Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-47-2014.pdf
PDF · 115.41 KB
No categories available
9C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky E. R., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, F. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou, Advokátska kancelária, Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 14, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R.. T. A., W.. XX. XX. XXXX, F. Š. W. X, F. F., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady škody sumu 6 638,78 Eur spolu s 5,20 % úrokom z omeškania ročne od 19. 12. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 20,-- Eur z titulu náhrady trov zaplateného súdneho poplatku a 686,43 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Karíny Uhrínovej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 6 638,78 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 19. 12. 2013 až do zaplatenia ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára R.. T. A. pri spisovaní notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2007.
Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu R.. T. A., notár, žiadali návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vedľajšieho účastníka, zástupcu odporcu, obsahom notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu 13C/189/2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľky táto ako veriteľka požiadala dňa 19. 11. 2007 notára R.. T. A. o spísanie notárskej zápisnice, ktorej obsahom bola zmluva o pôžičke uzatvorená s osobou dlžníka Reality BB spol. s r. o. o požičaní sumy 200 000,-- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 19. 11. 2008 s 3 % mesačným úrokom splatným prednostne pred splatením istiny, najneskôr do 3 dní po uplynutí 1- mesačného zročného obdobia. Súčasťou notárskej zápisnice bolo vyhlásenie dlžníka o jeho súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku. Obsahom notárskej zápisnice bol aj ručiteľský záväzok U. J., podľa ktorého ako ručiteľ vyhlásil, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice sa táto stáva vykonateľným titulom pre
výkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok. Dlžník svoj záväzok nesplnil. Následne navrhovateľka zistila, že U. J. s manželkou previedli na dcéru kúpnou zmluvou zo dňa 21. 11. 2008 byt na L. G. Č.. XX U. F. F.. Domáhala sa určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu v konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu. Súd jej návrh zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že záväzok, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho vyhlásenie, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 04. 2012.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je osoba právne nie znalá a z týchto dôvodov išla za notárom, aby neprišla o peniaze, keďže vedela, že spoločnosť s ručením obmedzeným ručí len do výšky majetku 200 000,-- Sk. Finančné prostriedky v roku 2007 požičala pánovi J., o čom bola spísaná notárska zápisnica s tým, že v obsahu zápisnice bolo, že to požičala spoločnosti s. r. o. a pán J. je ručiteľ. Myslela si, že zápisnica je spracovaná dobre. Keď prišla za notárom, zápisnica bola už pripravená, notár jej ju dal prečítať. Videla, že je tam napísaný pán J. ako ručiteľ a myslela si, že je to právne ošetrené tak, že v skutočnosti pán J. ručí za s. r. o. Peniaze odovzdávala pred notárom s tým, že pán J. jej poslal jednu splátku 900,-- Sk. To boli jediné peniaze, ktoré dostala. V roku 2009 zistila, že spoločnosť s ručením obmedzeným nedisponuje žiadnym majetkom. Pán J. mal byt, ktorý však predal dcére. Návrh na exekúciu voči spoločnosti s ručením obmedzeným nepodala, lebo o tejto možnosti nevedela.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. V zmysle § 46 Notárskeho poriadku účinného v čase spísania notárskej zápisnice, spisujú notári účastníkom na základe ich vyhlásenia zápisnice o zmluvách. Z prvého odstavca notárskej zápisnice vyplýva, že určenie obsahu notárskej zápisnice bolo výlučne vecou jej účastníkov.
