Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-49-2014.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. L., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. F. Z. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 175,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 29. 01. 2014, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť sumu 175,21 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 3,92 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom R. R., a.s. a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 26. 08. 2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej R. R., a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom (ObZ) bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ust. Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v § 387 a nasl. ObZ. Aj na daný vzťah je potrebné v otázke premlčania aplikovať ustanovenia ObZ. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.749,02 eur a pozostávala z istiny 1.081,95 eur, riadneho úroku 233,48 eur a úroku z omeškania 433,59 eur. Sumu 433,59 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy poskytol postupca žalovanej úver vo výške 929,43 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 25,03 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010 v počte 7 a v celkovej výške 175,21 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:
Zástupca právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Dňa 26. 08. 2005 uzavreli R. R., a.s. a žalovaná zmluvu o splátkovom úvere č. 0333162403, na základe ktorej R. poskytla žalovanej splátkový úver vo výške 28.000,- Sk (929,43 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 754,- Sk (25,03 eur), splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 09. 2005 a konečná splatnosť úveru na 20. 08. 2010. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,30 % p. a., pevná do konečnej splatnosti úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,10 %. Splátky sa žalovaná zaviazala uhrádzať mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Dňa 27. 09. 2012 bola uzatvorená medzi R. R., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej R. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Podľa prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala 1.749,02 eur.
V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorá bola na súdne konanie riadne a včas predvolaná. Obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy umožňovali vo veci rozhodnúť. Žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania a nevzniesla žiadny návrh na vykonanie dôkazov.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31. 12. 2007):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007):
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd zamietol žalobu. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že medzi pôvodným veriteľom R. R., a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 28.000,- Sk (929,43 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 754,- Sk (25,03 eur), v počte splátok k 20. dňu. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 09. 2005 a konečná splatnosť úveru na 20. 08. 2010. Rovnako nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pôvodný veriteľ R., a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca sa v prebiehajúcom konaní domáha zaplatenia splátok splatných za obdobie od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010, v počte 7 a v celkovej sume 175,21 eur (7 x 25,03 eur).
Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva, ktorú je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že si pôvodný veriteľ a žalovaná dohodli plnenie v splátkach s tým, že veriteľ je oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V zmysle vyššie uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sú predmetom konania, keďže v konkrétnej veci nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, t. j. úver nadobudol konečnú splatnosť podľa zmluvy dňa 20. 08. 2010 (kedy bola splatná posledná splátka). V prejednávanej veci sú preto premlčané splátky, ktoré neboli uhradené žalovanou a ktoré sú predmetom konania. Žalovaná nerozporovala tvrdenia žalobcu, že splátky, ktorých zaplatenie je predmetom konania sú neuhradené. Ak nesplní dlžník u takto dohodnutých splátok niektorú z nich, teda sa stane splatným celý zostávajúci dlh, začne plynúť premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu odo dňa, kedy sa stala splatnou celá nesplnená čiastka (§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovanej na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba poslednej splátky splatnej dňa 20. 08. 2010 uplynula dňa 20. 08. 2013, z čoho logicky vyplýva, že premlčacia doba splátok splatných skôr uplynula ku skoršiemu dátumu. Žaloba bola doručená súdu dňa 29. 01. 2014, t. j. po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby.
Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. O ust. § 5b citovaného zákona boli účastníci konania poučení v predvolaní na súdne pojednávanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.