Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-2567-2021.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Subarea
39Ek/2567/2021
Uznesenie
Okresný súd v exekúcii oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie 920,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu E. C. XX, XXX XX B., pod sp. zn. 400EX 966/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská bystrica, sp. zn. 39Ek/2567/2021 zo dňa 05.12.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2567/2021 zo dňa 05.12.2023 z a m i e t a.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2567/2021 zo dňa 05.12.2023 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.07.2021 domáhal od povinného vymoženia 920,39 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/410/2021 zo dňa 13.04.2021. 2. Exekučný súd poverením zo dňa 30.07.2021 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Paulu Miššíkovú, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra.
2. Dňa 18.09.2023 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že úverová zmluva č. 4506064122500 zo dňa 12.06.2015, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu (ďalej aj ako „zmluva“), je v hrubom rozpore so zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, judikatúrou SD EÚ. Povinný namietal skutočnosť, že v zmluve nie sú uvedené povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), i), y) ZoSÚ, a teda v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, spolu s námietkou absencie náležitosti presného vymedzenia predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN. Ďalšou skutočnosťou namietanou povinným v návrhu na zastavenie exekúcie je neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súvislosti s nedoručovaním rozhodnutia do vlastných rúk a s tzv. inštitútom fikcie doručenia. Zároveň povinný poukázal aj na absenciu riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej povinný taktiež namietal skutočnosť, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ, t. j. neskúmal bonitu povinného. V neposlednom rade povinný uvádza, že samotný platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Uznesením sp. zn. 39Ek/2567/2021 zo dňa 05.12.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že v prvom rade sa musel súd zaoberať otázkou právomoci súdu skúmať konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, t. j. či je exekučný súd oprávnený realizovať vecný prieskum rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Súd k vyššie uvedenému dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Plz. ÚS 1/2022-9 z 15.06.2022, v ktorom Ústavný súd vyslovil: ,,Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dni od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným pravom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak sud v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Inými slovami vyjadrené, aj v exekučnom konaní je možné sa úspešne domáhať prieskumu platobného rozkazu, ktorý vydal vyšší súdny úradník, resp. je možné úspešne podať návrh na zastavenie exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. Exekučný súd síce nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi odvolacieho súdu, ktorý je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti exekučného titulu, avšak vo väzbe na už citované plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR, exekučný súd nahliadnutím do spisu základného súdneho konania preskúmal spotrebiteľskú zmluvu, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, a to aj napriek skutočnosti, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nedisponuje odkladným účinkom vo vzťahu k výkonu exekúcie, keď uvedená požiadavka vyslovená v ustanovení § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku môže viesť k faktickej vade začatia exekučného konania, resp. exekúcie. V súlade s vyššie uvedeným a s judikatúrou ÚS SR preto súd preskúmal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4506064122500 - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 12.06.2015. Úverová zmluva bola uzatvorená bezúčelovo na poskytnutie peňažných prostriedkov (úveru) vo výške 1 600 eur. Úver bol poskytnutý s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 20,31%. Celková ročná percentuálna miera nákladov dlžníka bola vymedzená vo výške 22,5%, pričom záväzok dlžníka mal predstavovať v celkovej výške (bez platieb za doplnkové služby) sumu 2 570,40 eur. Predpokladaná doba trvania zmluvy bola stanovená na 60 kalendárnych mesiacov s mesačnou splátkou vo výške 42,84 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Z obsahu spisu základného súdneho konania mal súd za preukázané, že oprávnený sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 920,39 eur (istina vo výške 111,27 eur a zosplatnená istina vo výške 809,12 eur), úroku vo výške 66,34 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 920,39 eur od 10.08.2018 do zaplatenia, a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 224,35 eur bez súdneho poplatku. 21. K námietke povinného, že zmluva o úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úver súd uviedol ako už bolo vyššie uvedené, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR je kompetencia exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ustanovenia § 53 OZ. K námietke, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) i) a y) súd nad rámec uviedol, že zmluva obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa podľa § 9 písm. c), taktiež výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa § 9 písm. i) a k písm. y) uvádza, že § 9 ZoSÚ takéto ustanovenie neobsahuje. K námietke povinného ohľadom veľkosti písma v zmluve v nadväznosti na spomínané ustanovenie § 53c OZ v spojitosti s § 1b Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. súd uviedol, že úverová zmluva spĺňa minimálnu požadovanú výšku písma, t. j. 1,9 mm ku dňu podpisu úverovej zmluvy. K námietke povinného, že nebola zohľadnená jeho bonita v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Ústavného súdu SR je však kompetencia exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka námietky povinného o nedoručovaní rozhodnutia
