Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-71-2022.pdf
PDF · 114.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/71/2022
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, 2/ A. D. C., nar.XX.XX.XXXX, obaja bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043/178, Hencovce, proti žalovaným 1/ A. A. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX I. J. K., 2/ A. L. E., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXXX/X, XXX XX G., 3/ JUDr. Tomáš Paranič, nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXXX/X, XXX XX G., všetci žalovaní právne zastúpení Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/61/2022.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Svidník dňa 04.11.2021 domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným v 1/ až 3/ rade povinnosť zdržať sa pri odstraňovaní stavby „Plot“ všetkých činností, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu Mesto Stropkov, Mestský úrad, číslo OVŽP-S2021/1114/09641 zo dňa 18.05.2021 a odstrániť stavebný odpad z pozemku žalobcov na svoju stranu pozemku, ochrániť rastliny, dreviny a majetok žalobcov natiahnutím ochranných fólii.
2. Žalobcovia v návrhu dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, okres G., obec G., k. ú. G., parcela CKN č. 1944/50 o výmere 712 m2, zastavaná plocha a nádvorie, súpisné číslo 1131 - dom. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý z nich v pomere 1/3, zapísanej na LV XXXX, okres G., obec G., k. ú. G., parcela CKN č. 1944/49 o výmere 805 m2, zastavaná plocha a nádvorie, súpisné číslo 1133 - dom. Žalovaní dňa 09.04.2021 podali Mestu Stropkov ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie povolenia na odstránenie stavby „Plot“ na pozemku – parcela CKN č. 1944/49 v k. ú. G.. Dňa 18.05.2021 stavebný úrad vydal rozhodnutie číslo OVŽP-S2021/1114/09641, ktorým povolil žalovaným podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona odstránenie stavby „Plot“ na pozemku – parcela CKN č. 1944/49 v k. ú. G.. Zároveň stanovil podmienky výkonu tohto rozhodnutia, ktoré žalovaní v dňoch 02.11.2021 a 03.11.2021 porušili v bode 5, 10, 12 posledný odsek 14 tým, že odstraňovaním plota v dňoch 02.11.2021 a 03.11.2021 uskladnili stavebný odpad na strane žalobcov asi 0,5 m za hranicou pozemku, nie na svojej strane pozemku tak, ako im to stanovovalo rozhodnutie stavebného úradu, pri odstraňovaní časti plota nebola zabezpečená bezpečnosť, pretože časť betónového odpadu odletela až do okna žalobcov, ktoré našťastie nebolo poškodené, nezabezpečili ochranu susedných rastlín prekrytím ochrannom fóliou, a to viniča, ktoré bolo nenávratne poškodené ich konaním, porušil povinnosť dbať, aby prácami nevznikali škody žalobcom na majetku. Z predložených fotografií vyplýva, že žalovaní uložili stavebný odpad za hranice svojho pozemku, čím poškodili vinič, ktorý bol v tesnej blízkosti starého plota. V dôsledku uvedených skutočností žalobcovia podali dňa
03.11.2021 oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ vo Svidníku, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Stropkov, kde došlo k spísaniu záznamu o podaní oznámenia o priestupku proti poriadku v správe.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutie Mesta Stropkov č. OVŽP- S2021/1114/09641 zo dňa 18.05.2021, ktorým podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona bolo žalovaným povolené odstránenie stavby „Plot“, päť kusov fotodokumentácie, záznam Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku o podaní oznámenia zo dňa 03.11.2021 a potvrdenie o prijatí tohto oznámenia.
4. Z pripojených listov vlastníctva vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. 1944/50, k. ú. G. a domu postaveného na tejto parcele, súpisné číslo XXXX. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. 1944/49, k. ú. G. a domu stojaceho na tejto parcele, súpisné číslo XXXX.
