Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoE-48-2014.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/48/2014
Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom G., H. XX, proti povinnému Z. G., bytom O. XX, J., exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom G. G., H. XX, o vymoženie 652,56 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 4Er/92/2009-28 zo dňa 17.1.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e . O odvolaní voči výroku o trovách exekúcie súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej rozhodne prvostupňový súd. V časti nenapadnutej odvolaním vo výroku, ktorým nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému, z o s t á v a uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v zmysle § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku túto zastavil. Vychádzal z toho, že exekučné tituly - platobné výmery týkajúce sa dlžného poistného a poplatkov z omeškania vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bola Perspektíva, družstevná zdravotná poisťovňa (ďalej len „PDZP“), sú nulitným právnym aktom. Oprávnenie správcu konkurznej podstaty nakladať s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. v účinnom znení; ďalej len „ZKV“) nezahŕňalo oprávnenie vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci, akými boli aj tieto výmery. Zároveň poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne PDZP netvorili jej vlastníctvo (nároky), keď tieto prešli na iný subjekt, a tým pri vyhlásení konkurzu nemohli byť správcom prijaté do súpisu konkurznej podstaty. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 47,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesením č.k. 4Er/92/2009-20 zo dňa 11.10.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň určil aj výšku doposiaľ účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej na sumu 47,70 Eur. Proti tomuto uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Mal za to, že oprávnený v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti vymáhaním nároku na podklade exekučného titulu - nulitného právneho aktu zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému trovy exekúcie nepriznal. Tomuto súdnemu exekútorovi totiž žiadne trovy exekúcie nemohli vzniknúť, nakoľko mu ešte ani nebol zaslaný exekučný spis od pôvodne konajúcej súdnej exekútorky (k zmene konajúceho súdneho exekútora došlo krátko pred zastavením exekúcie).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, keďže na činnosť a právny stav PDZP, ako úpadcu sa podľa § 66e ods. 2 ZKV, prioritne aplikovali ustanovenia tohto právneho predpisu. Správca konkurznej podstaty tak mal na základe tohto zákonného ustanovenia za súčasnej aplikácie § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV (v spojení s § 19 ods. 2 a § 58 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z.) oprávnenie vydať platobný výmer v rámci oprávnenia nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu, ako aj vykonávať práva a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty úpadcu. Odvolateľ na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, vrátane českých, ktoré vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach považovali platobné výmery za spôsobilý exekučný titul. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10.12.2008, v ktorom tento konštatoval, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať oprávnenie správcu vydať platobný výmer, keď predmetná otázka môže byť riešená len v rámci konania o opravnom prostriedku podanom proti platobnému výmeru ako rozhodnutiu vydanému správnym orgánom. Oprávnený namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách exekúcie. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo rozhodovaním súdov a nie jeho zavinením, teda nemôže znášať povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Povinný a súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová sa k odvolaniu nevyjadrili. Súdny exekútor JUDr. Juraj Kašinský sa vyjadril, že k odvolaniu oprávneného nemá pripomienky.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Pod majetkom úpadcu treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, pričom správca má oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ ZKV). Zo ZKV však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci. Preto pod správou majetku úpadcu v zmysle vyššie uvedeného nemožno rozumieť výkon práv, v danom prípade vydávanie platobných výmerov na nezaplatené poistné. Takéto oprávnenie prislúcha len orgánu verejnej moci, správcovi by muselo vyplývať z platnej právnej úpravy expressis verbis. Pokiaľ však takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré by sa následne stali exekučnými titulmi. Nadväzne, platobný výmer vydaný správcom je nulitným právnym aktom, čo má za následok nemožnosť vykonať ho. Takýto akt nemôže nikoho zaväzovať a hľadí sa naň akoby neexistoval.
Nemožno akceptovať názor oprávneného vychádzajúci zo záverov uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 415/08 zo dňa 10.12.2008, že v exekučnom konaní už súd nemohol skúmať jeho oprávnenie vydať platobné výmery. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej následnej rozhodovacej činnosti (napr. III. ÚS 290/2010 zo dňa 25.8.2010), pokiaľ sťažovateľ poukazoval na uvedené uznesenie, konštatoval, že „v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky v sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania zastával pozíciu povinného. Z toho potom vyplývali aj jeho odlišné možnosti brániť svoje práva, ktoré, ako ústavný súd konštatoval, mohol využiť v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu, ktoré bolo exekučným titulom. Keďže v tejto veci išlo o odlišné okolnosti prípadu, ústavný súd v danej veci nemohol prijať identické závery, pretože vychádzal z úplne opačného postavenia účastníkov konania, od ktorých pri rovnakých situáciách nemožno spravodlivo očakávať využitie identických právnych a opravných prostriedkov na ochranu svojich práv, pretože ich realizácia s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvolá priaznivé výsledky pre oboch zároveň.“
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na neexistenciu exekučného titulu, odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa .
Súčasťou napadnutého rozhodnutia bol i výrok o náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli pôvodnému exekútorovi, a to zo strany oprávneného. I voči tomuto výroku podal oprávnený odvolanie. Odvolací súd o tomto odvolaní nemohol meritórne rozhodnúť z týchto dôvodov:
Výrok napadnutého uznesenia uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti tomuto výroku podal oprávnený odvolanie zo dňa 17.02.2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 18.02.2011.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že s účinnosťou od 01.11.2013 nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP. Ak však rozhodoval vyšší súdny úradník, v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. aj proti tomuto rozhodnutiu odvolanie je prípustné a rozhoduje o ňom sudca súdu prvého stupňa. V zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, časť vety za bodkočiarkou, počnúc 1.11.2013 rozhoduje o odvolaní proti trovám exekúcie v rozhodnutí vydanom podľa § 57, ktoré vydal VSÚ, sudca okresného súdu, a to aj vtedy, ak odvolanie bolo podané do 31.10.2013.
Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Žiline nemá oprávnenie rozhodnúť o odvolaní oprávneného zo dňa 17.02.2011 proti výroku uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 4Er/92/2009-28 zo dňa 17.01.2011 o trovách exekúcie, o ktorom musí v zmysle novelizovanej právnej úpravy účinnej od 01.11.2013 po vrátení spisu odvolacím súdom rozhodnúť sudca okresného súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.