Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 833 533, zastúpený: Mgr. Michal Bizoň, advokát so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 9, L., zastúpený: JUDr. Andrej Fiala, advokát so sídlom Mostná 13, Nitra, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 2 156,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -160 zo dňa 29. septembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania (výrok IV.) zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy 357,05 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 281,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 281,21 eura od 15.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. A vo výroku IV. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,92 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , o advokácii (ďalej ako „“), , , Advokátskeho poriadku, , , , , , , , Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej ako „“), až 4, , , , , a , a , , , (ďalej ako „“), (ďalej ako „“) ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru , že žaloba žalobcu je čiastočne a to čo do výšky 281,21 eura s príslušenstvom dôvodne podaná. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsah žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.156,71 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 07.06.2016 uzatvoril s Y. X. (ďalej ako „klientka“) zmluvu o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo zastupovanie klienta v konaniach špecifikovaných v čl. I. ods. 2 písm. a) až c) tejto zmluvy. Uviedol, že podľa článku V. ods. 1 zmluvy má nárok na tarifnú odmenu podľa a nasl. . Zároveň uviedol, že klientka uhradila žalobcovi preddavok na odmenu vo výške zodpovedajúcej tarifnej odmene za 2 úkony právnej služby, t.j. preddavok vo výške 906,28 eur bez DPH, ktorý bol klientke fakturovaný faktúrou č. 23/2016. Žalovaný tento záväzok pri prejednávaní dedičstva zamlčal, na základe čoho nemohlo dôjsť k prihláseniu pohľadávky do dedičstva. Následne žalobca dňa 06.05.2020 vystavil faktúru č. 20202021, ktorou vyčíslil úkony právnej služby v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Poukázal na to, že z účtovania vypustil sumu vo výške 453,14 eura za úkon právnej služby „Vyjadrenie

vedľajšieho účastníka zo dňa 07.03.2016.” Za úkon právnej služby „Zastupovanie vo vyvlastňovacom konaní dňa 10.08.2016” znížil účtovanie na 1/2 úkonu, t.j. vo výške 226,57 eura. Uviedol, že žalovaný zdedil 1/3 nehnuteľnosti, teda 22.084,80 eura, čo predstavuje podiel na dlhu dediča o veľkosti 32,4 %, t.j. 2 156,71 eur zo sumy 8.156,52 eur. Zdôraznil, že úkon právnej služby „podanie zo dňa 07.08.2018” bol urobený v mene klientky, ktorá zomrela dňa 06.08.2018, čo mu nebolo známe. Žalovaný mu neoznámil úmrtie klienta a konal v rozpore s , preto tento úkon právnej služby žaloval z titulu náhrady škody v zmysle . Zároveň si uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to od 15.05.2020. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že dňa 07.06.2016 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom ako advokátom a p. Y. X. ako klientom. Sporná nebola ani skutočnosť, že p. X. zomrela dňa 06.08.2018 a že žalovaný bol jedným z jej dedičov. Sporným však zostalo vykonanie niektorých úkonov zo strany žalobcu, ich nedostatočná špecifikácia, uplatnená výška odmeny žalobcu pri jednotlivých úkonoch, premlčanie niektorých nárokov, neuplatnenie zápočtu zálohovej faktúry žalobcom, výpočet dedičského podielu žalovaného. uvedenú zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že p. X. vystupovala v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, pričom vzhľadom na úmrtie klientky p. X., jej dedičia, medzi ktorých patrí aj žalovaný, zodpovedajú za jej dlhy podľa pomeru nadobudnutého dedičstva k celému dedičstvu. Konštatoval, že žalovaný nadobudol majetok v hodnote 10.850,- eur s tým, že hodnota celého dedičstva bola uznesením č. k. -46 stanovená na sumu 34.427,31 eura a podiel žalovaného na dlhu poručiteľa tak predstavuje 31,52 % . 