Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-242-2011.pdf
PDF · 154.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/242/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. Y., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, 2/ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, navrhovatelia 1/ a 2/ zastúpení R.. C. I., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v A., V. XXXX/XX, proti odporkyniam: 1/ H. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, 2/ E. C., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom T., ul. U. č. XXX/X, 3/ Y.. R. R., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. W. Y., H. cesta XXXX, odporkyne v rade 1/ až 3/ zastúpené E. kanceláriou Q.-Q., s.r.o., so sídlom v A., H. H. č. XX, v konaní o určenie hranice pozemkov a o odstránenie oplotenia a o vzájomnom návrhu odporkýň v 1/ až 3/ rade, takto
rozhodol:
L. návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že odporkyne v 1/ až 3/ rade sú podielové spoluvlastníčky pozemku zobrazeného ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere 205 m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XXX/XXXX K.. C. T. vyhotovenom dňa 29.10.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, každá v podiele 1/3.
Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.12.2011 domáhal určenia, že hranica pozemku - parcely registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX m2, vedený na LV č. XXXX, kat. úz. L. a pozemku - parcely registra „C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere XXX m2, vedený na LV č. XXX, kat. úz. L. prebieha z bodu XX-XXX do bodu XX - XXX podľa vytyčovacieho náčrtu vypracovaného autorizovaným geodetom K.. Y. V. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ rade vlastnia každý v 1- ici nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. L. a to parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXXX m2, parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX mX a parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere XXX mX a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra „C" parc. č. XXX, k. ú. L.. Odporcovia v 1/ až 3/ rade vlastnia každý v 1/3 - ine nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. L. a to parcelu registra „C" parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere XXX m2, parcelu registra „C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX mX a parcelu registra „C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: XX m2, k .ú. L.. Dňa 23.08.2011 bola na základe objednávky navrhovateľov č. 8/2011-VN vytýčená Ing. Máriou Koššúthovou, Krivánska 977/5, 013 03 Varín - autorizovaným geodetom a kartografom hranica medzi pozemkami a to parcelami registra „C" parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X všetky k. ú. L.. Q. bola vytýčená na mieste samom drevenými kolíkmi. Z protokolu o vytýčení hraníc bolo zistené, že odporcovia
v rade l/,2/,3 ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti parcela registra „C" parc. č. XXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere: XXX mX nesprávne určili hranicu susediacich pozemkov a to parcely registra „C" parc. č. XXX/X a parcely registra „C" parc. č. XXX - vzhľadom na uvedené došlo k nesprávnemu osadeniu plotu, ktorí odporcovi v rade 1/ - 3/ ako podieloví spoluvlastníci postavili na pozemku parcele registra „C" par. č. XXX, k. ú. L., ktorý vlastnia navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci parcely registra „C" parc. č. XXX písomne vyzvali odporcov v rade 1/ - 3/ na odstránenie vyššie uvedeného plota, ktorý nie je osadený v súlade s vypracovaným vytyčovacím náčrtom. Mali v úmysle vyriešiť vzniknutý spor mimosúdne opätovne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu požiadali odporcov v rade 1/ - 3/ o odstránenie nesprávne osadeného plotu medzi susediacimi pozemkami. Na výzvy reagovala len odporkyňa v 2/ rade, ktorá poukazovala na neprítomnosť pri vytyčovaní hraníc susediacich pozemkov, udávala, že si preverí správnosť vytýčenia susediacich pozemkov iným geodetom. V prípade, že sa skutočnosti zistené Ing. Máriou Koššúthovou potvrdia, sa vyjadrila, že ako podielový spoluvlastník k parcele registra „C" parc. č. XXX/X nebude brániť pri odstránení plotu a nebude zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľov. W. bol právnemu zástupcovi navrhovateľov doručený list, ktorým právny zástupca odporcov vyjadril nesúhlas s odstránením plotu a trvajú na určení hraníc pozemkov tak ako to vytyčuje vybudovaný plot. Navrhovatelia uviedli, že na základe protokolu o zameraní hranice pozemkov bolo zistené, že plot medzi susediacimi pozemkami parcely registra „C" parc. č. XXX a parcelou registra „C" parc. č. XXX/X , obe kat. úz. L. je umiestnený na parcele registra „C" parc. č. XXX, k. ú. L., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.
