Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/81/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Gleason Development Services Kft., so sídlom A. B. XX, XXXX B., C., právne zastúpený: Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, IČO: 54 846 382, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 91713/2021 zo dňa 12.05.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím zn. zo dňa 11.01.2021 colný úrad podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil a po zápise do účtovnej evidencie podľa článku 104 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie, oznámil žalobcovi sumu dlžnej dovoznej platby - daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 5 094,99 eura. Predmetná suma DPH bola v zmysle rozhodnutia colného úradu vyrubená z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe colného vyhlásenia ev. č. 0586110819793 zo dňa 11.12.2018 prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), pretože sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. Rozhodnutiu colného úradu zn. zo dňa 11.01.2021 predchádzalo rozhodnutie colného úradu zn. 515340/2019 zo dňa 16.09.2019 vo veci dodatočného vyrubenia DPH, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. zo dňa 10.06.2020.

2. Rozhodnutím zn. zo dňa 11.01.2021 colný úrad podľa vyrubil a po zápise do účtovnej evidencie podľa článku 104 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie oznámil žalobcovi sumu dlžnej dovoznej platby – DPH

vo výške 3 004,48 eura. Predmetná suma DPH bola v zmysle rozhodnutia colného úradu vyrubená z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe colného vyhlásenia ev. č. 0586110819459 zo dňa 05.12.2018 prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), pretože sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. Rozhodnutiu colného úradu zn. zo dňa 11.01.2021 predchádzalo rozhodnutie colného úradu zn. zo dňa 16.09.2019 vo veci dodatočného vyrubenia DPH, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. zo dňa 10.06.2020.

3. Rozhodnutím zn. 9339/2021 zo dňa 11.01.2021 colný úrad podľa vyrubil a po zápise do účtovnej evidencie podľa článku 104 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie oznámil účastníkovi konania sumu dlžnej dovoznej platby – DPH vo výške 5 105,06 eura. Predmetná suma DPH bola v zmysle rozhodnutia colného úradu vyrubená z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe colného vyhlásenia ev. č. 0586110819758 zo dňa 10.12.2018 prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), pretože sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. Rozhodnutiu colného úradu zn. 9339/2021 zo dňa 11.01.2021 predchádzalo rozhodnutie colného úradu zn. 515040/2019 zo dňa 16.09.2019 vo veci dodatočného vyrubenia DPH, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. zo dňa 10.06.2020.

4. Proti rozhodnutiam Colného úradu Trnava zn. zo dňa 11.01.2021, 9286/2021 zo dňa 11.01.2021 a 9339/2021 zo dňa 11.01.2021 podal žalobca odvolania, o ktorých žalovaný z dôvodu vecnej a obsahovej zhody prvostupňových rozhodnutí i odvolaní, ktoré proti nim smerovali a zhody v skutkovom a právom stave predmetných právnych vecí rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 91713/2021 zo dňa 12.05.2021 v jednom spojenom konaní. Prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu potvrdil a odvolania zamietol.

II.

Žaloba

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

6. Uviedol, že predložil dôkazy o tom, že preprava tovaru uvedeného na príslušných colných vyhláseniach skončila v inom členskom štáte, a to na základe listu CMR ako aj potvrdenia o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Colný úrad požiadal o administratívnu spoluprácu maďarský zahraničný orgán, pričom maďarské orgány potvrdili, že tovar bol dodaný do skladu, ktorý používa spoločnosť žalobcu a tiež potvrdili, že tovar po nadobudnutí vlastníckeho práva bol predaný tretej osobe do Talianska. Tvrdenia colných orgánov, že tovar nie je vyložený v sklade v Győri, ale len prechádza cez krajinu, boli ničím nepodložené a zavádzajúce. Tovar bol vyložený minimálne za účelom kontroly, dokonca colné orgány v rámci iného konania vo veci žalobcu neváhali tvrdiť, že spoločnosť žalobcu ani nevyužíva predmetné sklady v meste Győr na adrese D. E. B. XX-XX, pretože nevedeli určiť, od akého subjektu by si mala spoločnosť žalobcu predmetné sklady prenajímať. Žalobca musel predložiť nájomnú zmluvu so spoločnosťou Venist Logisztika kft. od 01.11.2018 na dobu neurčitú ohľadne nájomného vzťahu. Ďalej podľa maďarských colných orgánov, ktorých názor si v plnej miere osvojil aj colný úrad, žalobca obchodoval s tovarom iba ako sprostredkovateľ. Colný úrad vydal rozhodnutie v neprospech žalobcu aj napriek tomu, že žalobca predložil faktúru preukazujúcu predaj tovaru do Talianska spoločnosti Scatolificio Udinese s.r.l. so sídlom Basiliano. Tieto neúplné, nepresné, dôkladne nepreverené a neaktuálne zistenia colných orgánov preukázali vážne pochybnosti ohľadne povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

