Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-111-2022.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/111/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v konaní o rozvod manželstva manželky A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, D., t.č. E. XX, D., zastúpenej: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., Paulínska 24, Trnava, a manžela F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XXXX/ XX, D., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. októbra 2022, č.k. 33Pc/2/2022-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželov uzavreté dňa XX.X.XXXX E. D., zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Trnave, zväzok 36, ročník 1980, strana 228, poradové číslo 123, rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 18, § 19, § 23 ako aj článkom 1 až 4 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), vecne tým, že návrh na rozvod manželstva posúdil ako dôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva, keďže vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že ich manželstvo je z pohľadu navrhovateľky nefunkčné a ona nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Manžel s návrhom nesúhlasil, považujúc manželstvo za funkčné a hoci sa manželka v súčasnosti nezdržiava v spoločnej domácnosti, táto skutočnosť podľa neho nepreukazuje, že by v manželstve došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, lebo odišla len nedávno. Manželia spolu prežili veľa ťažkých a náročných situácií a manžel je presvedčený, že sú schopní zvládnuť aj toto krízové obdobie.
3. Súd mal v konaní preukázané, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo a pochádzajú z neho dve dospelé deti. Manželia spolu nežijú, pretože navrhovateľka sa zdržiava u svojej dcéry, kam odišla zo strachu v deň doručenia návrhu na rozvod manželovi, ktorý reagoval agresívne. Podľa navrhovateľky je jej manžel dlhodobo bezdôvodne chorobne žiarlivý, medzi manželmi dochádza z tohto dôvodu k hádkam, počas ktorých manželke vulgárne nadáva a ponižuje ju. Príčinu rozvratu manželstva vidí navrhovateľka v citovom odcudzení, opakovanom psychickom týraní, vulgárnom nadávaní, agresívnom správaní manžela. Súdu opísala ich manželské spolužitie, uviedla, že doma ju manžel oslovuje rôznymi vulgarizmami, vykrikuje aká je stará, špatná, hrbatá a vyschnutá, nadáva jej, vyhráža sa, že v dome všetko zrovná so zemou, že sa jej môže „niečo stať“, aj psíkovi, autu, takže manželka sa bojí. Tichá
domácnosť bola u nich skoro stále, doma bolo „peklo“ a navonok sa tvárili, že je všetko v poriadku, aby pôsobili ako slušná rodina. Manžel ju tiež fyzicky napadol, na predlaktí mala modriny, sotil ju a spadla na zem. Od 02.09.2022, kedy bol manželovi doručený návrh na rozvod, nežijú v spoločnej domácnosti, ani sa k nemu už nechce vrátiť, nemá ho rada a má obavy o svoj život. Nechce už viac zažívať domáce násilie, chce sa len v kľude rozviesť, nevidí žiadny priestor na odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, nezúčastní sa žiadnej mediácie, ani stretnutia s manželom, ku ktorému už nič necíti. Manžel pred súdom poprel tvrdenia navrhovateľky, uviedol, že to bola práve ona, ktorá ho psychicky týrala a urážala, on sa ale nesťažoval, lebo ju ľúbi. Známi a priatelia ho poznajú ako človeka nekonfliktného a zodpovedného, ktorý nepije alkohol, nefajčí, neužíva psychotropné látky, nechodí po reštauráciách. Pripustil, že počas pandémie mali vo vzťahu menšiu krízu, manželka mala depresívne nálady, ktoré občas máva. On ju však má stále rád, denne jej posiela správy, na ktoré však ona nereaguje. Podľa jeho názoru navrhovateľku negatívne ovplyvnili dcéra so zaťom, u ktorých teraz býva. Domnieva sa, že manželia sú schopní zvládnuť toto krízové obdobie, v čom by im mohla