Odporcovia v 1/ až 3/ rade podaním zo dňa 19.12.2012 sa vzájomným návrhom domáhali určenia, že odporkyne v rade 1/, 2/ a 3/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/3 - iny nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L. označenej geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOPLÁNY Ing. Róbert Pilarčík č. 124/2012 ako parcela registra CKN č. XXX/X - trv. tráv. porast o výmere XXX m2. Vzájomný návrh odôvodnil tým, že sa považujú za vlastníčky časti nehnuteľnosti, ktorej vydania po odstránení betónového plotu sa navrhovatelia domáhajú. Poukázali na dokazovanie výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 18.9.2012 a výsluchom svedkov na súdnej ohliadke dňa 29.10.2012, keď svedkovia, N. V., M. U. a R. T. (predseda a členovia stavebnej komisie pri bývalom MNV) jednoznačne potvrdili nadobúdací titul - dohodu medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcami. Po uzavretí tejto dohody bol v súlade so zákonom postavený plot, odstránenia ktorého sa navrhovatelia domáhajú. Existenciu vyššie uvedenej dohody uzavretej medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností preukazuje aj hlásenie zmien, ktorú v evidencii nehnuteľností, Stredisku geodézie Čadca bývalé MNV v L. zaslalo pod číslom hlásenia 5/1994. V údajoch pred zmenou sú ako vlastníci parc. č. 140 - pas. o výmere XXX m 2 uvedený S. Y. s manželkou U. Y., rod. U.. V popise hlásenej zmeny je konštatované „celkové vyporiadanie pozemkov zo dňa 1.11.1994". Pod bodom 5. hlásenia sú ako užívatelia - vlastníci vedení okrem právnych predchodcov navrhovateľov S. Y. s manželkou U. Y. aj právni predchodcovia S. U. s manželkou R. U., rod. R., čím je daná ich dobromyseľnosť a dobromyseľnosť ich právnych predchodcov pri užívaní pozemku označeného v rozsudočnom návrhu. Vyslovili záver, že z účastníckych prednesov samotných navrhovateľov ako aj z prednesov svedkov vypočutých Okresným súdom Žilina jednoznačne vyplýva nerušenosť dobromyseľnej držby od uzavretia dohody, t.j. od 1.11.1994 do 7.9.2011, kedy ich navrhovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyzvali k odstráneniu plota. Po podaní návrhu na začatie súdneho konania zabezpečili vypracovanie geometrického plánu vyhotoviteľom GEOPLÁNY Ing. Róbert Pilarčík č. 124/2012, v ktorom je presne špecifikovaná časť nehnuteľnosti - parcely registra „C" evidovanej na kat. mape parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, ku ktorej nadobudli vlastnícke právo vydržaním a to novovytvorená parcela registra „C" označenú parc. č. XXX/X - trv.tráv.porast o výmere XXX mX kat. úz. L.. Spoluvlastnícke podiely odporkýň nadobudla každá vo výške 3/3 - iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. L., ktoré sú u Správy katastra Kysucké Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX, nadobudli darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Po nadobudnutí predmetov darovacej zmluvy tieto v súlade so zákonom oplotili. Hranica pozemkov bola vytýčená Stavebnou komisiou Obecného úradu L., ktorej členmi boli Ján T., U. M., U. N., U. V.. Prítomnými pri zameraní hranice boli aj matka navrhovateľky v rade 1/ U., t.č. nebohý otec navrhovateľky v rade 1/ S. Y., manžel odporkyne v rade 1/ Ing. Y. G., t.č. už nebohý otec odporkýň v rade 1/ až 3/ S. U., nar. X.X.XXXX a ich matka R. U.. Poukázali na to, že do roku 2011 neboli medzi nimi a ich právnymi predchodcami žiadne susedské spory a hranicu medzi pozemkami stabilizovanú v prírode plotom nik nespochybňoval.
Dokonca ploty, ktoré stabilizujú hranicu medzi ich pozemkami stavali ako prví cca. pred 45. rokmi právni predchodcovia navrhovateľov.
Odporkyne v 1/ až 3/ rade k návrhu navrhovateľov uviedli, že nespochybňujú zápisy na výpisoch z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. L., na ktorých sú jednoznačne uvedené aj nadobúdacie tituly, ktorými je u navrhovateľov v rade 1/ a 2/ darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím č. V XXX/XX Z 23.1.01 avšak odporkyne v rade 1/ až 3/ svoje spoluvlastnícke podiely každá vo výške X/X - iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. L., ktoré sú u L. katastra Kysucké Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX nadobudli darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX, ich záhradná chatka bola na LV č. XXX zapísaná na základe žiadosti pod č. Z XXX/XX. Po nadobudnutí predmetov darovacej zmluvy si pozemky v súlade so zákonom oplotili, pričom zdôvodnenie je obdobné ako pri vzájomnom návrhu. Na záver spochybnili, či časť tohto pozemku ohraničenú lomovými bodmi XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX nadobudli predchodcovia navrhovateľov legálnym spôsobom.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade k vzájomnému návrhu odporkýň a ich vyjadreniu uviedli, že neustále zo strany odporcov dochádza k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľov, ktorí vlastnia, každý v 1 nehnuteľnosť KNC parcelu parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, vedená na LV č. XXXX, kat, úz. L. a to tým, že plot, ktorý má oddeľovať vyššie uvedené nehnuteľnosti je postavený na nehnuteľnosti V. parc. č. XXX, ktorú vlastnia navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ v podielovom spoluvlastníctve. Vybudovaním oplotenia, ktoré nezodpovedá vytyčovaciemu náčrtu, ktorý bol vypracovaný Ing. Máriou Koššuthovou, IČO: 43588930, miesto podnikania: Krivánska 977/5, 013 03 Varín dochádza k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov, tým, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade nemajú možnosť užívať celú výmeru nehnuteľnosti, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi. Tvrdenie o určení hranice Stavebnou komisiou Obecného úradu L. nie je pravdivé o čom svedčí vyjadrenie príslušnej správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 25.05.2012, z ktorého vyplýva, že medzi pozemkami KNC parc, č. XXX a XXX/X, kat. úz. L. nebola vytýčená hranica. Keď navrhovatelia požiadali geodeta Ing. Máriu Koššuthovú o odborné zameranie hraníc susediacich pozemkov KNC parc. č. XXX a parc. č. XXX/X, kat. úz. L. a následne bolo zistené, že plot, ktorý bol v minulosti vybudovaný neleží na hranici medzi pozemkami V. parc. č. XXX a XXX/X, kat. úz. L., ale že tento plot je vybudovaný na parcele XXX, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia. Navrhovatelia vyzývali odporcov na odstránenie nesprávne vybudovaného plotu ako i na umožnenie užívania neoprávnene zabratého pozemku - avšak odporcovia na výzvy navrhovateľov nereagovali.
Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Na pojednávaní navrhovatelia uviedli, že odporkyne nemohli byť dobromyseľné, nemohli nadobudnúť vl. právo vydržaním a to najmä s poukazom na rozhodnutie OÚ KNM č.k. E zo dňa 11.10.1999 z ktorého vyplýva, že ich právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vl. právo vydržaním a to od 1.4.1984. a toto vl. právo nemohli nadobudnúť vydržaním, keďže bolo priznané právnym predchodcom navrhovateľov. Plot sa nachádza na parc. ktorej vlastnícky sú uvedení navrhovatelia 1/ a 2/. Spochybnil výpovede svedkov vypočúvaných pri ohliadke na mieste samom, pretože neboli vypočúvané bez toho, aby nebola prítomnosť iných osôb. Hlásenie zmien je listina z 1.11.1994, keď existoval kataster nehnuteľností a k zmenám je potrebné mať návrh na vklad. Táto listina nie je spôsobilá na vykonanie zmeny vl. práva. Výsledky ROEP sa uverejňovali na úradnej tabuli a následne uplynutím doby sa stali verejne známymi.
Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že jej rodičia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom ešte v roku 1984 vydržaním. Keď pozemok tiež snežnická stavebná komisia rozdeľovala, bol v komisii Ján T., ktorý bol jej predsedom a o pár rokov určil iné hranice. Vylúčila, že by sa o pozemok do roku 2011 nezaujímali. Rodičia jej prepísali chalupu v roku 2001 v januári alebo februári a doposiaľ bojovali aby mali chalupu na poriadku. Problémy zistili, keď chceli ohradiť pozemok vzadu kvôli divej zveri. Vtedy si dali vytýčiť celú časť pozemku a zistili, že určitú časť užívajú odporcovia. Časť oplotenia realizovali jej rodičia, časť jej sestra so švagrom. Vzhľadom na ich nedostatočnú finančnú situáciu sa ohradila len časť pozemku. Plot v spornej časti stavali predchodcovia odporcov, kedy bol postavený si nepamätala, bola tam stavebná komisia, jej rodičom sa to nezdalo ale pre rodinný kľud to tak nechali. Keď jej otec žil tvrdil, že ich pozemok je po uličnú lampu asi tak, ako bol vytýčený pozemok geodetkou p. Košútovou. Pokiaľ pozemok neohradili, jej rodičia oň starali, mali tam kačky, husi, kosili ho. Keď si to oplotili odporcovia, tak si tam
vysadili zopár ovocných stromčekov a starajú sa o to. Plot ktorý majú oni je zobrazený bodmi 21-474 21-473, 21-472, odporcovia si urobili plot približne od kvóty 21-473 rovno približne ku kvóte 21-475, pričom plot prechádza pozdĺž a kolmo cez hranicu 140. Pred vymeriavaním oznámili odporcom, že sa budú zameriavať hranice, dostavila sa len pani R. a po vytýčení pozemku povedala, že zavolajú geodeta, pretože by im tam nejaké tri metre chýbali. Odporcovia by našli chýbajúce metre zadnej časti pozemku KN parc. č. XXX/X susediacej s pozemkami XXX/X a násl.. Odstránenia plotu sa domáhala listom, ktorý každej odporkyni zaslala poštou 7.9.2011. Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že on býva v dome na pozemku 10-11 rokov, vtedy už asi bol plot postavený. Nezhody so susedmi neboli, svokor mu však ukazoval odkiaľ pokiaľ má pozemky, ale jeho to moc nezaujímalo. Ukazoval, že pozemok majú od stĺpa cez kanalizáciu, ktorá je presne na hranici medzi pozemkami. Na povolenie k stavbe altánku sa pýtal preto, že nevedel na 100 % či ten pozemok je ich, pretože nemali peniaze na to, aby sme si to dali zamerať.
Odporkyne zhodne uviedli, že rozhodnutie v rámci ROEp zo dňa 11.10.1999 nevylučuje ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí vl. práva, pretože ani jedna z odporkýň nebýva v obci, kde sa ROEP vykonával a keďže boli dobromyseľné v držbe, nemali ani dôvod sa informovať o zmene vl. práv, ktoré iniciovali navrhovatelia v rámci obnoveného registra obnovy vlastníctva pozemkov. Odporkyňa v 1/ rade H. G., uviedla, že plot sa staval asi v 1995 za prítomnosti komisie z obecného úradu zo L., ktorá vytýčila hranice. Pri hradení rodičia navrhovateľky nič nenamietali. Pred stavbou plotu začali so spoločnou výstavbou chatky. Pôvodne pozemky nič nepredeľovalo. Po prvý krát ju oslovili navrhovatelia s tým, že zaberajú z ich časti pozemku v roku 2011 alebo 2012, pretože list, ktorý zaslali jej na adresu do Dolného Kubína, kde už 8 alebo 7 rokov nebýva. Jej manžela sa pýtal navrhovateľ v 2/ rade, že či budú mať nejaké námietky, keď si tam postavia altánok. Odporkyňa v 2/ rade E. C., rod. U., uviedla, že keď prišla na pozvanie na premeriavanie, tak navrhovatelia tam už neboli. Preto asi po pol, trištvrte hodiny odišli. Pozemok do roku 1995 užívali jej rodičia, potom keď ho dostali darovacou zmluvou, začali ho užívať oni.