Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/3/2023

Potvrdené rozhodnutím 22Co/26/2023
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: C.. O. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, P..Č.. J. X. E. XXXX/X, XXX XX D. Ľ., zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. R. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. XX. L. XXXX/ X, XXX XX D. Ľ., 2. G. T., L.. X.X.XXXX, P. J. C. Č.. XX, 3. V. K. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, všetci zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/3/2023-76 zo dňa 28.02.2023, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje uznesenie."

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, t.č. bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. G. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. novembra XXXX/ X, XXX XX E. F., 2. H. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. J. XX, 3. K. L. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení:

I. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou evidovanou katastrálnym odborom Okresného úradu Stará Ľubovňa, kat. územia A., LV č. XXX, stavba – rodinný dom, číslo súpisné XX, postavený na parcele KN C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ina z celku, a to najmä previesť vlastnícke právo k nej darom alebo iným scudzením, zameniť za iné nehnuteľnosti alebo v prospech tretej osoby zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo zabezpečovacím prevodom práva, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. .

II. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. až 3. rade domáha určenia podielového spoluvlastníctva k stavbe – rodinný dom číslo súpisné XX, postavený na parcele KN C č. XXX/X o výmere 150 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Stará Ľubovňa na LV č. XXX kat. územia A., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-inu z celku. V žalobe uviedol, že žalovaný v 3. rade je evidovaný ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti a vlastnícke právo k nej nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho bratrancom

- žalovaným v 2. rade, pričom predávajúci - žalovaný v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k tejto stavbe na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním aj jeho tetou - žalovanou 1. rade. Žalovaná v 1. rade je bývalou manželkou žalobcu a matkou žalovaného v 3. rade. Žalobca je tej mienky, že žalovaná v 1. rade nemohla platne previesť vlastnícke právo k celej stavbe na žalovaného v 2. rade a tento následne na žalovaného v 3. rade, nakoľko žalovaná 1. rade nebola v čase prevodu výlučnou vlastníčkou uvedenej stavby. Žalobca tvrdí, že v mesiaci 6/2013, ešte pred začatím výstavby rodinného domu sa žalovaná v 1. rade s ním dohodla, že dom bude ich spoločný. Napriek zápisu v katastri nehnuteľností táto nebola výlučnou vlastníčkou stavby, ale iba podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2. Ďalším spoluvlastníkom stavby rodinného domu vo veľkosti podielov 1/2 sa stal žalobca, a to s poukazom na ich vzájomnú ústnu dohodu, zakladajúcu spoluvlastníctvo a na následnú spoločnú výstavbu rodinného domu. Teda u oboch došlo k originálnemu nadobudnutiu spoluvlastníckych práv k stavbe momentom, kedy na stavbe boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle slova. Týmto momentom bol mesiac november 2014, kedy bola postavená hrubá stavba

domu vrátane strechy, schodištia a ostatných prvkov dlhodobej životnosti. Stavba, podľa názoru žalobcu nepatrila ani do BSM, keďže k uzavretiu manželstva došlo až 11.9.2015. Žalobca s poukazom na ústnu dohodu pred začatím výstavby domu so žalovanou v 1. rade, niekoľkokrát potvrdenú medzi nimi aj počas výstavby domu, považuje túto skutočnosť za nespornú a nepochybnú. Situácia sa zmenila, keď na základe návrhu žalovanej 1. rade súd manželstvo žalobcu so žalovanou 1. rade dňa 15.6.2022 rozviedol. K prevodu nehnuteľnosti došlo v krátkom čase po podaní návrhu na rozvod, pričom žalovaná 1. rade túto nehnuteľnosť previedla na sestrinho syna (žalovaný v 2. rade), a to bez toho, aby o tom bol informovaný žalobca a následne došlo k prevodu zo sestrinho syna na syna žalovanej (žalovaný v 3. rade). Tento v súčasnosti inzeruje prostredníctvom realitnej kancelárie predaj tohto domu na internete, a to na webovej stránke N.. Žalobca sa na výstavbe sporného domu podieľal nielen organizačne, manuálne, ale aj finančne, so zrejmým úmyslom existencie založenie spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe.