7. Colný úrad namiesto toho, aby riadne zistil skutkový stav a aby tak vyhovel právnej argumentácii odvolacieho orgánu, ktorou bol prvostupňový správny orgán viazaný, nevykonal žiadne ďalšie šetrenie a uspokojil sa s tvrdením talianskych orgánov z kontroly vykonanej ešte pred vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu, že medzi talianskou spoločnosťou a žalobcom neexistoval žiadny obchodnoprávny vzťah. To znamená, že predmetom skúmania nebol ani predmetný tovar, ani predmetná faktúra a ani predmetné dodanie.

8. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade postupu colného úradu podľa colný úrad požaduje potvrdenie o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Možno uviesť, že v danej veci pre priznanie oslobodenia tovaru od DPH v rámci intrakomunitárneho dodania sa požaduje, aby odosielateľ/platiteľ DPH predložil kópiu faktúry, predložil kópiu dokladu o preprave tovaru a potvrdenie o prevzatí tovaru. V danej veci mal preto žalobca za to, že z jeho strany boli splnené všetky požiadavky ohľadne dôkazov (CMR potvrdenie o prevzatí tovaru), čím bolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Samotné zistenie už maďarských colných orgánov, že žalobca predal predmetný tovar inej osobe v členskom štáte, preukazuje tú skutočnosť, že odberateľ z iného členského štátu prevzal dodaný tovar a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník. Skutočnosť, že tovar bol vyvezený z územia SR a dodaný odberateľovi v inom členskom štáte, preukazujú dokumenty CMR, GPS, Export EKAER atď. Systém export EKAER je elektronický tranzitný kontrolný systém, ktorý slúži na filtrovanie možných daňových únikov a minimalizáciu prípadných daňových únikov na verejných komunikáciách v maximálnej možnej miere. Sám colný úrad mal prijať údaje z tohto systému, ktoré jednoznačne preukazovali prepravu tovaru do iného členského štátu. Skutočnosť, že odberateľ z iného členského štátu prevzal dodaný tovar a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník preukazuje tá skutočnosť, že predmetný tovar spoločnosť žalobcu predala tretej osobe. Ako vyplýva z faktúry predloženej žalobcom, žalobca bol predávajúci a spoločnosť Scatolificio Udinese s.r.l. bol kupujúci. Spoločnosť žalobcu s prihliadnutím na jeho zákonné práva má právo s vecou disponovať, tovar môže užívať, mať v držbe, predať, darovať, zaťažiť, zničiť a pod. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by spoločnosť žalobcu nenadobudla vlastnícke právo k predmetnému tovaru, nemohla by hnuteľnú vec predať tretej osobe. V súčasnosti neexistuje hodnovernejší dôkaz o tom, že odberateľ v inom členskom štáte nadobudol vlastnícke právo k tovaru, ako písomný dôkaz o tom, že predmetný tovar predal, nakoľko táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že bol vlastníkom predmetného tovaru.

9. Žalobca ďalej uviedol, že nadobudnutie tovaru a následný odpredaj tovaru zaevidoval vo svojom účtovníctve, dokumenty boli predložené colným úradom, pričom žalobca nemôže preberať zodpovednosť za tretie osoby ohľadne možného nedostatočného vedenia svojej spisovej agendy. Kým údajne talianske orgány nezistili obchodný vzťah medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Scatolificio Udinese s.r.l., úplný opak zistili maďarské orgány, ktoré potvrdili odpredaj tovaru do Talianska, preto zistenia colného úradu a tým pádom rozhodnutie žalovaného sú minimálne zmätočné a je zrejmé, že príslušné orgány nezistili dostatočne skutkový stav.