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Svedok U. V. uviedol, že asi pred 20 rokmi pôsobil ako člen stavebnej komisie a chodil k takýmto hradeniam, keď si susedia chceli ohradiť pozemok. Fungovali ako takzv. „zmierovacia komisia“ a vytyčovali hranice. Keď súhlasil jeden aj druhý sused tak sa určila hranica. O vytýčení hranice medzi pozemkami účastníkov by mal byť zápis. Pozemky a hranicu určovali podľa dohody. Medzi účastníkmi boli predtým nejaké spory ohľadom výstavby chaty a rozlohy stavby. Svedok M. U. uviedol, že ako predseda stavebnej komisie tu vymeral pozemok tak, ako je oplotenie. Spory pri meraní neboli žiadne, pretože obe strany sa takto dohodli a takto sa to podpísalo. Ako stavebná komisia boli aj pri vymeriavaní pozemkov s hornými susedmi, možno tu boli až 3x. Kedysi sa na tomto pozemku, ktorý patrí navrhovateľom sialo. Nemá vedomosť od koho ho nadobudli a komu vyplatili peniaze. Svedok R. T. uviedol, že súhlasí s tým, čo povedal predseda stavebnej komisie M. U.. Hral sa tu ako chlapec a brávali pozemok ako obecný, pretože nebol v užívaní. Až potom, keď postavili navrhovatelia si tu chalupu, tak si ho ohradili. Plot je zrejme tam, ako sa dohodli, pretože inakšie by sa to ani nebolo ohradilo. Predtým spory o hranicu neboli. Svedkyňa J. F., uviedla, že tu bývali, keď sa to hradilo. Pozemok sa skopával, aby sa vyrovnal povrch. Otec im povedal, že môžu kopať až takmer k lampe a je to odkúpené od obce. Svedok Y. G. uviedol, že tu robil od začiatku, tak ako sa začalo kopať. Možno až 20 rokov dozadu, pretože vtedy sa mu narodila H.. V prvom rade sa začali robiť výkopové práce na chatke. Zistili, že sa jedná o svokrov pozemok, ktorý bol dlhodobo nepoužívaný, pretože tu bolo smetisko. Keďže chceli stavať
chatku, tak požiadali stavebnú komisiu o vymeranie pozemku. Malo to byť okolo 620 m, tak požiadali o vymeranie pozemku. Tak, ako sú postavené všetky ploty, tak ani tento pozemok nemá okolo 620 m tak, ako mal mať. Dokonca aj špic bol vymeraný. Za ním bola matka navrhovateľov, že by chceli pozemok odkúpiť, teda pozemok od ich oplotenia, kde sa teraz nachádza terasa. Potom sa s mamou a otcom navrhovateľov dohodli, že to zahradia zarovno s plotom ako to je. Plot sa vymeral, zakolíkoval, začali sa stavať ploty, až potom sa robila chata. Bolo to presne vymerané na m2. Otec navrhovateľov im pri stavbe plotu pomáhal. Lampa tam ešte nebola, pretože musel betónovať stĺp a nemal ho o čo uchytiť. Svedkyňa R. U., matka odporkýň uviedla, že pod pozemkom bývala už ako malé decko. Otec jej muža otec na toto chodil siať ovos. Hore už nie, pretože tam bol samý kameň. Keď sa zobrali v 1958, tak manželov otec previedol pozemok ja jej manžela. Keď si chceli robiť záhradnú chatku, tak to dali potom dievkam. Oceľový plot do polovice si zrobil pán Y., keď išiel robiť pán Y. altánok, tak sa jej pýtal, či si môže dať altánok aj za ten plot. Navrhovateľom patrilo to čo je oplotené plus špic, kde je teraz postavený altánok.
Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. L. ako podieloví spoluvlastníci pozemkov V. parc. č. XXX o výmere XXX mX orná pôda, V. parc. č. XXX/X o výmere XXX mX trvalé trávne porasty a V. parc. č. XXX/X o výmere XX m2 zast. plochy a nádvoria sú odporcovia 1/ až 3/ každý v podiele 1/3. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. L. zo dňa XX.X.XXXX, ako vlastník V. parc. č. XXX o výmere XXX mX orná pôda, V. parc. č. XXX/X o výmere XXX mX trvalé trávne porasty a V. parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a stavby záhradnej chatky č. XXX na V. parc. č. XXX/X sú odporkyňa 2/ v podiele X/X a odporkyňa 2/ v podiele 2/3, pričom odporkyňa v 2/ rade nadobudla podiel o veľkosti 1/3 na základe darovacej zmluvy pod V207/2013 zo dňa 28.5.2013. Podľa výpisu z LV XXXX k. ú. L., ako podieloví spoluvlastníci pozemkov V. parc. č. XXX o výmer eXXXX m2 orná pôda, KNC parc. XXX o výmere 562 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXX o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty sú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, každý v podiele 1. V súvislosti s návrhom súd oboznámil aj protokol o vytýčení hranice medzi pozemkami 1XX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X vrátane vytyčovacieho náčrtu a technickej správy k vytyčovaciemu náčrtu. Súd ďalej zistil, že výzvami bez uvedeného dátumu vyhotovenia podanými na odoslanie na pošte L., boli vyzvané odporkyne na odstránenie oplotenia v časti pozemku KN parc. č. XXX k.