4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako spotrebiteľskú zmluvu , pričom dospel k záveru, že obsahuje aj neprijateľnú podmienku. Poukázal na to, že zmluva v čl. I. bod 2 písm. c) ustanovila, že advokát poskytne klientovi právne služby spočívajúce v zastupovaní klienta v akýchkoľvek ďalších súdnych, správnych a iných konaniach, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, ku ktorým klient udelí advokátovi plnomocenstvo. V tomto smere dospel k záveru, že ide o neprijateľnú podmienku zmluvy ( ), preto predmetné ustanovenie zmluvy vyhodnotil ako neplatné. Zdôraznil, že v čase podpisu zmluvy nemal klient vedomosť o tom, o aké konkrétne konania by sa malo jednať. Konštatoval, že uvedený záver sa týka odmeny za právne služby, ktoré mal žalobca poskytnúť v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. (úkony a) až e) vo faktúre č. 20202021) ako aj konania, vedeného na Okresnom úrade Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Nitra č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-2. V prípade zastupovania v konaniach podľa (sp. zn. ), priamo upravuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jednu šestinu výpočtového základu, t.j. odmena predstavuje za jeden úkon sumu 143,- eur v roku 2016 a 147,33 eura v roku 2017. Keďže podľa žalobcu hodnota suma úkonu mala podľa zmluvy (čl. II. bod 2 písm. c) zmluvy) predstavovať sumu 453,14 eura, súd prvej inštancie navyše uviedol, že takto uplatnená výška zmluvnej odmeny je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to ustanovuje (žalobca si uplatnil takmer trojnásobok tarifnej odmeny). Uviedol, že vzhľadom na neplatnosť predmetného ustanovenia zmluvy v čl. I. bod 2 písm. c), pri týchto konaniach posudzoval nárok na odmenu za poskytnuté právne služby podľa . 5. K spornej skutočnosti ohľadne uplatnenia , mal vykonaným dokazovaním preukázané, že za všetky úkony vykonané žalobcom ako advokátom pred podpísaním zmluvy, nepatrí odmena. Advokátom je zákonom uložená povinnosť v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Podľa názoru súdu prvej inštancie advokát je povinný informovať klienta o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, pričom súčasťou tejto jeho povinnosti je aj presné vymedzenie konkrétneho úkonu. V prípade, že si advokát svoju informačnú povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu len za ten jednotlivý úkon, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti podľa týkalo. Uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie takejto informačnej povinnosti, pretože na jednotlivých plnomocenstvách (zo dňa 29.02.2016- úkon 1a), zo dňa 29.02.2016 - úkon 3f), podľa faktúry) nie je uvedené, že by bola klientka oboznámená s výškou odmeny za úkon právnej služby a táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie na uvedenom závere nemení nič ani výpoveď samotného žalobcu, pretože takúto skutočnosť by vedel žalobca preukázať jedine písomnou listinou, ktorá akýmkoľvek spôsobom odstraňuje vzniknuté pochybnosti o splnení povinnosti uvedenom v zákona o advokácií. 6. Ďalej konštatoval, že žalobca vykonal úkony v mene p. X. aj po jej smrti, a to konkrétne úkony pod 1 f); 3 j) a k) a v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zároveň poukázal aj na ust.

ods. 6 , podľa ktorého je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Predmetná zmluva zanikla smrťou klientky ku dňu 06.08.2018, avšak žalobca bol oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré nezniesli odklad. Zdôraznil, že žalobca adresoval p. X. list zo dňa 21.02.2020, t.j. vyše jeden a pol roka po jej smrti napriek tomu, že musel mať vedomosť o smrti klientky už v roku 2019, kedy bol Krajským súdom v Nitre vyzvaný, aby k sp. zn. oznámil dedičov po klientke a táto sa výzva dostala do jeho dispozičnej sféry dňa 01.02.2019 Dôvodil, že žalobcovi nie je možné priznať odmenu za úkon v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. označený pod písm. f) ako podanie zo dňa 07.08.2018, hoci bol tento vykonaný tesne po smrti p. X. z dôvodu, že ho nemožno označiť za úkon právnej služby, pretože ho nemožno subsumovať pod žiadny taxatívne a legálne enumerovaný úkon právnej služby precizovaný a . Poukázal na obsahu tohto úkonu - informácia do konania a považoval za zrejmé, že ide len o informáciu, čiže len úkon a nie úkon právnej služby v pravom slova zmysle. Za v príkrom rozpore s dobrými mravmi považoval nielen nazvanie takéhoto úkonu ako úkon právnej služby, ale aj požadovať za takýto neúčelný a absolútne nehospodárny úkon odmenu. Podľa súdu prvej inštancie takýto úkon nespĺňal kvality označenia pre úkon právnej služby, preto odmenu žalobcovi nepriznal. 7. Čo sa týka úkonu, ktorý bol vykonaný v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. (neskôr na Okresnom súde Nitra, sp. zn. ) označený ako vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 23.08.2018 (č. l. 135 - podaný dňa 10.09.2018), takýto úkon považoval za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný neodkladne a to v zmysle , pretože kvalifikovane reagoval na podané odvolanie, aj keď bol urobený po smrti p. X.. V tejto súvislosti zobral do úvahy aj časový úsek, ktorý ubehol od smrti klientky, pričom možno považovať vykonanie takéhoto úkonu v primeranom časovom horizonte. 