10. Žalobca tiež uviedol, že v rozhodnom období v spoločnosti žalobcu vykonávali daňové a colné orgány Maďarska daňovú a colnú kontrolu. Bolo jednoznačne skonštatované, že spoločnosť žalobcu vykonala, uskutočnila a dodržala všetky zákonom dané a predpísané náležitosti a nemá žiadne nedostatky ohľadne daňových a colných otázok.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ak vzniknú pochybnosti o pravosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Ak nie je pravdivosť alebo správnosť dokladu podloženého v potvrdená, oslobodenie od dane sa zrušuje, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. K uvedenému zákonnému ustanoveniu dodal, že otázka posúdenia pravosti alebo správnosti dokladu predloženého podľa je v zásade predmetom správnej úvahy príslušných orgánov finančnej správy, ktoré vyhodnocujú nielen doklady predložené účastníkom konania, ale aj ostatné doklady (informácie, doklady, potvrdenia alebo záznamy v príslušných evidenciách) získané vlastnou činnosťou, spoluprácou so zahraničnými orgánmi a tiež predložené resp. poskytnuté účastníkom

konania. Pre konštatovanie splnenia podmienky colného režimu 4200 a pre priznanie oslobodenia od DPH v členskom štáte jeho prepustenia do uvedeného colného režimu však musí byť z vykonaných dôkazov zrejmé, že tovar, ktorého sa oslobodenie od DPH v režime 4200 týka, bol skutočne fyzicky dodaný príjemcovi v inom členskom štáte.

12. Skutočnosť, že predmetný tovar mal byť podľa informácií a dokladov predložených žalobcom prepravovaný po jeho dodaní z Číny do prístavu Koper v Slovinsku tranzitom cez územie Maďarska na územie Slovenska, kde bol prepustený colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri dodaní príjemcovi v inom členskom štáte (režim 4200) a následne bol opäť prepravovaný späť na územie Maďarska a odtiaľ následne do Talianska, vzbudzuje pochybnosti o takom nakladaní s tovarom, pri ktorom vzniká riziko možného úniku na platbách, ktoré sú spojené s dovozom predmetného tovaru a s vykonávaním colného režimu, do ktorého bol predmetný tovar prepustený. Vážnym dôvodom na existenciu pochybností o pravdivosti alebo správnosti dokladov predložených žalobcom je tiež existencia Európskeho vyšetrovacieho príkazu Talianskej štátnej prokuratúry zo dňa 12.09.2019, týkajúca sa preverovania dovozných operácií s dopadom na DPH rôznych právnických osôb, vrátane žalobcu. V prípade existencie pochybností o dokladoch predložených žalobcom sú colné resp. finančné orgány povinné tieto doklady, resp. v nich uvádzané skutočnosti preveriť. Samotné dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať, že tovar bol skutočne dodaný príjemcovi v inom členskom štáte, leží na strane žalobcu a kontrolná (preverovacia) činnosť finančných orgánov nemá na existenciu tohto dôkazného bremena na strane účastníka konania vplyv. Ak príslušné finančné orgány Slovenskej republiky a tiež dožiadané orgány členského štátu (štátov) vlastným vyšetrovaním nezistia skutočné dodanie tovaru príjemcovi v konkrétnom (inom) členskom štáte, a teda vo výsledku preverovania (vyšetrovania) nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladov predložených žalobcom, je zrejmé, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.

13. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že colný úrad nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu. Colný úrad v nových prejednaniach predmetných právnych vecí na prvom stupni preveril okrem už skúmaného dodania tovaru príjemcovi v Maďarsku aj dodanie tovaru príjemcovi v Taliansku. Finančné orgány Slovenskej republiky v súlade s námietkami žalobcu a s ohľadom na obsah ním predložených dokladov, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru príjemcovi v inom členskom štáte, vykonali preverovanie dodania predmetného tovaru príjemcovi v Maďarskej republike a tiež v Talianskej republike. Rozsah preverovania a jeho výsledok sú uvedené aj v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí (výsledok preverovania v Maďarsku je uvedený napr. na str. 3 a výsledok preverovania v Taliansku je uvedený napr. na str. 4 prvostupňových rozhodnutí), pričom z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je dostatočne zrejmé, že príslušné maďarské a talianske orgány dodanie tovaru príjemcovi na ich území nepotvrdili.

