Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-89-2022.pdf
PDF · 138.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/89/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: K. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., P. Z. XXX/X, o zaplatenie 3 690,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 3.228,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.228,16 eur od 19. 11. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 74,92 % z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.08.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3 690,80 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo štyroch istín v sumách 826,09 eur, 890,23 eur, 669,17 eur a 907,00 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm 853,75 eur, 921,04 eur, 782,79 eur a 1 061,22 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v roku 2019 uzatvoril so žalovanou celkom štyri zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Obsahom prvej úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2019 ( v žalobe nesprávne uvedený dátum 03.01.2019 ) bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 847,40 eur tak, že sumu 829,60 eur žalovaná čerpala platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním na svoj účet a platbami doplnkového poistenia a sumu 17,80 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 4.3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 22,50 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 18.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. V ďalšom citoval ustanovenia bodu 7.2 a 7.4 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 871,75 eur ( 826,09 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny,19,33 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 8,33 eur z titulu dlžného poistného z úveru a 18,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 826,09 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 853,75 eur od 19.11.2019 do zaplatenia.
Obsahom druhej úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2019 bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 915,80 eur tak, že sumu 900,00 eur žalovaná čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 15,80 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 4.3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 27,00 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 18.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. V ďalšom citoval ustanovenia bodu 7.2 a 7.4 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 939,04 eur ( 890,23 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 20,80 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 10,01 eur z titulu dlžného poistného z úveru a 18,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 890,23 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 921,04 eur od 19.11.2019 do zaplatenia.
Obsahom tretej úverovej zmluvy zo dňa 18.03.2019 bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 683,40 eur tak, že sumu 668,60 eur žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 14,80 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 4.3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver
riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 19,50 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 18.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. V ďalšom citoval ustanovenia bodu 7.2 a 7.4 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 800,79 eur ( 669,17 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 106,41 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 7,21 eur z titulu dlžného poistného z úveru a 18,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 669,17 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 782,79 eur od 19.11.2019 do zaplatenia.
Obsahom štvrtej úverovej zmluvy zo dňa 22.03.2019 bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 907,00 eur tak, že sumu 900,00 eur žalovaná čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 7,00 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 4.3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradila žalovaná do dňa podania žaloby ani len časť dlžnej sumy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 18.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. V ďalšom citoval ustanovenia bodu 7.2 a 7.4 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 079,22 eur ( 907,00 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 144,21 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 10,01 eur z titulu dlžného poistného z úveru a 18,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 907,00 eur od 19.11.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 061,22 eur od 19.11.2019 do zaplatenia.
3. Žalovaná sa napriek doručenej žalobe k veci nevyjadrila a napriek doručenému predvolaniu sa nariadeného súdneho pojednávania nezúčastnila.
4. Žalobca sa v záujme hospodárnosti konania pojednávania nezúčastnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Na súdnu výzvu ohľadne skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2022 uviedol, že schopnosť klienta splácať úver posudzoval samostatne na základe informácií o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne na základe všetkých údajov uvedených v zmluve, a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií
najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými v tomto konaní, a to so štyrmi zmluvami o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.01.2019, 31.01.2019. 18.03.2019 a 22.03.2019, výpisom z účtu žalovanej, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti všetkých štyroch úverov z 20.11.2019, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Medzi žalobcom a žalovanou boli dňa 31.01.2019, 31.01.2019. 18.03.2019 a 22.03.2019 uzatvorené štyri zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorých predmetom bolo poskytnutie úverových rámcov žalovanej vo výške 5 000,- eur ( 4x ), a to za podmienok dohodnutých v Zmluvách. Prvé čerpanie revolvingového úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluvách. Všetky úvery boli žalovanej poskytnuté pri fixnej výške úrokovej sadzby 27 %, RPMN predstavovali 30,59 %, 30,60 %, 30,60 % a 30,62 %, priemerné RPMN boli 22,34 % a 23,58 %. Žalovaná sa zaviazala úvery splatiť v mesačnými splátkami minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10.dňu v mesiaci. Aktuálne výšky úverových rámcov pri jednotlivých zmluvách boli 750,- eur, 650,- eur, 600,- eur a 900,- eur. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie úveru. Ceny tovarov, na nákup ktorých boli revolvingové úvery poskytnuté, boli 729,00 eur, 599,- eur, 637,- eur a 878,- eur.
7. Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 Zmlúv vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom prvého poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi.
V zmysle čl. 6 žalovaná ako dlžník výslovne súhlasila s poistením schopnosti splácať revolvingový úver, pričom poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach je vyjadrený percentom z mesačnej splátky revolvingového úveru a predstavuje 5,29 %.