Z Notárskeho poriadku nevyplýva zodpovednosť notára za samotný obsah ním spísanej notárskej zápisnice. Podľa § 5 písm. a) Notárskeho poriadku môže notár v súvislosti s výkonom notárskej činnosti poskytovať právne rady, t. j. môže, ale nemusí upresniť ručiteľský záväzok, o zakotvenie ktorého ho účastníci požiadali. Ustanovenie § 47 písm. a) až ch) Notárskeho poriadku (NP) zakotvuje notárovi povinnosť dohliadnuť pri spisovaní notárskej zápisnice, aby obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti. Táto povinnosť bola splnená. Ďalej odporca poukázal na zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje,“ keď z ustanovenia § 546 O. z. je zrejmé, že ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí. Navrhovateľka sama spôsobila nevymožiteľnosť svojej pohľadávky, keď si obsah tohto ustanovenia neosvojila a nepožiadala o doslovné zakotvenie do notárskej zápisnice. Čo sa týka vzniku a existencie škody, nebol splnený ani tento zákonný predpoklad. Ručiteľský záväzok má výlučne podpornú funkciu vo vzťahu k záväzku samotného dlžníka. Navrhovateľka si teda uplatnila škodu predčasne. Pohľadávka navrhovateľky sa nikdy nestala splatnou a ani vymáhateľnou. Navyše v čase podania žaloby dlžník - spoločnosť Reality BB s. r. o. reálne existovala. Bola zrušená ku dňu 11. 06. 2013 a vymazaná 03. 07. 2013 z registra. Uspokojenia pohľadávky sa však môže stále domáhať vo vzťahu k ručiteľovi a nie je vylúčené, že si ju voči nemu môže uplatniť s úspechom. Poukázal v tej súvislosti na rozhodnutie NS ČR 25Cdo/1704/2004. Ďalej namietal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, keď vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky zo strany notára došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Činnosť notára je vysoko odbornou činnosťou a je určená osobám, ktoré nemajú právnické vzdelanie a nevedia posúdiť obsah spisovaných listín. Práve preto sa takéto osoby obracajú na notára, lebo hľadajú právnu istotu pri ich spisovaní. Takáto listina by mala byť po hmotnoprávnej aj formálnej stránke nespochybniteľná. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že vyhlásenie dlžníka spísané vo forme notárskej zápisnice je kladené na roveň exekučného titulu vydaného súdu. Jedná sa o verejnú listinu, kde jej správnosť sa predpokladá. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 529/09, podľa ktorého tam, kde koná jednotlivec s dôverou v správnosť v akty štátu a jeho postupy a s dôverou v
ich súlad s právom, musí byť garantované aj právo na náhradu škody, ak sa ukáže, že táto prezumpcia správnosti bola nepravdivá. V konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu okresný súd posúdil splatnosť pohľadávky na základe výzvy navrhovateľky doručenej povinnému dňa 11. 05. 2010. Splatnosť záväzku v súvislosti s textom notárskej zápisnice potom nastala dňa 19. 11. 2010. V čase podania návrhu bol záväzok splatný. Návrh na exekúciu voči Reality s. r. o. nepodala navrhovateľka z dôvodu, že už v tej dobe nemala žiaden majetok a boli by jej vznikli len exekučné trovy. Voči ručiteľovi sa nemôže navrhovateľka domáhať plnenia z dôvodu, ktorý bol uvedený v odôvodnení rozsudku 13C/189/2009. Napriek tomu však podala takýto návrh dňa 06. 10. 2011. Konanie sa viedlo pod číslom 16C/113/2012. Bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľka vzala návrh späť, keď jej sudca podľa § 100 ods. 1 OSP vysvetlil svoj právny názor vo vzťahu k platnosti k ručiteľskému záväzku s poukazom aj na odôvodnenie rozhodnutia 13C tunajšieho súdu. Uhradenú sumu 900,-- Sk započítala na úroky, nie na istinu. Čo sa týka príčinnej súvislosti, poukázala na znenie § 36 ods. 1 NP, podľa ktorého notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Aj keď notárska zápisnica obsahovala všetky formálne náležitosti, vyhlásenie ručiteľa je nejasné a nezrozumiteľné, a teda nie je možné uplatniť pohľadávku voči ručiteľovi.
