Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-256-2013.pdf
PDF · 103.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: P. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. II., vchod 5, č. XXX, AP.XX P., Q., občan Q. republiky, zastúpený: JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom, so sídlom Štefánikova 43, Nitra, proti odporcovi: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., U. XX, občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 330,00 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/256/2012-103 zo dňa 13. mája 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že s odporcom uzatvorili dňa 16.02.2012 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 16.02.2012 do 16.02.2013, s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 300,00 eur a výškou mesačného poplatku na úhrady za služby spojené s užívaním bytu vo výške 30,00 eur mesačne. Dňa 20.02.2012 mu bol na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu odovzdaný predmetný byt na užívanie, pričom v byte sa nachádzala časť nábytku patriaceho odporcovi, ktoré mu bránili v riadnom užívaní bytu, z ktorého dôvodu došlo dňa 15.03.2012 ku skončeniu nájmu dohodou. Dňa 17.02.2012 zaplatil odporcovi nájomné a poplatok na úhrady za služby spojené s užívaním bytu spolu vo výške 330 eur. Keďže predmetný byt nemohol užívať, vyzval odporcu na vrátenie sumy 330,00 eur, bezvýsledne.
Odporca navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že odovzdal navrhovateľovi predmetný byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, navrhovateľ predmetný byt prevzal spolu s kľúčmi od bytu podľa písomného preberacieho protokolu. Podľa bodu 7.1. nájomnej zmluvy navrhovateľ podpisom zmluvy potvrdil, že si predmetný byt prehliadol a uznal, že je v stave spôsobilom na riadne užívanie. Navrhovateľ až následne vyjadril nespokojnosť. Dohodli sa s navrhovateľom, že v dohľadnom čase si odvezie z bytu časť nábytku, ktorý sa nachádzal v byte, ktorá skutočnosť v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola problémom.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh (žalobu) navrhovateľa o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 19,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /zákon č. 99/1963 Zb., ďalej len OSP/. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 663, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1, § 698 ods. 1, § 699, § 710
ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb., ďalej len OZ), ako aj zisteným skutkovým stavom vo veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh nebol dôvodne podaný.
Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 16.02.2012 bola uzatvorená v písomnej forme Zmluva o nájme bytu medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom na dobu určitú od 16.02 2012 do 16.02.2013, s dohodnutým nájomným vo výške 300,00 eur mesačne a poplatkom na úhrady za služby spojené s užívaním bytu vo výške 30,00 eur mesačne. Odporca sa v zmluve o nájme bytu zaviazal odovzdať navrhovateľovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a odstrániť závady brániace k riadnemu užívaniu bytu. Navrhovateľom podpisom zmluvy o nájme bytu podľa čl. 7.1. potvrdil, že si byt prehliadol, uznal ho v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu. Navrhovateľ dňa 17.02.2012 uhradil na účet odporcu sumu 330,00 eur a dňa 13.02.2012 vložil na účet realitnej kancelárie Dobre Reality, s.r.o. zálohu vo výške 300,00 eur. Dňa 20.02.2012 bol spísaný Protokol odovzdaní a prevzatí predmetného, podpísaný účastníkmi konania, podľa ktorého boli navrhovateľovi odovzdané kľúče od bytu, vchodových dverí, poštovej schránky a pivnice, bol spísaný stav meradiel spotreby médií, ako aj popis vybavenia bytu. Účastníci konania zrušili nájom bytu písomnou dohodou k 15.03.2012. Navrhovateľ v konaní písomne deklaroval závady bytu iného charakteru, ktoré u odporcu neuplatnil.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená zmluva o nájme jednoizbového bytu. Predmet nájmu bol riadne odovzdaný a prevzatý. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 20.02.2012 sa v byte nachádzali hnuteľné veci a to v izbe pohovka a kancelárska stolička, ako aj popísané vybavenie kuchyne. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľovi ako nájomcovi prevzatím bytu a kľúčov od bytu vznikla povinnosť platiť nájomné a zálohu za služby spojené s užívaním bytu za rozhodné obdobie od 16.02.2012 do 15.03.2012, bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný byt užíval /býval v ňom/, napriek tej preukázanej skutočnosti, že v predmetnom byte sa nachádzali v rozhodnom období hnuteľné veci patriace odporcovi, ktoré mali byť odstránené odporcom na výzvu navrhovateľa podľa ich vzájomnej dohody, avšak odporca si túto povinnosť nesplnil. Skutočnosť, že sa v predmetnom byte nachádzali v rozhodnom období veci, kancelárska stolička a váľanda patriace odporcovi, podľa súdu nebránila navrhovateľovi v riadnom užívaniu predmetného bytu, keď táto skutočnosť bola preukázaná tiež výpoveďou svedka B. W., ktorý v konaní potvrdil, že z predmetného bytu dňa 15.3.2012 sťahoval zariadenie navrhovateľa, ktorého bolo plné auto, teda navrhovateľ mal v rozhodnom období v predmetnom byte umiestnený i svoj nábytok a svoje zariadenie. Poukázal tiež na výpoveď svedkov, zamestnancov realitnej kancelárie Dobré Reality s.r.o., ktorí potvrdili, že byt sa prenajímal zariadený a navrhovateľ spočiatku nevedel uviesť, ktoré z vecí odporcu nachádzajúcich sa v byte si v byte ponechá.
Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo ani na primeranú zľavu z nájomného, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporcu upozornil na závady v predmetnom byte, ktoré závady si spísal v zozname závad predloženom súdu a nepreukázal, že žiadal odporcu o ich odstránenie. Pokiaľ aj odporca v súlade s dohodu účastníkov mal časť hnuteľných vecí z bytu vypratať, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, že pre túto konkrétnu vadu predmetu nájmu nemohol byt riadne užívať a že by mu vzniklo právo na zľavu z nájomného.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedka T.. L. L. dôvodiac tým, že tento dôkaz nie je rozhodujúci z hľadiska preukázania sporných rozhodujúcich skutočností a zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka L. U. dôvodiac tým, že nie je zrejmé, k akým rozhodujúcim skutočnostiam sa mal vyjadriť.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a s ohľadom na uvedené vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že s odporcom dňa 16.02.2012 uzatvorili zmluvu o nájme bytu predmetného bytu na dobu určitú od 16.02.2012 do 16.02.2013 s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 300 eur a s poplatkom za služby spojené s užívaním bytu vo výške 30 eur mesačne. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012 vyplýva, že prebral byt do užívania. Už pri podpise zmluvy o nájme bytu mal podmienku, aby si mohli s manželkou priniesť do bytu svoj nábytok. Zároveň sa s odporcom dohodli, že nábytok, ktorý tam nemal byť a bol naviac si odporca odvezie, pretože
ak by ho odporca neodviezol, nemohli by byt riadne užívať. V dôsledku toho, že odporca neodstránil časť nábytku a vecí z bytu tak podľa ich dohody, s manželkou predmetný byt neužívali ani jeden deň, nakoľko byt sa stal neobývateľným. Svedkovia, zamestnanci realitnej kancelárie T., R., L. zhodne potvrdili, že on žiadal, aby boli určité veci z bytu odnesené, resp. že mal výhrady k určitým veciam nachádzajúcich sa v byte a že boli s odporcom dohodnutí na odnesení týchto vecí. Mal za to, že odporca mu neodovzdal byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, dohodu nedodržal a veci z bytu neodniesol. O uvedenej skutočnosti a o situácii v predmetnom byte predložil súdu fotodokumentáciu. O stave v akom sa predmetný byt nachádzal má vedomosť aj JUDr. L., nakoľko bol prítomný v predmetnom byte, keď sa fotografovalo zariadenie bytu. Odporca sa zaviazal odovzdať mu byt v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu a odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu a bolo povinnosťou odporcu prenechať mu byt v stave spôsobilom na užívanie nielen na začiatku nájomného vzťahu, ale aj počas celého trvania nájomného vzťahu. Poukázal na to, že predmetom nájmu bol jednoizbový byt a ako je všeobecne známe jednoizbové byty sú rozlohou malé a za daného stavu, v akom sa byt nachádzal, nebolo reálne predmetný byt užívať. Vzájomná dohoda s odporcom, aké veci sa z bytu majú odniesť bola uzatvorená ešte predtým, ako mu boli odovzdané kľúče od bytu. Následne asi po týždni sa s manželkou informovali v realitnej kancelárii, či odporca odniesol časť svojho nábytku.