14. K záväznosti a použiteľnosti zistení príslušných orgánov finančnej správy Maďarska a Talianska v konaní o dodatočnom vyrubení DPH žalovaný poukázal na skutočnosť, že tieto zistenia, ktoré boli poskytnuté slovenským finančným orgánom na základe dožiadania v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, sú v zmysle článku 56 Nariadenia Rady zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci (EÚ) č. 904/2010 a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 904/2010“) považované za plnohodnotný dôkaz o v nich uvádzaných skutočnostiach. Podľa článku 56 nariadenia č. 904/2010 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny.

15. Preverovaním vykonaným v zmysle nebolo zistené, resp. potvrdené skutočné miesto dodania tovaru a maďarské ani talianske finančné orgány nezistili dodanie tovaru príjemcovi, ktorého uvádzal žalobca. Prípadné preverenie pohybu určitých vozidiel sledovaním ich pohybu cez mýtne brány a ani žalobcom predložené doklady, ktoré by mali tento pohyb vozidiel preukazovať, navyše nemožno v tomto prípade považovať za zákonný a dostatočne presvedčivý dôkaz o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte podľa , najmä s ohľadom na skutočnosť, že finančné orgány v Maďarsku a ani v Taliansku, kam mal byť tovar dodaný, dodanie predmetného tovaru príjemcovi uvádzanému žalobcom nepotvrdili. Taktiež nie je možné preukázať, či sa v konkrétnych vozidlách daný tovar pri ich pohybe skutočne nachádzal. Pohyb a umiestnenie vozidiel, v ktorých by sa mal určitý tovar nachádzať, nie je možné bez ďalších dôkazov

(napríklad doklady preukazujúce nakládku a vykládku tovaru prepravovaného pod colnou uzáverou, fyzická kontrola tovaru colnými alebo daňovými orgánmi, zápis tovaru a jeho vedenie v skladovej evidencii u osoby na území iného štátu a najmä vysporiadanie DPH nadobúdateľom tovaru na území iného štátu) považovať vždy za jednoznačný a presvedčivý dôkaz o dodaní tovaru príjemcovi v inom členskom štáte. Pre splnenie podmienky oslobodenia tovaru od DPH v colnom režime 4200 je podstatné sledovať pohyb tovaru, nie vozidiel, pričom v predmetných prípadoch nebolo preukázané ani finančnými orgánmi Maďarska a ani finančnými orgánmi Talianska prijatie tovaru jeho deklarovaným príjemcom, či dokonca vysporiadanie DPH. Ide pritom o skutočnosti (dodanie tovaru, vysporiadanie DPH), ktoré, ak by k nim došlo, boli by príslušnými finančnými orgánmi Maďarska i Talianska ľahko zistiteľné z komunikácie so zainteresovanými hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na území týchto krajín, kam mal byť predmetný tovar podľa žalobcu dodaný.

16. Žalobca v žalobe uviedol, že maďarské orgány uskutočnili u neho v rozhodnom období daňovú a colnú kontrolu a bolo jednoznačne skonštatované, že žalobca uskutočnil a dodržal všetky zákonom dané a predpísané náležitosti a nemá žiadne nedostatky ohľadne otázok daňových a colných. K tomuto tvrdeniu žalobcu žalovaný uvádza, že dodržanie daňových a colných predpisov mohlo byť konštatované v prípade tovaru a obchodných, či dovozných operácií, ktoré žalobca evidoval vo svojom účtovníctve a u ktorých zároveň boli splnené všetky daňové a colné povinnosti. Maďarskými kontrolnými orgánmi vykonané preverovanie dodania tovaru a prípadného vysporiadania DPH vo vzťahu k tovaru, ktorý mal byť po prepustení do voľného obehu s podmienečným oslobodením od DPH dodaný žalobcovi ako príjemcovi uvedenému v príslušných colných vyhláseniach skončilo s negatívnym výsledkom, čo nevylučuje, že v prípade iných, riadne v účtovníctve zaevidovaných obchodných a peňažných operácií s následným riadnym splnením daňových alebo colných platobných povinností neboli zistené žiadne pochybenia. Dodanie tovaru žalobcovi ako príjemcovi deklarovanému v colnom konaní pri prepúšťaní tovaru do voľného obehu s podmienečným oslobodením od DPH nebolo maďarskými orgánmi zistené.