Vedľajší účastník R.. T. A. uviedol, že sa nikdy nestalo v jeho notárskej kancelárii, aby sa spisovala notárska zápisnica o dvojstrannom právnom úkone bez prítomnosti oboch strán. Spisovanie prebieha tým spôsobom, že je tam s ním sekretárka, obaja účastníci a oni mu povedia, čo chcú. Následne to nadiktuje sekretárke, prečíta to a vysvetlí. Spýta sa, či súhlasia a následne to podpíšu. Vychádza vždy z konkrétnych požiadaviek účastníkov. Na otázku sudkyne uviedol, že v súčasnej dobe formuluje povinnosť ručiteľa v notárskej zápisnici tak, že vyhlasuje, že tento svoju povinnosť voči veriteľovi uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Predtým sa to tak neformulovalo, až do zmeny NP. Nevedel uviesť, v ktorom období nastala táto zmena. V danom prípade to formuloval on, ale „oni to tak chceli, lebo na otázku, či je to dobre, povedali áno.“
Zo spisu 13C/189/2009 bolo zistené, že dňa 10. 11. 2009 sa navrhovateľka domáhala neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou previedol U. J. na odporkyňu Y. J. vlastnícke právo k bytu v zmysle § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a) O. z. z dôvodu existencie pohľadávky voči U. J. z titulu zmluvy o pôžičke vo výške 6 638,78 Eur zo dňa 19. 11. 2007. Súd rozsudkom zo dňa 24. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2012, jej návrh zamietol. V odôvodnení bolo uvedené, že návrh navrhovateľky nebol opodstatnený z viacerých dôvodov: 1. záväzok, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho vyhlásenie, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Z uvedených dôvodov tento záväzok nemôže požívať platného ručiteľského záväzku. 2. ďalej mal súd za to, že predpokladom vymáhateľnosti pohľadávky je jej splatnosť, keď v čase podania návrhu pohľadávka nebola splatná. Navrhovateľka nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi ako aj U. J. na zaplatenie dlhu. V zmysle zmluvy potom došlo k následnému predĺženiu splatnosti do 19. 11. 2009. 3. nebolo preukázané, že by na strane U. J. došlo k takému zníženiu majetku, ktoré by viedlo k ukráteniu veriteľky pri vymáhaní jej nároku, keď kúpna cena za byt bola zabezpečená prostredníctvom zmluvy o hypotekárnom úvere vo výške 1,8 milióna slovenských korún, ktorá bola poukázaná na účet predávajúceho U. J. a jeho manželky.
Z notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spísanej medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a Reality BB spol. s r. o. ako dlžníkom, zastúpeným konateľom U. J. E. U. J. ako povinnou osobou - ručiteľom, bolo zistené, že predmetom tejto notárskej zápisnice bola zmluva o pôžičke uzatvorená medzi veriteľkou a dlžníkom na sumu 200 000,-- Sk, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť v termíne do19. 11. 2008 v hotovosti jednorázovo a zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne prednostne pred splatením istiny z nesplatenej sumy. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po uplynutí doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak dlžníkovi nebol písomne doručený prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí. Pod bodom b) notárskej zápisnice je vyhlásenie dlžníka povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V notárskej zápisnici je uvedené, že Vojtech Grün ako povinná osoba - ručiteľ vyhlasuje, že v prípade neplnenia záväzku vyplývajúceho z bodu a) a b) notárskej zápisnice a za podmienok v nej uvedených sa táto notárska zápisnica stane vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z.
Pasívne legitimovaným v konaní je v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 je štát, v ktorého mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR.
Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľka podala návrh na predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, ale bezúspešne. Žiadosť podala dňa 09. 07. 2013.
Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa citovanej špeciálnej právnej úpravy je: a) preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, b) preukázanie existencie škody, jej výšky, c) preukázanie príčinnej súvislosti medzi a) a b). Jedná sa o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, kde sa zavinenie predpokladá.
Ad a)
Zákonodarca presne nešpecifikuje, čo je potrebné považovať za nesprávny úradný postup, pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností. Určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu „nesprávny úradný postup„ môže byť dôvodová správa k § 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá uvádza, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svoje činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej moci síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi (porovnaj tiež rozhodnutie NS SR 3Cdo 32/2007).