Navrhovateľ sám po uplynutí odvolacej lehoty doplnil svoje odvolanie. Uviedol, že pred podpísaním zmluvy o prenájme predmetného bytu v realitnej kancelárie v prítomnosti zamestnancov celej kancelárie a tiež v prítomnosti jeho advokáta JUDr. Miroslava Muziku asi desaťkrát zopakoval, že podpíše zmluvu len vtedy, ak má istotu, že majiteľ bytu odstráni z bytu časť svojho nábytku, lebo keď dovezie do bytu aj svoj nábytok, miestnosti v byte budú veľmi zatarasené. Realitná kancelária ho pred jeho advokátom JUDr. Muzikom opakovane uistila, že odporca odstráni časť svojho nábytku, tú časť, ktorú navrhovateľ chce, a až vtedy podpísal zmluvu, ktorú skutočnosť môže potvrdiť jeho vtedajší advokát JUDr. Miroslav Muzika. JUDr. Miroslav Muzika a jeho syn môžu tiež potvrdiť tú skutočnosť, ako boli miestnosti odporcovho bytu veľmi zapratané, keď už tam bol aj jeho nábytok, spoločne so synom urobili aj niekoľko fotiek. JUDr. Miroslav Muzika je jedným z najpodstatnejších a dôveryhodných svedkov, ktorý môže potvrdiť, ako to prebehlo pred podpisom zmluvy a po nedodržaní zmluvy realitnou kanceláriou a odporcom. Súd nepredvolal ako svedka JUDr. Miroslava Muziku a jeho syna, aj keď navrhol ich výsluch. K výsluchu svedka B. W. uviedol, že ešte pred tým, ako ho telefonicky zavolal, dal nábytok v miestnosti dokopy, aby sa mohol rýchlejšie nábytok odviesť. Keď tento svedok prišiel do bytu, jednu kopu z ich nábytku sám odniesol do nákladiaka. Až keď v miestnosti zostali viac ťažké veci, ktoré boli spolu v kope, vtedy zavolal tohto svedka, aby mu pomohol. Keďže takmer všetok nábytok bol v kopách a jednu časť sám preniesol, v miestnosti sa otvoril nejaký voľný priestor. Potom prišiel svedok, aby preniesli ťažké veci, vtedy tento svedok videl miestnosti v byte. Mal za to, že realitná kancelária a odporca nedodržali zmluvu, nebola odstránená dohodnutá časť z odporcovho nábytku z bytu a kvôli veľkému zaprataniu miestnosti ani jeden deň nemohli v byte bývať, čo všetko môže potvrdiť jeho bývalý advokát JUDr. Miroslav Muzika s celou jeho dokumentáciu, ktorou súd disponuje.
Odporca sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu. Uviedol, že nesúhlasí s podaným odvolaním.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 687 ods. 1 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.
Podľa § 698 ods. 3 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
Podľa § 699 OZ, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
Povinnosť prenajímateľa odovzdať byt v zmysle § 687 ods. 1 OZ je jednorazovou povinnosťou prenajímateľa, ktorá je viazaná na vznik práva nájmu k bytu. Jeho splnenia sa preto nemožno domáhať počas trvania nájomného vzťahu, potom čo už raz bola splnená. Prenajímateľ má ďalej povinnosť vytvoriť nájomcovi podmienky na nerušený výkon práva užívať byt, ide najmä o ochranu nájomcu proti rušeniu jeho užívacieho práva vonkajšími a vnútornými okolnosťami. V prípade nesplnenia povinností prenajímateľa, ktoré sú uvedené v ustanovení § 687 ods. 1 OZ, má nájomca najmä právo na zľavu nájomného za podmienok uvedených v ustanovení § 698 OZ. Nárok na primeranú zľavu z nájomného má nájomca vtedy, ak odstrániteľná vada v byte alebo v dome podstatne alebo po dlhšiu dobu zhoršuje ich užívanie, užívanie v byte je podstatne alebo po dlhšiu dobu zhoršené neplnením alebo vadným plnením služieb spojených s užívaním bytu alebo stavebné úpravy v dome spôsobili, že sa podstatne alebo po dlhšiu dobu zhoršili podmienky užívania bytu alebo domu. Teda musí ísť o závadu, ktorá podstatne alebo dlhšiu dobu zhoršuje užívanie bytu alebo domu. Nárok na zľavu má nájomca len v prípade odstrániteľnej vady, t.j. vada musí mať dočasnú povahu. Nájomca uplatňuje právo na zľavu z nájomného u prenajímateľa, stačí ak nájomcu na závady upozorní, nemusí nájomcovi výslovne oznámiť, že ak závada nebude odstránená, uplatní právo na zľavu, tento nárok mu vyplýva za zákona. Oznámenie má význam v tom, aby sa prenajímateľ o závade dozvedel a včas ju odstránil. Občiansky zákonník však nedáva nájomcovi právo požadovať zľavu na nájomnom v prípade, keď nájomca prenajatý byt neužíva z dôvodov na svojej strane. Právo na zľavu z nájomného a z plnení súvisiacich s užívaním bytu je potrebné uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, táto lehota začína plynúť odo dňa, kedy došlo k odstráneniu závad. Primeranosť zľavy v prípade sporu posudzuje súd.