Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: DELTECH, a.s. so sídlom Priemyselná 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 225 582, právne zastúpený: Nechala and partners, s. r. o. so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 749 565 proti žalovanému: GaMa Slovakia s. r. o. so sídlom Rostovská 22, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 47 128 143, právne zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 519 174, o zaplatenie 949.950,- Eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. - 114 zo dňa 10.10.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. - 114 zo dňa 10.10.2022 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. - 114 zo dňa 10.10.2022 v napadnutom súvisiacom výroku II. z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k.

- 114 zo dňa 10.10.2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov strany, vedených na bankovom účte číslo XXXXXXXXXX Y. R. R.X., C..R.., A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do výšky 1.076.536,06 Eur, ktoré sú pohľadávkou strany voči banke na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči strane vo výške istiny 949.950,- Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu plnenia v zmysle Zmluvy o dielo "Modernizácia a doplnenie ISD na úseku diaľnice D1 Trnava - Horná Streda", uzavretej medzi navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a stranou dňa 15. 02. 2021.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava, že strana bude mariť uspokojenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a to vzhľadom na jeho doterajšie konanie (neplatenie, resp. odďaľovanie platenia). V dôsledku toho mal žalobca za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, keďže v prípade prevodu peňažných prostriedkov na inú osobu alebo iného použitia peňažných prostriedkov môže dôjsť k zmareniu uspokojenia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nemal vedomosť, že by strana vlastnila iný majetok, ktorý by bol spôsobilý na zriadenie záložného práva, a ktorý by navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia vedel určiť. Zo zverejnených údajov vo verejnom registri účtovných závierok (www.registeruz.sk) vyplýva, že aktíva žalovaného (majetok) boli ku dňu 31.12.2021 vo výške (netto) 1.814.358,- Eur, avšak z toho predstavujú hnuteľné veci (netto) 100.082,- Eur, peniaze a účty v bankách spolu 88.009,- Eur a krátkodobé pohľadávky vrátane pohľadávok voči spoločníkom 1.616.466,- Eur. Žalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na

prakticky nemožnosť viesť budúcu exekúciu na hnuteľné veci (čo potvrdzuje prax exekútorov) zostáva jedinou nádejou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaistiť úhradu jeho nároku prostredníctvom pohľadávok strany, ktoré môžu byť žalovanému uhradené iba prostredníctvom jeho bankového účtu (už len vzniknutý úrok z omeškania prevyšuje sumu peňazí strany). Bezprostredne hroziaca ujma, podľa žalobcu, spočíva práve v hrozbe zníženia hodnoty majetku strany, resp. disponovania s majetkom spôsobom, ktorý znemožní uspokojenie nároku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a preto existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia nárokov navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči strane je ohrozená. Navyše je žalovaný tzv. jednoosobovou eseročkou, t. j. má jediného spoločníka a jediného konateľa, ktorým je tá istá osoba. Podľa údajov na webstránke www.finstat.sk má strana jediného zamestnanca (https://finstat.sk/47128143), ktorým je pravdepodobne taktiež tá istá osoba (spoločník/konateľ). Žalovaný má základné imanie vo výške 5.000,- Eur a dosahuje zisk (priemer za roky 2019, 2020 a 2021) vo výške 24.000,- Eur ročne (ale napr. v roku 2018 stratu vo výške 31.000,- Eur). Žalovaný nevlastní (vysoko pravdepodobne) okrem pohľadávok žiaden relevantný majetok, ktorý by prichádzal do úvahy ako dostatočná garancia na budúcu úhradu pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a z pohľadu výšky hodnoty iného majetku to ani vôbec neprichádza do úvahy. Doterajšie tržby strany rovnako naznačujú obavu z budúceho vymoženia/ exekúcie pohľadávky. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčoval existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúceho z rozdielneho názoru strán na skutkové a právne okolnosti dodania diela zakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa , a , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že predmetnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť nemožno, keďže žalobca svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa a a nasl. , že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania žalovaného voči jeho v tomto súdnom konaní požadovanému právu. Žalobca existenciu dôvodov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojim konaním ohrozoval výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzal žalobca vo svojom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nepreukázal.

