Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/181/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Koradžičova 8, 810 00 Bratislava proti povinnému S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom Exekútorského úradu Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX 1735/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 909,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -17 zo dňa 26. apríla 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. -17 zo dňa 26. apríla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Arbitrium iustitia, s.r.o. so sídlom v Komárne sp. zn. zo dňa 26.10.2009, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 09.11.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. V článku II bode 5 si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou. Súd mal za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval aj zákonné ustanovenia, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda a nasl. , pričom poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd konštatoval, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Smernice rady č. 93/13/ EHS a Smernice č. 87/102/EHS, ako aj ustanovenia . Podľa názoru súdu je z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci právnym úkonom

obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v zmysle neplatná. Súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.

Oprávnený tvrdil, že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu.

Namietol aplikáciu ustanovení okresným súdom, pretože zmluva o flexipôžičke je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v spojení s ust. . Poukázal na znenie ust. a znenie ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý obsahoval taxatívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, avšak zmluva o úvere v ňom obsiahnutá nebola. Zo znenia uvedených ustanovení odvolateľ dospel k záveru, že predmetná zmluva nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy upravené v ust. v znení účinnom do 31.12.2007, preto na túto zmluvu nemožno aplikovať žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach. Okresný súd však opomenul ust. aplikovať a aplikoval ustanovenia v aktuálnom znení.

Odvolateľ tiež namietol aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná účinným od 1. apríla 2004 (okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, pretože táto nezaväzuje a nezakladá práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám priamo, ale sa vyžaduje jej transpozícia do vnútroštátneho práva, ku ktorej došlo až 01.01.2008. Podľa právneho názoru okresného súdu je znenie rozhodcovskej doložky neprijateľné, pretože je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd však nezdôvodnil, v čom spočíva neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, preto odvolateľ označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. S poukazom na znenie ustanovenia písm. q) Prílohy 1 Smernice odvolateľ zastával názor, že cieľom citovaného ustanovenia nie je zakázanie rozhodcovských doložiek uzavretých so spotrebiteľom, ale za neprípustné je potrebné považovať len tie, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich práv výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. V tomto konaní bol však exekučný titul vydaný v súlade s osobitným právnym predpisom, ktorým je o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Odvolateľ poukázal na inštitúty (37 a ), ktorými mohol povinný dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, ale ani jeden z nich povinný nevyužil. Za nejednoznačnú a mätúcu oprávnený označil aj slovenskú verziu ustanovenia v prílohe Smernice v bode 1 písm. q), pretože slovenský preklad predmetného ustanovenia nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie. Význam a zmysel uvedenej Smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s riešením sporov vzniknutých zo zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. V Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje ustanovenie zakazujúce uzavretie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolateľ uviedol, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v súlade s

vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj v súlade s normami európskeho práva účinnými v čase uzavretia rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 08.11.2012 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Okresnému súdu bola dňa 11.12.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Arbitrium iustitia, s.r.o. so sídlom v Komárne, sp. zn. SR 887054/2009 zo dňa 26.10.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 909,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 909,19 Eur od 03.11.2006 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 27,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 138,99 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli právny predchodca oprávneného spoločnosť VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 a povinný dňa 09.11.2004. Účelom zmluvy o o poskytnutí flexipôžičky bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk.

V zmysle článku V. dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku zo dňa 06.04.2009 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody, alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo jednému rozhodcovi Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia, s.r.o.. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Veriteľ a dlžník sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podradia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa a o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Podľa platného a účinného k 09.11.2004 (ďalej ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 cit. ust., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Odvolací súd považoval námietku oprávneného týkajúcej sa aplikácie nesprávneho znenie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom v čase rozhodovania vo veci za dôvodnú, nakoľko pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bolo nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Odvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením oprávneného, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky v čase uzavretia zmluvy nebola spotrebiteľskou zmluvou.

Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky uzavretú dňa 09.11.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného ako poskytovateľom a povinným ako užívateľom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol predo dňom zavedenia režimu spotrebiteľských zmlúv do ( a nasl. ), odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že uvedený záväzkovo právny vzťah predstavuje svojím vznikom a povahou vzťah obdobný vzťahom spotrebiteľským podľa a nasl. , účinného odo dňa 01.04.2004, nakoľko je nepochybné, že povinný bol v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa a právny predchodca oprávneného v postavení dodávateľa.

Režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú bol do , ktorým sa menil a dopĺňal v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. apríla 2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného Z. z, ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V takýchto prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom.

K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí flexipôžičky existoval , ktorý v rámci svojho ustanovenia účinného od 1. januára 2000 a v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom sa ňou rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného a povinného v prejednávanej veci dňa 27. januára 2004 muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú, resp. spotrebiteľskú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda a nasl. , pričom prihliadol aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však vznik nového záväzkového vzťahu.

Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 06.04.2009 Dohodu o splatení záväzku s uznaním záväzku. Povinný ním uznaný záväzok voči oprávnenému riadne nesplnil, preto oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v Dohode o splatení záväzku s uznaním dlhu. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd závery súdu prvého stupňa o tom, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a že rozhodcovská doložka je v zmysle neplatná za predčasné, nakoľko prvostupňový súd skúmal len rozhodcovskú doložku upravenú v v spotrebiteľskej zmluve. Uznesenie okresného súdu preto podľa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa preskúma rozhodcovskú doložku upravenú v Dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku zo dňa 06.04.2009, na základe ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným. Až následne môže súd prvého stupňa posúdiť, či je rozhodcovská doložka platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy a obsahu, ale aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.