Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-184-2013.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej a v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, U. P. W., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou L. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK - ul. Sovietskych Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1 526,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 21C 55/2013-119, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 21C 55/2013-190 z 28.1.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s uznesením.
Priznáva náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 95,02 eur, ktoré je povinný uhradiť žalobca na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta vo Svidníku v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dopĺňacím uznesením súd prvého stupňa zaviazla žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 189,6 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 5.4.2005 zmluva o poskytnutí flexi pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1 327,76 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 34,37 eur od 5.5.2005 počnúc do poslednej splátky 5.4.2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 10,29 %. Celkove náklady dlžníka ako budúca hodnota spotrebného úveru bola dohodnutá vo výške 2 166,74 eur a výška úrokov z poplatkami vo výške 838,98 eur. Z titulu neuhrádzania mesačných splátok žalovaným bolo realizované odstúpenie od tejto zmluvy s dátumom splatnosti úveru na deň 16.6.2006. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky 8.12.2006. Žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu dňa 22.5.2009 v 33 eurových
mesačných splátkach. Žalovaný uznal dlh vo výške 1 199,96 eur. Uvedenú dohodu súd prvého stupňa považoval za nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Išlo o spotrebiteľský vzťah a bolo potrebné aplikovať na toto ustanovenie príslušné zákonné predpisy, tak zákon na ochranu spotrebiteľa, ako aj Občiansky zákonník a Smernica rady Európy EP 2005/29. V dohode o uznaní dlhu a splátkovom kalendári došlo pre umiestnením textu o vedomosti premlčaného dlhu zo strany žalobcu nie v základných ustanoveniach tejto dohody ale v rámci textu podpísanej dohody, kde sú zdôraznené predovšetkým splátky, ktoré poskytuje žalobca ako výhodu pre spotrebiteľa, teda žalovaného. Vedľajší účastník namietol premlčanie uvedeného dlhu s poukazom na to, že 16.6.2006 došlo ku začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby a žaloba na súde bola podaná až 27.7.2012.
Výrok o trovách konania zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Výrok o trovách medzi žalobcom a vedľajším účastníkom bol odôvodnený takisto § 142 ods. 1 O.s.p. a tiež § 164 O.s.p..
Proti tomu rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak dlžník právo písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa až po lehote 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak sa ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Predmetná dohoda spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplývajú z nej dôvody vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaný, ako dlžník, potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených, čo je zrejme z čl. 3 bod 3.1. tejto dohody, kde sa k tejto podmienke podpisom vyjadril. Okrem toho dlh nebol v čase podpísania tejto dohody premlčaný. Ďalej tiež uznaním dlhu bolo uznané právo podľa § 110 ods. 1 veta 2 Občianskeho zákonníka, a preto zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Ďalej je tiež potrebné zohľadniť rovnosť účastníkov v konaní a nepristupovať neprimeraným spôsobom k ochrane spotrebiteľa, ktorá v konečnom dôsledku dospeje k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné a nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Žalobca ako postupník nemá postavenie dodávateľa, a preto nemožno aplikovať ustanovenia o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmluvách a vôbec nárok posúdiť medzi žalobcom a žalovaným ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca zastáva názor, že žalovaný potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojim podpisom existujúci záväzok uznal a vyjadril vedomosť o premlčaní pohľadávky. Takáto dohoda medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné hodnotiť ju ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z konania nie je zrejme, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná je nekalou obchodnou praktikou. Ďalej sa žalobca odvolal proti výroku o náhrade trov konania, ktorá bola priznaná vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Ako vyplýva z charakteru vedľajšieho účastníka, teda združenia na ochranu spotrebiteľa, toto samotné musí byť sám z podstaty svoje existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach. Samotné združenie vo vlastných radoch má členov, ktorý majú právnické vzdelanie. Okrem toho je možné využiť aj podporu ministerstva, k čomu smerujú závery Krajského súdu v Bratislave 