Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-8-2014.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej N. D., bytom v S., S. XXXX/XX, o vymoženie sumy 780,72 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/416/05 - 25 zo dňa 11. októbra 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Vo výroku o trovách exekúcie v r a c i a vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť trovy súdnemu exekútorovi vo výške 109,46 EUR do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.12.2005 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 3472/2005, NZ 31907/2005 zo dňa 10.7.2005 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd vydal dňa 4.1.2006 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal 31.5.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava. S odkazom § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, súd preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia. Pri zastupovaní povinnej pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát, t.j. osoba ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej ako zastúpeného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bolo plnomocenstvo. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinná nemala možnosť výberu zástupcu, pretože predtlač zmluvy o úvere obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Je tak spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že by splnomocnenec chránil záujmy povinného. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, čo nasvedčuje tomu, že nebude hájiť záujmy povinnej ale predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého navyše zastupuje aj mnohých iných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica je neúčinná a teda aj nevykonateľná, pretože právny zástupca nedisponoval platným plnomocenstvom na zastupovanie povinnej, ani teda ani spísanie notárskej zápisnice, ktorá by bola účinným exekučným titulom. Účinnosť je základným predpokladom vykonateľnosti procesného úkonu. Keďže v tomto prípade chýba, súd exekúciu zastavil. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora a k tomu, že o tomto návrhu súd nerozhodoval, uviedol, že ak nie sú v konaní splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, nie je dôvod na vydávanie rozhodnutí, ktoré by smerovali k výkonu exekúcie, akým rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je. Výrok o náhrade trov súdneho exekútora súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s tým, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu, je preto povinný nahradiť vzniknuté trovy súdnemu exekútorovi, ktoré súd priznal po posúdení účelnosti a správnosti vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Postupom exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a jeho vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje základné práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti, ktorá predpokladá prezumpciu správnosti a zákonnosti jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, v ktorom žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodované o trovách exekúcie nerešpektoval novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku, keď nepriznal súdnemu exekútorovi zákonný nárok na 20 % - nú daň z pridanej hodnoty z celej uplatnenej a následne súdom priznanej odmeny.
Vo vzťahu k odvolaniu podanom oprávneným odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu oprávneného vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva, ktoré malo byť súdom posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo svetle tejto námietky sa javí nedostatok náležitej starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku a neplatnosť udeleného plnomocenstva neodôvodňoval § 53 Občianskeho zákonníka, či smernicou Rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom vzdal akéhokoľvek svojho práva, ako dôraze namietal oprávnený. Vytýkané bolo tiež namietanie absencie
oprávnenia splnomocnenej osoby určiť v notárskej zápisnici čas splnenia dlhu. Oprávnený namietal tiež údajné tvrdenia súdu o tom, že notárska zápisnica musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, čo tiež nie je obsahom napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.
Exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnéej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.
Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.
Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené spoločnosti advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, spísaná na základe neplatného plnomocenstva. Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodených z ním predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka.
Pred rozhodovaním o odvolaní súdneho exekútora podanom proti výroku o trovách exekúcie sa odvolací súd prioritne zaoberal otázkou a posúdením, či je daná právomoc vo veci konať a či je v tejto časti
prípustné podanie opravného prostriedku. Súd pri tom dospel k záveru, že v dôsledku zmeny právnej úpravy nie je možné o odvolaní súdneho exekútora konať na odvolacom súde.
Novelou zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 v ods. 6 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57. Aké predpisy je potrebné použiť pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, upravuje § 243b ods. 3 Exekučného poriadku.
Podľa §243b ods. 3 Exekučného poriadku, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V prejednávanej veci odvolaním napadnuté rozhodnutie s výrokom o náhrade trov exekúcie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu doposiaľ sudca nerozhodol. Za takéto rozhodnutie sa nedá považovať vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ktorým sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.
Občiansky súdny poriadok upravuje formy rozhodnutí v 4. hlave, 3. časti, § 152 až 175, pričom rozoznáva tri formy súdnych rozhodnutí a to rozsudok, uznesenie a platobný rozkaz. Vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4 O.s.p. nemá charakter rozhodnutia.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
O odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa tak postupuje podľa prechodných ustanovení, § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, veta za bodkočiarkou, t.j. musí byť rozhodnuté podľa predpisov účinných od 1.11.2013.
Ak teda sudca do 31.10.2013 o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nerozhodol, po 1.11.2013 takéto rozhodnutie o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení konania podľa § 58 Exekučného poriadku, má charakter rozhodnutia, proti ktorému O.s.p. podľa § 202 ods. 2 v spojení s § 58 Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťa.
Zo znenia § 374 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že proti každému rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom je odvolanie prípustné.
Dôsledkom toho, aplikujúc ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. sa rozhodnutie súdu prvého stupňa vydané vyšší súdnym úradníkom podaním odvolania zrušuje s tým, že o trovách konania musí opätovne rozhodnúť príslušný sudca súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu sudcu odvolanie nebude prípustné.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa v časti trov konania ako bezdôvodne predloženú bez meritórneho rozhodnutia o podanom odvolaní súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.