Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-469-2009.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/469/2009
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, proti povinnému: S. G., J.. XX.XX.XXXX, E.Q. XXX/X, J., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 285,58 EUR s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, so sídlom exekútorského úradu Trnava, pod spisovou značkou EX 1168/09 vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, so sídlom exekútorského úradu Trnava, poverením vydaným Okresným súdom Nitra č. 5403 054228* zo dňa 29.07.2009, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 497,91 EUR s príslušenstvom a ďalšími trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, č.k. A 3/2008 zo dňa 02.04.2008.
V priebehu exekučného konania povinný podaním zo dňa 23.04.2014 doručil súdu cestou súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Podnet odôvodnil tým, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený, z povinnosti voči oprávnenému sa dozvedel až s písomností súdneho exekútora. Poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Cituje judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Poukazuje tiež na skutočnosť, že výška vymáhaného nároku je podstatne vyššia ako suma, ako mu bola poskytnutá a výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Návrh na odklad exekúcie odôvodňuje ustanovením č 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Výzvou zo dňa 26.05.2014 vyzval súd oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu povinného na odklad exekúcie predloženie zmluvy o úvere a obchodných podmienok k zmluve. Na výzvu súdu predložil oprávnený predmetnú úverovú zmluvu vrátane VOP a stanovisko k podnetu na odklad exekúcie, kde namieta, že exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný, za čo zodpovedá rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v zákonom stanovenej písomnej forme. Poukazuje na to, že predmetom záujmu exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. uvádza ďalej,
že povinný nevyužil možnosť spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom uvedeným § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. V prípade, ak chce exekučný súd skúmať dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, je potrebné poukázať, že podľa § 80 písm. c) O.s.p. tak môže konanie viesť len na návrh, pričom je potrebné preukázať dôležitý právny záujem.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie.
Súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto je oprávnený aj povinný v prípade niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže urobiť na návrh, ako aj bez návrhu, podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
K uvedenému tvrdeniu poukazuje súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex off skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z tých predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“
Rovnako s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, ktoré uvádza, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd
s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd“ preskúmal súd spisový materiál v predmetnej exekučnej veci.
Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3605097451 uzatvorenej dňa 17.05.2006.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane oprávneného vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička“) širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.
V exekučnom titule, rozhodcovský rozsudok č.k. A 3/2008 zo dňa 02.04.2008 bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 497,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne z čiastky 561,95 EUR odo dňa 24.10.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 64,05 EUR, zmluvnú pokutu 133,03 EUR a zároveň bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému trovy konania vo výške 25,36 EUR, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok, EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 15 000,- Sk, ktoré sa povinný zaviazal uhradiť v 15 mesačných splátkach po 1280,- Sk, konečná výška úveru predstavovala sumu 19 200,- Sk.
Súd preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o úvere oprávneného zistil, že v zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v § 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní v zmysle ktorej „zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom..“
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, je ako taká v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd o odklade exekúcie nerozhodoval.
O náhrade trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade, ak ich súdny exekútor uplatní.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.