ú. L.. Súd oboznámil aj odpoveď E. C. navrhovateľovi 2/, v ktorou uviedla, aby neodstraňovali plot pokiaľ si oni nezamerajú pozemok. Súd z listu Správy katastra Kysucké Nové Mesto na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 25.5.2012 zistil, že v archíve správy katastra sa nenachádza GP, ktorým bola určená hranica medzi pozemkami V. č. XXX a V. č. XXX/X k. ú. L., pričom pozemok KNC parc. č. XXX sa zapísal na LV č. XXXX v zmysle zápisu rozhodnutia A99/02310-199/ROEP pre vlastníka Y. S. a U. v podiele 1/1 pod položkou výkazu zmien 233/00 a následne v zmysle darovacej zmluvy č. V XXX/XX PVZ 4/01 v prospech vlastníkov Y. Daniela a Y. Y., každý v podiele 1. Pozemok KN-C parc. č. XXX sa zapísal na LV č. XXX v zmysle osvedčenia o vl. práve NZ 522/94 pod PVZ 20/95 pre vlastníka Ševčík Filip v podiele 1/1 a následne sa zapísal v zmysle darovacej zmluvy č. NZ XXX/XX pod V 1717/94 PVZ 21/95 v prospech vlastníkov G. Dana, C. E. a R. R., každý v podiele 1/3. Súd ďalej zistil, že Obecný úrad v L. zo dňa 2.11.1994 vydal k evidenčnému listu č. 285 EN parc. XXX o výmere XXX m2 hlásenie zmien evidencie nehnuteľnosti v ktorom uviedol, že zmena sa zapisuje na základe celkového vysporiadania pozemkov, ktorá nastala dňa 11.1.1994 s tým, že po zmene podľa evidenčného listu č. XXX sú vlastníci S. U., R. U., rod. R.. Súd v konaní oboznámil aj kópiu GP č. 124/2012 zo dňa 29.10.2012 bez úradného overenia, ktorou bola zameraná novovytvorená parcela KNC parc. č. XXX/X a následne v spojení so znaleckým dokazovaním aj overenú kópiu GP dňa 15.11.2012 pod č. 431/12 Správou katastra Kysucké Nové Mesto, ktorého správnosť merania osvedčil aj znalec. Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. 26 k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti G. sedenia v 1/8, kde v časti A PKV bol vedený aj pozemok pod r.č. XX p.č. XXXX Roľa za Djeli o výmere 300 siah, Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. 5 k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti Urbárskeho sedenia v 1/16, kde v časti A PKV bol vedený aj pozemok pod r.č. XX p.č. XXXX Roľa za Djeli o výmere 300 siah. Súd ďalej zistil, že v PK vl. č. XXX k. ú. L. boli vedené nehnuteľnosti v časti A PKV bol vedený aj pozemok pod r.č. XX Roľa za Djele o výmere X a XX m. Vo všetkých vložkách bolo vedené podielové spoluvlastníctvo pre G. obce L., v neurčitom podiele /súdu sa z dostupných údajov nepodarilo zistiť podiel náležiaci na predchodcov účastníkov S. Y., U. rod. U. ako aj otca odporkýň S. U./, pretože niektoré vložky neobsahovali spoluvlastnícke podiely a zápisy.
Podľa identifikácie správy katastra z 26.6.1999 bol pozemok C-KN parc. č. XXX zast. plochy o výmere XXX m2 vedený na evidenčnom liste XXX pre S. Y. a KN-C XXX trvalé trávne porasty vedený na evidenčnom liste XXX pre S. Y. vytvorené z pozemkov T. p.č. XXXX roľa, T. X p.č. XXXX roľa a T. XX p.č. XXXX roľa. Súd oboznámil aj KBV spisový materiál ObPÚ v Čadci ObPÚ-213/00055/002/A09 a to osobitne spis A99/02310-199, z toho osobitne návrh S. Y. a U. Y. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žiadali o potvrdenie nadobudnutia vl. práva vydržaním k nehnuteľnostiam PK vl. č. XXX ku PK parc. XXXX označenú v KN stave XXX, PK vl. č. X a to PK parc. č. XXXX v KN stave XXX a T. XX ku PK parc. č. XXXX s uvedením, že parcely sú užívané od roku XXXX, kedy ich dostal ústnou darovacou zmluvou od manželkinej matky U. U., zápis komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim k. ú. L., podľa ktorej komisia po predložení dokladov výpis T. č. XXX, T. X a T. XX, identifikácie parciel, potvrdenie obce o prevode a zápisnice z výsluchu svedkov doporučuje návrhu vyhovieť. Súd ďalej zistil, že rozhodnutím OÚ KNM č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, ktorým potvrdil, že S. Y., nar. 9.9.1947 a Vlasta Mravcová, rod. Ševčíková dňom 1.4.1984 nadobudli vydržaním vl. právo k pozemkom k. ú. L. podľa KN stavu KN parc. č. XXX zast. plocha o výmere XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 predtým vedené v PK vl. XXX ako PK parc. XXXX, T. X ako PK parc. č. XXXX a PK vl. XX ako PK parc. č. XXXX, súd oboznámil aj výpis PK vložky XXX k. ú. L., identifikáciu parciel zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie OÚ L., že KN parc. č. XXX a XXX nie sú majetkom obce ani štátu a túto parcelu užíva S. Y. s manželkou. G. skutočnosti potvrdili v zápisnici o výsluchu svedkov pre nadobudnutie vl. práva vydržaním v zmysle ust. § X1 ods. 1 zák. č. XXX/XX Z. z. E. U. a Milan U.. Súd zistil, že ZP č. 5/2013 Ing. Vladimír Janík identifikoval a zameral časť pozemku V. parc. č. XXX a KNC parc. č. XXX k. ú. L. označený v GP č. XXX/XXXX K.. C. T. a uviedol, že novovytvorené parcely predstavujú pozemok ohraničený plotom ako súčasť záhrady prirodzene tvorenej s pozemkom V. parc. č. XXX/X k. ú. L., pričom oplotenie medzi navrhovateľmi a odporkyňami prechádza bodmi A,B,C,D,E,F,G podľa znaleckého nákresu vyznačeného červenou farbou a zároveň uviedol, že GP č. 24/2012 Ing. Róberta Pilarčíka je vyhotovený správne a súdu znalec predložil overené kópie GP v siedmych vyhotoveniach.