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci medzi účastníkmi konania vznikol nájom bytu na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 16.02.2012 na dobu určitú od 16.02 2012 do 16.02.2013, s dohodnutým nájomným vo výške 300,00 eur mesačne a poplatkom na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 30,00 eur mesačne. Navrhovateľ dňa 17.02.2012 uhradil na účet odporcu sumu 330,00 eur titulom nájomného a poplatku na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a dňa 13.02.2012 vložil na účet realitnej kancelárie Dobre Reality s.r.o. zábezpeku vo výške 300,00 eur. Odporca ako prenajímateľ bytu sa v čl. V bod 5.1. a/, b/ zmluvy o nájme bytu zaviazal odovzdať byt navrhovateľovi v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu a odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, pokiaľ nejde o závady, ktoré má odstrániť navrhovateľ ako nájomca. Navrhovateľ podpisom zmluvy o nájme bytu podľa čl. VII bod 7.1. potvrdil, že si byt prehliadol a uznal ho v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu podľa tejto zmluvy s tým, že podľa bodu 7.2. zmluvy pri odovzdaní a prevzatí bytu do nájmu bude spísaný odovzdávajúci protokol o stave vybavenia bytu, vrátane odpočtu merateľných médií a počtu kľúčov, ktoré boli odovzdané, prípadne ďalšie skutočnosti, na ktorých sa strany dohodnú pri akte odovzdania bytu. Dňa 20.02.2012 bol spísaný Protokol odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, podpísaný účastníkmi konania, podľa ktorého boli navrhovateľovi odovzdané kľúče od bytu, bol spísaný stav meradiel spotreby médií, bolo spísané vybavenie bytu tak, že byt bol vybavený v kuchyni sporákom, stolom, štyrmi stoličkami, komodou, barovým stolíkom, barovou stoličkou a v izbe pohovkou a kancelárskou stoličkou. Nájom bytu zanikol písomnou dohodou účastníkov k 15.03.2012.
Odvolací súd dospel zhodne ako súd prvého stupňa k záveru, že v konaní bolo nesporne preukázané najmä výsluchom odporcu, zmluvou o nájme bytu zo dňa 16.02.2012, protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 20.02.2012, fotodokumentáciou vybavenia predmetu nájmu v rozhodnom období, ako aj výsluchom nestranných svedkov o dôveryhodnosti ktorých nebol daný dôvod pochybovať, že odporca ako prenajímateľ si splnil svoju jednorazovú povinnosť a odovzdal navrhovateľovi ako nájomcovi predmet zmluvy o nájme bytu v stave spôsobilom na riadne užívanie v čase vzniku nájmu a následne po vzniku nájmu si splnil svoju povinnosť a zabezpečil navrhovateľovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že odporca ako prenajímateľ si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 687 ods. 1 OZ jednak pri vzniku nájmu a jednak následne po vzniku nájmu v tom smere, že neumožnil navrhovateľovi predmetný byt užívať z dôvodu, že v predmetnom byte sa nachádzal nábytok a veci odporcu, ktoré bránili navrhovateľovi v riadnom užívaní predmetu nájmu.
V konaní nepreukázal, že by namietané vybavenie predmetného bytu /ako odstrániteľná vada/ v tom rozsahu, ako je popísané v Protokole o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012, predstavovalo v čase vzniku nájmu, resp. i následne po vzniku nájmu takú okolnosť, ktorá by predstavovala porušenie povinností odporcu vyplývajúcich mu z § 687 ods. 1 OZ.
Navrhovateľ minimálne už v Protokole o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012 mal nesporne možnosť uviesť závady, ktoré podľa jeho názoru predstavovali porušenie povinností odporcu ustanovených v § 687 ods. 1 OZ, avšak žiadne v tomto protokole neuviedol v súvislosti so zariadením bytu, pričom aj z výpovede priamych svedkov /zamestnancov realitnej kancelárie/ vyplynulo, že predmetný byt bol daný do nájmu ako byt zariadený, teda s vybavením bytu tak, ako bolo vybavenie bytu popísané v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012.