5. Z rozhodnutia Mesta Stropkov č. OVŽP-S2021/1114/09641 zo dňa 18.05.2021 súd zistil, že stavebný úrad podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona žalovaným ako vlastníkom stavby povolil odstránenie stavby „Plot“ na pozemku parcela CKN č. 1944/49, k. ú. G.. V zmysle bodu 5. rozhodnutia sa malo odstránenie stavby vykonať takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a stability okolitých stavieb, resp. pozemkov a bezpečnosti osôb. V bode 10. mali žalovaní dbať na to, aby čo najmenej rušili užívanie susedných pozemkov, dbať na to, aby nevznikli škody a uviesť susedné pozemky a stavby do pôvodného stavu. V poslednom odseku bodu 12. rozhodnutia bola žalovaným uložená povinnosť uskladniť stavebný odpad na svojom pozemku, parcele CKN č. 1944/49, k. ú. G.. Napokon v bode 14. rozhodnutia stavebný úrad uložil žalovaným povinnosť pri výrube drevín ochrániť susedné dreviny a susedné nehnuteľnosti prekrytím ochrannou fóliou.
6. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku o podaní oznámenia zo dňa 03.11.2021 vyplýva, že žalobca v 1/ rade podal oznámenie o tom, že dňa 02.11.2021 mu pracovníci vykonávajúci búracie práce nasypali na jeho pozemok vykopanú hlinu do šírky asi 50 cm na miesto, kde má vysadený vinič, ktorý je pokrytý mulčovacou kôrou. Dňa 03.11.2021 žalobca vyzval pracovníkov na odstránenie hliny, no bezúspešne. Pritom pán E. sa žalobcu ani neopýtal, či môže na jeho pozemok dať vykopanú hlinu.
7. V priebehu konania žalovaní súdu predložili rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SP-OVVS-2022/000012-015 zo dňa 28.02.2022, ktorým bolo konanie voči obvinenému L. E., ktorý počas odstraňovania plota mal poškodiť trávnik žalobcov takým spôsobom, že pracovníci nahrnuli hlinu na vinič žalobcov a mali chodiť po mokrom trávniku, zastavené z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
8. Na základe výzvy Okresného súdu Svidník podali žalovaní do konania vyjadrenie súdu doručené dňa 23.11.2021, v ktorom argumentovali tým, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku. Žalovaní poukázali na to, že na základe stavebného povolenia realizovali odstránenie stavby - plota. Podľa žalovaných súd nie je v danom prípade kompetentný „riešiť“ prípadné nedostatky počas odstraňovania stavby, pretože tieto sú oprávnené riešiť orgány štátneho stavebného dohľadu. Žalovaní poukazujúc na účel neodkladného opatrenia uviedli, že ku dňu podania vyjadrenia bol už plot odstránený, čo znamená, že nie je splnená ani podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Okrem toho žalovaní tvrdili, že výrok, ktorým sa žalobcovia domáhajú svojho nároku, musí byť konkrétny, aby mohol byť aj vykonateľný. Formuláciu petitu návrhu žalobcov považovali žalovaní za všeobecnú a v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by tým došlo k zásahu do ich práv nad nevyhnutnú mieru. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia do konania predložili listy vlastníctva, povolenie stavebného úradu, záznam o podaní oznámenia, potvrdenie o prijatí oznámenia, čím fakticky neosvedčili svoje tvrdenia, pretože podať oznámenie o priestupku môže každý. Navyše nie je zrejmé, akým spôsobom bolo oznámenie žalobcov „vybavené“. Oznamovateľ – žalobca v 1/ rade bol poučený, že v prípade úmyselného uvedenia nesprávnych alebo neúplných údajov alebo zatajenia požadovaného údaja, ktorý mal povinnosť uviesť, sa môže dopustiť priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Podľa názoru žalovaných jediné, čo žalobcovia predložením listinných dôkazov – fotografií osvedčili, je skutočnosť, že došlo k búraniu oplotenia, pričom fotografie zachytávajú stav pred aj po búraní plota. Z fotografií je tiež zrejmé, že žalobcovia pestovali vinič, ktorý opreli o plot. Aj z tohto dôvodu a s poukazom na odkopávanie zeminy od základov plota, bol plot v zlom technickom stave a bolo