8. Vo vzťahu k úkonu právnej služby, ktorý bol datovaný dňom 01.02.2019, teda takmer 6 mesiacov po úmrtí p. X. (kedy sa mal žalobca dozvedieť o jej smrti) poznamenal, že takýto úkon nemožno považovať za neodkladný, keďže k nemu došlo po dlhšom čase po zániku zmluvy. Nie je totiž možné, aby žalobca nemal taký dlhý časový úsek pozitívnu vedomosť o tom, že klientka už nežije, pretože takýto výkon poskytovania právnych služieb nemožno považovať za postup v súlade s odbornou starostlivosťou. 9. Námietku premlčania zo strany žalovaného (k úkonom za trovy právneho zastúpenia vo vyvlastňovacom konaní na Okresnom úrade Nitra) považoval za dôvodnú. Úkony právnej služby za konanie pred správnym orgánom (Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Nitra č. OU- NR-OVBP2-2016/032185-2) mal žalobca podľa jeho tvrdenia vykonať dňa 01.08.2016 a 10.08.2016. Pri úkone zastupovania zo dňa 10.08.2016 súhlasil žalobca so znížením výšky odmeny na polovicu už v samotnej žalobe. Z rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Okresným úradom Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Nitra, pod č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 dňa 18.08.2016, mal preukázané, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2016. Od 04.11.2016 začala podľa súdu plynúť žalobcovi lehota 3 rokov, počas ktorej si mohol voči klientke uplatniť nárok na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb. Keďže voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie odmeny na súde až dňa 31.05.2020, je zrejmé, že je nárok v časti odmeny za úkony v konaní pred správnym orgánom (konanie č. 4) premlčaný. 10. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom v časti sumy 357,05 eura s príslušenstvom, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Žalobca vypustil uplatnenie nároku v časti úkonov 1 b), c); 2 b), e); 3 g), h). Súd prvej inštancie sa preto nezaoberal dôvodnosťou časti žaloby, týkajúcej sa týchto úkonov. Žalovaný s čiastočným späťvzatím na pojednávaní súhlasil. 11. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za úkony právnych služieb uvedených vo faktúre č. 20202021: A/ Konanie Okresný súd Nitra, sp. zn. (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ) a/ Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016........................453,14 eura - nepriznal z dôvodu aplikácie , d/ Vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.12.2016.........................................................453,14 eura - priznal podľa čl. II pod 2 písm. a) zmluvy, e/ Vyjadrenie k zmene žaloby zo dňa 28.11.2017.............................................453,14 eura - priznal podľa čl. II pod 2 písm. a) zmluvy, f/ Podanie zo dňa 07.08.2018............................................................................226,57 eura - nepriznal, pretože nejde o úkon právnej služby; žalobca poskytol informáciu do konania, poukázal len na rozhodnutia súdov. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetné podanie len ako údaj o iných rozhodnutiach

v obdobných veciach, preto nejde o účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

B/ Konanie na Krajskom súde Nitra, sp. zn. a/ Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 11.07.2016........................453,14 eura - úkon považoval dôvodný, odmena sa určuje podľa , Vyjadrenie pribratého účastníka zo dňa 15.05.2017......................................453, eura - úkon považoval za dôvodný, odmena sa určuje podľa , Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 09.03.2018........................453, eura - nepriznal odmenu za tento úkon, nakoľko ide o plnú moc v konaní o kasačnej sťažnosti, ktorá je mimoriadny opravný prostriedok v správnom súdnictve. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.2011, sp. zn. , podľa ktorého, pokiaľ advokát zastupoval účastníkov už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci, nemá právo na odmenu za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, keďže tento zástupca už bol náležite oboznámený s problematikou predmetného sporu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia aplikovať aj na tento prípad, pretože ide konanie, ktoré sa viaže na právoplatné rozhodnutie. V konaní, ktoré predchádzalo konaniu o kasačnej sťažnosti, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca zastupoval klientku.

