Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/29/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, A., o zaplatenie 3.615,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -65 zo dňa 16.02.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 eur zastavil; výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27 eur, spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur, poplatkami vo výške 48 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od 24.07.2020 do 02.09.2020, zo sumy 3.064,27 eur od 03.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , , (ďalej len „“), , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nariadenia vlády SR č. a (ďalej len „“).

Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou postúpenou súdu prvej inštancie z upomínacieho konania dňa 26.10.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť jej zaplatiť 3.615,05 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a v konaní nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzavretou zmluvou o úvere zo dňa 19.05.2016 založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobkyňa ako dodávateľ, a preto žalovaný požíva nárok na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení ako i . Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade so znením , zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 5.000 eur dňa 18.05.2016 s dojednanou odplatou tak, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu 7.852,25 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 96-tich pravidelných mesačných splátkach po 81,80 eur (s poistením schopnosti splácať úver v sume 6 eur mesačne) vždy k 25. dňu v mesiaci. Prvýkrát

vznikla žalovanému povinnosť úhrady splátky k 25.06.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením si povinnosti, v dôsledku čoho veriteľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 21.02.2019. Po oboznámení sa s výpisom Aktuálny stav úveru ku dňu 31.07.2020 mal súd preukázanú platobnú históriu žalovaného, z ktorej vyplynulo riadne a včasné plnenie povinnosti žalovaného zo zmluvy v splátkach po dobu jedného roku. V máji 2017 sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania s riadnym a včasným plnením, keď zaplatil splátku len v časti (6+34,70 eur). Platobná disciplína žalovaného sa následne zhoršovala, čo viedlo veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru vo februári 2019. Pri započítavaní žalovaným vykonaných úhrad na dlh na istine súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je premlčaný, keď žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.08.2020, t. j. v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvnej a zákonnej povinnosti. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o skutočnostiach ňou tvrdených, započítala žalovaným vykonané úhrady na dlžnú istinu a preto žalovaný po ich započítaní zostal dlžný na istine 3.064,27 eur. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny 100 eur pre úhradu žalovaného zo dňa 02.09.2020, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil (výrok I.). Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úroky z úveru vyčíslené ku dňu mimoriadneho zosplatnenia úveru v sume 132,94 eur, nárok na úroky z omeškania odo dňa mimoriadneho zosplatnenia úveru do poslednej úhrady žalovaným v sume 269,84 eur a nárok na úhradu poplatkov v súlade s článkom 3 Zmluvy – Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom (poplatky za upomienky celkovo v sume 36 eur a dlžné poistné v sume 12 eur), ktoré súd prvej inštancie žalobkyni priznal a uložil žalovanému povinnosť ich zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Preskúmaním majetkových, zárobkových a sociálnych pomerov žalovaného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je dôvodným uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie v lehote dlhšej ako tri dni, keď žalovaný vypovedal, že zvažuje kroky vedúce k vyhláseniu osobného bankrotu, je bez príjmu a bol by schopný splácať dlh v splátkach po 10 eur mesačne, ktorú sumu by hradila za neho jeho matka. Je dlhodobo nezamestnaný, nemajetný. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pri takto deklarovaných pomeroch žalovaného sa nejavilo hospodárnym uložiť žalovanému povinnosť plniť dlh v splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom nasledujúcim po dni mimoriadneho zosplatnenia. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po pôvodne poslednej vykonanej platbe žalovaným (23.07.2020), ktorý súd prvej inštancie priznal žalobkyni zohľadňujúc vykonanú úhradu zo dňa 02.09.2020.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď žalobkyňa mala neúspech len v nepatrnej časti (späťvzatie v časti 100 eur) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil , a . Hoci voči žalobou uplatnenému nároku vzniesol viaceré námietky, ako v odpore (absencia náležitosti zmluvy, neskúmanie bonity, nesprávne započítanie úhrad, námietka premlčania), tak aj v duplike (nesprávne započítanie úhrad, nepreskúmateľnosť poplatkov), súd sa jeho námietkami (s výnimkou námietky premlčania) nezaoberal a nevysvetlil, prečo ich nepovažoval za dôvodné. Súd sa v podstate stotožnil so žalobou v celom rozsahu, ale žiadnym spôsobom nevysvetlil a) kde sa v zmluve nachádza údaj o adrese na sťažnosti a reklamácie, b) z čoho súd usúdil, že žalobkyňa dostatočne skúmala jeho bonitu, c) z čoho vyplýva, že jeho platby boli skutočne započítané na istinu, d) o aké poplatky v sume 48 eur ide. Z uvedeného dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že trvá na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to z dôvodu že a) v zmluve chýba náležitosť podľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), keďže v zmluve nie je uvedené, kde môže spotrebiteľ uplatniť sťažnosť a reklamáciu (zmluva bola uzavretá prostredníctvom finančného agenta v Trnave, napriek tomu nie je zo zmluvy zrejmé, či je možné uplatniť sťažnosť/reklamáciu u banky alebo u finančného agenta a na akej adrese); b) žalobkyňa hrubo porušila povinnosť podľa , pretože neskúmala bonitu, keďže si nevyžiadala dostatočné doklady preukazujúce jeho výdavky, naopak, jeho výdavky na bežný

