Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-71-2014.pdf
PDF · 99.27 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, P., zast. advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Nám. Slobody 2, Humenné proti žalovanému H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, P., zast. advokátom JUDr. Martinom Kostrejom, ul. Kpt. Nálepku 8, Michalovce, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, Štefanovičova 4, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného spolu s vedľajším účastníkom spoločne a nerozdielne uhradiť mu titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 100 000,- eur a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/12/2011 zo dňa 11.3.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,3 písm. a) Tr. Zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2010 o 13.25 hod. v H. viedol na ulici P. svoje osobné motorové vozidlo zn. Y. O., EČ: P. XXX C., označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“. Na križovatke s hlavnou cestou, ulicami A. R. - H., pri prejazde križovatky priamym smerom na ulicu G., nedal prednosť motocyklu zn. T., T.- K EČ: P. XXX C., ktorý riadil V. L., prichádzajúcemu z ľavej strany hlavnej cesty v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty z ulice A. R. na H. ulicu. Motocyklu vošiel autom do jazdnej dráhy, kedy došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista V. L. utrpel také zranenia, na následky ktorých na mieste nehody zomrel. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2011. Žalobca je jedinou oprávnenou osobou po jeho synovi nebohom V. L., čo je potvrdené aj osvedčením o dedičstve Okresného súdu Humenné sp. zn. 11D/718/2010 zo dňa 9.2.2011. Pri nehode v mladom veku zomrel syn žalobcu, na ktorého bol citovo naviazaný. Bez akýchkoľvek pochybností zomrel v dôsledku dopravnej nehody, ktorú hrubým porušením zákona o pravidlách cestnej premávky zapríčinil žalovaný. V danom prípade si žalobca podľa § 11, 13, 15 a 16 Občianskeho zákonníka uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné zahrnúť pod pojem škoda. Nakoľko je účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov zmierniť dôsledky škôd, usmrtenie pri dopravnej nehode je najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť na škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Z tohto dôvodu je Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group žalovaná ako vedľajší účastník. Žalobca zastáva názor, že je možné pod povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nároky z neho odškodňované subsumovať aj nároky spojené s právom na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že dňa 31.10.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrel syn žalobcu, a taktiež je pravdou, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/12/2011 zo dňa 11.3.2011 uznaný vinný zo spáchania prečinu usmrtenia, avšak nie podľa § 149 ods. 1,3 písm. a) Tr. zákona, ale podľa ustanovenia § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zákona. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na výsledky dokazovania v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce, v ktorom bolo preukázané, že syn žalobcu presiahol jazdou na motocykli maximálnu povolenú rýchlosť v meste a zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že ak by vodič motocykla dodržal povolenú 50 km/h rýchlosť, tak by 5,80 m pre miestom zrážky zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že ak by poškodený syn žalobcu dodržal povolenú rýchlosť, tak by k dopravnej nehode nedošlo. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že syn žalobcu nebol držiteľom vodičského oprávnenia na motocykel takého obsahu, na ktorom jazdil v čase dopravnej nehody, a teda v danom prípade došlo k spoluzavineniu aj zo strany poškodeného. Okresný súd Michalovce mieru spoluzavinenia však neskúmal, nakoľko priamo na hlavnom pojednávaní žalovaný sa k spáchaniu skutku doznal a v takom prípade sa nevykonáva dokazovanie. Žalovaný však vo svojom vyjadrení poukazuje na hlavnú skutočnosť, ktorou je premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné právo žalobcu.
Na nariedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu a poukázal na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Michalovce, a teda jeho obranu týkajúcu sa spoluzavinenia považuje len za účelovú. Podľa právneho zástupcu žalobcu je potrebné premlčaciu dobu počítať od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku teda odo dňa 18.5.2011, a preto bola žaloba podaná pred uplynutím premlčacej trojročnej doby. Až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, sa žalobca dozvedel, kto za škodu zodpovedá. Taktiež právny zástupca poukázal na skutočnosť, že aj keď bolo zrejmé, kedy došlo k dopravnej nehode, kto ju spôsobil a kto za ňu zodpovedá a kto nesie všetky dôsledky bolo rozhodnuté až právoplatnosťou trestného rozsudku. V deň dopravnej škody taktiež ešte nebola zrejmá výška materiálnej a nemateriálnej škody.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko uplynula premlčacia trojročná lehota dňa 1.11.2013 a žaloba bola podaná až dňa 30.4.2014. Hneď po dopravnej nehode totiž bolo zrejmé kedy k nej došlo a kto ju spôsobil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so žalobou, s osvedčením o dedičstve, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22C/51/2011, a z neho hlavne so žalobou, trestným rozsudkom Okresného súdu Michalovce, uznesením Krajského súdu v Košiciach, vyjadrením žalovaného a vyjadreniami právnych zástupcov.
Zo žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/51/2011 vyplýva, že žalobca si žalobou zo dňa 14.3.2011 doručenou súdu 16.3.2011 uplatnil voči žalovanému H. H. náhradu škody na hnuteľných veciach (oblečenie, prilba a iné), ktorá vznikla pri nehode a výdavky spojené s pohrebom nebohého syna spolu vo výške 8817,41 eur. Jedna sa teda o rovnakých účastníkov a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Kooperatíva, a.s., ako v tomto konaní. Predmet sporu však nie je nemajetková ujma, ale majetková škoda v dôsledku tej istej dopravnej nehody.
