Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-3-2023.pdf
PDF · 96.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci exekúcie oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. S. XX, 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zastúpená: JUDr. Danica Sitárová, advokátka so sídlom Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.775,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 05. októbra 2020 pod č.k. 13Er/352/2011-51 (ďalej len „rozhodnutie súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
Povinným nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej p r i z n á v a v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil exekúciu vedenú pod sp.zn. 13Er/352/2011 za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 41 ods. 2 písm. d), § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, § 243 h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkami Súdneho dvora. 1.1. Dňa 31.03.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Q. T.. Návrhom zo dňa 14.03.2011 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 a vykonateľnosť dňa 12.11.2010. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2007. Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako "úverová, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. 1.2. Uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Oprávnená zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami. Pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu nebolo možné len čiastočne zastaviť túto exekúciu, preto ju exekučný súd zastavil v celom rozsahu. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 29.01.2020 uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu ich nepriznal. Vzhľadom k vyššie uvedenému vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
2. Oprávnená podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhla zrušiť výrok II napadnutého uznesenia a vec vrátiť na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhla zaviazať povinného zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 395,49 eura vrátane DPH. Uviedla, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského konaniu. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky/zmluvy. Veriteľ nad rámec zákona povinných poučil, čo však súd nebral do úvahy. Písomná forma konania neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne. Aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prijatý ako norma na ochranu spotrebiteľa stanovuje, že rozhodcovské konanie sa vykoná v sídle rozhodcovského súdu. Zákon neurčuje žiadnu podmienku týkajúcu sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, resp., že by rozhodcovské konanie mimo miesta bydliska spotrebiteľa malo byť neprípustné. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú dohodnuté priamo v rozhodcovskej doložke a nebránia žiadnemu účastníkovi konania riadne uplatniť svoje práva ako v konaní pred všeobecným súdom. Pravidlá rozhodcovského konania sú zrozumiteľné a transparentné, určité a nepripúšťajúce rôzny výklad.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP poriadku po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom oprávnenej doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi dňa 23.03.2011 sa začalo exekučné konanie. Dňa 28.03.2011 došla súdu
prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia. Súd prvej inštancie dňa 31.03.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. dňa 18.10.2010 pod sp.zn. 106/10/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 a vykonateľnosť dňa 12.11.2010. Dňa 16.01.2017 došiel súdu prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ku ktorej sa oprávnená vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.01.2018. K tomu sa vyjadrila povinná podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018. Uznesením pod č.k. 13Er/352/2011-36 zo dňa 13.11.2019 súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinnej 2/ na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa 05.10.2020. Po podaní odvolania súd prvej inštancie pripojil do spisu Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie pod sp.zn. 13Er/352/2011 zo dňa 29.05.2020.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/2005 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
12. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
13. Odvolací súd posudzujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci potom bolo, či rozhodcovská doložka podľa bodu 18 zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere, ktoré mali byť na zadnej strane zmluvy a na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri riešení uvedenej otázky dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, preto napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak rozhodcovská doložka síce umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.
15. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. 15.1. Vzhľadom k tomu nie je možné dospieť k záveru, že oprávnenou formulovaná rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu. Preto sú námietky oprávnenej s poukazom na uvedené v tomto smere nedôvodné.
16. Pokiaľ oprávnená tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, s uvedeným tvrdením sa odvolací súd s poukazom na vyššie vyslovený právny názor nestotožnil. K tvrdeniu oprávnenej, podľa ktorého Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Záverom odvolací súd dodáva, že hoci je súčasťou spisu Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 29.05.2020, teda vydané v čase pred napadnutým rozhodnutím, odvolací súd na ňu nemohol prihliadať a preto prejednal podané odvolanie a rozhodol o veci. Upovedomenie je v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. len deklaratórnym aktom, súdny exekútor ním oznamuje zastavenie starej exekúcie, ktorá nastáva priamo zo zákona pri splnení zákonom stanovených podmienok. Odvolací súd preskúmaní zákonom stanovených podmienok dospel k záveru, že vydaniu Upovedomenia o zastavení starej exekúcie bránila relatívna výnimka predĺženia rozhodnej doby vzhľadom k tomu, že v konaní bol povolený odklad exekúcie a navyše bol podaný návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie. Rozhodná doba sa tak v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, 2 písm. b) predĺžila a na Upovedomenie nebolo možné prihliadnuť a nedošlo tak k naplneniu prekážky „res iudicata“.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že povinným voči oprávnenej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).