V konaní bola preukázaná len tá skutočnosť, že účastníci sa dohodli na tom, že až po vzniku nájmu odporca odnesie z bytu časť svojich hnuteľných vecí, avšak konkrétny rozsah týchto vecí nebol v čase vzniku nájmu a ani neskôr medzi nimi konkrétne dohodnutý, ktorú skutočnosť potvrdil vo výpovedi aj svedok L. L., ktorý uviedol, že navrhovateľ sa nevedel v čase vzniku nájmu rozhodnúť, ktoré z vecí nachádzajúcich sa v byte si chce ponechať, pričom z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v priebehu celého konania nekonkretizoval, teda netvrdil, ktoré z vecí mal odporca podľa dohody účastníkov z bytu odniesť. Odporca v konaní deklaroval, že sa malo jednať o chladničku, rádio, stolík. Teda navrhovateľ netvrdil, teda ani nepreukázal rozsah vecí, ktoré mal odporca z bytu odniesť po vzniku nájmu s tým, že navrhovateľ netvrdil ani iný, príp. väčší rozsah vecí, ktoré mali byť z bytu po vzniku nájmu odvezené, než ktorý rozsah tvrdil odporca.
Na základe vyššie uvedených skutočností i s prihliadnutím na vykonané dokazovanie ohľadne veľkosti predmetu nájmu, vybavenia predmetu nájmu v rozhodnom období podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012, ako aj výpoveď svedka W. o rozsahu vecí patriacich navrhovateľovi a vysťahovaných z predmetu nájmu dňa 15.03.2012 odvolací súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu povinností odporcu v zmysle ustanovenia § 687 ods. 1 OZ. Potom z vyššie uvedeného dôvodu navrhovateľovi nevzniklo právo na zľavu z nájomného.
Pokiaľ sa jedná o závady uvedené na č.l. 96 spisu, v konaní nebolo preukázané, že by na tieto konkrétne iné závady navrhovateľ upozornil odporcu ako prenajímateľa, teda nepreukázal, že by sa odporca v rozhodnom období ako sa prenajímateľ o týchto závadách dozvedel a teda, že ich včas neodstránil, preto mu nevzniklo ani z tohto dôvodu právo na zľavu z nájomného. Skutočnosť, že navrhovateľ predmet nájmu neužíval v rozhodnom období z dôvodov na jeho strane potom nezakladá navrhovateľovi právny nárok na vrátenie nájomného za rozhodné obdobie, resp. na zľavu na nájomnom za rozhodné obdobie.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj pokiaľ rozhodol o náhrade trov účastníkov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže odporca mal v konaní plný úspech a vznikol mu nárok na účelne vynaložené trovy konania, ktorými je nesporne zaplatený súdny poplatok za odpor.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bolo dostatočné pre zistenie skutkového stavu veci /§120 ods. 1 OSP/, súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci /§ 132 OSP/. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že doplnenie dokazovania výsluchom svedkov JUDr. Miroslava Muziku a jeho syna, ako aj L. U. by bolo nehospodárne, keďže rozhodujúce skutočnosti vo veci boli v konaní dostatočne preukázané doposiaľ vykonaným. Prví dvaja svedkovia sa mali vyjadriť k stavu bytu, ktorý však bol dostatočne preukázaný protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.02.2012 a priloženou fotodokumentáciou predloženou navrhovateľom. Výpoveď svedka JUDr. Miroslava Muziku k tej skutočnosti, ktoré konkrétne hnuteľné veci navrhovateľ požadoval odstrániť z predmetného bytu v zmysle dohody s odporcom, by bola nehospodárna, keďže navrhovateľ tieto veci v konaní nekonkretizoval a ich konkrétny rozsah ani nevplýva z obsahu spisu. Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka L. U., doplnenie dokazovania jeho výpoveďou by bolo rovnako nehospodárne, keďže ten sa mal vyjadriť k tej skutočnosti, aký nábytok si mal nasťahovať navrhovateľ do bytu odporcu, ktorá skutočnosť však bola dostatočne preukázaná výpoveďou svedka W., ktorý tieto veci z bytu vysťahoval spolu s navrhovateľom.
Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.