potrebné ho zbúrať. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobcami predložené fotografie zobrazujú časť zeminy a základov z plota, pričom tieto sú už toho času vo väčšej miere odstránené. Okrem toho žalovaní uviedli aj to, že odstraňovanie plota a s tým spojená stavebná činnosť sa nedá vykonávať iným spôsobom. Podľa žalovaných žalobcovia úmyselne zavádzajú súd ako aj všetky ďalšie inštitúcie, ak tvrdia, že „stavebný odpad“ sa nachádza na ich pozemku. V tejto súvislosti žalovaní zdôraznili, že plot nebol postavený na hranici pozemkov, ale hranica ich pozemku presahuje prinajmenšom 1 m od hranice plota. Podľa vyjadrenia žalovaných žalobcovia majú o uvedenom vedomosť, keďže tento pozemok im bol ponúknutý na predaj a boli tiež upozornení, aby si premiestnili z ich pozemku svoje dreviny, rastliny atď.. Z uvedeného vyplýva, že všetku stavebnú činnosť pri odstraňovaní plota vykonávajú žalovaní na svojom pozemku a v žiadnom bode neporušili povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia. Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň im priznal náhradu trov konania.
9. O návrhu žalobcov rozhodol Okresný súd Svidník uznesením sp. zn. 3C/29/2021-48 zo dňa 30.11.2021 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.
10. Proti uzneseniu Okresného súdu Svidník podali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Co/17/2022-74 zo dňa 17.05.2022 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval aj toto: „27. Za týchto okolností nemožno sa uspokojiť len so stručným konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 22. napadnutého uznesenia o tom, že odstránenie plota je dostatočným dôvodom pre záver, že nie je splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, odníma žalobcom právo na súdnu ochranu a znemožňuje realizáciu ich procesných práv v tomto konaní v takej miere, že možno mať pochybnosti o dodržaní práva na spravodlivý proces. 28. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 29. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa tým, či predložené dôkazy zo strany žalobcov aspoň osvedčujú okolnosť, že stavebný odpad, vzniknutý pri realizácii predmetných búracích prác, je umiestnený v súčasnosti na ich pozemku, prípadne, že došlo k poškodeniu ich rastlín alebo rodinného domu a že takýmto spôsobom došlo k porušeniu povinností, ktoré boli žalovaným uložené v citovanom rozhodnutí Mesta Stropkov z 18.5.2021. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie, aby si v tomto smere zabezpečil vyjadrenia sporových strán a zároveň vykonal ohliadku na mieste samom za účelom verifikácie námietok, ktoré v tomto konaní prezentujú žalobcovia, najmä v rovine poukázania na to, že žalovaní umiestnili stavebný odpad na ich pozemku v rozpore so stavebným rozhodnutím.“
12. Keďže sudcovia Okresného súdu Svidník boli vylúčení z konania a rozhodovania v danej veci, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16NcC/3/2022-157 zo dňa 28.11.2022 bola vec prikázaná tunajšiemu súdu.
13. V zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/17/2022-74 zo dňa 17.05.2022 si súd vyžiadal vyjadrenia strán a súčasne vykonal obhliadku na mieste samom.
14. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámili, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcov zo dňa 13.09.2022 ostali nezmenené. Žalovaní nerealizovali žiadne stavebné práce. Žalobcovia si museli sami vyčistiť pôdu pod viničom, aby ten zarodil a mali z neho nejaký úžitok, ktorý bol menší ako po iné roky. Taktiež si sami museli vyčistiť trávnik od sute a kameňov z búracích prác, aby bolo možné pokosiť trávnik. Plot na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných sa nachádzal 70 cm za viničom. V tejto súvislosti poukázali na dosiaľ predloženú fotodokumentáciu, ako aj na fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 15.02.2023, z ktorej podľa žalobcov vyplýva, že suť a stavebný odpad sa na pozemku žalobcov nachádzajú aj v súčasnej dobe. Na základe toho navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel.
