Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-399-1997.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/399/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: MEDIKA, š.p. Bratislava, Bojnická 10 00 437 697 ( týka sa OZ MEDIKA, š.p. odštepný závod 2, Zvolen, Divadelná 4, 960 01 Zvolen), proti povinnému: t.č. neexistujúcemu právnemu subjektu Rodinná lekáreň spol. s r.o., so sídlom Štúrova 49, 977 01 Brezno, IČO: 31 590 985, na vymoženie pohľadávky vo výške 11.077,74 Eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 11.077,74 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 2 Rob 903/96 zo dňa 31.07.1996.
Poverením č. 5601 000083 zo dňa 11.04.1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom Exekútorského úradu, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 26/97.
Dňa 12.06.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, vychádzajúc z pripojeného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro vl. č. 1388/S má preukázané, že tunajší súd obchodnú spoločnosť Rodinná lekáreň, spol. s.r.o., so sídlom Štúrova 49, Brezno, PSČ: 97701, IČO: 31590985, uznesením pod číslom konania 26Cbr 186/2007-41 zo dňa 26. 06. 2008 zrušil bez likvidácie. Následne, dňom 13.02.2009 súd obchodnú spoločnosť povinného ex offo vymazal.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( OSP ), sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto podmienky skúma súd aj bez návrhu po celý čas konania.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením exekútora, pričom sa jedná o objektívnu skutočnosť. Vzhľadom na to, že exekučný poriadok v znení do 31.01.2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného ( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002), súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor v písomnom podaní zo dňa 09.06.2014 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie len do výšky poskytnutého preddavku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia Exekučného poriadku ( v znení platnom do 31.01.2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 1997 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v roku 2014, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala.
V danom prípade neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sám nepodal návrh na zastavenie exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo bez návrhu účastníka konania, po oznámení rozhodných skutočností exekútorom. Oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, a ani mu nemožno vytknúť, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (ktorý v čase podania návrhu ešte neexistoval) a preto možno konštatovať, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre to, aby súd mohol uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002.
Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Takéto riziko, ktoré nesie exekútor je odôvodnené a aj do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08, sp.zn. IV. ÚS 297/2010, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Muselle proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokát), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ( viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1 CoE/458/2012).
Na základe vyššie uvedeného, súd potom o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený v konaní úspech nemal, súd oprávnenému trovy exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.