život vôbec nezisťovala. Žalobkyňa tiež nesprávne započítala jeho platby, keď plnenia po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru započítavala (okrem platby dňa 19.12.2019, ktorú započítala na poplatky a úroky) v celej výške výlučne na úroky, čo vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru. Žalobkyňa na jednej strane v replike podrobne odôvodňuje, prečo bolo namieste započítanie úhrad najskôr na úroky a potom na istinu, pričom poukazuje na zmluvu o úvere ako absolútny obchod, na druhej strane v podaní zo dňa 15.07.2021 v rozpore s tým uvádza, že platby po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru započítala najskôr na istinu, pričom tak mala vykonať manuálne, avšak uvedené vôbec nevysvetlila a nie je možné to preveriť, pričom je to v rozpore s listinou Aktuálny stav úveru. Podľa sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalovaný si článok 6.5 zmluvy osobitne nevyjednal, ale tento bol vyplnený bankou, pričom poukázal na to, že toto skutkové tvrdenie žalobkyňa nepoprela, a preto je nesporným. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa všetky jeho platby po zosplatnení započítať výlučne na istinu. Žalovaný zotrval na námietke nepreskúmateľnosti žaloby v časti poplatkov v sume 48 eur, keď zo žaloby ani z repliky nie je zrejmé, o aké poplatky v sume 48 eur ide. Súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že ide o poplatky za upomienky v sume 36 eur a dlžné poistné v sume 12 eur, a to s odkazom na článok 3 zmluvy. Z uvedeného článku však vyplýva poplatok za 1. upomienku v sume 10 eur a za 2. upomienku v sume 25 eur, a preto nie je možné dosiahnuť sumu poplatkov za upomienky 36 eur, keď žalobkyňa uplatnenie si poplatkov za takéto upomienky ani netvrdila. Naviac na poplatky v sume 48 eur už bola podľa listiny Aktuálny stav úveru započítaná časť platby žalovaného zo dňa 19.12.2019, a preto nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa uplatňuje poplatky v sume 48 eur aj žalobou.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa považuje odvolanie žalovaného za účelové a nedôvodné. Žalovaný bol na pojednávaní dňa 16.02.2022 prítomný a súd mu poskytol priestor na navrhnutie ďalších dôkazov, uvedenie ďalších skutočností, poskytol žalovanému poučenia a oboznámil žalovaného s obsahom súdneho spisu. Žalovaný počas pojednávania uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich podaní a nemá ďalšie návrhy. Žalovanému boli vyjadrenia žalobkyne známe a súd jasne uviedol, že žalobkyňa svojimi vyjadreniami náležite odôvodnila oprávnenosť nároku a vyvrátila tvrdenia žalovaného a uniesla dôkazné bremeno dôvodnosti nároku. Žalovaný napokon v odvolaní sám uvádza ako sa súd vysporiadal s nárokom poplatkov žalobkyne, keď poukázal na časť zmluvy, ktorá výslovne upravuje výšku poplatkov, ako aj na poplatky súvisiace s nezaplateným poistením schopnosti splácať, ktorá je zrejmá tiež z bodu 2.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd uviedol, že je v zmluve jasne uvedená adresa na reklamáciu. Žalovaný nepoprel uzatvorenie zmluvy, doručovanie listín zo strany žalobkyne a teda skutočnosti o oboznámení sa s listinami, ktoré tvorili prílohy žalobného návrhu, vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva výslovne uvádza možnosť podania reklamácie na adresu veriteľa v bode 4.10. Ohľadom tej skutočnosti, že súd výslovne neuviedol všetky odpovede a nevysporiadal sa s každou námietkou žalovaného, žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.07.2010 sp. zn. . K namietanej bonite žalobkyňa poukázala na svoje vyjadrenie, v prílohe ktorého zároveň predložila listiny, z ktorých je zrejmé, že skúmala príjem žalovaného, ale aj záväzky žalovaného v čase pred uzatvorením zmluvy. V čase čerpania úveru zákon trpel nedostatkami ohľadom nejasností a absencie inštruktáže k rozsahu vykonania skúmania platobnej neschopnosti. Tieto nedostatky zákonodarca postupne odstraňoval novelizáciou ustanovenia , pričom do 31.12.2017 bolo zrejmé, že podmienkou pre poskytnutie úveru za splnenia požiadavky konania s odbornou starostlivosťou bola požiadavka poskytnutia úveru v takom rozsahu, aby výdavky spotrebiteľa nepresahovali jeho celkový príjem. Následne sa táto požiadavka sprísnila tak, že veritelia okrem výdavkov spotrebiteľa museli prihliadať aj na zostatok z príjmov v rozsahu životného minima. Úprava správania veriteľov pri skúmaní platobnej schopnosti spotrebiteľov vyvrcholila vydaním opatrenia č. 10/2017 Národnej banky Slovenka účinného od 01.01.2018, ktorá nielenže poníma väčšie portfólio faktorov, ale obsahuje aj metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver. Žalovaný disponoval príjmom 520 eur s jediným záväzkom vo výške mesačnej splátky 206 eur. Životné minimum v čase čerpania úveru predstavovalo na jednu plnoletú fyzickú osobu čiastku 198,09 eur. Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že žalovaný mal za predpokladu zohľadnenia záväzkov a životného minima možnosť čerpať úver so splátkou v maximálnej výške 115,91 eur. Žalovaný čerpal úver s povinnosťou splácať ho formou splátok vo výške 81,80 eur. Žalobkyňa s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 26.05.2022 podala žalobkyňa návrh na zmenu strany sporu, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Súčasne predložila zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2022 zo dňa 26.04.2022, na základe ktorej došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z postupcu (žalobkyne) 365.bank, a. s. na postupníka spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako i výpis z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. I/2022 s identifikáciou príslušnej pohľadávky. Súčasťou návrhu na zmenu strany sporu bol aj súhlas spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobkyne.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -108 zo dňa 15.11.2022 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobkyne tak, že na miesto pôvodnej žalobkyne: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, do konania vstúpila spoločnosť: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania je potrebné podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní adresovaným aj doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.08.2020 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.615,05 eur spolu s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1645326539 uzavretej dňa 17.05.2016.

Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 11.09.2020, voči ktorému podal žalovaný odpor.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že v zmluve absentuje údaj o adrese sťažnosti a reklamácie, veriteľ neskúmal pred uzavretím zmluvy jeho schopnosť splácať úver a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na článok 6.5 zmluvy a ustanovenie , keď jeho plnenia mali byť započítané prednostne na istinu a nie na príslušenstvo. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne.

Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica sa žalobkyňa vyjadrila k žalovaným podanému odporu a navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Vec bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená súdu prvej inštancie dňa 26.10.2020.

Žalovaný v podaní zo dňa 30.11.2020 poukázal na nezohľadnené platby v celkovej výške 300 eur. Zotrval na tom, že žalobkyňa nezapočítala vykonané úhrady na istinu, ale v celej výške výlučne na úroky. Takýto postup je nesprávny, keď v pozícii spotrebiteľa sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu aplikuje režim občianskeho práva pre spotrebiteľa výhodnejší bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Za nepreskúmateľnú označil žalobu v časti požiadavky na úhradu poplatkov v sume 48 eur, nakoľko nie je zrejmé, o aké poplatky ide. Na poplatky už bola podľa listiny Aktuálny stav úveru započítaná časť jeho platby zo dňa 19.12.2019. Na pojednávaní dňa 16.02.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3.064,27 eur, spolu s úrokom z úveru v sume 132,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 269,84 eur, poplatkami vo výške 48 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.164,27 eur od 24.07.2020 do 02.09.2020, zo sumy 3.064,27 eur od 03.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku II. s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku v časti výroku II., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ňou požadovanú sumu s príslušenstvom, totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie týkajúca sa podstaty sporu. Súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia rozsudku len konštatoval existenciu záväzkoprávneho vzťahu, priblížil obsah zmluvy a bez bližšieho odôvodnenia vyslovil, že zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé aké náležitosti zmluvy skúmal. Súd prvej inštancie sa z okruhu námietok uplatnených v konaní žalovaným vyjadril k otázke premlčania (tu odhliadnuc od toho, že nekonkretizoval deň, od ktorého začala premlčacia doba plynúť) a k žalobkyňou uplatneným poplatkom (keď poukázal na čl. 3 zmluvy), k ostatným námietkam žalovaného (viď body 13 a 15 odôvodnenia

tohto uznesenia odvolacieho súdu), ktoré sú podstatného charakteru, sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný v odvolaní pritom správne poukázal na skutočnosť, že poukaz na znenie čl. 3 zmluvy pri výpočte poplatkov (ku ktorým je v zmysle záverov súdu prvej inštancie zahrnuté aj dlžné poistné) neposkytuje dostatočnú odpoveď na to, ako žalobkyňa i súd prvej inštancie dospeli k opodstatnenosti požiadavky tejto časti žaloby, a to i s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súdu prvej inštancie je nutné vytknúť, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okrem záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu neobsahuje náležitý výklad právnych noriem, ktoré na danú vec aplikoval. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani nevysvetlil, prečo na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu, na ktorú v konaní poukazoval žalovaný - , , (aj v spojení s a ) , pričom uvedené priamo súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu, tzn. ex offo.

Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa a z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle i nevyhnutné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky a následne opätovne vo veci rozhodnúť. Úlohou prvoinštančného súdu bude vysporiadať sa s námietkami žalovaného ním prezentovanými v priebehu konania, dôkladne posúdiť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a za tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právnej predchodkyne žalobkyne, ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na v spojení s a v spojení s . Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).