V čl. 7. bod 7.1. Zmlúv - Následky porušenia povinností klienta, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Veriteľ je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 7.2. čl. 7 zmlúv).
8. Podľa bodu 7.4. článku 7. Zmlúv ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru alebo odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy je splatný celý dlh klienta voči veriteľovi. Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
9. Z výpisu z účtov žalovanej vyplýva, že z prvej zmluvy vyčerpala z úverového rámca 829,00 eur a z titulu poistného pri tejto zmluve dlhuje 8,33 eur, pričom v prospech žalobcu uhradila z prvej zmluvy sumu 22,50 eur. Z druhej zmluvy vyčerpala z úverového rámca 900,00 eur a z titulu poistného pri tejto zmluve dlhuje 10,01 eur, pričom v prospech žalobcu uhradila z druhej zmluvy sumu 27,00 eur. Z tretej zmluvy vyčerpala z úverového rámca 668,60 eur a z titulu poistného pri tejto zmluve dlhuje 7,21 eur, pričom v prospech žalobcu uhradila z tretej zmluvy sumu 19,50 eur. Zo štvrtej zmluvy vyčerpala z úverového
rámca 900,00 eur a z titulu poistného pri tejto zmluve dlhuje 10,01 eur, pričom v prospech žalobcu neuhradila z tejto zmluvy nič.
Žalobca u všetkých štyroch úverov vyhlásil mimoriadnu splatnosť, a to pre nesplácanie poskytnutých úverov riadne a včas, ani po opakovaných výzvach na úhradu. Uvedenú skutočnosť žalovanej oznámil listami zo dňa 20.11.2019, ktorými ju upozornil, že jej záväzky z úverov sa stali splatnými v celom rozsahu ku dňu 18.11.2019.
10. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) , c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom boli v rozpätí troch mesiacov roka 2019 uzavreté štyri zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a že oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
16. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú totožný obsah zmluvných podmienok a sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že žalobcom a žalovanou boli uzatvorené revolvingové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých žalovanej boli poskytnuté úverové rámce 4 x do výšky 5 000,- eur, z ktorých využila čiastky 829,00 eur z prvej zmluvy, 900,00 eur z druhej zmluvy, 668,60 eur z tretej zmluvy a 900,00 eur zo štvrtej zmluvy. Splatnosť všetkých úverov nastala ku dňu 18.11.2019, pretože žalobca ako veriteľ všetky štyri úvery mimoriadne zosplatnil pre neplnenie záväzkov žalovanej splácať úvery riadne a včas. Uvedenú skutočnosť žalovanej oznámil listami zo dňa 20.11.2019.
18. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; táto zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľ, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
19. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
20. Nepochybne uzatvorené zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žiada sa poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa), a to údajom o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
21. Pri skúmaní a kontrole jednotlivých obsahových náležitostí zmlúv súd zistil, že vo všetkých je uvedená fixná ročná úroková sadzba 27 %. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a ostatné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v januári 2019, kedy boli uzavreté prvé dve zmluvy, v sadzbe 5,83 %, a v marci 2019, kedy boli uzavreté posledné dve zmluvy, v sadzbe 5,91 %. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 4,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.
22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
23. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 2Co/140/2017 z 18. apríla 2018 ).
24. Keďže súd v rámci povinnej súdnej kontroly zistil neúmernú výšku ročnej úrokovej sadzby poskytnutých spotrebiteľských úverov v porovnaní s úrokovými sadzbami poskytnutými inými domácimi úverovými inštitúciami o viac ako 100 %, čo odporuje korektívu dobrých mravov, ako aj ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmlúv patrí len suma, ktorú žalovaná neuhradila z reálne čerpaného úveru z poskytnutého, ako aj neuhradené poistné z titulu poistenia schopnosti splácať revolvingový úver v zmysle čl. 6 uzatvorených zmlúv. Žalovaná v danom prípade vyčerpala titulom úverov a nezaplatenej alikvotnej časti poistenia sumu 3 297,16 eur, pričom jednotlivými
splátkami uhradila sumu 69,00 eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi priznal sumu 3 228,16 eur ako rozdiel medzi uznanou výškou pohľadávky a žalovanou uhradenými sumami a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
21. Keďže žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi možno priznať nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5 % ročne, ktorého výška je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti úverov, ktorá nastala u všetkých štyroch v jeden deň - 18.11.2019, t.j. odo dňa 19.11.2019. Súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 228,16 eur od 19.11.2019 do zaplatenia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 3 690,80 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu v sume 3 228,16 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 87,46 % a úspech žalovanej predstavuje 12,54 %. Na náhradu trov konania má teda právo žalobca, ktorý bol v konečnom dôsledku v tomto spore úspešnejší, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 74,92 %, čo predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.