pomôcť manželská poradňa, párový terapeut, psychológ, prípadne mediátor. Súd preto prvé pojednávanie odročil a dal manželovi priestor, aby sa pokúsil obnoviť s manželkou spolužitie, odstrániť príčiny rozvratu ich vzťahov, prípadne navštíviť odborné poradenstvo, avšak počas súdom určenej lehoty nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, stav sa vôbec nezmenil, navrhovateľka na správy manžela nereagovala, domov sa nevrátila a naďalej trvala na svojom návrhu považujúc rozvrat manželstva za nezvratný a nenapraviteľný. Manžel napriek tomu s rozvodom manželstva nesúhlasil.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Nesúhlas jedného z manželov s rozvodom nemôže sám osebe zabrániť vysloveniu rozvodu a naopak, súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, keď navrhovateľka v manželstve trpí, bojí sa manžela, jeho nevyspytateľných reakcií, ktorý na jednej strane jej vulgárne nadáva, osočuje ju, vysmieva sa jej a na druhej strane ju presviedča, že ju ľúbi a má rád. Takéto správanie manželov, ktoré sa prejavilo aj počas výsluchu na pojednávaní, dostatočne presvedčilo súd o vážnom rozvrate ich vzťahov pri nezlomnom trvaní manželky na svojom návrhu. Navrhovateľka manžela už nemá rada, nič k nemu necíti, nemieni s ním obnoviť spolužitie, pričom odmieta akékoľvek mimosúdne riešenie ich rozvrátených vzťahov. Súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva, ktoré ustálil ako trvalé a neprekonateľné nezhody manželov v komunikácii, nedôvera a strach manželky z manžela, obojstranné osočovanie, nesúlad pri rešpektovaní a uspokojovaní vzájomných potrieb manželov a citové ochladnutie zo strany manželky. Tieto príčiny sa v priebehu manželstva prehlbovali, až spôsobili vážne narušenie vzťahov a jeho trvalý rozvrat. Súd vyvinul úsilie ohľadom zmierenia účastníkov, poskytol manželovi lehotu na kontaktovanie manželky za účelom návštevy odborníka, pokiaľ si osobne nevypočul vyjadrenie manželky, ktorá súd presvedčila o dôvodnosti svojho návrhu. Manžel síce deklaruje, že sa rozviesť nechce a manželku ľúbi, no na druhej strane sa sám sťažuje, že ho manželka uráža a klame. Súd mal z podrobných výsluchov oboch manželov preukázané, že ich manželstvo neplní svoj účel, deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté a samostatné, preto návrhu vyhovel a napriek nesúhlasu manžela s takýmto rozhodnutím manželstvo účastníkov rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, majúc za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Odvolateľ je presvedčený, že manželstvo účastníkov, ktoré trvá viac ako 42 rokov a doposiaľ nieslo znaky bežného manželstva, je schopné aj naďalej prežiť. Pokiaľ by vzťahy medzi nimi boli také zlé, neboli by chodievali každú sobotu, na želanie hlavne manželky, do Bratislavy a neopaľovali sa v lete na bratislavskom Draždiaku, nechodili by celé leto spolu na bicykloch po Trnave a pod. Podľa navrhovateľky síce určitá kríza menšieho rozsahu od augusta 2022 prebieha, avšak tá sa dá s trochou vôle a iniciatívy zo strany oboch manželov ako i súdu prekonať, zvlášť pokiaľ sa do ich súkromných vzťahov prestane neustále miešať ich dcéra G. s jej manželom, ktorí obaja negatívne ovplyvňujú ich manželstvo. Uvedené bolo zjavné už na prvom pojednávaní, kedy manželku zastupovala advokátska kancelária pána Sopka (dcérinho manžela), ktorý odvolateľa osobne nemá rád a na argumenty manžela reagoval nevhodnými poznámkami, čo mohlo mať vplyv na negatívne rozhodnutie súdu a rovnako aj navrhovateľky a mohlo mať tiež vplyv na zamietnutie návrhov manžela na vykonanie dokazovania. Odvolateľ navrhoval vypočuť svedkov a tiež žiadal, aby sa manželia zúčastnili psychologických sedení,