V konaní sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali jednak určenia hranice pozemku a zároveň odstránenia oplotenia. Predpokladom žaloby o určenie hranice pozemku je nespornosť vlastníckeho práva susediacich pozemkov s tým, že spor je len o určenie hranice v ktorej sa pozemky zobrazené parcelnými číslami v katastrálnej mape stretajú. Podmienkou odstránia stavby je preukázanie vlastníctva navrhovateľov k pozemku, z ktorého sa domáhajú odstránenia stavby. Zároveň vzájomným návrhom sa odporcovia v 1/ a 3/ rade domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku každá v podiele 1/3 - iny nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L. označenej geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOPLÁNY Ing. Róbert Pilarčík č. 124/2012 ako parcela registra CKN č. XXX/X
- trv. tráv. porast o výmere XXX m2.
Súd mal nepochybne preukázané, že plot rozhraničujúci pozemok KN-C parc. č. XXX o výmere 382 m2 trvalé trávne porasty k.ú. L. je umiestnený na uvedenej parcele a to na hranici medzi novovytvorenou parcelou KN-C parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 205 m2 a novovytvorenou KN-C prac. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 116 m2 k. ú. L..
Súd zistil, že rovnako ako právni predchodcovia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade S. Y. a U. Y., rod. U. tak aj právny predchodca odporkýň S. U. a R. U., rod. R., boli vedení ako vlastníci pozemkov na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Nakoľko sa viedol spor o vlastnícke právo k pozemku, ku ktorému ako vlastníci pozemkov sú vedení navrhovatelia v 1/ a X/ rade, teda ku KN-C parc. č. XXX o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., súd sa zameral z dôvodu vecnej legitimácie v konaní práve na vlastnícke právo navrhovateľov. W. v 1/ a 2/ rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od ich právnych predchodcov na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.1.2001 pod V 818/2000. Nakoľko sú navrhovatelia v 1/ a 2/ vede vedení ako vlastníci v evidencii katastra nehnuteľností, je daná ich aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany vlastníckeho práva a zároveň pasívna legitimácia, pokiaľ sa vlastníckeho práva k pozemku ktorého sú vedení ako vlastníci, domáhajú iné osoby. Nakoľko výrok rozsudku o určení vlastníckeho práva je záväzný voči účastníkom a pre všetky orgány; vlastníckemu právu pri vzájomnom návrhu bránia práve navrhovatelia, ktorí sú vedení ako vlastníci a nie osoby s držbou, súd nepovažoval za nevyhnutné, aby okruh účastníkov konania tvorili všetky osoby, ktoré by podľa pôvodných zápisov mohli mať k pozemku vlastnícke (spoluvlastnícke) práva (nástupcovia pôvodných PK vlastníkov). Výrok o vlastníckom práve
k pozemku sa netýka pôvodných vlastníkov a ich právo domáhať sa ochrany ich práva nie je dotknuté, okruh týchto osôb nie je známy a navrhovatelia a ich právni predchodcovia neboli vedení ako držitelia pozemku, ale ako vlastníci pozemku.
Zároveň sa súd zaoberal pri vzájomnom návrhu tým, či odporkyne majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pričom súd túto podmienku podľa § 80 písm. c/ O.s.p. mal preukázanú tým, že bez určenia vlastníckeho práva je postavenie odporkýň neisté a zápis vlastníckeho práva nie je možné dosiahnuť inak ako určovacou žalobou.
Súd zistil, že právni predchodcovia navrhovateľov boli zapísaní ako vlastníci pozemku na základe vydržania podľa § 11 zák. č. 180/1995 Z.z. pri zostavovaní registra obnovenej evidencia práva k pozemkom v k. ú. L..
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2). Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 180/1995 Z.z. návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom, 19) pričom a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme. Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z. navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 180/1995 Z.z. pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona, b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 180/1995 Z.z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 180/1995 Z.z. rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 180/1995 Z.z. nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.
Konanie, ktorým bolo rozhodnuté o zápise vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov navrhovateľov rozhodnutím Obvodného úradu Kysucké Nové Mesto č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, bolo administratívne konanie, ktorého účelom bolo zapísať vlastnícke práva k pozemkom v rámci projektu obnovy evidencie vlastníckych práv. Konanie bolo vedené na základe návrhu S. a U. Y. zo dňa 19.6.1999, ktorým žiadali o potvrdenie nadobudnutia vl. práva vydržaním k nehnuteľnostiam PK vl. č. XXX ku PK parc. XXXX označenú v KN stave XXX, PK vl. č. X a to PK parc. č. XXXX v KN stave XXX a T. XX ku PK parc. č. XXXX s uvedením, že parcely sú užívané od roku 1970, kedy ich dostal ústnou darovacou zmluvou od manželkinej matky U. U.. V konaní nevystupovali ako účastníci pôvodní vlastníci, ich právni nástupcovia ani iné osoby, ktorých práv sa mohlo rozhodnutie dotknúť. V konaní nevystupovali ani odporkyne, ani ich právni predchodcovia. Zároveň súd nezistil, že by správny orgán vykonal akékoľvek dokazovanie na overenie si pravdivosti tvrdení žiadateľov a výpovede svedkov okrem vyjadrenia obce. Pozemok, ku ktorému malo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním nebol ani zameraný. Súd nezistil ani vykonanie základného testu pre splnenie nárokov z vydržania, a to skutočnú držbu, dobromyseľnosť a stým súvisiaci domnelý dôvod nadobudnutia, uplynutie lehoty a pod..