Zákon č. 323/1992 SNR o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok - NP) upravuje postavenie a činnosť notárov. Podľa § 2 ods. 1 NP je notár štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Medzi notársku činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) patrí spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 44 až § 55).
S účinnosťou od 01. 09. 2009 podľa § 2 ods. 2 NP majú notári dbať svojou činnosťou o usporiadania a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporov.
Podľa § 46 NP notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa súkromného práva je najpodstatnejšou súčasťou notárskej činnosti. Notárske zápisnice o právnych úkonoch sú v zmysle § 3 ods. 4 verejnými listinami. Je nepochybné, že notárska zápisnica o právnom úkone má obsahovať právny úkon, pričom pri spisovaní notárskych zápisníc o právnych úkonoch pôsobí notár ako autor týchto listín formulujúci ich znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť. Pri tejto činnosti vystupuje aj ako právny poradca. Pri spisovaní viacstranného právneho úkonu má notár poučiť všetky zmluvné strany o obsahu a následkoch právneho úkonu, ktorý chcú uskutočniť. Jeho povinnosťou je objektívne poskytnúť právne rady všetkým účastníkom, čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 NP. Nestrannosť notára spolu s jeho odbornosťou a zodpovednosťou by mali byť zárukou, že právny úkon bude dôsledne vyjadrovať vôľu účastníkov a spôsobí nimi zamýšľané právne následky a vylúčiť prípadnú neplatnosť právneho úkonu z dôvodu absencie náležitosti vôle a prejavu vôle (viď komentár k § 46 NP „ASPI“).
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania - notárskou zápisnicou W. XXX/XXXX, W. XXXXX/ XXXX, W. XXXXX/XXXX mal za preukázané, že notár R.. A. pri spisovaní tohto právneho úkonu nesformuloval ručiteľský záväzok ručiteľa zmluvy o pôžičke U. J. v súlade s jeho úpravou v ustanovení § 546 O. z. T. j. z obsahu zápisnice nevyplýva, že U. J. písomne vyhlásil, že berie na seba voči navrhovateľke ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, tak ako to konštatoval vo svojom odôvodnení okresný súd v rozsudku 13C/189/2009. Z dôvodu, že nevznikol platne ručiteľský záväzok, nemohla byť ani notárska zápisnica voči osobe U. J. exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, hoci úmysel účastníkov podpísaných v notárskej zápisnici k tomu mal smerovať.
Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu povinností na strane notára, keď pri spisovaní notárskej zápisnice obsahujúcej právny úkon uznanie záväzku dlžníka, mal v súlade s hmotným právom sformulovať aj záväzok ručiteľa U. J. tak, aby spĺňal náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 546 O. z. Sám notár na pojednávaní ako vedľajší účastník uviedol, že v súčasnej dobe už takýto záväzok formuluje spôsobom požadovaným v ustanovení § 546 O. z., (pričom nedošlo k zmene znenia ustanovenia § 46 NP od spísania zápisnice).
Argument zo strany odporcu, že notár nemusí účastníkom poskytovať právne rady a že navrhovateľka si spôsobila škodu sama s tým, že netrvala na tom, aby obsah tohto právneho úkonu bol v súlade s hmotnoprávnou úpravou, a teda nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu v súvislosti so zásadou „neznalosť zákona neospravedlňuje,“ nie je opodstatnený. Neznalosť zákona by mohla byť na škodu navrhovateľky len v prípade, ak by zmluvu s vyhlásením ručiteľa spísala sama. Využila však služby notára, ktorý mal byť garantom, že právny úkon bude perfektný a bude spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti a to aj z hľadiska jeho určitosti (viď § 37 O. z.).
Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo zo strany notára R.. T. A. pri spisovaní notárskej zápisnice v časti, ktorá mala obsahovať ručiteľský záväzok U. J. voči navrhovateľke, k nesprávnemu úradnému postupu, keď notár ako autor tejto notárskej zápisnice nesformuloval znenie ručiteľského záväzku v súlade so znením ustanovenie § 546 O. z. a spôsobil v tejto časti absolútnu neplatnosť tohto úkonu v zmysle § 37 O. z. Konal tak v rozpore s účelom ustanovenia § 46 NP tak, ako vyplýva z citovaného komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 2 ods. 2 NP účinného od 01. 09. 2009, kde bola výslovne definovaná povinnosť notára dbať svojou činnosťou o usporiadanie a istotu právnych vzťahov a o predchádzanie sporov.
Ad b)
Ďalej súd skúmal existenciu vzniku škody na strane navrhovateľky.
Odporca namietal, že nedošlo na strane navrhovateľky ku vzniku škody, keď má možnosť sa domáhať svojho nároku vo vzťahu k ručiteľovi a mala možnosť do zániku dlžníka sa domáhať svojej pohľadávky aj voči tomuto subjektu.
Otázka súbehu nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona 514/2003 Z. z. a iného nároku, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia na náhradu škody podľa O. z. alebo plnenia zo zmluvy, nie je v judikatúre súdov Slovenskej i Českej republiky riešená jednotne. Vývoj judikatúry NS ČR, NS SR, Ústavného súdu ČR a SR sa nachádza napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/2/2013, v ktorom krajský súd aj pripustil dovolaciu otázku zásadného právneho významu, či je podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, aby poškodený preukázal bezúspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenie od dlžníka (tretej osoby), ak zákon 514/2003 Z. z. nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov tejto zodpovednosti. Krajský súd ako odvolací dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť štátu za škodu je preto absolútne objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti.
Ďalej súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/76/2012 zo dňa 13. 11. 2013, podľa ktorého u nároku z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ide o osobitný druh zodpovednosti koncipovanej na báze tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti. Táto koncepcia pri tejto špeciálnej právnej úprave výrazne zlepšuje postavenie poškodeného a predstavuje efektívny právny nástroj pri ochrane jeho subjektívnych práv. Dáva mu možnosť, aby si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci voči štátu, ak sa z jeho strany jedná o jednoznačne efektívnejší spôsob nápravy. Iný názor by bol v rozpore s účelom tohto zákona.
Súd stotožňujúc sa s argumentáciou uvedenou v citovaných rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici mal za to, že navrhovateľka sa mala možnosť domáhať náhrady škody v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. voči štátu a teda návrh voči odporcovi nebol podaný predčasne.
Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Škoda predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch spočívajúcu v zmenšení existujúceho majetku poškodeného, ktorej vznik splýva s okamihom, kedy sa majetok poškodeného reálne zmenšil. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS ČR 28Cdo 3533/2011, podľa ktorého nie je vždy nevyhnutné, aby nevymožiteľnosť pohľadávky od dlžníka poškodeného bola preukázaná negatívnym súdnym rozhodnutím, t. j. aby existoval zamietajúci rozsudok súdu, u ktorého bol nárok voči dlžníkovi uplatnený. Za situácie, kedy je z okolností prípadu zrejmé, že by žaloba nemohla uspieť, môže si súd rozhodujúci v spore o náhrade škody podľa zákona 514/2003 Z. z. sám ako otázku predbežnú riešiť úspešnosť žaloby bez toho, aby poškodený bol nútený takýto spor postúpiť.