čo považuje v takýchto prípadoch za bežné. Na rozdiel od neho, právny zástupca manželky nenavrhol nič na záchranu manželstva, iba sa na osobu manžela vyjadroval urážlivo. Proti tomuto sa odvolateľ ohradzuje, nakoľko po celé roky je na verejnosti aj v rodine vnímaný ako čestný a starostlivý a po celý život sa staral aj o svoje deti, tak o syna ako aj o dcéru, ktorá odvolateľa z neznámych dôvodov nemá v láske. Odvolateľ má napriek všetkému svoju manželku stále rád a je ochotný priznať si chyby a prispôsobiť sa viac jej potrebám. Vyjadrenie manželky, že sa nevráti, lebo sa obáva o život, podľa odvolateľa postráda logiku, pretože za celú dobu trvania manželstva sa v spoločnej domácnosti neudialo nič, čo by nasvedčovalo dôvodnosti takéhoto výroku. Rovnako odvolateľ nevie, prečo sa manželka bojí o auto, keďže nevidí dôvod, prečo by sám poškodzoval vlastný majetok patriaci do BSM. Rovnako nedôvodné je tvrdenie, že sa manželka obáva o psíka, ktorého si zaobstarali spoločne, keďže odvolateľ má psíkov veľmi rád a dokonca v súčasnosti, keď mu psíka manželka zobrala a zostal sám, zaobstaral si nového. Odvolateľ popiera aj tvrdenia manželky, že by sedával pred škôlkou v aute, nemá na to dôvod a ani logické vysvetlenie, pretože by to pre neho nemalo žiaden zmysel. Navrhuje predvolať ako svedkov kolegyne, ktoré ho tam údajne videli. K tvrdeniu manželky, že sa manžela bojí, tiež odvolateľ podotýka, že keď si ešte pred rozhodnutím súdu bola sama zobrať v dome veci, chodila po dome bez obáv z manžela. Rovnako účelovou nepravdou je aj tvrdenie manželky o tom, že je chorobne žiarlivý. Manželku má stále rád a bude ju mať rád aj napriek tejto nezhode.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označila tvrdenia odporcu za nepravdivé. Popiera, že ich spoločné manželstvo sa nieslo „v normálnom duchu a nieslo znaky bežného manželstva“, taktiež nie je pravda, že by išlo len o krátku krízu v ich vzťahu, ktorá začala v auguste 2022, ktorú manžel nezavinil a rovnako popiera, že by išlo o človeka kľudného, nenásilného, a že by nebol chorobne žiarlivý. Podľa názoru navrhovateľky podaním odvolania sa jej manžel snaží len oddialiť zánik manželstva a následné vyporiadanie BSM. V danom prípade nešlo len o krátkodobú krízu, počas celého trvania manželstva vznikali medzi nimi pravidelné hádky, kedy jej manžel opakovane vulgárne nadával, ponižoval ju a chorobne žiarlivo reagoval na akýkoľvek jej kontakt s inými osobami, hoci tieto scény boli absolútne neodôvodnené. Zakázal jej pozývať do ich spoločného domu na návštevy akékoľvek svoje kolegyne alebo priateľky a snažil sa ju od kontaktov s inými odizolovať. Správa sa nekontrolovateľne, čoho prejavom sú výbuchy zlosti, nadávky a urážanie až do takej miery, že sa ho navrhovateľka bojí. Už v minulosti sa z uvedených dôvodov od neho odsťahovala, avšak po čase sa k nemu vrátila, nakoľko sľúbil, že svoje správanie zmení, čo sa však nestalo, naopak, došlo k zhoršeniu. Na jednej strane manžel tvrdí, že navrhovateľku má napriek všetkému rád a nesúhlasí s rozvodom, zároveň na ich spoločnom dome vymenil zámky. Nepravdivé je aj jeho tvrdenie, že by súd nevykonal úkony smerujúce k záchrane manželstva, keďže súd odročil pojednávanie a stanovil lehotu na možné zmierne usporiadanie vzťahu medzi manželmi. Pre posúdenie rozvrátenosti vzťahov nie je potrebné vypočúvať tretie osoby ako svedkov, nakoľko iba osoby žijúce v jednej domácnosti vedia popísať úroveň a stav vzťahov osôb žijúcich v tejto domácnosti. Navyše manžel navrhol ako svedka vypočuť sestru navrhovateľky, ktorá je v ústavnej starostlivosti v poslednom štádiu Parkinsonovej choroby. Navrhovateľka nemieni z uvedených dôvodov viac v manželstve zotrvať a preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň vyhlasuje, že toto stanovisko je jej slobodným rozhodnutím a nie je ovplyvnené žiadnou treťou osobou, ani jej dcérou či zaťom.
