Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/20/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, IČO: 36 677 175, zastúpená: Mgr. Zdenka Stašáková, advokátka so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. A. E. XXX, zastúpený: JUDr. Timotej Slovík, advokát so sídlom Rubínova 1, Chorvátsky Grob, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. - 28 zo dňa 16. decembra 2022, takto

rozhodol:

Odvolanie sa o d m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a výrokom II. priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

Súd prvej inštancie uznesenie po citovaní a (ďalej len ), vecne odôvodnil tým, že žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný“ – pozn. odvolacieho súdu) podal na súd prvej inštancie dňa 20.06.2022 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Uznesením Okresného súd Senica č. k. - 36 zo dňa 25.08.2020 v znení uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. - 62 zo dňa 14.10.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakazuje až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami - pozemok parcely registra „C“, parc. č. 313, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 314, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 917 m2, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 315/1, druh pozemku: záhrada o výmere 483 m2 a stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 314, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný dom, zapísanými na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pre okres Senica, obec C. D. A., katastrálne územie C. D. A. (ďalej len „nehnuteľnosti“), najmä sa mu zakazuje nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť vecnými bremenami, prenajať, dať do výpožičky, založiť, vykonávať na nich stavebné úpravy a vložiť ich ako vklad do obchodnej spoločnosti. Neodkladné opatrenie bolo nariadené počas konania vo veci samej iniciovaného žalobkyňou o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi F. A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX v zmluvnej pozícii darcov a A. B., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v predloženej veci – pozn. odvolacieho súdu) v zmluvnej pozícii obdarovaného, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pod V-895/2020 dňa 27.04.2020. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 21.05.2014 bola medzi žalobkyňou v zmluvnej pozícii advokátskej kancelárie a F. A. B. (otec žalovaného – pozn. odvolacieho

súdu), podnikajúcim pod obchodným menom: F. A. B. - ARETAX, s miestom podnikania: Borský Svätý Jur 149, 908 79 Borský Svätý Jur, IČO: 40 763 030 v zmluvnej pozícii klienta uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb. Na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb a udeleného plnomocenstva žalobkyňa poskytovala F. A. B. právne služby v právnej veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn.: a v právnej veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn.: . Z dôvodu odvolania plnomocenstva žalobkyňa vyčíslila a vyfakturovala F. A. B. tarifnú odmenu za vykonané úkony právnych služieb, vrátane ďalších nárokov v právnej veci sp. zn. , ako aj v právnej veci sp. zn. . Vzhľadom na skutočnosť, že F. A. B. vystavené faktúry v lehote ich splatnosti neuhradil, žalobkyňa iniciovala voči F. A. B. súdne konania, v ktorých sa domáha zaplatenia splatných faktúr vrátane príslušenstva a ktoré neboli doposiaľ právoplatne skončené (konanie o zaplatenie 3.182,23 eur s prísl. vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , konanie o zaplatenie 11.287,46 eur s prísl. vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. a konanie o zaplatenie 806,58 eur s prísl. vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. ). V čase iniciovania súdnych konaní boli F. A. B. spolu so svojou manželkou G. B. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré na základe darovacej zmluvy uzatvorenej v čase vedenia predmetných súdnych konaní bezodplatne previedli na svojho syna A. B. (žalovaný v predloženej veci – pozn. odvolacieho súdu), ktorý bol zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy v prospech žalovaného bol povolený Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pod V-895/2020 dňa 27.04.2020. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podal s tým, že jeho otec F. A. B. uhradil žalobkyni sumu 7.760,07 eur titulom súdom priznanej istiny a sumu 1.862,50 eur titulom úroku z omeškania v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené. Na tamojšom súde tak prebiehajú voči jeho otcovi už len konania pod sp. zn. a sp. zn. .