2. Zároveň s podanou žalobou sa žalobca domáha i nariadenia nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd má zakázať žalovanému v 3. rade nakladať so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2 z celku na spornej nehnuteľnosti. Je toho názoru, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je ohrozené jeho právo. Poukázal opätovne, že nehnuteľnosť už bola dvakrát, v krátkom čase po sebe účelovo prevedená medzi blízkymi osobami. Prípadným ďalším prevedením na tretie osoby by došlo k podstatnému sťaženiu a znemožneniu zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, resp. k podstatnému sťaženiu vedenia konania, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí účel konania a zároveň do rozhodnutia vo veci samej už nedôjde k ďalšiemu prevodu dotknutého spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobca uviedol, že požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovanej za vlastníka s predmetom vlastníctva je potrebné vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany v prípade úspechu jeho požiadavky by mohli spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho (spolu)vlastníckeho práva. Takýmito ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnosti, ktoré obsah spoluvlastníckeho práva účastníka by mohli zredukovať na úroveň tzv. holého (spolu)vlastníctva. Žalobca je toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením postavenie žalovaného 3. rade sa žiadnym spôsobom nezmení a z tohto titulu mu nehrozia ani žiadne ujmy, pretože až do rozhodnutia o veci samej jeho užívacie práva ako vlastníka nebudú žiadnym spôsobom obmedzené. Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň zamedzí špekulatívnym a účelovým prevodom. Zákazom zaťaženia v prospech tretej osoby, či už záložným právom, zriadením vecného bremena alebo zabezpečovacím prevodom práva zo strany žalovaného 3. rade sa zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci samej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalobca nadobudlo v rovnakej kvalite, ako ho nadobudol žalovaný v 3. rade a zároveň sa vylúči možnosť, aby žalovaný v 3. rade spornú nehnuteľnosť mohol zaťažovať špekulatívne za účelom, aby táto pre žalobcu ekonomicky stratila zmysel.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci: 3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa (ďalej len „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa , proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

15. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

17. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.24. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

Súd dospel k záveru:

22. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné

vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

23. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v . Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

25. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.

26. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu/ov, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania.

27. V konaní sa žalobca domáha určenia podielového spoluvlastníctva v rozsahu 1-ice k stavbe – rodinného domu číslo súpisné XX, postavenej na parcele KN C č. XXX/X, kat. územia A..

28. Žalobca v návrhu vo veci samej a nariadení neodkladného opatrenia preukázal, že žalovaná v 3. rade bola vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom v priebehu rozvodového konania touto nakladala – previedla ju na žalovaného v 2. rade (svojho synovca) na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 1268/2022 dňa 30.6.2022 a následne žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou, ktorej vkladom bol povolený pod V 73/2023 dňa 1.2.2023 previedol vlastníctvo k uvedenej stavbe na žalovaného v 3. rade (syna žalovanej v 1. rade).

29. Z predložených listinných dôkazov (výpisy z účtu, pokladničné doklady, mailová komunikácia) sa predbežne javí, že v čase výstavby rodinného domu sa žalobca podieľal finančne na jeho výstavbe, či došlo k vzniku vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v podiele 1-ina z celku v prospech žalobcu, však bude vecou dokazovania v konaní vo veci samej. Žalobca týmto osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku).

30. Z predloženého dôkazu – webovej stránky N. je zjavné, že žalovaný v 3. rade mieni s nehnuteľnosťou nakladať. Vlastnícke právo žalovaného v 3. rade v časti podielu 1-ina z celku je listinnými dôkazmi žalobcu spochybnené, nakoľko žalobca tvrdí, že v tejto časti žalovaný v 3. rade nemohol nadobudnúť vlastníctvo.

31. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní možno uzavrieť, že prakticky ku každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, resp. obdobného práva k nehnuteľnostiam, potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie, či neexistencie tvrdeného vlastníckeho – spoluvlastníckeho práva, či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Táto potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osôb (osoby, voči ktorým/ktorej) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by (už ani) prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemalo zmysel.

32. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia - je daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve žalobcu, o ktorom sa má rozhodovať vo veci samej.

33. Súd taktiež dospel k záveru, že v predmetnej veci účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovací opatrením.

34. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.

35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, predložené listinné dôkazy a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto podľa nariadil neodkladné opatrenie podľa v znení ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

Trovy konania:

36. Podľa § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Nakoľko v predmetnej veci bol podaný návrh na začatie konania vo veci samej súčasne s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol o trovách konania neodkladného opatrenia tak, že o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.