C/ Konanie Okresný súd Bratislava, sp. zn. (následne vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ) f/ Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016................................453,14 eura - nepriznal odmenu z dôvodu aplikácie , i/ Vyjadrenie intervenienta zo dňa 12.09.2016..........................................................226,57 eura - priznal odmenu podľa čl. II pod 2 písm. b) zmluvy, j/ Vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 23.08.2018.........................................226,57 eura - priznal s poukazom na , k/ Sťažnosť zo dňa 01.02.2019.................................................................................226,57 eura - nepriznal odmenu nakoľko bol úkony vykonaný po zániku zmluvy.

D/ Konanie na Okresnom úrade Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Nitra č. OU-NR- OVBP2-2016/032185-2 a/ Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 01.08.2016...............................453,14 eura - nepriznal z dôvodu premlčania, b/ Zastupovanie vo vyvlastňovacom konaní dňa 10.08.2016...................................453,14 eura - nepriznal z dôvodu premlčania.

12. Zo záveru súdu prvej inštancie vyplýva, že odmena žalobcu mala predstavovať celkovo sumu 1649,75 eura bez DPH. Za konanie 1 d) a e) - 2x 453,14 eura = 906,28 eura - zmluvná odmena; za konanie 2 a) a c) - 143,- eur + 147,33 eura - podľa ; za konanie 3 i) a - 2 x 226, = 453, eura - zmluva a faktúra plus DPH vo výške 329, eura , čo predstavuje sumu spolu 1.979,70 eura. 13. Z dôvodu, že žalovaná je dedičkou po p. X. a jeho podiel na dlhu poručiteľky je vo veľkosti 31,52 %, mal by zaplatiť žalobcovi sumu 624,- eur (pred zaokrúhlením 624,00144). Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou zápočtu sumy, ktorú poskytla klientka žalobcovi ako zálohu za právne služby vo výške 1.087,54 eura na základe faktúry č. 23/2016. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ide o pohľadávku p. X., ktorá nebola vyúčtovaná a nebola ani predmetom dedičského konania, nie je možné na ňu prihliadať. Podľa zmluvy klientka poskytla žalobcovi preddavok na odmenu advokáta podľa ods. 2 čl. V. zmluvy, teda na 2 úkony právnych služieb v prípade zastupovania v súdnych konaniach, predmetom ktorých je nehnuteľnosť. Túto sumu žalobca evidoval a sám potvrdil v liste zo dňa 17.03.2020, že ju eviduje a že ju započítal. Súd prvej inštancie s poukazom na posúdil zálohu ako preddavok, preto dospel k záveru, že tento preddavok sa vzťahoval na úkony, ktoré v mene klientky žalobca vykonával postupne, t.j. od prvého účelne vykonaného úkonu odo dňa 07.06.2016, kedy bola uzatvorená zmluva. V tomto smere poukázal aj na . Tento preddavok posúdil aj podľa ustanovení o čiastočnom plnení, pretože nebolo klientkou presne určené, ktorú položku plní. Sumu 1.087,54 eura preto priradil ako odmenu za úkony právnej služby podľa poradia ich vykonania (t.j. od úkonu prvého v poradí odo dňa uzatvorenia zmluvy od 07.06.2016). Na základe toho súd prvej inštancie započítal sumu 342,79 eura ako pohľadávku žalovaného voči pohľadávke žalobcu v priznanej sume 538,30 eur . Keďže zo strany žalobcu nedošlo k vyúčtovaniu zálohy započítaním počas trvania

zmluvy a ani vo vyúčtovaní odmeny, pohľadávku uplatnenú žalovanou posúdil ako prostriedok procesnej obrany podľa . Konštatoval, že suma 342,79 eura predstavuje podiel žalovanej vo výške 31,52% zo sumy poskytnutej zálohy (preddavku) klientky vo výške 1 087,54 eura. Súd prvej inštancie po započítaní pohľadávok (624,- eur - 342,79 eura), žalobcovi priznal sumu 281,21 eura a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené závery zamietol. Zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 281,21 eura, a to tak, ako to uplatnil žalobca, od 15.05.2020 (tento dátum nikto nenamietal), v súlade s a nariadenia vlády č. 14. Záverom súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne T.. Vyhodnotil ho ako nehospodárny a neúčelný. Okrem toho uviedol, že žalobcovi nebránilo nič, aby navrhovanú