15. K vyjadreniu pripojili žalobcovia fotodokumentáciu v počte 6 fotografií zachytávajúcich stav na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Z týchto fotografií je v zadnej časti hranice zrejmý nános hliny, rovnako tak v strednej časti. V prednej časti od miestnej komunikácie je tiež viditeľná hlina a pozostatky zrezaných tují.
16. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu uviedli, že žalobcovia neosvedčili, že údajný stavebný odpad sa nachádza na ich pozemku a že ide o stavebný odpad po realizácii búracích prác. Neosvedčili ani skutočnosť, že došlo k poškodeniu ich rastlín alebo rodinného domu. Trestné oznámenie, ktoré žalobcovia podali na otca žalovaných L. E. bolo postúpené na prejednanie priestupku, pričom úrad okrem iného konštatoval, že k žiadnej škode nedošlo. Žalovaní poukázali na to, že proti stavebnému povoleniu mesta Stropkov bol podaný protest prokurátora, pričom Okresný úrad Prešov v rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-2023/009198-003 zo dňa 24.01.2023, ktoré nie je právoplatné, konštatoval, že došlo k porušeniu stavebného zákona vo vzťahu k bodu 11., avšak z dôvodu hospodárnosti konania rozhodnutie nezrušil. Žalovaní vyslovili názor, že pri rozhodovaní by mal súd prihliadať aj na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dodali, že pri tvrdeniach žalobcov o vzniku hrozby škody by k búraniu plota ani nikdy nemohlo dôjsť. Podľa žalovaných sa žalobcovia obávajú, aby nedošlo k postaveniu plota na hranici pozemku a z tohto dôvodu sa snažili zmariť samotné búranie starého plota a zároveň, aby stihli podať žalobu vo veci samej. Tým dosiahli prerušenie, resp. oddialenie stavebných prác. Dodali, že búracie práce realizovali na základe stavebného povolenia, žalobcovia mali o tom vedomosť a boli tiež upovedomení o tom, že hranica plota nie je totožná s hranicou pozemku. Búracie práce prebehli štandardne a jediným rušivým elementom bolo volanie polície zo strany žalobcov a neustále napádanie robotníkov realizujúcich stavebné práce. Žalovaní súčasne uviedli, že podnet zo stavebného úradu nebol žiadny, hoci žalobcovia tvrdili, že tam telefonovali, ale danú skutočnosť neosvedčili. Žalobcovia si náhradu škody od žalovaných neuplatnili a dodnes nevyzvali žalovaných na odstránenie a vyhovenie ich požiadavkám. Na základe toho žalovaní navrhli, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neodkladná úprava pomerov netrvá, pretože plot už bol dávno zbúraný. Žalovaní žiadali priznať im nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.
17. V rámci obhliadky na mieste samom dňa 22.02.2023 súd zistil, že plot smerom od miestnej komunikácie do zadnej časti pozemkov oddeľujúci pozemky žalobcov a žalovaných, bol v minulosti vytvorený zo živých tují a siahal približne do polovice pozemku, teda asi 20 metrov smerom od miestnej komunikácie dozadu, pričom ďalej bol na to napojený plot, ktorý bol plechový a siahal až ku koncu pozemkov žalobcov a žalovaných, vzadu susediacich s pozemkom M.. Súd na mieste samom zistil, že smerom od miestnej komunikácie ako strany udali, že siahal plot tují, je bádať, že sú tu vyrúbané pníky a pozemok žalobcov je od pozemku žalovaných oddelený akoby vyvýšeným kopčekom, ktorý je tvorený hlinou. Takto to pokračuje smerom dozadu, kde však ale asi od polovice pozemku smerom dozadu je už viditeľný väčší nános hliny, ktorá je umiestnená na pozemku žalovaných. Súd na mieste samom nezistil, aby sa tam nachádzala suť alebo stavebný odpad. V zadnej časti, kde susedia pozemky C., E. N. M., t. j. od betónového stĺpu, súd zistil, že asi po dĺžke 10 m smerom k miestnej komunikácii môže hlina zasahovať do pozemku žalobcov cca 15 cm až 20 cm. V ďalšej časti pozemku, smerom k miestnej komunikácii tento stav badateľný nebol. Súd v rámci obhliadky vzhliadol aj rodinný dom žalobcov zo strany, kde bol postavený plot, pričom nezistil žiadne viditeľné škody na dome.
