Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/125/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: N.. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., O. S. XX, proti odporcovi: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Z. V. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, so sídlom Nitra, Farská 9, o zaplatenie 3.127,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2012 č. k. -324, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.091,56 eura so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 20. 11. 2007 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh z a m i e t a. Odporcovi nepriznáva oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie.

odôvodnenie:

Okresný súd v Nitre (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.519,50 eura s 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 20. 11. 2007 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol, konanie v časti zaplatenia sumy 427,94 eura zastavil. O náhrade trov konania, vrátane trov štátu si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 23. 04. 2007 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.109,74 eura s prísl. z dôvodu, že prenajali časť nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2004 T. P., ktorý sa zaviazal platiť nájomné vo výške 50.000,- Sk mesačne. Žiadala zaplatenie nájomného za obdobie od marca 2007 do apríla 2007 ako podiel nájomného, ktorý pripadá na časť nehnuteľnosti 178 m2, ku ktorej má ona užívacie právo. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. -267, zo dňa 15. 11. 2011 rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.091,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % od 20. 11. 2007 do zaplatenia, a to do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol a v časti zaplatenia sumy 427,94 eura konanie zastavil. Voči rozhodnutiu bolo podané navrhovateľkou odvolanie a Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. , o úprave užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B., ul. T. č. XX, stavba súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 294/1 výmera 356 m2, kat. úz. B. 1, Obec B., zapísaná na LV číslo XXXX, pričom bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľka bude užívať nebytové priestory, stavby označené v grafickom náčrte číslo X/XX k znaleckému posudku N.. P. P., a to miestnosť číslo 1, 3, 4, 5 a polovinu priestoru tvoreného pôvodnými miestnosťami číslo 11, 12, 13 stavebne nadväzujúce na číslo 1, 3, 4, 5 tak, ako je to vyznačené v grafickom náčrte a odporca bude užívať miestnosti číslo 2, 6, 7, 8, 9, 10 a polovinu priestoru tvoreného pôvodnými miestnosťami číslo 11, 12, 13, pričom tento

