Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34Csp-16-2022.pdf
PDF · 80.79 KB
No categories available
34Csp/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 187,65 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 169 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 169 EUR od 29.11.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 187,65 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 26.112019 zmluvu o pôžičke č. 21546304/9119823606 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 169 EUR (ďalej aj ako „Úver“). Žalovaný sa Úver sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 16,63 EUR, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 199,65 EUR. Žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby nezaplatil ani len časť spplátok. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného, žalobca Úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. K dňu podania žaloby žalobca vyčíslil celkový dlh žalovaného na sumu 187,65 EUR, ktorá pozostáva zo súčtu predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumy po zosplatnení. Žalobca si v žalobe neuplatnil náklady na vymáhanie a ani zmluvnú pokutu.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.12.2022, avšak do dnešného dňa sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril.
Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 3.2.2023 uviedol, že žalovaným uvedený čistý mesačný príjem bol overený dopytom do Sociálnej
poisťovne a pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt do registra SRBI.
V zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.
Z písomných vyjadrení žalobcu a z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.
Dňa 26.112019 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 169 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 16,63 EUR, v počte splátok 12, pri ročnej úrokovej sadzbe 39,49 %, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 20.12.2019.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.2.2020 žalobca upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 49,89 EUR a upozornil ho, že ak do 5.4.2020 nedôjde k úhrade dlžnej splátky, žalovaný ako veriteľ je oprávnený Úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 23.4.2020 žalovaný Úver zo Zmluvy zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 187,67 EUR.
Z vyjadrenia žalobcu a prehľadu splátok a úhrad mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru žiadnu sumu.
Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný v Zmluve uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu za posledné tri mesiace a výšku jeho mesačných výdavkov. Zároveň čistý mesačný príjem žalobca overil dopytom do Sociálnej poisťovne a výdavky dopyt do registra SRBI.
Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 41 Občianskeho zákonníka, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“).
V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.
Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, pričom táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež povinnosť žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom je povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje Úver, výšku Úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel Úveru) vyhodnotil súd ako splnenú, keďže bola dostatočným spôsobom preverená bonita žalovaného, a to vyžiadaním správ z úverového registra, ako aj preverením príjmu dopytom do Sociálnej poisťovne, to všetko s ohľadom na dobu a výšku Úveru.
Ďalej súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie Úveru ako neúčinné, nakoľko žalobca nepreukázal riadne a účinné doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. Doručovanie hmotnoprávnych úkonov sa pritom opiera o tzv. teóriu dôjdenia, v zmysle ktorej je dôležité, aby mal adresát právneho úkonu objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a už momentom vzniku tejto objektívnej možnosti sa považuje úkon za právne perfektný a môže vyvolať zamýšľané právne dôsledky. V tomto prípade však nebolo ani len preukázané, že predmetný právny úkon došiel do dispozičnej sféry žalovaného.
Napokon súd preskúmal Zmluvu aj vo vzťahu k zmluvnému úroku a RPMN, pričom dospel k záveru, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, úrok dohodnutý v Zmluve vo výške 39,49 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatný (za neplatnú považuje len dohodu o výške úrokov z omeškania a nie celú Zmluvu, nakoľko dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, a teda neplatnou je len táto časť). Priemerná RPMN pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v rozhodnom čase (deň poskytnutia Úveru) pri obdobných úveroch bola vo výške 15,71 %. Súd je potom toho názoru, že dohoda o úroku vo vyššie uvedenej výške je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď tento úrok výrazne presahuje priemerný úrok dojednávaný finančnými spoločnosťami pri spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období (úroková sadzba je pritom súčasťou RPMN). Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nemožno obhajovať ani prípadným princípom zmluvnej slobody. Úrok dohodnutý v tomto prípade je úrokom, ktorý je neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi, lebo podstatne prevyšuje odplatu požadovanú za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Cdo 26/2011 z 26. apríla 2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Cdo 57/2005 z 1. júla 2010 sp. zn. 1 Cdo - ZSP 35/2010). Hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútny neplatný.
V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že dohoda o úrokoch inkorporovaná v Zmluve je neplatná a Úver je tým pádom potrebné považovať za bezúročný. Žalovaný by teda mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 169 EUR. Z uvedeného dôvodu tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 169 EUR, pričom v prevyšujúcej časti uplatneného žalobného nároku žalobu zamietol.
Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže súd nemal za preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania bol teda žalobný návrh žalobcu zamietnutý.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu predstavoval 90 % a jeho neúspech 10 %, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 80 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.