zmluvu s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z predložených listín je naopak zrejmé, že Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou by nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho by potom nebolo možné predmetnú zmluvu posudzovať ani podľa ust. a nasl. a podľa týchto ustanovení by nebolo možné posudzovať ani ustanovenia Zmluvy o úvere vo vzťahu k prijatému záveru o neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v časti rozhodcovskej doložky a zákonnosti priznaného plnenia. Pokiaľ teda exekučný súd Zmluvu o úvere, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku, posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu neprijateľné podmienky, ktorá je v zmysle ustanovení neplatná, vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít sa nemení na spotrebiteľský vzťah ani v prípade, že dlžník neskôr zanechá podnikanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Bude povinnosťou exekučného súdu, aby si v prvom rade ujasnil, či dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu má charakter individuálnej zmluvnej podmienky. Podstatné je zistiť, či povinný mal možnosť voľby, t. j. slobodne, na základe vlastnej vôle, prijať alebo neprijať návrh na riešene sporov v rozhodcovskom konaní, a či mu boli poskytnuté dostatočné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Úlohou exekučného súdu bude preskúmať samotný exekučný titul z hľadiska, či tento povinného nezaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. výrok o trovách konania), t.j. skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa , pričom s poukazom na je exekučný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.