17. Zároveň uviedol, že ani prípadná existencia kúpnej zmluvy prijateľným spôsobom nedokazuje, že tovar uvedený na jednotlivých colných vyhláseniach bol príjemcovi v inej členskej krajine skutočne dodaný v súlade s podmienkami oslobodenia od DPH. K otázke vlastníckeho práva k tovaru, na ktorý majú byť vymerané dovozné platby (napr. dovozné clo, antidumpingové clo, spotrebné dane pri dovoze tovaru, daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru) je potrebné uviesť, že colné, resp. finančné orgány v zásade nemusia vždy skúmať existenciu, vznik alebo zánik vlastníckeho práva k tovaru, ktorého dovoz podlieha dovozným platbám, pretože samotná existencia vlastníckeho práva nie je zákonnou podmienkou pre vymeranie dovozných platieb určitej konkrétnej osoby, teda nie je kvalifikačným znakom právnej kvalifikácie povinného dlžníka. Ani ustanovenie neurčuje prevod vlastníckeho práva k tovaru na osobu v inom členskom štáte ako dostatočný dôkaz o dodaní tovaru do iného členského štátu. Ide o logickú skutočnosť, keďže pohyb tovaru nemusí zodpovedať zmene jeho právneho postavenia, tzn. tovar nemusí byť po jeho predaji do vlastníctva osobe v inom členskom štáte tejto osobe (kupujúcemu) aj skutočne dodaný, ale môže byť ponechaný (a na základe osobitných zmluvných vzťahov medzi zúčastnenými osobami napríklad spotrebovaný) v členskom štáte, v ktorom bol do colného režimu 4200 prepustený. Z colných a daňových všeobecne záväzných právnych predpisov i z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej Únie (napr. C-409/04 Teleos) vyplýva že k oslobodeniu dodania tovaru do iného členského štátu a zodpovedajúcemu nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník (neuvádza sa priamo prevod vlastníckeho práva kúpou tovaru) prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné preukázanie predaja tovaru osobe (kupujúcemu) v inom členskom štáte nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o dodaní tohto tovaru do iného členského štátu. Aj v prípade, ak by sa objektívne preukázal predaj tovaru osobe v inom členskom štáte (nespochybniteľná existencia uzatvorenej platnej kúpnej zmluvy), je vždy potrebné zároveň skúmať, či tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, skutočne opustil územie členského štátu, v ktorom mu bolo priznané oslobodenie od DPH a bol dodaný príjemcovi v inom členskom štáte, kde by mala byť DPH vysporiadaná. Z uvedeného dôvodu boli slovenské colné orgány povinné, osobitne v prípade existencie pochybností o dodaní tovaru, skúmať splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od DPH pri dovoze aj preverením faktického dodania tovaru príjemcovi v inom členskom štáte (vrátane využitia medzinárodnej spolupráce s finančnými orgánmi iných členských krajín). Taktiež je potrebné

odlíšiť úpravu daňovej povinnosti (DPH) pri dovoze tovaru na územie členského štátu Európskej únie a pri jeho dodaní príjemcovi v inom členskom štáte v rámci colného režimu 4200 od úpravy daňovej povinnosti (DPH) pri tzv. intrakomunitárnych obchodoch, teda pri predaji tovaru, ktorý má colný štatút tovaru spoločenstva medzi subjektmi na území spoločenstva (Európskej únie).

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

19. V replike žalobca zotrval v plnom rozsahu na žalobnej argumentácii. Uviedol, že skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne spoľahlivo pre prijatie relevantných skutkových a právnych záverov.

20. V duplike žalovaný naďalej trval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Skutkový stav bol zistený rozsiahlym dokazovaním aj s využitím medzinárodnej spolupráce pri preverovaní žalobcom namietaných skutočností komplexne a dostatočne pre vecne správne a zákonné rozhodnutie.

