Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-9-2022.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Subarea
18CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX F., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod č. EX 27853/15, pre vymoženie istiny 1.527,95 Eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 36Er/456/2015-42 zo dňa 21.10.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. 36Er/456/2015-42 zo dňa 21.10.2021 z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 949,45 Eur od 08.08.2012 do 09.12.2013, čo činí 1.160,69 Eur, zo sumy 949,02 Eur od 10.12.2013 do 09.01.2014, čo činí 73,55 Eur, zo sumy 901,55 Eur od 10.01.2014 do 10.02.2014, čo činí 72,12 Eur a zo sumy 853,86 Eur od 11.02.2014 do zaplatenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 06.03.2014, začalo vo veci exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pred ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2013 a vykonateľnosť dňa 08.08.2013. Návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom boli doručené oprávnenému dňa 17.08.2011.
2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj na ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ust. § 53 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 2 písm. a) a b) citovaného zákona a uzavrel, že predloženú Zmluvu o úvere č. 106800316, uzatvorenú dňa 17.08.2011 medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľskú, nakoľko oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že v danom prípade má povinný postavenie spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným mal súd preukázané, že táto rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, t.j. vo forme osobitnej zmluvy, ku Zmluve o úvere č. 1068003016 dňa 17.08.2011, pričom je podpísaná oboma zmluvnými stranami. V čl. II rozhodcovskej zmluvy dáva účastníkom zmluvy možnosť výberu riešenia prípadných sporov pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, t.j. všeobecným súdom. V čl. III povinný vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a na znak súhlasu ju aj podpísal.
4. Z predloženého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku mal súd za preukázané, že rozhodcovský súd si založil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci na základe vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež je z exekučného titulu zrejmé, že ním bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.623,54 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne tak ako je uvedené v podanom návrhu zo strany oprávneného. Ďalej súd z odôvodnenie vyššie uvedeného exekučného titulu zistil, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj hlavný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou, blankozmenkou, vystavenou dňa 17.08.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 28.01.2012. Oprávnený vyplnil dňa 20.02.2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.553,45 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 28.01.2012, pričom výška zmenkového úroku 0,25% denne bola na zmenke predtlačená a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 27.02.2012.
5. Súd skúmal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s predloženými dokladmi a dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, rozhodcovský rozsudok, ktoré s touto zmluvou vznikli, je potrebné posudzovať a na ne aplikovať normy spotrebiteľského práva upravujúce ochranu spotrebiteľa. Súd preto v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. preskúmal aj dohodu o vyplnení zmeniek citovanú v bode 28 odôvodnenia tohto uznesenia, pričom zistil, že táto bola inkorporovaná do článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom má za to, že táto predstavuje neprijateľnú podmienku, pretože táto dohoda nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a teda je neplatná v zmysle § 53 ods. 2 a 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ nemal možnosť sa s ňou oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere a nemohol ovplyvniť jej obsah. Ak mal povinný záujem o poskytnutie finančných prostriedkov z úveru, musel zmluvu o úvere podpísať ako celok a teda aj s dohodou o vyplnení zmeniek. V zmysle tejto dohody povinný vystavil dňa 18.08.2011 zmenku, ktorá zabezpečovala hlavný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Oprávnený uzatvoril predmetnú dohodu o vyplnení zmeniek s povinným v čase, keď ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nepripúšťalo splnenie dlhu alebo zabezpečenie jeho splnenia zmenkou, t.j. bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd v konaní neprihliadol na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je dohoda o vyplnení zmeniek a tiež neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 1 a 2, avšak v predmetnej exekučnej veci nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti uvedenej vo výroku tohto uznesenia zamietol v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
6. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K úroku vo výške 0,25% denne oprávnený uvádza, že dojednaná výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani dobrými mravmi a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver.
7. Uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadnou zmluvného práva. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Uviedol tiež, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
8. Zdôraznil, že ak by exekučný súd skúmal tieto skutočnosti, dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu, ktorý preskúmava hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu ako samotného rozhodnutia. Na uvedený postup však nemá exekučný súd vecnú príslušnosť.
9. Zdôraznil, že podobný záver vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31. Uviedol tiež, že v záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by týmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Uviedol, že do základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Uviedol tiež, že obdobne vo veci rozhodol aj Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 18CoE/325/2016-76 zo dňa 31.07.2017, keď v odseku 9 konštatoval, že tieto požiadavky odvolaním napadnuté uznesenie vo vzťahu k I. výroku nespĺňa záver súdu prvej inštancie o výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom v časti plnenia úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne z istiny je podľa odvolacieho súdu nedôvodný.
10. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného je možné vyhovieť, avšak za iných dôvodov a sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 pím. a) Civilného sporového poriadku, keďže neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie.
13. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolania napadnutého rozhodnutia zistil, že na majetok povinnej K. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, F. bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Bratislava I a za správcu konkurzného konania bol ustanovený správca Mgr. Peter Forgáč, so sídlom kancelárie Zámocká 14, Bratislava, dňa 26.06.2020. Vyhlásenie konkurzu bolo uvedené v obchodnom vestníku č. 132/2020, deň vydania 10.07.2020. Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 21.10.2021, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníčky.
14. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Vzhľadom k tej skutočnosti, že na majetok dlžníčky bol vyhlásený konkurz ešte pred rozhodnutím o vydaní poverenia, teda pred vydaním napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie je povinný pokračovať v zmysle citovaného ust. § 167f ods. 1 a exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Pri novom rozhodnutí o veci samej, súd rozhodne aj o trovách konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).