18. Právna zástupkyňa žalobcov na obhliadke uviedla, že žalovaní sa domáhajú toho, aby časť sute, ktorá vznikla pri zbúraní plota, nebola na ich strane pozemku. Je pravdou, že na Okresnom súde Bardejov sa vedie konanie o určenie priebehu hraníc, avšak je potrebné brať do úvahy, kde stál plot, ktorý bol zbúraný. Počas obhliadky ďalej uviedla, že či už je to hlina alebo suť, odo dňa, keď bol zbúraný plot, sa toto nachádza na pozemku žalovaných a nemá to tam čo robiť, a to aj v zmysle rozhodnutia stavebného úradu. Podľa právnej zástupkyne hlina siaha do pozemku žalobcov asi 70 cm, čo usudzuje z toho, kadiaľ viedla línia pôvodného plota. Do roku 2021, teda dovtedy, dokiaľ žalovaní neodstránili plot, žalobcovia danú časť pozemku užívali. Dokiaľ sa právoplatne nerozhodne kadiaľ hranica pozemku prebieha, platí, že žalobcovia užívali aj tých 70 cm od viniča po plot a je to ich. Podľa jej názoru po ukončení stavebných prác, po odstránení plota, malo byť všetko uvedené do pôvodného stavu, k čomu nedošlo. Je tu nejaká zemina, ktorá je na strane žalobcov, pričom táto zemina tu predtým nebola a je výsledkom činnosti žalovaných. Škoda, ktorú tvrdili, sa týka viniča a v prednej časti žalovaní zničili žalobcom mulčovaciu kôru. Pritom podľa rozhodnutia stavebného úradu mali žalovaní po odstránení plota uviesť všetko do pôvodného stavu, čo sa nestalo.
19. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade v rámci obhliadky k navezenej hline uviedol, že táto je pripravená na zasypanie a vyrovnanie pozemku, keďže prebieha stavebné konanie o výstavbu nového plota, ktoré je prerušené. Podľa jeho udania hlina sa nachádza výlučne na pozemku žalovaných s tým, že po výstavbe plota bude pozemok zarovnaný. Dodal, že pozemok je na katastri zapísaný až po hranicu
domu žalobcov s tým, že toho času prebieha na Okresnom súde Bardejov aj konanie o určenie hranice. Namietal tvrdenia právnej zástupkyne žalovaných o tom, že by na mieste bola suť alebo stavebný materiál. Tvrdil, že je tam len hlina. Namietal, aby hlina zasahovala do pozemku žalovaných 70 cm tak, ako tvrdila právna zástupkyňa protistrany. Podľa neho môže ísť o maximálne 15 cm až 20 cm. Tiež dodal, že suť je stavebný pojem, ide o zbytky stavby, to znamená betón, kamene, ale na mieste nie je žiaden štrk, ani kamene. Pritom hlina je na pozemku žalovaných a je pripravená na vyrovnanie pozemku. Tiež poukázal na to, že dĺžka viniča popri hranici pozemkov môže mať dĺžku 6 m. Vyslovil názor, že plot bol zbúraný v súlade so stavebným povolením s tým, že nedošlo k žiadnemu zásahu do vlastníckych práv žalobcov. Navrhol, aby súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Okrem toho poukázal na to, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu domu, čo možno vidieť aj na mieste samom.