V.

Ďalší priebeh konania pred správnym súdom

21. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -53 zo dňa 04.10.2021 priznal správnej žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

22. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -56 zo dňa 22.10.2021 priznal spoločnosti Douane spol. s r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Zúčastnená osoba sa k jednotlivým námietkam účastníkov písomne nevyjadrila.

23. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -82 zo dňa 14.06.2022 prerušil predmetné konanie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -47 zo dňa 25.11.2021.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -47 zo dňa 25.11.2021 rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2024.

25. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

26. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. -93 zo dňa 19.03.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Podľa colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa , pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa , vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa . Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.

28. Podľa colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak

osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

29. Podľa colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru.

30. Podľa ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

31. Podľa Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník.

33. Podľa (ďalej len „“) účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

34. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad , ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa zamietol.

36. K meritu veci správny súd uvádza, že zákonnou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH tovaru, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s podmienečným oslobodením od DPH s kódom režimu 4200, je to, aby bol predmetný tovar po jeho prepustení v jednom členskom štáte dodaný príjemcovi v inom členskom štáte, kde bude DPH v zmysle príslušnej legislatívy uhradená a zaplatená. Splnenie tejto podmienky sa v zmysle preukazuje predložením dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Ustanovenie zároveň určuje náležitosti, ktoré musí doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom

štáte obsahovať. Keďže v danej veci sa preukazuje skutočnosť, že tovar bol prevzatý príjemcom v inom členskom štáte, dokazovanie vyžaduje aj také skutočnosti, ktoré sú nezávislé od slovenského colného úradu, resp. colných finančných orgánov.

37. V predmetnej veci bolo potrebné preveriť pravosť a správnosť predložených dokladov zo strany žalobcu vzhľadom na to, že podľa dokladov, ktoré žalobca predložil, sa jednalo o tovar, ktorý bol dovezený z Číny do prístavu Koper v Slovinsku, tranzitom cez územie Maďarska na územie Slovenska, kde bol prepustený do colného voľného režimu s oslobodením od DPH pri dodaní príjemcovi v inom členskom štáte (režim 4200) a následne bol opäť prepravovaný späť na územie Maďarska a odtiaľ následne prepravený konečnému príjemcovi na území Talianska. Tieto skutočnosti teda oprávnene vzbudzovali pochybnosti o takom nakladaní s tovarom, pri ktorom vzniká riziko možného úniku na platbách, ktoré sú spojené s takýmto dovozom predmetného tovaru v rámci reťazca spoločností, ktoré sa na tejto preprave zúčastňujú.

38. Ďalší vážny dôvod na existenciu pochybností o pravosti a správnosti dokladov spočíval v existencii európskeho vyšetrovacieho príkazu talianskej štátnej prokuratúry zo dňa 12.09.2019, ktorá sa týkala preverovania dovozných operácií s dopadom na DPH rôznych právnických osôb, medzi ktoré patril aj žalobca - spoločnosť Gleason Development Services Kft. V danom prípade bolo preto potrebné, aby colný úrad spolupracoval so zahraničnými colnými úradmi najmä v Maďarsku a Taliansku, pričom v konkrétnych prípadoch zaslal žiadosti príslušným colným a daňovým úradom v Maďarsku a Taliansku, u ktorých žiadal preverenie dokladov. Maďarské daňové orgány vo svojej odpovedi uviedli, že prepravy sa realizovali vozidlami so slovenskými evidenčnými číslami. Podľa hlásení ohľadne daňovníka zo systému EKAER a na základe mýtnych údajov kamión vstúpil do Maďarska a v ten istý deň opustil Győr do Talianska, podľa správy bol adresát Scatolificio Udinese s.r.l., miesto vykládky Basiliano. Tiež uviedli, že splnenie podmienok colného režimu 4200 nebolo preukázané, dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ nebolo potvrdené a DPH v Maďarsku nebola zaplatená. Z odpovede talianskych finančných orgánov vyplývalo, že zástupca spoločnosti Scatolificio Udinese s.r.l. nikdy neprijal tovar alebo služby od žalobcu. Toto jeho vyhlásenie bolo potvrdené aj preverovaním jeho účtovníctva.