svedkyňu aj na pojednávanie zabezpečil, pretože po prvom pojednávaní súd prvej inštancie nerozhodol o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania, pričom právny zástupca navrhol, aby bol vo veci na ďalšom pojednávaní vypočutý konateľ žalobcu a spomínaná svedkyňa. Na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol, pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania ( ). Žalobca v priebehu konania aj tak sám potvrdil, že klientka prejavila práve uzatvorením zmluvy vôľu zaplatiť za tieto úkony a dôkazom je práve uzavretá zmluva. Okrem toho p. T. nie je advokátom a preto nemohla prípadne oboznamovať ústnou formou klientku o výške odmeny za úkony vykonané pred podpisom zmluvy. Okrem toho zamietol tento návrh aj z dôvodu, že by tým porušil rovnosť zbraní, pretože všetky tvrdenia, ktoré by prezentovala táto svedkyňa by neboli verifikovateľné, keďže žalovaný ako právny nástupca po p. X. by nevedel žiadnym spôsobom reagovať na také skutkové tvrdenia. Navyše, svedkyňa je vo vzťahu k žalobcovi v podriadenom vzťahu, preto by jej prípadná výpoveď ani nemohla byť považovaná za špecificky vierohodnú. 15. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na a . Prihliadol na späťvzatie žaloby v časti v časti sumy 357,05 eura spolu s príslušenstvom V tejto súvislosti skúmal zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania a dospel k záveru, k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu spornosti úkonov, preto zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. Predmetom sporu bola suma 2.156,71 eura, pričom žalobca bol v konaní celkom úspešný v časti o zaplatenie sumy 281,21 eura, čo činí jeho úspech v materiálnom numerickom vyjadrení 13,04 %. V konečnom dôsledku celkový úspech žalovaného predstavuje 73,92 % (86,96% - 13,04%), preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 73,92%. 16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV., t. j. v zamietajúcej časti a v časti trov konania, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa , , , a . Dôvodil, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.07.2021 uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého za legitímne označil viaceré úkony právnej služby, za ktoré nakoniec žalobcovi nárok na odmenu nepriznal a ani len nenaznačil, že by zmluva uzatvorená medzi žalobcom a klientkou obsahovala neprijateľnú podmienku. Preto sa k tomu nemohol v priebehu konania vyjadriť. Žalobca pripustil, že súd nie je svojim predbežným právnym názorom striktne viazaný, avšak, ak sa chce od neho zásadným spôsobom odkloniť, je nevyhnutné, aby sa s týmto odklonom náležite v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal. Mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces. 17. Ďalej sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že článok I. ods. 2 písm. c) zmluvy obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôvodil, že na základe tohto článku zmluvy žalobca od klientky nepožadoval žiadne uhradenie plnení, ale len sa ním dohodlo, že zmluva sa vzťahuje aj na tie konania, ku ktorým klient udelí advokátovi plnomocenstvo. Teda spravilo zo zmluvy v podstate rámcovú zmluvu o poskytovaných právnych služieb a bolo na slobodnom uvážení klientky, či v budúcnosti udelí žalobcovi plnomocenstvo. Preto podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne poukázal na ustanovenie . V tejto súvislosti doplnil, že ak by malo byť napadnuté rozhodnutie v tejto časti správne, tak potom každá rámcová zmluvy, ktorej stranou je spotrebiteľ, obsahuje neprijateľnú podmienku. 18. Namietal nesprávne skutkové zistenie zo strany súdu prvej inštancie, kedy žalobca nepoučil klientku o výške odmeny za úkony vykonané pred uzavretím zmluvy. Podotkol, že žiadny právny predpis povinnosť preukazovať písomnou listinou poučenie o výške odmeny. V tejto súvislosti navrhol výsluch svedkyne Kubicovej, tak vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie zamietol. Poukázal na skutočnosť, že na účasť svedkyne T. chcel zabezpečiť, ale súd prvej inštancie na konci pojednávania dňa 28.07.2021 výslovne uviedol, že žalobca tak robiť nemá, že najprv chce vypočuť konateľa žalobcu a až po jeho výsluchu zváži vypočutie svedkyne T.. Konštatoval, že súd prvej inštancie nemal špekulovať, čo by svedkyňa vypovedala, či by bola jej výpoveď vierohodná a spôsobilá zmeniť právny názor súdu, ale