Preto aj s poukazom na ust. § 11 ods. 11 zák. č. 180/1995 Z.z. nemožno považovať rozhodnutie OÚ KNM č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, ktorým bolo potvrdené, že S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y., rod. U. dňom X.X.XXXX nadobudli vydržaním vl. právo k pozemkom k. ú. L. podľa KN stavu KN parc. č. XXX zast. plocha o výmere XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 predtým vedené v PK v. XXX ako PK parc. XXXX, PK v. X ako PK parc. č. XXXX a PK v. XX ako PK parc. č. XXXX k.ú. L. za rozhodnutie, ktoré by bolo pre súd alebo ostatné osoby záväzné. C. má silu zodpovedajúce zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva, teda silu údaju na verejnej listine, ktorý je vyvrátiteľný. W. v konaní nepreukázali iné dôvody ako tie, ktoré boli uvedené v administratívnom konaní. L. však musí konštatovať, že vzhľadom k historickému vývoju úpravy vlastníckeho práva a najmä vydržania, súd nemal preukázané splnenie podmienky nepretržitej a dobromyseľnej držby v rozhodnom období k X.X.XXXX.
Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010). Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
K zákonným predpokladom vydržania patria: Oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, Nepretržitosť vydržacej doby- ktorou sa rozumie neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Spôsobilý predmet držby - držiteľ môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o veci vymedzené v § 125 Občianskeho zákonníka.
Pre posudzovanie dobromyseľnosti vydržania je potrebné primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, teda rozhodnutia súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod..
Dobromyseľnosť subjektu spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti - právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Pre
oprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie vlastníckeho práva. Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po celú dobu držby si myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej doby.
Z uvedeného stručného prehľadu je úplne zrejmé, že rozhodnutie OÚ KNM č.j. A99/02310-199 zo dňa 11.10.1999, ktorým bolo tvrdené, že S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y., rod. U. dňom X.X.XXXX nadobudli vydržaním vlastnícke právo k pozemkom k. ú. L. podľa KN stavu KN parc. č. XXX zast. plocha o výmere XXX mX, a KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 (PK v. XXX ako PK parc. XXXX, PK v. X ako PK parc. č. XXXX a PK v. XX ako PK parc. č. XXXX) je úplne mylné, pretože k uvedenému dňu podľa vtedy platnej právnej úpravy vôbec nebolo možné vydržať vlastnícke práva, ale len právo osobného užívania pozemku, čo vôbec nie je tento prípad a nemožno ho odvodzovať od prípadného darovania pozemku. T. predchodcovia navrhovateľov by mohli vydržať vlastnícke právo najskôr k 1.1.1992 a to aj so započítaním predchádzajúcej držby ich a ich právnych predchodcov, pričom však preukázateľne k tomuto dátumu neboli držiteľmi spornej časti odporcami ohradenej časti pozemku (ich predchodcami), teda nemohli byť splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Nakoľko S. Y., nar. X.X.XXXX a U. Y., rod. U. sa nestali vlastníkmi časti KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX mX, ktorá je teraz zobrazená ako KN-C parc. č. Z. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 k.ú. L., preto v rámci zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemohli ani darovacou zmluvou previesť na navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vlastnícke právo k tejto časti pozemku.
Súd sa teda zaoberal tým, či práve odporkyne v 1/ až 3/ rade mohli nadobudnúť voči navrhovateľom v 1/ a 2/ rade vlastníckeho právo.
Súd mal v konaní zo znaleckého dokazovania preukázané, že pozemok CKN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 k. ú. L., tvorí časť prirodzeného pozemku - záhrady pripadajúcej k pozemku 141/1 a záhradnej chatke užívanej odporcami. Plot prechádza náprotivnou časťou pozemku medzi lomovými bodmi 1 a 4 geometrického plánu Ing. Róberta Pilarčíka, pričom ohliadkou súd zistil, že plot je starší a oplocuje celý pozemok „záhrady“.
Pre určenie vlastníckeho práva vydržaním nie je podstatné, či výmera presne súhlasí, či vlastnícke právo tomu, kto mal vydržať pozemok prislúcha aj vlastnícke právo k inej časti okolitých pozemkov a pod.. Pokiaľ dobromyseľnosť vyplývala z relevantných úvah a úkonov, je možné vydržať pozemok o väčšej, ale aj menšej rozlohe, ako sa domnieval držiteľ, že skutočne vlastní (drží).
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právni predchodcovia odporkýň - ich rodičia, si na pozemku KN parc. č. XXX/X k. ú. L. postavili záhradnú chatku a pozemok oplotili. Pri stavbe záhradnej chatky bolo vykonané šetrenie miestnou stavebnou komisiou pri ktorej sa spolu s právnimi predchodcami navrhovateľov (rodičmi navrhovateľky v 1/ rade), dohodli na určení hranice pozemkov, ktorou bolo následne vedené oplotenie. Meranie bolo uskutočnené v roku 1994, keď začínal kataster nehnuteľností (od 1.1.1993 platil zákon č. 266/1992 Zb.) a nebola ustálená ani jednotná prax katastrálnych úradov, stavebných úradov a pod.. Vtedajšia stavebná komisia sa snažila postupovať v súlade s ust. § 66 vyhl. č. 594/1992 Zb. ktorou sa vykonával zákon č. 266/1992 Zb., avšak súd nezistil, že by o návrhu bolo vôbec rozhodnuté alebo bol prejednaný. Samotné rozhodnutie komisie skutočne však nemohlo založiť nové právne vzťahy.