7. Manžel v odvolacej replike zotrvával na svojich tvrdeniach. Uviedol, že práve na ich preukázanie navrhoval ako svedkov ich dospelé deti, rodinu, známych a ľudí, ktorí ich dlhé roky poznajú osobne, avšak súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol. Súd nedostatočne zistil skutočný stav veci, nevyvinul žiadnu snahu na záchranu manželstva, nevyužil žiadne iné inštitúcie, takže podľa odvolateľa je takéto konanie zbytočné. Odvolateľ popiera, že by bol chorobne žiarlivý, nikdy taký nebol. Nie je pravda, že chce len oddialiť zánik manželstva, ani vyporiadanie BSM, ale chce, aby toto 42-ročné dobré manželstvo nezaniklo. Preto aj navrhoval svedkov a navrhoval, aby s manželkou absolvovali spoločné sedenia, ktoré by mohli zabrániť zbytočnému rozvodu. Zopakoval, že navrhovateľku naviedli k podaniu návrhu dcéra a ich zať, ktorými je navrhovateľka ovplyvňovaná. Odvolateľ popiera, že by manželke mal vulgárne nadávať, a že by počas celého manželstva vznikali medzi nimi hádky. Počas dlhého spoločného života sa vyskytli dve, tri životné situácie, kedy si vzájomne vynadali, avšak nikdy nie na verejnosti. Nie je pravda, že by chorobne žiarlivo reagoval na akýkoľvek kontakt manželky s inými osobami. Nie je tiež pravda, že by mával výbuchy zlosti, ako tvrdí navrhovateľka, je to výmysel a navyše nikto nie je stále úplne v pohode, ani navrhovateľka nebola stále v pohode a vybuchovala, keď ju upozornil, že sa otáča za chlapmi a potom sa s ním nerozprávala aj 2-3 dni a takto ho vydierala. Ak sa ho po 42 rokoch teraz zrazu začala báť, mala by navštíviť psychiatra, ktorý by jej predpísal lieky. Keď si prišla domov brať
veci, boli doma sami, a to sa ho nebála. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že pred tromi rokmi podobne odišla z domácnosti, dodnes nikomu nevysvetlila, prečo odišla. Zámok na vchode od domu zamýšľali s manželkou vymeniť už v júli, pretože sa stále kazil a zasekával, to preto ho musel dať vymeniť, nie je pravda, že sa jej snažil zamedziť prístup užívať spoločnú domácnosť. Odkedy odišla, v každej správe ju prosil, aby sa vrátila domov. Manželka uvádza znova iba polopravdy, sa snaží sa ho znemožniť pred rodinou a známymi, aby zo seba spravila obeť, pričom súd sa jej výmysly nepokúsil vyvrátiť. Manželka podstupuje omladzovacie kozmetické zákroky a už asi 3 roky sa otáča za oveľa mladšími mužmi a súdu predkladá klamlivé a ničím nepodložené tvrdenia, aby mala dôvod k tomu, čo robí. Pokiaľ manželka tvrdí, že v manželstve zotrvala len s prihliadnutím na spoločné deti, tak toto odvolateľ nepochopil, ich deti sú dávno dospelé a majú svoje rodiny. Odvolateľ je presvedčený, že nejde o slobodné rozhodnutie navrhovateľky a verí, že manželku tento stav prejde, a že budú spolu žiť a starať sa jeden o druhého v dobrom aj v zlom.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu však dopĺňa nasledovné:
10. Odvolateľ namietal nedostatky v skutkových zisteniach súdu, ktorý mal lepšie overiť hĺbku a závažnosť manželskej krízy a mal pôsobiť výchovne, usilovať o zmierenie manželov a viesť ich k napĺňaniu úloh rodiny.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie zistené nebolo. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné reparovať. Tento záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, ktoré manžel v konaní navrhol (svedecké výpovede). Pretrvávajúca kríza v ich spolužití bola v konaní nesporná, obaja manželia ju zhodne potvrdili, keď navrhovateľka opustila 02.09.2022 spoločnú domácnosť, manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú a v podstate ani nekomunikujú, nakoľko navrhovateľka na správy manžela, ktorými ju vyzýva aby sa vrátila, nereaguje. Hoci odvolateľ považuje uvedenú situáciu len za dočasnú krízu, ktorú sa napokon podarí manželom vyriešiť, v tomto mu odvolací súd len ťažko môže dať za pravdu, pretože navrhovateľka odmieta akékoľvek pokusy o urovnanie ich vzťahu, nemieni viac obnoviť s manželom spolužitie a je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Z výpovedí oboch manželov je nepochybne preukázané, že ich manželstvo v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií. Ak sa odvolateľ aj napriek tomu domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd mu nedal za pravdu. Isteže ani nezhody a hádky samotné nemusia byť dôvodom na rozvod manželstva, za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať v manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločne uspokojujú potreby rodiny a vytvárajú ( podľa možností) zdravé rodinné prostredie. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo. Tak ako správne pripomenul prvoinštančný súd, rozhodujúcim bolo citové ochladnutie voči manželovi deklarované navrhovateľkou a jej pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto manželstve pri súčasne preukázanom pretrvávajúcom diskomforte navrhovateľky v spolužití s manželom, a to najmä v dôsledku