- platobného rozkazu zo dňa 13.04.2021 súd uviedol, že po opakovaných pokusoch o doručenie v súlade s § 106 a s § 111 CSP bol povinnému platobný rozkaz doručený dňa 07.05.2021, nakoľko z elektronického spisu a z činnosti súdu má súd preukázané, že dňa 15.04.2021 bol vygenerovaný podací lístok prostredníctvom portálu F., v ktorom je potvrdené, že zásielka na listinné doručovanie
adresátovi A. B., s doručovacou adresou C. XX, XXX XX XXG. X D., Slovenská republika bola odovzdaná poštovému podniku pod podacím číslom SK022212015SK. Následne dňa 08.05.2021 bola súdom prijatá doručenka s informáciou o výsledku doručovania listinného rovnopisu, kde je potvrdené poštovým podnikom, že správa bola dňa 07.05.2021 listinne doručená. Zo spisu súdu taktiež vyplýva, že povinný dňa 24.05.2021 podal prostredníctvom emailu odpor voči platobnému rozkazu, čo značí, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený. K námietke nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie súd uvviedol, že nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie nemá za následok zastavenie exekúcie súdom a túto námietku súd považuje za bezpredmetnú. Súd však aj napriek tomu doplnil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 17.08.2021 o čom svedčí aj vlastnoručne podpísaná doručenka povinným. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu exekúcie v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky kategoricky zaradenej do ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný podaním zo dňa 11.03.2024 doručeným súdu dňa 19.03.2024 odoslaným na poštovú prepravu dňa 18.03.2024 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že mu upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené do vlastných rúk. Poukázal na uznesenie tunajšieho súdu pod sp. zn. 33Ek/1317/2020 kde súd zrušil uznesenie zo dňa 08.11.2022 vydané vyšším súdnym úradníkom, ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS SR Plz ÚS1/2022 – 9 zo dňa 15.06.2022, . Povinný uviedol, že súd konal v rozpore s ústavou SR a únijným právom, keď vydal poverenie na vvkonanie exekúcie. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Ďalej povinný poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu V Banskej Bystrici a príslušné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
11. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 05.12.2023 bolo povinnému doručené dňa 29.12.2023 (uvedená skutočnosť vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise), čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 15.01.2024. Z exekučného spisu vypláva, že povinný podal sťažnosť listom zo dňa 11.03.2024 doručeným súdu dňa 19.03.2024 (odoslaným na poštovú prepravu dňa 18.03.2024), teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd preto sťažnosť povinného ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2567/2021 zo dňa 05.12.2023 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol.
15. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd podotýka, že napriek skutočnosti, že zo strany povinného bol podaný návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd vykonal náležitý prieskum exekučného titulu a to v kontexte ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a náležite sa vysporiadal s argumentmi uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako náležite vykonal šetrenie ohľadom doručovania písomností a to exekučného titulu, ako aj upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré doručovanie náležite odôvodnil.
16. Súd ďalej udáva, že posúdenie záväzkovo právneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam aj pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý je však v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorými zákonodarca reflektoval vývoj judikatúry vnútroštátnych súdov aj Súdneho dvora EÚ, pokiaľ ide o možnosti ochrany spotrebiteľa aj na úrovni prebiehajúceho exekučného konania a z ktorého vyplýva existencia zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie po zistení, že predmetný exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Týmto ustanovením je určený rozsah prieskumu exekučného titulu (platobného rozkazu) vydaného v spotrebiteľskom spore zo strany exekučného súdu, ktorý je na rozdiel od základného súdneho konania značne limitovaný. Povinný preto nemôže v exekučnom konaní uplatňovať všetky hmotnoprávne a formálno-právne námietky, ktoré mohol a mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.
17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že konaní sťažnosti povinného úspešnému oprávnenému nepriznal nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného mu žiadne náklady nevnikli a o podanej sťažnosti ani nemal vedomosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).