4. Súd prvej inštancie teda žalobcom uvádzané skutočnosti o bezprostredne hroziacej ujme, spočívajúce v hrozbe zníženia hodnoty majetku žalovaného, resp. disponovania s majetkom spôsobom, ktorý znemožní uspokojenie nároku žalobcu, nakoľko má žalovaný nízky majetok, neakceptoval, pretože tieto uvedené tvrdenia nemôžu mať za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď nebolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že žalovaný v súčasnosti prikročil k realizovaniu právnych úkonov, majúcich za následok zníženie jeho majetku, alebo tak mieni urobiť. Žalobca preto dostatočne nepreukázal obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa , a , t. j. súdne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol okrem iného aj to, že podľa jeho informácií bolo dielo, ktoré bolo žalobcom dodané žalovanému (a aj vyfakturované), zo strany žalovaného ďalej odovzdané jeho odberateľovi (spoločnosti ACP AuComp, s.r.o.) a aj žalovaným vyfakturované. Doplnením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.10.2022 bola táto skutočnosť žalobcom preukázaná doplnením faktúry žalovaného a potvrdením o bankovom prevode. Je teda úplne zrejmé, že odberateľ žalovaného (ACP AuComp, s.r.o.) cenu za dielo vyfakturovanú žalovaným, t. j. 1.047.476,- Eur previedol na účet žalovaného dňa 21.2.2022. Žalovaný však svoju povinnosť (zaplatiť cenu za dielo) voči žalobcovi nesplnil. Žalobca preto považuje

neuhradenie ceny za dielo žalovaným iba ako úmyselné vyhýbanie sa plneniu jeho povinnosti, nemajúce oporu v podpísanej zmluve o dielo. Žalobca zastáva názor, že kvalifikovaným spôsobom osvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie ako i dôvodnosť žalovaného nároku voči žalovanému, čo do dôvodu aj výšky a takisto aj hrozbu zníženia hodnoty majetku žalovaného a naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za nedostačujúce a úplne všeobecné, arbitrárne, nemajúce základ v konkrétnych skutočnostiach preukázaných žalobcom v tomto konaní a tvrdeniach v jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca vo svojom návrhu jednoznačne preukázal a špecifikoval súdu prvej inštancie, že majetok žalovaného predstavujú hnuteľné veci, peniaze a účty v bankách, krátkodobé pohľadávky. Uvedené korešponduje s tým, že žalovaný má iba jediného zamestnanca a teda sám o sebe nie je zhotoviteľom zákaziek, ale jeho činnosť spočíva v inej forme podnikania. Žalobca zastáva názor, že v reálnom svete požadované dôkazy v 99% prípadoch nie je možné zadovážiť, nakoľko nie sú dohľadateľné. Ak by žalovaný vlastnil nehnuteľnosť, mohol by žalobca možno nájsť inzerát na niektorom z najčastejšie používaných internetových portáloch (ak by danú nehnuteľnosť osobne poznal). Žalovaný však žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Snahu o predaj hnuteľných vecí nie je objektívne možné preukázať. Podobne ako snahu postúpiť pohľadávky, či výber hotovosti z účtu v banke. Žalovaný do dnešného dňa neprejavil vlastnú iniciatívu celú záležitosť vyriešiť, neuhradil žiadnu časť ceny za dielo a nenavrhol žiadne riešenie, ktoré by obavu a riziko na strane žalobcu aspoň nejako zmiernilo. Žalobca ďalej uviedol, že priemerný zisk žalovaného za posledné 3 roky je 24.000,- Eur ročne, čo je 40-násobok žalovanej istiny. Len samotný úrok z omeškania zo žalovanej sumy preto niekoľkonásobne prevyšuje dosahované zisky žalovaného. Pasivita Žalovaného ohľadom riešenia jeho záväzku a zjavný úmysel nezaplatiť dobrovoľne cenu za dielo žalobcovi preto v kontexte so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu preukazujú to, že prípadný výkon rozhodnutia v budúcnosti môže byť ohrozený.

7. S poukazom na uvedené preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) doručil žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie žalobcu na vyjadrenie podľa

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 3.2.2023. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie žalovaný považuje za správne, presvedčivé a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na rozdiel od žalobcu nepovažuje za všeobecné ani arbitrárne. Návrh žalobcu na vydanie predmetného zabezpečovacieho opatrenia žalovaný vníma skôr ako snahu o poškodenie žalovaného a nie ako skutočnú snahu o riešenie. Podľa názoru žalovaného neexistuje zákonný dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako ho navrhol žalobca, nakoľko status žalovanej spoločnosti nepredpokladá akúkoľvek platobnú neschopnosť, predĺženosť či krízu, resp. akúkoľvek neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom. Žalovaný je registrovaný v registri partnerov verejného sektora, v zozname hospodárskych subjektov, zúčastňuje sa verejných obstarávaní a preto je pre neho prioritou neexistencia akýchkoľvek finančných problémov. Žalovaná spoločnosť dosahuje ročnú tržbu viac než 1 milión eur viac než päť rokov, nie je evidovaná v žiadnom zozname subjektov, u ktorých možno predpokladať akúkoľvek obavu z nemožnosti plniť svoje záväzky, žalovaná spoločnosť sa nenachádza ako dlžník v Centrálnom registri exekúcií a teda nemá ako povinný žiadne exekúcie. Žalovaná spoločnosť nemá žiadne dlhy voči Sociálnej poisťovni ani voči zdravotným poisťovniam, nie je vedená ako dlžník v registri úpadcov a nikdy nebola v úpadku alebo predĺžení, riadne si plní všetky daňové povinnosti. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil obavu, že v prípade úspechu v tomto súdnom konaní by ním vedená prípadná exekúcia bola ohrozená. Žalovaný považuje žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie za rozporné s princípom proporcionality a zároveň znemožňujúce základné fungovanie spoločnosti žalovaného, nakoľko žalobca fakticky žiada zablokovanie bankového účtu žalovaného, čím by bola obmedzená ďalšia podnikateľská aktivita žalovaného. Žalobca bol povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva. Žalobca si nesplnil povinnosť súdu predložiť také dôkazy, ktoré by odôvodnili skutočnú a bezprostrednú obavu z toho, že prípadná exekúcia by mohla byť zmarená. Žalovaný úspešne podniká v oblasti elektromontážnych prác a aj na rok 2023 má zazmluvnené zákazky, ktorých hodnota dosahuje žalovanú sumu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadom odovzdaného diela, pretože všetky tri subjekty a teda žalobca, žalovaný aj vyšší objednávateľ sú obchodné spoločnosti, ktoré majú uzatvorené individuálne zmluvy so svojimi