jeho žiarlivosti, neprimeraných a nepredvídateľných reakcií, ktoré jej naháňajú strach, ako aj celkového necitlivého a znevažujúceho správania sa k manželke.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
13. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
14. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať. Tvrdenie odvolateľa o ovplyvnení názoru navrhovateľky zo strany jej dcéry a zaťa je vzhľadom na preukázaný rozvrat manželstva irelevantné, odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľka ho dôrazne popiera a tak zostalo len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Za irelevantnú je v tomto prípade treba považovať tiež argumentáciu, že manželia spolu prežili 42 rokov, krízu spolu už prekonali, chodievali každú sobotu do Bratislavy, spolu nakupovali, opaľovali sa, či jazdili v lete na bicykloch a pod., keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred trvalého rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta.
15. Odvolateľ apeloval na súd, aby pôsobil na manželov výchovne a usiloval o ich zmierenie aj cestou psychológa prípadne mediátora. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, že rozvod manželstva je najkrajnejšou formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť len pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením § 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Zákon výslovne v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí od okolností každého prípadu. Takto v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, odsek 2 mu dáva aj možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne riešenie mediáciou. Postup súdu potom závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci, kde je trvalý rozvrat manželstva zrejmý a nepochybný, iný postup je namieste tam, kde sa zo zistených skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť, súd preto túto povinnosť realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že tieto sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. V danej veci z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa
06.10.2022 vyplýva, že súd prvé pojednávanie vo veci odročil práve z dôvodu, aby poskytol manželom priestor na odstránenie príčin rozvratu, ale márne, pretože navrhovateľka odmieta akékoľvek pokusy o zmierenie realizovať. Hoci v tomto prípade neuložil súd účastníkom konania návštevu manželskej poradne ( psychológa), ani ich nevyzval na zmierne riešenie mediáciou, niet dôvodu s ohľadom na zistený skutkový stav, takýto postup mu vytknúť. Treba pripomenúť, že zákon dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať k návšteve psychologickej poradne, alebo ich vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, nedáva však súdu možnosť toto im uložiť (prikázať) ako povinnosť. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierenie, prípadne zmierne riešenie v konkrétnom prípade účelná a v danom prípade, ani podľa názoru odvolacieho súdu, takýto postup účelný nebol. S ohľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi bolo totiž nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná.
16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že manželstvo účastníkov konania už neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo je len formálnym zväzkom, pričom vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich spolužitia. Tieto závery okresného súdu treba považovať za súladné so skutkovými zisteniami, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje, pričom zhodne so súdom prvoinštančným nepovažoval za dôvodné vykonávať v tomto smere žiadne dokazovanie svedeckými výpoveďami, požadované manželom, keďže takéto dokazovanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom by nebolo spôsobilé zvrátiť výsledok konania.
17. Vedený týmito úvahami, odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
18. Záverom sa žiada ešte zdôrazniť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.