Túto žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/12/2011 zo dňa 11.3.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2010 o 13.25 hod. v H. viedol na ulici P. svoje osobné motorové vozidlo zn. Y. O., EČ: P. XXX C., označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“. Na križovatke s hlavnou cestou, ulicami A. R. - H., pri prejazde križovatky priamym smerom na ulicu G., nedal prednosť motocyklu zn. T., T.- R6RJ03, EČ: P. XXX C., ktorý riadil V. L., prichádzajúcemu
z ľavej strany hlavnej cesty v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty z ulice A. R. na H. ulicu. Motocyklu vošiel autom do jazdnej dráhy, kedy došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista V. L. utrpel také zranenia, na následky ktorých na mieste nehody zomrel. Žalobca je jedinou oprávnenou osobou po jeho synovi nebohom V. L., čo je potvrdené aj osvedčením o dedičstve Okresného súdu Humenné sp. zn. 11D/718/2010 zo dňa 9.2.2011. Pri nehode boli poškodená hnuteľné veci nebohého syna a vznikli mu aj náklady spojené s pohrebom, ktoré špecifikoval v žalobe. Žalobca si ako poškodený túto náhradu škody uplatnil v trestnom konaní písomne dňa 9.3.2011, avšak trestný súd ho vo vyššie uvedenom rozsudku odkázal na občianske konanie. Preto si túto škodu uplatnil touto civilnou žalobou.
Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/12/2011 zo dňa 11.3.2011 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, ktorého sa dopustil dňa 31.10.2010 o 13.25 hod. v H., keď viedol na ulici P. svoje osobné motorové vozidlo zn. Y. O., EČ: P. XXX C., pričom v križovatke s hlavnou cestou ulicami A. R. - H. pri prejazde križovatky priamym smerom na ulicu G., nedal prednosť v jazde z ľavej strany, po hlavnej ceste, ul. R. v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty rýchlosťou 69,50 km/hod. prichádzajúcemu motocyklu zn. T., YZF- K EČ: P. XXX C., vedeného V.S. L.S., ktorému vošiel autom do jazdnej dráhy, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista V. L. utrpel závažné zranenia, na následky ktorých na mieste nehody zomrel. S nárokom na náhradu škody poškodeného -žalobcu, súd odkázal na občianske konanie. Žalobca ako poškodený, voči rozsudku - výroku o náhrade škody odvolanie nepodal.
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/40/2011 zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že odvolací súd zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 31.10.2010 o 13.25 hod. došlo v H. k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný viedol na ulici P. svoje osobné motorové vozidlo a na križovatke s hlavnou cestou ulicami A. R. - H. pri prejazde križovatky priamym smerom na ulicu G., nedal prednosť v jazde z ľavej strany, po hlavnej ceste, ul. R. v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty prichádzajúcemu motocyklu vedeného V.S. L.S., ktorému vošiel autom do jazdnej dráhy, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista V. L. utrpel závažné zranenia, na následky ktorých na mieste nehody zomrel.
Taktiež mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil náhradu škody a nákladov spojených s pohrebom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/51/2011 a predtým si uplatňoval túto škodu v trestnom konaní podaním z 9.3.2011. Trestným rozsudkom z 11.3.2011 ho však súd odkázal na civilné konanie. Túto žalobu podal žalobca na súd už dňa 16.3.2011. Ani v trestnom konaní a ani v civilnom konaní vo veci 22C/51/2011 si žalobca neuplatnil náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy podal žalobca až dňa 30.4.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť.
Žalovaným bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a súd tejto námietke vyhovel, nakoľko ku skutočnosti - k dopravnej nehode, na základe ktorej bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, došlo dňa 31.10.2010. Od tohto dňa bolo potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej trojročnej doby, a teda premlčacia doba márne uplynula dňa 31.10.2013. Keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 30.4.2014 je zrejmé, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol.
Tento názor je aj v súlade s judikatúrou súdov v SR (napr. rozhodnutia NS SR sp.zn.1Cdo/100/2009, 5Cdo/265/2009, 4Cdo/168/2009) , sa premlčuje aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v rámci 3- ročnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť objektívne odo dňa kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva.
V tomto konkrétnom prípade, aby súd odstránil prípadnú tvrdosť zákona, súd ustálil začiatok behu 3- ročnej premlčacej lehoty u žalobcu nie na deň dopravnej nehody 31.10.2010, ale na deň 16.3.2011, kedy žalobca podal na Okresnom súde Humenné žalobu na náhradu škody (napísaná dňa 14.3.2011) voči tomu istému žalovanému a tomu istému vedľajšiemu účastníkovi s odvolaním sa na dopravnú nehodu z 31.10.2010, trestný rozsudok z 11.3.2011 a rozhodnutie o dedičstve z 9.2.2011. Z nej je zrejme, že najneskôr vtedy žalobca vedel aj o zásahu do osobnostných práv a o tom kto ich spôsobil.
Kedže žalobu v tomto konaní sp.zn. 21C/71/2014 podal žalobca na súd dňa 30.4.2014 a žalobu vo veci sp.zn.22C/51/2011 podal 16.03.2011, od jej podania mu 16.03.2014 uplynula 3-ročná premlčacia lehota a preto námietka premlčania je opodstatnená a súd žalobu zamietol.
Z týchto dôvodov už vo veci nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokoch.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade súd žalobu zamietol, a teda žalovaný mal v konaní plný úspech a vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady za zavinenie a náhodu. Súd mal totiž za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktorý si ako otec v konaní uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená usmrtením jeho syna pri dopravnej nehode, za ktorú bol uznaný vinným žalovaný. Z tohto dôvodu súd v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko jeho postavenie je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného, ktorý mal vo veci plný úspech vo veci, preto vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil a taktiež tu súd použil ako u žalovaného vyššie uvedený § 150 O.s.p. a preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.