20. Splnomocnený zástupca žalovaného v 1/ rade uviedol, že línia plota smerovala od miestnej komunikácie dozadu asi 20 m a bola tvorená tujami, potom nasledovali tvárnice, následne bol odskok 70 cm smerom do ich pozemku a ďalej smeroval plot až k betónovému stĺpu susediacemu s pozemkom M.. Túto skutočnosť obdobne potvrdili aj žalobcovia s tým rozdielom, že to neboli tvárnice, ale bol to betón. Tiež uviedol, že preňho by nebol žiadny problém, aby tú hlinu v zadnej časti pozemku odhrnul, ale nemohol tak učiniť, nakoľko 4-krát volali naňho políciu. Súčasne navrhol, aby súd vzhliadol rodinný dom žalobcov z bočnej strany, kde bol postavený plot, aby bolo zjavné, že nie je viditeľná žiadna škoda. Okrem toho uviedol, že z návrhu žalobcov vyplýva, že vinič zarodila minulého roku menej ako po iné roky, on však tvrdil, že vinič zarodila prvýkrát, predtým nikdy nevidel, aby zarodila.
21. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
25. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
26. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
27. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. Podľa § 334 CSP, Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
29. Podľa § 336 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
30. Súd zastáva názor, že v okolnostiach tohto prípadu nemá miesto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. CSP). Žalobcovia totiž nežiadajú zabezpečiť peňažnú pohľadávku z obavy, že by exekúcia mohla byť ohrozená, ale navrhujú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným povinnosť niečoho sa zdržať a niečo konať, pričom vo veci samej sa domáhajú určenia vlastníckej hranice.
31. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie charakter osvedčovania skutočností, ktoré ak sa vyznačujú vysokým stupňom pravdepodobnosti, sú pre súd určujúce.
32. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa kladie dôraz na procesnú diligenciu navrhovateľa, ktorý musí v návrhu uviesť rozhodujúce skutočnosti, osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť a trvanie nároku a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha.
33. V danej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovaným uloženia povinnosti súdom zdržať sa pri odstraňovaní stavby „Plot“ všetkých činností, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu Mesto Stropkov, Mestský úrad, číslo OVŽP-S2021/1114/09641 zo dňa 18.05.2021 a odstrániť stavebný odpad z pozemku žalobcov na svoju stranu pozemku, ochrániť rastliny, dreviny a majetok žalobcov natiahnutím ochranných fólii.
34. Súd pripomína, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
35. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza predovšetkým z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom má jeho navrhovateľ povinnosť (ak chce byť v konaní úspešný) uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti svojho návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd konštatuje, že žalobcovia v návrhu uviedli rozhodujúce skutočnosti, pretože zjavne usilovali o to, aby sa dosiahol stav, aký tu bol pred začatím búracích prác realizovaných žalovanými. Žalobcovia osvedčili, že so žalovanými zdieľajú susedné pozemky. Podľa názoru súdu však žalobcovia neosvedčili potrebu, resp. nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre jeho vydanie a rovnako neosvedčili, že existuje naliehavá potreba upraviť vzájomné vzťahy strán sporu neodkladným opatrením.
36. Súd nebagatelizuje problém žalobcov, ktorí ho zjavne vnímajú citlivo. No na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že nariadenie neodkladného opatrenia sleduje účel reagovať promptne na nežiadúci stav. Účelom neodkladného opatrenia je naliehavo riešiť pomery medzi stranami. Naliehavosť však súd v prípade žalobcov neidentifikoval. Žalobcovia neosvedčili, že aktuálny stav vyžaduje ingerenciu súdu v podobe vydania neodkladného opatrenia. Totiž plot už bol zbúraný, pričom ani obhliadkou na mieste samom nebol zistený na tvrdenej hranici pozemkov, resp. na pozemku žalobcov stavebný odpad. Na mieste bola zistená zemina, resp. miestami nánosy hliny. Rastliny, resp. dreviny na pozemku žalobcov nevykazovali stav ohrozenia zo strany susedného pozemku žalovaných. Obhliadkou nebola zistená škoda alebo ohrozenie ďalšieho majetku žalobcov.