39. K námietke žalobcu, že colný úrad nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu správny súd uvádza, že colný úrad v nových prejednaniach predmetných právnych vecí na prvom stupni preveril okrem dodania tovaru príjemcovi v Maďarsku aj dodanie tovaru príjemcovi v Taliansku. Rozsah preverovania a jeho výsledok sú uvedené aj v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí (výsledok preverovania v Maďarsku je uvedený napr. na str. 3 a výsledok preverovania v Taliansku je uvedený napr. na str. 4 prvostupňových rozhodnutí), pričom z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je dostatočne zrejmé, že príslušné maďarské a talianske orgány dodanie tovaru príjemcovi na ich území nepotvrdili. Vzhľadom na charakter odpovede zástupcu spoločnosti Scatolificio Udinese s.r.l., ktorý uviedol, že nikdy neprijal tovar alebo služby od žalobcu by bolo nelogické a nehospodárne opätovne žiadať jeho vyjadrenie ku žalobcom namietanému konkrétnemu dodaniu.

40. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, správny súd poznamenáva, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal žiadnymi dokladmi, že by bol tovar, za ktorý si žalobca uplatňoval oslobodenie od DPH, prevezený do skladu v Győri, tam vyložený a následne prepravený na územie Talianskej republiky. Námietka žalobcu, že v danom prípade prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný prevzal ničím nepodložené tvrdenia orgánov colnej, resp. daňovej správy Maďarska, resp. Talianska, tak v tomto smere správny súd poznamenáva, že za účelom preverenia transakcie, ktoré deklaroval žalobca, boli tieto orgány mimo územia Slovenska oslovené o súčinnosť, pričom z ich vyjadrení jednoznačne vyplývajú závery, že k transakcii, tak ako ju deklaroval žalobca, nedošlo. Je preto logické, že závery, ktoré boli zaslané colnými a daňovými úradmi Maďarska a Talianska sú závermi, ktoré boli vykonané v rámci vykonania dokazovania týkajúce sa preverenia skutočnosti, či bolo dostatočne preukázané dodanie tovaru do inej členskej krajiny spoločenstva. Spochybňovanie dôkazov, ktoré získali slovenské colné orgány v rámci medzinárodnej spolupráce s príslušnými orgánmi Maďarska a Talianska, je podľa názoru správneho súdu nelogické, pretože odpovede týchto orgánov boli jednoznačne zrozumiteľné a boli dostatočným podkladom na to, aby slovenské colné orgány prijali záver o tom, že colné orgány zapísali do účtovnej evidencie colný dlh pozostávajúci zo sumy dane z pridanej hodnoty, ktorú dodatočne vyrubili na dani z pridanej hodnoty.

41. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že prepravu preukázal príslušným CMR dokladom, resp., že preprava tovaru do iného členského štátu je preukázaná aj GPS mapou a systémom EKR, ktorý ako elektronický tranzitný kontrolný systém slúži na filtrovanie možných daňových únikov. V tomto smere správny súd uvádza, že príslušné doklady CMR, ako aj GPS mapa a systém export EKR nepreukazujú, že došlo k prevzatiu tovaru v inom členskom štáte, preukazujú len pohyb vozidiel, pričom zo strany účastníka nedošlo k preukázaniu tej skutočnosti, že tovar, ktorý mal byť prevážaný sa skutočne na týchto vozidlách nachádzal a žalobca v tomto smere nepredložil žiadne prepravné listy, resp. doklad o nakládke a vykládke tohto tovaru v príslušnom sklade, ktorý deklaroval ako sklad konečného príjemcu.