mal ju v konaní riadne vypočuť. Ďalej dôvodil, že ak by odvolací súd pripustil odôvodnenie súdu prvej inštancie, tak potom by sa nikdy nemohol vypočúvať svedok ku skutočnosti, ktorej jedna zo strán nebola prítomná, pretože táto by nemohla verifikovať tvrdenia svedka. 19. Vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s námietkou premlčania považoval žalobca za nedostatočné a strohé. V tejto súvislosti uviedol, že k vyúčtovaniu právnych služieb malo dôjsť až po skončení všetkých sporov, o čom mala svedčať aj skutočnosť, že záloha prijatá od klientky nebola ešte zúčtovaná. 20. V závere sa vyjadril, že súd prvej inštancie nebol oprávnený na vykonanie započítania pohľadávky, ale tak môže urobiť iba niektorý z účastníkov právneho vzťahu. Nepovažoval za sporné, že žalobca ani klientka započítanie nevykonali, ani žiadna taká listina v konaní predložená nebola. Žalovaný si v konaní uplatnil voči žalobcovi pohľadávku na započítanie, žalovaný však túto pohľadávku nevlastnil a ani v súčasnosti nevlastní, pretože ju po klientke nezdedil.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a navrhol, aby ho odvolací súd v odvolaním napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na , a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu poučiť klientku (spotrebiteľa) o cene úkonu, pri nesplnení tejto povinnosti mu právo na odmenu za tento úkon nevznikne, okrem prípadov časovej tiesne, čo však žalobca nepreukázal. Dôvodil, že dedičia nebohej klientky vo svojich stanoviskách adresovaných žalobcovi opakovane odmietali oprávnenosť účtovania úkonov právnych služieb a žiadali ho o predloženie dokladov k účtovaniu. Ďalej vo vzťahu k úkonom právnych služieb uskutočnených pred podpisom zmluvy konštatoval, že k predloženiu písomných dokladov (záznam zo stretnutia podpísaný klientom) neprišlo. Podpísanie plnomocenstva nemožno považovať za splnenie si informačnej povinnosti. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by sa bol s nebohou klientkou písomne dohodol na vyúčtovaní právnych služieb až po skončení všetkých konaní. Keďže zmluva bola uzatvorená písomne, tak aj jej prípadná zmena mala byť uzatvorená písomne (čl. VII. ods. 2 zmluvy). Zastupovanie klientky sa skončilo jej smrťou dňa 6.8.2018 a žalobca sa o jej smrti dozvedel dňa 1.2.2019, kedy mu bola doručená výzva Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. . Žalobca na túto výzvu reagoval, že sa mu nepodarilo zistiť požadovanú informáciu. Napriek vedomosti o smrti klientky vykonal dňa 8.2.2019 v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Nitra nie neodkladný úkon vo faktúre nazvaný ako „sťažnosť zo dňa 1.2.2019. Uviedol, že žalobca si právne úkony mohol vyúčtovať a riadne prihlásiť do dedičského konania. Mal za to, že žalobca najneskôr dňa 17.3.2020 zálohu jednostranne započítal, pričom poukázal na výzvy žalobcu zo dňa 17.3.2020 a 27.3.2020 adresovaných žalovanému. V závere uviedol, že nárok žalobcu považuje za uskutočnený v rozpore so zmluvou o poskytovaní právnych služieb.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania (výrok IV.) je potrebné podľa ako nepreskúmateľné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Podľa písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v bode 56 odôvodnenia rozsudku nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podiel žalovaného na dlhu poručiteľky predstavuje sumu 538,30 eura, čo je v rozpore s bodom 55 odôvodnenia, v ktorom vyčíslil pohľadávku žalobcu na sumu 624,- eura. Nie je preto zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k sume 538,30 eura a akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil.

