Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Nt-5-2014.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Nt/5/2014
Uznesenie
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Mgr. Viktora Baraníka a Márie Lukačkovej, v trestnej veci odsúdeného N. R., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné, o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí v Nitre dňa 19. júna 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného N. R., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Š. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. U. H. F. O. E. T.B. U. D., na povolenie obnovy konania z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený N. R. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 18.02.2014 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T 97/2011. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T 97/2011 zo dňa 31.08.2011, právoplatným dňa 31.08.2011, ktorým bola potvrdená dohoda o vine a treste medzi odsúdeným a prokurátorom, bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Zároveň bolo odsúdenému uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil odsúdený použitím asperačnej zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, v súvislosti s ktorou Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil nález č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012 o neústavnosti časti asperačnej zásady. Odsúdený poukázal na to, že v súvislosti s vydaním citovaného nálezu vyšla najavo nová skutočnosť, ktorá je dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko ide skutočnosť skôr neznámu, ktorá by mohla v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.
Odsúdený sa na verenom zasadnutí dňa 19.06.2014 vyjadril, že trvá na návrhu na povolenie obnovy konania a nechcel ho nijakým spôsobom doplniť, ani upraviť.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal iba na skutočnosť, že v návrhu na povolenie obnovy konania bola nesprávne uvedená dĺžka trestu uloženého odsúdenému. K samotnému návrhu na povolenie obnovy konania sa nevyjadril.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že považuje trest uložený odsúdenému za primeraný aj po zohľadnení všetkých okolností v prospech odsúdeného.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 41b/ ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších prepisov o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012 v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polo- vicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, trestnoprávne kolégium prijalo stanovisko č. Tpj 44/2013 v nasledovnom znení: I. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Okresný súd Nitra po preštudovaní spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T 97/2011, ako aj ostatných zabezpečených listinných dôkazov a samotného návrhu odsúdeného, po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu
(R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. V konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi. Za takúto skutočnosť možno považovať aj nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011, na ktorý poukazoval odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, t.j. ide o novú skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, a preto odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). V tomto smere však treba zdôrazniť, že táto nová skutočnosť nie je automaticky dôvodom na povolenie obnovy konania. Táto skutočnosť súdu skôr neznáma musí byť hodnotená z hľadiska jej vplyvu na prípadný nepomer uloženého trestu k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, čo vyplýva z § 394 odsek 1 Trestného poriadku (uznesenie ÚS 724/2013 zo dňa 11.12.2013). Až v prípade splnenia oboch týchto zákonom uvedených podmienok existuje predpoklad, že súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T 97/2011 zo dňa 31.08.2011, právoplatným dňa 31.08.2011 bola schválená dohoda o vine a treste zo dňa 14.07.2011 a odsúdený bol uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnosti podľa § 372 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) písmeno d) Trestného zákona a zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Zároveň bolo odsúdenému uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Pri ukladaní trestu súd konštatoval, že zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že odsúdený sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Následne súd použil ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, keďže odsudzoval páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, pričom ukladal úhrnný trest podľa zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby určenej zákonom pre trestný čin najprísnejšie trestný podľa právnej kvalifikácie vo výmere 7 až 15 rokov, po úprave tejto trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona vypočítal súd trestnú sadzbu v rozmedzí 7 rokov až 20 rokov. Za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona sa trest mal ukladať nad polovicou takto vypočítanej trestnej sadzby, teda nad 13 rokov a 6 mesiacov, ale súd pri ukladaní trestu odsúdenému aplikoval zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby podľa asperačnej zásady uvedenej za bodkočiarkou v § 41 odsek 2 Trestného zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný v právoplatne skončenej trestnej veci a vyšla najavo aj nová skutočnosť (nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012), ktorá by mohla byť dôvodom pre povolenie obnovy konania. V prípade odsúdeného však podľa názoru súdu absentuje splnenie druhej podmienky, že by uložený trest bol zároveň v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa a v zrejmom rozpore s účelom trestu a prípadné neskúmanie tejto druhej podmienky by viedlo k automatickému, formálnemu a neúčelnému prehodnocovaniu právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, ktoré by na základe návrhov odsúdených na povolenie obnovy konania museli byť všetky bez ďalšieho preskúmavania automaticky povolené a súd by tak úplne stratil možnosť postupovať v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Pokiaľ súd zvažoval primeranosť uloženého úhrnného trestu u odsúdeného, bolo zrejmé, že rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T 97/2011 zo dňa 31.08.2011, právoplatným dňa
31.08.2011 o treste zohľadňovalo aktuálnu potrebu generálnej a individuálnej prevencie. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov bol z hľadiska súdu trestom primeraným za zbiehajúcu trestnú činnosť odsúdeného. Pôvodne uložený súhrnný trest odňatia slobody pri spodnej hranici základnej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov, berúc do úvahy nielen stanovisko Najvyššieho súdu SR, ale aj závažnosť protiprávneho konania, považoval konajúci súd za trest ako primeranú formu represie aj vo vzťahu k osobe odsúdeného, plniaci zároveň funkciu ochrany spoločnosti, pri uložení ktorého bolo využité zmierňovacie ustanovenie a to mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu, teda o štyri roky a šesť mesiacov. Trest uložený odsúdenému bol teda len mierne nad spodnou hranicou základnej trestnej sadzby vymedzenej zákonom v rozsahu 7 rokov až 15 rokov a v podstate odsúdenému nebol uložený trest podľa „asperačnej zásady“ podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, veta za bodkočiarkou, táto bola vyjadrená len formálne vo výroku o treste, ktorá, ak by bola použitá, odsúdenému by bol uložený trest najmenej 13 rokov a 6 mesiacov a jeden deň, preto súdu nevyplývala povinnosť ex lege povoliť obnovu konania v zmysle stanoviska Trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013. Pôvodne uložený úhrnný trest odňatia slobody takmer na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 9 rokov, berúc do úvahy závažnosť protiprávneho konania, ktorého sa odsúdený dopúšťal voči vlastnej maloletej dcére od jej troch rokov nasledujúcich 14 rokov, nepovažoval konajúci súd za trest uložený v zjavnom nepomere k závažnosti činov alebo k pomerom páchateľa. Keďže súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu pri rozhodovaní o treste použil mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu sadzby ustanovenej zákonom podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, takto vymeraný trest súd považoval za primeranú formu represie vo vzťahu k osobe odsúdeného.
Po posúdení podmienok uvedených v § 394 Trestného poriadku a preskúmaní okolností tohto konkrétneho prípadu dospel súd prvého stupňa k záveru, že u odsúdeného neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania teda, že nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011 nebol takou novou skutočnosťou, ktorá by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu už skôr známymi mohla odôvodniť iné rozhodnutie o treste, pretože pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona a takto uložený trest nebol v zjavnom nepomere k závažnosti činu a pomerom páchateľa. V zmysle hore uvedených právnych úvah súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.