42. Správny súd konštatuje, že preverovaním vykonaným v zmysle nebolo potvrdené skutočné miesto dodania tovaru, či už v Maďarsku alebo Taliansku, orgány týchto krajín nepotvrdili dodanie tovaru príjemcovi, ktorého uvádzal žalobca. V priebehu celého konania neboli potvrdené žiadne obchodné vzťahy, resp. logistické vzťahy žalobcu s nimi uvádzanými právnickými osobami v Maďarsku a v Taliansku. Čo sa týka pohybu určených vozidiel cez mýtne brány, ako aj pohybu, ktoré ako dôkazy predkladal žalobca príslušným CMR dokladom, tak tu treba jednoznačne potvrdiť, že samotný pohyb vozidiel nepreukazuje, že tovar bol prepravovaný tak, ako ho deklaroval žalobca, pretože orgánmi, ktoré preverovali dodanie tovaru v Maďarsku a v Taliansku, nebolo potvrdené samotné dodanie tovaru uvádzaným príjemcom. V tomto smere žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán spochybnil aj existenciu samotného tovaru, ktorý sa mal na vozidlách nachádzať, keď zdôraznil, že v dôkaznej situácii mal žalobca zabezpečiť doklady, ktoré preukazujú nakládku, vykládku prepraveného tovaru pod colnou uzáverou, resp. zápis tovaru, jeho vedenie v skladovej evidencii osobami na území tretieho štátu, priznanie a úhrada dane z pridanej hodnoty nadobúdateľom tovaru na území tretieho štátu a pod. Takéto doklady žalobca v danom prípade nepredložil, a preto podľa názoru správneho súdu neboli splnené podmienky na oslobodenie tovaru od DPH v colnom režime 4200. Žalobcom predkladané doklady, ktoré majú obsahovať potvrdenia o prevzatí tovaru jednotlivými príjemcami, nie sú dokladmi vydanými alebo potvrdenými príslušnými colnými, resp. finančnými orgánmi členských štátov, ale ide o doklady, ktoré si potvrdzujú jednotliví účastníci príslušných obchodných vzťahov pri preprave a predaji tovaru.

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd námietku žalobcu, že v danom smere nebol dostatočne zistený skutkový stav vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade colné úrady preverovali všetky významné skutočnosti, ktoré bolo potrebné preveriť v súvislosti s uplatneným nárokom, spolupracovali aj s orgánmi, ktoré pôsobia na území členských štátov, kde sa mal tovar prepraviť z územia Slovenska a žalovaný, resp. prvostupňové správne orgány jednoznačným spôsobom skonštatovali, že doklady, ktoré predložil žalobca ako je samotná faktúra a CMR doklad, neboli dostatočnými dokladmi na preukázanie jeho nároku. Samotnú kúpnu zmluvu nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o dodaní tohto tovaru do iného členského štátu.

44. Žalobca síce v žalobe uvádza, že spoločnosť žalobcu nemôže preberať zodpovednosť za tretie osoby ohľadne možného nedostatočného vedenia agendy vo svojom účtovníctve a v tom smere, že talianske orgány síce nezistili obchodný vzťah medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Scatolificio Udinese s.r.l., pričom podľa vyjadrenia žalobcu tak úplný opak zistili maďarské orgány, ktoré potvrdili odpredaj tovaru do Maďarska. V tomto smere však správny súd uvádza, že maďarské orgány síce skonštatovali, že zo skladu v Györi boli motorové vozidlá odoslané na územie Talianska, avšak nebolo preukázané, že reálne tento tovar bol prepravovaný tak, ako to uvádzal žalobca v colnom vyhlásení. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených colných dokladov, pričom správny súd poukazuje na to, že uskutočnenie transakcií deklarovaných žalobcom predstavuje ekonomickú činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto daňový subjekt ako osoba, ktorá si uplatňuje oslobodenie od dane, musí obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia príslušným colným orgánom.

45. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Colné orgány dokazovanie vykonávajú a vedú dokazovanie, ktorého úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie cla, pričom dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého colné orgány získavajú poznatky informácií o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Colné konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že colné orgány rozhodujú o tom, ktoré dôkazy vykonajú a akým spôsobom sa dokazovanie doplní a aké závery vyvodia z jednotlivých dôkazov. V colnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Colné orgány

nie sú povinné viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukáže a nepotvrdí tvrdenie daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných colných vyhlásení.

46. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu za nespôsobilé spochybniť správnosť vydaného napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto bola žaloba postupom podľa zamietnutá.

47. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s konaním žalovanému trovy nevznikli. Osobe zúčastnenej na konaní správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie , keď takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, ak mu vznikli trovy v súvislosti s plnením úloh, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade správny súd tomuto účastníkovi povinnosť neuložil.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.