náčrt tvorí nerozdielnu súčasť rozhodnutia. Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Medzi odporcom ako prenajímateľom a nájomcom T. P. bola uzatvorená dňa 19. 11. 2004 zmluva o podnájme nebytových priestorov, nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX, parc. č. 294/1, číslo súp. XXX, na T. ul. č. XX B., kat. úz. B. X. Prenajímateľ dal do prenájmu nájomcovi časť nachádzajúcu sa na prízemí, ktorá ma vstup a výklady z ulice T. č. XX o výmere 190 m2, vrátane skladu. Výška nájomného bola dohodnutá 50.000,- Sk mesačne, vrátane DPH vo výške 19 %. Zároveň bolo dohodnuté, že nájomca vykoná zo súhlasom prenajímateľa investície, pričom výšku skutočne vykonaných investícií si bude nájomca započítavať oproti nájomnému. V článku 4 zároveň bolo dohodnuté, že spotreba elektrickej energie, plynu, dodávky tepla TÚV vodné a stočné, je zahrnutá v nájomnom. Zo znaleckého posudku číslo 3/2010, ktorý podal znalec N.. P. U. vyplýva, že skutočné výpočtové spotreby plynu, vody a elektrickej energie (ktorá pripadá na výmeru, ktorú bola oprávnená užívať navrhovateľka), za obdobie od 01. 03. 2007 do 30. 04. 2007 boli spotreba zemného plynu vo výške 258,06 eura, spotreba elektrickej energie 162,73 eura a spotreba vody vo výške 7,15 eura. Navrhovateľka v konaní doplnila podanie, v ktorom žiadala zaplatenie sumy vo výške 3.127,24 eura s tým, že z tejto sumy akceptuje odpočítanie nákladov, ktoré boli vypočítané súdnym znalcom vo výške 427,94 eura, a preto žiadala zaplatenie sumy 2.699,30 eura. Nájomník jej mal ako spoluvlastníčke nehnuteľností povinnosť platiť nájomné za výmeru 179 m2. Uznesením č. k. -261, zo dňa 04. 10. 2001 pripustil zmenu petitu návrhu tak ako žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.127,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15. 03. 2007 do zaplatenia. Navrhovateľka uviedla, že akceptuje náklady za elektrické energie vo výške 427,94 eura, a preto návrh nad sumu 2.699,30 eura berie späť a konanie žiada zastaviť. Právna zástupkyňa odporcu súhlasila so späťvzatím návrhu v tejto časti, a preto súd postupoval podľa , a konanie v časti 427,94 eura zastavil. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil rozsudok ustanovením , . Mal za preukázané, že v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. -248 zo dňa 26. 05. 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra -284, bola výmera navrhovateľky, ktorú v zmysle predmetných rozhodnutí mohla užívať, 179 m2. Na základe Dohody o započítaní investícií uzatvorenej dňa 19. 12. 2005 mal nájomca T. P. uhradiť odporcovi ako prenajímateľovi sumu 30.000,- Sk na účet alebo v hotovosti a sumu 20.000,- Sk mu mal uhrádzať tak, že ju odporca ako prenajímateľ započíta s 1/24- tinou svojho záväzku voči nájomcovi, a to po dobu 24 mesiacov počnúc dňom 01. 01. 2006, pričom záväzok odporcu voči nájomcovi bol vo výške 480.000,- Sk. Počas doby 24 mesiacov mal teda odporca do nájomného započítavať investíciu nájomcu T. P. v celkovej výške 480.000,- Sk. Odo dňa 01. 01. 2008 (po uplynutí doby 24 mesiacov) malo byť nájomné nájomcom hradené odporcovi v plnej výške, teda sumou 50.000,- Sk mesačne. Teda za obdobie od 01. 03. 2007 do 30. 04. 2007 nájomca vyplácal odporcovi mesačne sumu 995,82 eura (30.000,- Sk). Keďže nájomca mal v prenájme priestory o celkovej výmere 190 m2, z čoho navrhovateľke patrila výmera vo výške 179 m2, potom zo zaplateného mesačného nájomného vo výške 995,82 eura navrhovateľke patrila suma vo výške 937,96 eura (995,82 : 190 m2 = 5,24 eura/1m2 x 179 m2 = 937,96 eura). Predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie za 2 mesiace, čo spolu predstavuje sumu 1.875,92 eura, z ktorej odrátal 19 % DPH (356,42 eura), nakoľko odporca preukázal, že bol platcom DPH, a preto súd priznal sumu vo výške 1.519,50 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to zo skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu. Po zmene petitu návrhu sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy 3.127,24 eura, z ktorej sumy konanie v časti o zaplatenie sumy 427,94 eura zastavil, v časti sumy 1.519,50 eura návrhu vyhovel a vo zvyšku vo výške 1.179,80 eura súd návrh ako nedôvodne podaný zamietol. Uviedol, že neprihliadol na tvrdenie odporcu v súvislosti s vynaloženými nákladmi na rekonštrukciu, ktorá mala byť vykonaná vo výmere prináležiacej navrhovateľke z dôvodu, že neuplatnil túto pohľadávku na započítanie. Tento nárok uplatnil ako obranu. Zároveň navrhovateľke priznal i úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne s poukazom na vlád. nar. č. 87/65 Zb., , Obč. zák. od 20. 11. 2007, teda odo dňa, keď odporcovi bol doručený platobný rozkaz. Navrhovateľka žiadala úrok z omeškania priznať od 15. 03. 2007, tento počiatok omeškania však nepovažoval za dôvodný, nakoľko dňom 15. 03. 2007 sa odporca nedostal do omeškania, pretože navrhovateľka žiadala zaplatenie sumy za obdobie od 01. 03. 2007 až do 30. 04. 2007. Teda až po 30. 04. 2007 sa odporca dostal do omeškania. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Súd preto z týchto dôvodov návrh navrhovateľky v časti výšky úroku z omeškania a určenia počiatku omeškania zamietol. O náhrade trov konania, vrátane trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na . Proti uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie vo vyhovujúcej časti, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že súd prvého stupňa akceptoval späťvzatie návrhu v časti sumy 427,94 eura, ktorú navrhovateľka v zmysle znaleckého posudku akceptovala a uznala ako výdavok, avšak neodpočítal uvedenú sumu od priznaného