37. Okrem už vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia je viazaný petitom návrhu. Ten však ako bol žalobcami formulovaný, je sčasti nevykonateľný, a to pokiaľ ide o požiadavku žalobcov, aby sa žalovaní zdržali všetkých činností, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu. V naznačených súvislostiach sa žiadalo špecifikovať, ktorých konkrétnych činností
sa mali žalovaní zdržať. Petit návrhu musí byť určitý, jasný a zrozumiteľný a nemožno ho nahrádzať odkazom na text iného dokumentu tak, ako to učinili žalobcovia s odkazom na rozhodnutie stavebného úradu a všetky činnosti tam uvedené. Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu, a to ochrániť rastliny, dreviny a majetok žalobcov natiahnutím ochranných fólii, táto už nie je aktuálna, nakoľko búracie práce boli ukončené. Inými slovami potreba bezodkladnej úpravy pomerov odpadla. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu, a teda uloženie povinnosti žalovaným odstrániť stavebný odpad z pozemku žalobcov na svoju stranu pozemku, žalobcovia neosvedčili, aby sa na ich pozemku nachádzal stavebný odpad. Ako už súd uviedol, na mieste bola prítomná hlina, resp. zemina. Právna zástupkyňa žalobcov na obhliadke tvrdila, že ide o „slovičkárenie“ a je nepodstatné, či je to zemina alebo suť, teda stavebný odpad. Podľa názoru súdu nejde o hru so slovami, ale o určitosť petitu návrhu. Právna zástupkyňa žalobcov na obhliadke zhrnula, že je potrebné dať veci do pôvodného stavu. Táto požiadavka síce znie zrozumiteľne, ale je potrebné dodať, že takto petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol formulovaný.
38. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nezohľadňuje len osvedčenie nároku žalobcu, resp. oprávnenej osoby, ale skúma, aby ujma, ktorá tým vznikne protistrane, nebola neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd je teda povinný zohľadniť reálne dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Z tohto pohľadu by nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu ako žiadali žalobcovia, a to najmä pokiaľ ide o časť návrhu „zdržať sa všetkých činností, ktoré sú v rozpore so stavebným povolením“, by žalovaní boli neprimerane zaťažení, pretože rozsah ich povinnosti by nebol jasne definovaný.
39. Racionálnym a vecným pohľadom na vec by podľa názoru súdu stačilo odpratať zo zadnej časti susediacich pozemkov trochu zeminy, keďže ako tvrdia žalobcovia, táto sa nachádza na ich strane. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že uvedený nános hliny aktuálne nemôže spôsobovať žiadne problémy a nároky žalobcov sa skôr javia v rovine neporozumenia a vzájomnej animozity medzi stranami. Splnomocnený zástupca žalovaného v 1/ rade v rámci obhliadky uviedol, že o odpratanie hliny sa snažil asi 4-krát, ale žalobcovia naňho volali políciu. Potom súdu nie je zrejmé, čo tým žalobcovia sledujú. Bez ohľadu na uvedené považuje súd za potrebné zdôrazniť, že za danej situácie nie je na mieste nariadiť neodkladné opatrenie, pretože vzhľadom na aktuálny stav by šlo sčasti o bezobsažné a sčasti o nevykonateľné rozhodnutie.
40. Podľa názoru súdu tým, že súd nenariadil neodkladné opatrenie, nedôjde k žiadnej nenapraviteľnej, respektíve ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade. Preto súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento zamietol (výrok I. uznesenia).
41. Vzhľadom na to, že medzi stranami je na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/61/2022 vedený spor o určenie priebehu hranice medzi pozemkami, vo výroku II. uznesenia súd rozhodol, že o trovách konania o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.