26. Rovnako tak nesprávne a predčasne súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď svedkyne T. by bolo treba považovať za nevieryhodnú. Týmto postupom hodnotil výpoveď svedkyne skôr, ako tento dôkaz vykonal. Taktiež odvolací súd ako predčasný považuje záver súdu prvej inštancie v tom, že vykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu výsluchom svedkyne označil ako nehospodárny a

neúčelný. Zo zisteného skutkového stavy vyplýva, že svedkyňa pani T. mala byť prítomná pri podpisovaní plnej moci nebohej pani X. a preto táto svedkyňa by sa mohla vyjadriť k okolnostiam pri podpisovaní plnomocenstva. Súd zisťuje skutkový stav vecí nielen z listín ale aj z iných dôkazov, pričom jedným z nich je aj výpoveď svedka. Za dôkaz v zmysle ust. môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov neobstoja a niet rozumného dôvodu, aby súd takýto dôkaz nevykonal.

27. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust, a , keď v rozpore s predbežným posúdením veci na pojednávaní konanom dňa 28.07.2020 v dôvodoch rozhodnutia vychádzal zo záveru, že zmluva o poskytovaní právnych služieb obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd uvádza, že táto námietka žalobcu je dôvodná. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca tento myšlienkový postup súdu nepoznal a ani predbežný názoru súdu v tomto smere nič nenaznačoval. Súd prvej inštancie v priebehu konania nevyzval žalobcu aby sa vyjadril k možnosti posúdenia neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky v zmluve , preto v tomto smere žalobca svoj názor vyjadril až v podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenie obsahuje len možnosť (nie povinnosť) súdu vysloviť v rozhodnutí, ktoré sa týka spotrebiteľského sporu, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospeje k záveru o neprijateľnosti niektorej (alebo viacerých) z dojednaných zmluvných podmienok, uvedené môže ostať v rovine prejudiciality a súd takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku nemusí reflektovať vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Pre spravodlivé rozhodnutie súdu sa však javí ako vhodné, aby súd v priebehu konania pokiaľ dospeje k záveru, že určitá zmluvná podmienka sa javí ako neprijateľná , vyzval stranu sporu - veriteľa, aby sa k takémuto právnemu posúdeniu vyjadril o to viac, ak predtým súd v predbežne vyslovenom právnom posúdení takúto zmluvnú podmienku nespochybní. 28. Vo vzťahu k námietke započítania zálohy uvedenej v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že pri konečnom vyúčtovaní trov právneho zastúpenia je treba zálohu zaplatenú právnou predchodkyňou žalobcu zohľadniť. Odvolací súd túto zálohu na trovy právneho zastúpenia nepovažoval za pohľadávku dedičov, ktorá mala byť predmetom dedičského konania. Uvedená suma bola uhradená ich právnou predchodkyňou a preto mala byť správne odpočítaná z celej súdom vyčíslenej a priznanej sumy titulom odmeny za poskytnutie právnych služieb žalobcom . Z takto zistenej sumy potom mal byť vyčíslený aj podiel žalovaného ako právneho nástupcu poručiteľky na dlhu poručiteľky, ktorý súd prvej inštancie vyčíslil v rozsahu 31,52 %. 29. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať vecou vyššie naznačeným spôsobom a vyporiada sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Vypočuje žalobcom navrhovanú svedkyňu pani T. a umožní sa žalobcovi vyjadriť k otázke neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Napokon bude venovať zvýšenú pozornosť písomnému vyhotoveniu rozsudku, pričom bude vychádzať zo skutočností zistených v tomto konaní vrátene správneho označenia žalovaného v dôvodoch rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania vrátene odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).