nájomného. Poukázal na to, že počas celého konania si uplatňoval kompenzačnú námietku a žiadal započítať svoje výdavky s pohľadávkou navrhovateľky. Nie je možné, aby súd časť výdavkov uznal a časť nie, bez toho aby zdôvodnil, prečo dospel k tomu, že ide o obranu. Výdavky, ktoré vynaložil, boli nutné, aby mohla byť nehnuteľnosť užívaná, pričom majetkový prospech z nich mala najmä navrhovateľka. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,78 eura za jeden úkon právnej služby v sume 121,17 eura, plus 20 % DPH a režijný paušál 7,81 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, preto ho podľa zmenil. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie (). Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu a plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje sa v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie a môže spočívať napr. v tom, že bolo niečo dané alebo v prospech niekoho konané. O obohatení je možné hovoriť vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, tak, že jeho majetku došlo alebo k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej veci (jej časti), bez nájomnej zmluvy, či iného titulu, oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, teda jeho majetkový stav sa nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. a , odvodzuje sa výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko (nie viac), čo sám získal (, veta prvá a ). Za bezdôvodné obohatenie teda nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorého by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Keďže odporca prenajal časť predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola v spoluvlastníctve účastníkov konania, pričom prenajal celkovú výmeru, ktorú mala právo navrhovateľka užívať, a získané nájomné si v celom rozsahu ponechal, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, ktoré je povinný vydať. Odporca si v konaní uplatňoval kompenzáciu svojich nákladov voči navrhovateľkinmu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prejav odporcu bolo potrebné v zmysle ust. veta druhá posúdiť len ako obranu proti žalobe. Súd prvého stupňa správne takúto pohľadávku považoval za obranu. Nepodal vzájomný návrh voči navrhovateľke. Súd prvého stupňa správne vychádzal pri výpočte bezdôvodného obohatenia na strane odporcu zo sumy 995,82 eura za mesiac, pretože odporcovi nájomca vyplácal v žalovanom období mesačne iba uvedenú sumu. Správne súd prvého stupňa vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia pripadajúcu na výmeru patriacu navrhovateľke v sume 937,96 eura za mesiac. Pochybil však, keď neodpočítal z vyčísleného bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 03. 2007 do 30. 04. 2007 náklady za spotrebované energie (elektrina, plyn) a vodu, v danom období vyčíslené v znaleckom posudku N.. P. U., pripadajúce na výmeru navrhovateľky v sume 427,94 eura, ktoré uhradil odporca. Navrhovateľka uznala výšku nákladov na energie a vodu v žalovanom období, v uvedenej sume vzala návrh späť. Keďže naďalej bola predmetom konania suma vyššia ako skutočná výška bezdôvodného obohatenia odporcu, bolo potrebné pri výpočte skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia odporcu zohľadniť aj odporcom uhradené náklady na spotrebu energií a vody. Bezdôvodné obohatenie u odporcu mohlo spočívať iba v skutočne získanej sume za prenájom výmery patriacej navrhovateľke. Takou sumou je nájomné po odpočítaní nákladov na energie a vodu, ktoré odporca z poskytnutého nájomného uhradil, t. j. 937,96

eura x 2 mesiace = 1.875,92 eura - DPH 356,42 eura = 1.519,50 eura - náklady na spotrebu 427,94 eura = 1.091,56 eura. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne nesprávny zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporcovi s podaním odvolania proti rozsudku vznikla poplatková povinnosť. Odporca v odvolaní žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, svoju žiadosť zdôvodnil tým, že je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, nepoberá ani podporu v nezamestnanosti ani žiadne dávky v hmotnej núdzi, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci. Odvolací súd vyzval odporcu listom zo dňa 17. 04. 2014, aby v lehote 10 dní zaslal riadne vyplnené a potvrdené tlačivo ohľadne jeho osobných, zárobkových a majetkových pomerov za účelom rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku. Výzva bola doručená právnej zástupkyni odporcu na vedomie dňa 25. 04. 2014. Podľa , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd musí dôsledne dbať na preukázanie oboch kumulatívnych podmienok, ktoré zákon vyžaduje. Prvou z týchto podmienok sú pomery účastníka. Pomery účastníka sa v tomto legálnom kontexte chápu ako spoločensko-ekonomické podmienky v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je poplatník povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojovanie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Určitým ukazovateľom, nie však jediným pri úvahe o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, v ktorých by sa mal príjem žiadateľa pohybovať, je právna úprava životného minima. Za životné minimum občana sa považuje súhrn súm určených zákonom na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť. Druhou podmienkou, ktorú súd skúma je, že účastník nesmie svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať alebo brániť svoje právo. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva bude zjavne každá žaloba alebo opravný prostriedok, ktorý v konečnom dôsledku sa ukáže ako šikanujúci výkon práva na podanie návrhu na začatie konania alebo práva na podanie odvolania (dovolania). Pôjde o úsilie spôsobiť druhému účastníkovi zjavné ťažkosti bez zreteľa na výsledok konania. Zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa môže týkať štádia konania, pri skúmaní jeho podmienok alebo hodnotenia pravdivosti tvrdení účastníkov alebo hodnotenia správnosti. Môže sa teda týkať nedostatku procesných podmienok, skutkových podmienok alebo právneho posúdenia veci. Bolo povinnosťou odporcu, ktorý je zastúpený právnou zástupkyňou, súdu preukázať, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, súdu nepredložil potvrdenia z čoho si zabezpečuje svoje základné životné potreby, keď tvrdil, že nemá žiadny príjem. Nepredložil potvrdenia od príslušných úradov o evidencii v zozname nezamestnaných, o tom, že mu neboli priznané žiadne dávky. Z uvedeného nie je možné zistiť, v akom rozsahu má odporkyňa zníženú pracovnú schopnosť, či je poberateľkou nejakých hmotných dávok, prípadne má nejaké vedľajšie príjmy, z ktorých zabezpečuje svoje základné životné potreby. Odporca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navyše, z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, odpredali a každý z nich získal sumu 8 miliónov korún. Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že odporca nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.