Podľa názoru prvoinštančného súdu v nadväznosti na výrok nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že existuje dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný len uviedol, že jeho otec uhradil jednu z pohľadávok, pre uspokojenie ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom dlh na ostatných dvoch pohľadávkach je nepomerný k hodnote nehnuteľností dotknutých neodkladným opatrením. Uvedené neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že pohľadávky žalobkyne nebudú uspokojené. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že táto obava ďalej neexistuje a žalovaný túto obavu žalobkyne nijakým spôsobom nevyvrátil. Žalovaný nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti nemá v úmysle scudziť, zaťažiť vecnými bremenami, prenajať, dať do výpožičky, vykonávať na nich stavebné úpravy a vložiť ich ako vklad do obchodnej spoločnosti. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia by sa žalobkyňa dostala do neistého postavenia, že jej pohľadávky nebudú uspokojené, a teda otec žalovaného by nebol nútený už splniť svoje záväzky voči žalobkyni a mohol by sa naďalej zbavovať svojho majetku. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal aj zo správania sa otca žalovaného v konaniach vedených na tamojšom súde týkajúcich sa uvedených pohľadávok. Aj samotný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia sa javí ako obštruktívny s cieľom vyhnúť sa splneniu zvyšku dlhov otca žalovaného. Z uvedených skutočností vyplýva, že nariadené neodkladné opatrenie plní svoj účel, keď na jednej strane neexistuje obava o neuspokojiteľnosti pohľadávok žalobkyne a na druhej strane zároveň núti dlžníka k zodpovednosti, aby svoje záväzky splnil úplne. K tomu ešte treba dodať, že žalovaný nie je na svojich právach týkajúcich sa bežného užívania nehnuteľností obmedzovaný, pričom obmedzený je len v tom rozsahu, aby pohľadávky žalobkyne boli riadne uspokojené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa , , , a .

Napadnuté rozhodnutie označil za nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že voči jeho otcovi prebiehajú v súčasnosti na Okresnom súde Senica už len dve konania (konanie pod sp. zn. o zaplatenie sumy 3.182,23 eur s prísl. a konanie pod sp. zn. o zaplatenie sumy 806,75 eur s prísl.). V konaní vedenom pod sp. zn. došlo dňa 10.01.2023 k úhrade priznanej istiny vo výške 806,58 eur aj k úhrade úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 806,58 eur od 04.03.2019 do 10.01.2023, t. j. 248,91 eur (náhrada trov konania nebola žalobkyni priznaná). Nakoľko zo strany otca žalovaného došlo bezodkladne po právoplatnosti rozsudku a uznesenia o výške náhrady trov konania vo veci sp. zn. a dokonca aj hneď po doručení rozsudku vo veci sp. zn. k úhrade dlžných súm trov konania, nie je podľa žalovaného dôvodné ďalej sa odvolávať na možný zámer ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa na jej prípadnej pohľadávke z iných konaní. V danom prípade hodnota nehnuteľnosti a hodnota potenciálneho dlhu (v súčasnosti zostatok žalovanej istiny v konaní sp. zn. je spolu 3.182,23 eur) sú v značnom nepomere. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného chráneného SR. Od nariadenia neodkladného opatrenia došlo k markantnej zmene proporcionality potenciálnej pohľadávky žalobkyne a hodnoty nehnuteľnosti, ktorej sa neodkladné opatrenie týka. Táto zmena zakladá hrubý nepomer medzi obmedzením vlastníckeho práva žalovaného a potenciálneho nároku žalobkyne. Zároveň došlo k preukázaniu, že zo strany otca žalovaného došlo k uspokojeniu dlhu voči žalobkyni bez nutnosti exekúcie a bez nutnosti výzvy na úhradu. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá záujem scudziť predmetnú nehnuteľnosť alebo ju akokoľvek zaťažiť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie prijal závery o opodstatnenosti ďalšieho trvania nariadeného neodkladného opatrenia len na základe vyjadrenia žalobkyne, avšak bez relevantného dokazovania vo veci. Prvoinštančný súd zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces a neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené žalovaným. Súd prvej inštancie nemohol uzavrieť, že existuje dôvodná obava, že pohľadávky žalobkyne nebudú uspokojené. V tomto smere sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniam žalobkyne. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že jeho otec je stále podnikateľsky činná osoba, ktorá disponuje majetkom, z ktorého by v prípade, ak by nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávok, bolo možné pohľadávky žalobkyne uspokojiť. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že jeho otec bol schopný uhradiť žalobkyni priznané nároky vo veci sp. zn. a sp. zn. .

Záverom odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil uzneseniu súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom – účastníkom ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), skúmal, či proti uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

V zmysle všeobecnej úpravy je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. pripúšťa odvolanie iba voči uzneseniam taxatívne vymenovaným v ust. až p). Proti iným rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol jeho návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v citovaných zákonných ustanoveniach uvedené, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné. Tu odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o zrušení neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1 (tzv. vyhovujúce uznesenie), čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

Prípustnosť odvolania v danom prípade nezakladá ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o tom, že proti predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Skutočnosť nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 7. decembra 2010).

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie v súlade s odmietol bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

Odmietnutie odvolania má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania, pri ktorom sa skúma procesné zavinenie. Z uvedeného hľadiska žalovaný zavinil, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, preto v odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Nakoľko ale žalobkyňa preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním (v odvolacom konaní nevykonala žiaden úkon), ako to predpokladá , odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na .

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).