obchodnými partnermi. Zmluvné podmienky, podmienky a termíny platby ako aj podmienky odovzdania diela a pod. môžu byť v každej zmluve upravené odlišne a skutočnosť, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie ceny od jej objednávateľa neznamená automaticky, že aj žalobcovi vznikol totožný nárok na zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného. Žalobca do konania predložil protokol o odovzdaní prvej časti zákazky, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by splnil formálne podmienky zo zmluvy, a že by bolo žalovanému riadne odovzdané celé dielo a to v takej lehote, aby obstál aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil a aby žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

19. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

20. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

21. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie práve na tom právnom základe, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku alebo že znižuje hodnotu svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia a neosvedčil existenciu takej bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú by bolo možné odvrátiť jedine okamžitým zásahom zo strany súdu do vzájomných pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by konanie žalovaného odôvodnilo návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20. decembra 2017 č. k. , kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného zbavovania sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.

23. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná strana sporu, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Žalobca súdu neposkytol také dôkazy, ktoré by osvedčili bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán sporu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný bude mariť uspokojenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a to vzhľadom na jeho doterajšie konanie, kedy žalobcovi neplatil, resp. odďaľuje platenie z titulu zmluvy o dielo. Žalobca vyjadril obavu aj vzhľadom na to, že podľa jeho zistení z verejne dostupných údajov je priemerný zisk žalovaného za posledné 3 roky je 24.000,- Eur ročne, čo je 40-násobok žalovanej istiny, pričom žalovaný nevlastní okrem pohľadávok žiaden relevantný majetok, ktorý by prichádzal do úvahy ako dostatočná garancia na budúcu úhradu pohľadávky žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Uvedené nemá odvolací súd za preukázané a preto sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka žalobcu nie je spôsobilá preukázať opodstatnenosť ním uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca v predmetnom konaní, a to ani v podanom odvolaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že by sa zbavoval majetku, resp. že by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť. Súd má za preukázané, že žalovaný nie je v žiadnom registri prípadne zozname vedený ako dlžník. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by si žalovaný neplnil svoje záväzky alebo že by existoval odôvodnený predpoklad, z ktorého by bolo zrejmé, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Naopak, súd má za preukázané, že žalovaný sa aj naďalej venuje obchodnej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku. Poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom ním navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia by nevytvorilo spravodlivú rovnováhu medzi zásahom do práv žalovanej strany sporu a žalobcom, nakoľko by zasahovalo do výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného.

25. Odvolací súd záverom dodáva, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie ním tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. , , , a ).

26. Uvedeným rozhodnutím nie je prejudikované budúce rozhodnutie vo veci samej a nie je dotknuté právo žalobcu podať v konaní vo veci samej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prípade, že bude osvedčená dôvodnosť nároku a hrozba exekúcie.

27. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t. j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku a neosvedčil ani hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil ( ).

28. V časti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd s poukazom na , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení (zabezpečovacom opatrení) má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie) konzumuje vec samu. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, ak súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal.

30. V predmetnej veci však nejde ani o jeden vymenovaný prípad. Rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté odvolaním nie je rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo navrhované, aj vydané počas prebiehajúceho súdneho konania o žalobe. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v zmysle 262 ods. 1 nie je dôvod rozhodovať o náhrade trov konania v tomto štádiu konania, pretože o celkových trovách konania, a teda aj o trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodované v rámci trov konania vo veci samej. Nakoľko v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre vydanie výroku o náhrade trov konania neexistovali, odvolací súd v tejto časti uznesenie okresného súdu zrušil.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).