Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/320/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. XX, právne zastúpený JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so sídlom v I., Na X. č. XXX/XX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -58 zo dňa 3. marca 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ náhrady škody vo výške 19.151,37 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 Eur, ktoré mu mali vzniknúť na základe nezákonného rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia proti jeho osobe. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, okresný súd sa zaoberal jej dôvodnosťou. Vychádzal z toho, že objektívna premlčacia doba upravená v začala plynúť, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že navrhovateľ označil ako nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo oznámené dňa 30.01.2002 a jeho obhajcovi dňa 31.01.2002. Desaťročná objektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňa 31.01.2012. V tejto súvislosti však súd zároveň zdôraznil, že trestné konanie proti navrhovateľovi bolo právoplatne skončené vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku Krajským súdom v Žiline dňa 02.10.2012. Neskončenie trestného konania, ktoré bolo vedené proti navrhovateľovi však nemohlo v žiadnom prípade pôsobiť na objektívnu premlčaciu dobu v tom zmysle, že by malo za následok jej prerušenie, prípadne spočívanie do doby skončenia trestného konania. Žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.01.2013 bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.01.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby a žaloba bola súdu doručená dňa 22.05.2013. Námietku premlčania tak považoval okresný súd za dôvodnú a navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu škody. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, okresný súd vychádzal z toho, že neupravoval možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy poškodenému. V tejto súvislosti dal zároveň do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012, sp. zn. , podľa ktorého právo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa . Začiatok plynutia tejto doby je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné právo fyzickej osoby. Uznesením o vznesení obvinenia došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, dňa 30.01.2002 tak začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 31.01.2005. Preukázateľne aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považoval okresný súd za premlčaný a v tejto časti žalobu za nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 54, Eur, ktoré uložil zaplatiť odporcovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odporcom vznesenú námietku premlčania mal o okresný súd posúdiť z hľadiska ust. a zistiť, či vznesenie takejto námietky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na závery Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 06.09.2005, sp. zn. , ktorý sa týkal situácie, keď uplatnenie námietky premlčania možno považovať za zneužitie práva na úkor účastníka. V roku 1969, keď bol prijatý , ktorý okresný súd aplikoval, nebolo možné predpokladať, že trestné konanie bude trvať viac ako 10 rokov a to bez zavinenia zo strany navrhovateľa. Rovnako považoval za nesporné, že bez konečného rozhodnutia, ktoré založilo právny stav, na základe ktorého je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nemohol si uplatniť žalovaný nárok súdnou cestou. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvého stupňa so začiatkom plynutia premlčacej doby pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Táto mohla uplynúť až momentom, keď sa zásah do jeho osobnostných práv stal neoprávneným, teda právoplatnosťou konečného oslobodzujúceho rozsudku. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s nárokom, ktorý uplatnil v súlade s čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto v tejto časti považoval rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa s ním stotožnil a považoval ho za riadne odôvodnený a plne preskúmateľný.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa a podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že určuje v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím dve premlčacie doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel a trvá tri roky. Ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie táto subjektívna premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) takéhoto zrušujúceho rozhodnutia. Objektívna premlčacia doba v trvaní 10 rokov začína plynúť doručením (oznámením) nezákonného rozhodnutia poškodenému; to neplatí len v prípade škody na zdraví. Obidve tieto premlčacie doby pritom plynú nezávisle na sebe a k premlčaniu nároku poškodeného na náhradu škody dochádza s koncom tej z nich, ktorá uplynie skôr.

Aj vo vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je zmyslom inštitútu premlčania motivovať poškodeného k včasnému výkonu svojich subjektívnych občianskych práv, aby nedochádzalo k dlhotrvajúcim právnym vzťahom a právnej neistote. V konkrétnej veci potom nie je vylúčené, že objektívna premlčacia doba skončí ešte pred začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Súdna prax ustálila, že dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahov a je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom iba v tých výnimočných prípadoch, keby bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

Odvolateľovi je potrebné dať za pravdu , že jeho trestné stíhanie prebiehalo dlho, v dôsledku čoho došlo ku skráteniu objektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie jeho nároku na náhradu škody tak, že mu bolo reálne zabránené, aby si včas uplatnil svoj nárok a v takomto prípade by bolo možné uvažovať v zmysle vyššie prezentovaného názoru o rozpore odporcom (štátom) vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Okresný súd sa však nezaoberal posúdením skutočností, ktoré mali vplyv na dĺžku trvania trestného stíhania, t.j. čo bolo dôvodom prečo si nemohol uplatniť navrhovateľ svoje právo včas.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil pre nesprávne posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutkový stav. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať zistením a vyhodnotením navrhovateľom tvrdených skutočností, pre ktoré považuje námietku premlčania vznesenú odporcom za rozpornú s dobrými mravmi. Najmä sa zameria na posúdenie okolností, pre ktoré trestné stíhanie predbiehalo dlho a v dôsledku toho potom došlo ku skráteniu objektívnej premlčacej lehoty. Za neprimeranú dĺžku trestného stíhania navrhovateľa bezpochyby zodpovedá štát, ak neexistovali okolnosti priamo na strane navrhovateľa, ktoré mali vplyv na dĺžku trestného stíhania. Po opätovnom prejednaní vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné podmienky vyplývajúce z ust. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.