V danom prípade z notárskej zápisnice N 107/2007 obsahujúcej zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľkou a dlžníkom spoločnom Reality BB spol. s r. o. vyplýva, že navrhovateľka požičala dlžníkovi sumu 200 000,-- Sk, v prepočte 6 638,78 Eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal uhradiť do 19. 11. 2008. Zároveň sa zaviazal zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne prednostne pred zaplatením istiny, najneskôr do 3 dní po uplynutí jednomesačného zročného obdobia. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po uplynutí doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak nebol dlžníkovi písomne doručený prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí. V konaní 13C/189/2009 navrhovateľka pripojila výzvu na splatenie dlhu adresovanú Reality BB spol. s r. o. zo dňa 11. 05. 2010 (č. l. 38 spisu) a zo dňa 25. 10. 2009 (č. l. 39) a 25. 04. 2009 (z č. l. 40) a podací lístok, z ktorého vyplýva, že výzvu zasielala dlžníkovi dňa 11. 05. 2010, výzvu z 11. 05. 2010 a 25. 04. 2009 zaslala aj U. J.. Z odôvodnenia rozhodnutia 13C/189/2009 vyplýva, že v zmysle zmluvy potom nastala splatnosť pohľadávky dňa 19. 11. 2010. Okresný súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje s poukazom aj na znenie ustanovenia § 45 ods. 1 O. z., pričom postačuje, keď prejav vôle sa dostane do dispozičnej sféry druhej strany. Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že dlžník navrhovateľky spoločnosť Reality BB spol. s r. o. bola tunajším súdom zrušená bez likvidácie rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2013, právoplatným 11. 06. 2013, v konaní 27Cbr/53/2012. Podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľky už v roku 2009 však táto spoločnosť nemala majetok.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka voči subjektu dlžníkovi Reality BB spol. s r. o. v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená v dôsledku toho, že dlžník bol zrušený bez likvidácie, pričom už v čase splatnosti podľa tvrdenia navrhovateľky nemal žiaden majetok. V čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že voči tomuto subjektu nie je možné sa domáhať uspokojenia tejto pohľadávky.
Ďalej bolo preukázané, že osoba, ktorá mala byť ručiteľom tohto záväzku, v dôsledku neurčitej jeho formulácie v notárskej zápisnici spísanej pred notárom R.. T. A. neprejavila platne svoju vôľu, a teda nie je možné sa voči nej vôbec domáhať plnenia za dlžníka.
Ku vzniku škody na strane navrhovateľky potom došlo okamihom nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči dlžníkovi Reality BB spol. s r. o., ktorá nastala najneskôr dňa 11. 06. 2013 a nevymožiteľnosti vo vzťahu
k osobe, ktorú považovala za ručiteľa, o ktorej nadobudla vedomosť na základe rozhodnutia v konaní 13C/189/2009.
Výška tejto škody zo strany odporcu ani vedľajšieho účastníka nebola spochybnená.
Ad c)
Súd mal ďalej za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára došlo v priamej príčinnej súvislosti k nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke vo vzťahu k U. J., ktorý mal zodpovedať za dlh dlžníka ako veriteľa v prípade, že ho dlžník nesplní.
Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný, keď preukázala, že došlo v jej majetkovej sfére k ujme v žalovanej výške v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane verejného činiteľa - notára. K argumentácii odporcu, že navrhovateľka neuskutočnila akékoľvek kroky smerujúce k nútenému vymoženiu svojej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi, keď v exekučnom konaní v postavení oprávnenej by bola s vysokou pravdepodobnosťou úspešná, súd uvádza, že pokiaľ aj navrhovateľka bola vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi nečinná, je otázne, či objektívne by sa mohla domôcť plnenia od dlžníka. Každopádne sa spoliehala na to, že formou riadnej notárskej zápisnice má zabezpečenú svoju pohľadávku ručiteľským záväzkom. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, jedná sa o absolútnu zodpovednosť za škodu, z ktorej sa zodpovedný subjekt nemôže vyviniť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona).
Súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 19. 12. 2013 v požadovanej výške. Nárok na úroky z omeškania patrí navrhovateľke najskôr dňom oznámenia zo strany odporcu, že neuspokojí jej nárok na náhradu škody (ustanovenie § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z.). Oznámenie bolo zo strany odporcu datovaná dňom 13. 12. 2013. Požadovaná výška úrokov je v súlade so znením ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti sporu, keď úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,-- Eur a za 3 úkony právneho zastúpenia: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na 1 pojednávaní po 220,77 Eur, spolu 662,31 Eur, 3-krát režijný paušál 8,04 Eur, spolu 24,12 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 686,43 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.