Súd však je názoru, že dohodou susedov o hranici pozemku, ktorá je nevyhnutná pre stavbu oplotenia došlo aj k vymedzeniu vlastníckych práv (práve o ustálenie pomerov vlastníctva k určitej časti pozemku sa účastníci snažili). Práve ius possidendi bolo najvýraznejším prejavom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a od práva vec držať ako vlastník sa odvíjali aj práva poberať z veci úžitky (ius utendi et fruendi) a prípadne s vecou nakladať (ius disponendi). Teda dohodou „vlastníkov“ oboch susediacich pozemkov pred stavebnou komisiou, ktorá „rozhodla“ aj o určení hranice a vymedzení kadiaľ bude prechádzať stavba oplotenia. V tej istej dobe zároveň právni predchodcovia odporkýň sa pokúšali usporiadať vlastnícke vzťahy vydaním osvedčenia o vlastníckom práve NZ-522/94 PVZ 20/95 s následným prevodom vlastníckeho práva darovaním na odporkyne v 1/ až 3/ rade darovacou zmluvou
NZ 553/94 v 1717/94 pod PVZ 21/1995. Súd výpovede navrhovateľov a svedkov o tom, že vedeli že ich pozemok je za oplotením „po lampu“, teda prakticky kopíruje geodetickú hranicu považoval za účelové, pretože ak by právni predchodcovia skutočne boli názoru, že pozemok im patrí, tak by nesúhlasili so zabratím časti pozemku a jej užívaním odporcami. Dokonca aj pri stavbe altánku pravdepodobne pred geodetickým zameraním z ktorého zistili stav vymedzenia pozemku v údajoch katastra, sa dopytovali na súhlas so stavbou altánku, ktorý fakticky susedil s oploteným pozemkom. Až do tejto doby súd žiadne rušenie v držbe nezistil. Súd je názoru, že ani právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov nikdy nevykonali také úkony, aby nadobudli vlastnícke právo k pozemkom prevodom, ale len ako podieloví spoluvlastníci a ako osoby o ktorých sa tradovalo, že takýto pozemok vlastnia (možno aj na základe predchádzajúcich dohôd o užívaní, keď pozemok sa stal súčasťou zastavaného územia obce a prestal slúžiť bývalým urbárnikom), ale len jednoducho pozemok okupovali na základe domnienky o ich právach, vystavali na ňom nehnuteľnosti a následne sa snažili vyporiadať vlastnícke práva osvedčeniami, pričom pozemnoknižní spoluvlastníci (bývalí členovia urbáru) ani nevedia o tom, že mali podielové spoluvlastníctvo k danému pozemku, resp. že bolo v ich prospech vedené. Pokiaľ navrhovatelia namietali správnosť výsluchu svedkov na ohliadke, súd výsluch vykonával na preukázanie skutočností na mieste samom, teda ako a kadiaľ boli vytyčované hranice pozemku, vzájomné vyjadrenia a reakcie svedkov ako osôb znalých miestnych pomerov (obdoba konfrontácie), teda výsluch spôsobom vypočutia na pojednávaní nebol pri ohliadne možný a výsluchu svedkov len na pojednávaní by postrádal práve zobrazenie pomerov na mieste samom. Pritom skutočnosti zistené výsluchom korešpondujú aj s inými zisteniami z ostatných dôkazných prostriedkov, ako aj vyjadrení účastníkov, teda súd nezistil, že by svedkovia na pojednávaní vypovedali nepravdivo alebo že by boli ovplyvnení výpoveďami iných osôb.
Súd mal teda v konaní preukázané, že držba odporkýň v 1/ až 3/ rade pozemku označeného geometrickým plánom č. 124/2012 Ing. Róberta Pilarčíka vyhotovenom dňa 29.10.2012 ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L. je minimálne od konca roku 1994, kedy došlo k vymedzeniu pozemku s odporcami, následne vydaniu osvedčenia o vlastníckom práve a darovaniu pozemku odporkyniam v podiele 1/3 každej z odporkýň. Všetky tieto skutočnosti skutočne mohli u odporkýň vzbudiť dojem, že sú na základe darovania a predchádzajúcich úkonov ich právneho predchodcu podielovými spoluvlastníčkami oploteného pozemku na ktorom postavili a skolaudovali záhradnú chatku a v užívaní ktorého ich nik až do X011 nerušil. Teda najneskôr začiatkom roku 2005 vydržali spoločne vlastnícke právo k ohradenej časti pozemku zobrazeného ako ako KN-C parc. č. XXX/ X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L. teda každá z ich v X/X ako podielová spoluvlastníčka odvodzujúcich podiel od veľkosti podielu vymedzeného v darovacej zmluve. Súd držbu, dobu držby, dobromyseľnosť zo strany odporkýň v 1/ až 3/ rade považoval za preukázanú a nepochybnú, preto vzájomnému návrhu vyhovel a rozhodol o vlastníckom práve odporkýň v 1/ až 3/ rade k spornej časti pozemku zobrazeného geometrickým plánom č. 1X4/2012 Ing. Róberta Pilarčíka vyhotovenom dňa 29.10.2012 ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 trvalé trávne porasty k. ú. L.. Vzhľadom na späťvzatie zo strany navrhovateľov v 1/ a 2/ rade voči odporkyni v 1/ rade súd konanie o návrhu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade o určenie hranice pozemku a odstránenie oplotenia zastavil a voči odporkyniam v 2/ a 3/ rade návrh navrhovateľov zamietol. Vlastnícke právo odporkýň v 1/ až 3/ rade k spornej časti nehnuteľnosti KN-C parc. č. XXX/X o výmere 205 m2 trvalé trávne porasty k. ú. L., (ktorá nebola predmetom darovania odporkyňou v 1/ rade odporkyniam v 2/ a 3/ rade) je prekážkou určenia hranice pozemku, ktorý nepatrí navrhovateľom (resp. nemajú za takéhoto skutkového stavu na danom určení naliehavý právny záujem) ako aj odstránenia plotu, ktorý je možné odstrániť len z nehnuteľnosti patriacich navrhovateľom.
O náhrade trov konania súd s poukazom na ust. 151 ods. 3 O.s.p. ako aj skutočnosť, že súd pri písomnom vyhotovovaní rozsudku nemôže mať vedomosť o výške trov konania na pojednávaní, ktoré sa len bude konať, rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).