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011. Podľa názoru žalobcu nebolo ani potrebné a dôvodné, aby vstupoval vedľajší účastník do tohto konania a takýto vstup vedľajšieho účastníka, ktorý je zároveň zastúpený advokátom, možno hodnotiť ako zárobkovú činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, keďže z podania vedľajšieho účastníka je zrejme, že tento ani nemal vedomosť o tom, o aký spor ide a vo veci samej nepodal kvalifikované vyjadrenie. Preto žalobca navrhoval zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žiadal vyhovieť žalobe a priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania, resp. zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý predovšetkým zdôraznil, že má postavenie rovnaké ako účastník konania a koná iba sám za seba. Pokiaľ sa žalobca stavia v odvolaní do pozície obete a rozhodnutie súdu napadá pojmami ako bezbrehá a ničím neodôvodnená ochrana spotrebiteľa, zarážajúce je neprihliadnutie na jednoznačný dôkaz o porušení rovnosti účastníkov. Samotný žalobca má vedomosť o rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ a vyšších súdov vyspelých členských štátov EÚ, napriek tomu sa snaží vo svojom odvolaní vykresliť seba ako slabšiu stránku, ktorej je rozhodnutím súdu ublížené. Masové uplatnenie premlčaných pohľadávok v stotisicových prípadoch na všetkých súdoch SR za účelom nárastu úrokov i trov konania a spoliehanie sa, že priemerný spotrebiteľ nepozná pojem premlčania, nie je možné podľa názoru vedľajšieho účastníka, podporiť ešte súdnym rozhodnutím, ktorým bude vyhovené takýmto nárokom žalobcu. Pritom žalobca môže uplatniť svoj nárok ešte aj v čase, kedy nároky nie sú premlčané prostredníctvom súdneho konania. Dohodu, ktorá bola podpísaná so žalovaným o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, možno klasifikovať ako dohodu v rozpore s dobrými mravmi pri použití nekalej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov: Krajský súd Prešov 3Co 53/2012, 4Co 19/2012, 1Co 37/2012, 12Co 47/2012, 17Co 120/2012, 19Co 87/2012. Okrem Krajského súdu v Prešove poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 5Co 194/2012. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a najnovší Občiansky súdny poriadok, komentár 1.diel druhého vydania z roku 2012 autorov Števček / Ficová a kol.. Novelizované ustanovenie § 137 O.s.p. výslovne uvádza, že patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom aj vedľajšiemu účastníkovi. Preto navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,02 eur.
Po dopĺňacom uznesení súdu prvého stupňa 21C 55/2013-190 z 28.6.2013 podal proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobca, proti výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi špecifikovanom už v konkrétnej sume, t.j. 89,6 eur. V tomto odvolaní uviedol, že opakovane poukazuje, že vedľajší účastník ako občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa samo vo svojej podstate musí vedieť poskytnúť právnu pomoc svojim členom. Okrem toho z členskej základe vedľajšieho účastníka vyplýva, že mnoho členov má právnické vzdelanie, ktorí sú schopní poskytnúť právnu pomoc tomuto združeniu. Ďalej tiež združenie má možnosť využiť právne zastúpenie prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré možno požiadať o poskytnutie právnej pomoci, preto aj poukázal na rad rozhodnutí odvolacích súdov v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave, kde nie je účelné, aby vedľajší účastník sa dal zastúpiť advokátom a tým navyšoval trovy konania.
Žalovaný ani opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací sú prejednal vec v súlade s ustanovením § 212, ako aj rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnym právnym záverom. Na týchto zisteniach sa v priebehu odvolacieho konania nič nezmenilo.
V konaní bolo nepochybne zistené, že právny predchodca žalobcu VÚB a.s., Bratislava poskytol žalovanému flexi pôžičku na základe zmluvy o poskytnutí tejto flexi pôžičky z 5.4.20058. Na základe tejto zmluvy bolo poskytnutých žalovanému 40 000,- Sk, t.j. 1 327,76 eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť v 60
- mesačných splátkach počnúc 5.4.2005 a končiac 5.5.2010 po 34,37 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 10,29 eur, celkové náklady boli stanovené na 2 166,74 eur a výška úrokov spolu s poplatkami na sumu 838,98 eur. V dôsledku nesplatenia tejto pôžičky došlo dňa 16.6.2006 k splatnosti pôžičky v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2006, túto nadobudol voči žalovanému žalobca. Žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu z 22.5.2009, kde bola poskytnutá možnosť žalovanému splácať tento úver vo výške 33 eur mesačne, počnúc 28.6.2009 vždy 28.dňa v mesiaci v celkovej sume 1 199,96 eur.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. l veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predaj ca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predaj cu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predaj cov alebo dodávateľov.
Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu v dôsledku nedodržania splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý medzi účastníkmi konania dňa 15.5.2006 s dátumom splatnosti úveru k 16.6.2006 došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku. Na základ toho následne nárok voči žalovanému bol postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.12.2006. Dňa 22.5.2009, teda po postúpení pohľadávky, žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Túto dohodu možno hodnotiť ako skutočnosť, kedy v záujem žalobcu v dôsledku využitia mylných informácii došlo k predĺženiu premlčacej doby, a to aj za situácie, že žalovaný o tejto skutočnosti nemal vôbec vedomosť. Z predloženého dôkazu, teda dohody o
uznaní dlhu a uzavretí splátkového kalendára vyplýva, že skutočnosť, že dlh je premlčaný nevyplýva zo zásady ustanovení, ktoré v tejto dohode sú uvedené v čl. 1, 2 a bod 3.1, kde sa uvádza medzí kým bola táto dohoda uzavretá, v akej výške, z akého dôvodu a v akých splátkach. Ak v ďalšom texte tejto dohody žalobca uviedol okolnosť týkajúcu sa premlčania tohto nároku. Išlo pritom o formulár, ktorý žalobca používa v nespočetnom množstve obdobných právnych vzťahov. Táto okolnosť spôsobuje posúdenie uznania dlhu a predloženej dohody vo vzťahu k dlžníkovi za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 a tiež konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. To je okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadať podľa § 3ods. 1 OZ a tým aj považovať takýto právny úkon za neplatný podľa § 39 OZ. Podľa názoru odvolacie súdu žalobca ako poskytovať služby, ktorý nadobudol takúto pohľadávku titulom zmluvy o poskytnutí úveru zasiahol do práv spotrebiteľa, teda žalovaného. Postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a je potrebné uplatnenú námietku premlčania v lehote 3 rokov zo strany vedľajšieho účastníka akceptovať.
Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý dôsledným spôsobom sa oboznámil so základnou zmluvou, odstúpením od zmluvy, postúpením pohľadávky i dohodou o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Všetky tieto listinné dôkazy tak slúžili pre dostatočne zistený skutkový stav a súd prvého stupňa teda aj správne vec posúdil. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobu, že už nadobudol postúpenú pohľadávku, a preto nie je možné poskytnúť žalovanému ochranu s titulom spotrebiteľského vzťahu, ale ide už len o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a je potrebné na základe tohto aj vo veci rozhodnúť.
Preto pokiaľ išlo o vec samú, teda v merite vecí odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ išlo o výrok trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rovnako odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po dopĺňacom uznesení, kedy bol špecifikovaný nárok tohto účastníka konania, ktorý vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného v sume 189,6 eur. Možno prisvedčiť okolnostiach, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako dôvody, prečo takto rozhodol, teda mal vedľajší účastník ako samostatne procesný subjekt nárok na náhradu trov, keďže bol v konaní úspešný a v celom rozsahu sa odvolací súd s týmto rozhodnutím stotožňuje.
Zároveň tiež poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov, ktorý už obdobný nárok bol posudzovaný a priznaný ako dôvodný možno prisvedči, že aj vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa ma právo podľa § 47 ods. 3 Ústavy SR na to, aby bol v konaní riadne zastúpený. Na tom nič nemení, či samotné združenie zo svojich členov má osoby s právnickým vzdelaním, resp. možné iné alternatívy poskytnutia právnej služby takémuto združeniu. Združenie má samostatné procesné postavenie, vlastné práva a povinnosti a nepochybne jedným z práv je aj právo na správne zastúpenie.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (dopĺňacie uznesenie) ako vecne správne aj vo vzťahu k výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané aj trovy odvolacieho konania podľa § 14 ods. 1 písm. b/ advokátskej tarify č. 655/2004 Z. z., z hodnoty sporu za jeden úkon právnej pomoci prináleží odmena 71,37 eur a 7,81 eur režijný paušál, čo je 79,18 eur + 20% DPH je 15,84 eur a spolu tak trovy právneho zastúpenia za úkon, t.j. vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 95,02 eur priznal v celom rozsahu.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.