Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-43-2006.pdf
PDF · 125.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/43/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v právnej veci navrhovateľa : W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. U.. T. Č.. X, XXX XX Z., zastúpený : R.. X. N., I.. XX.X.XXXX,Z. U.. Z. Č.. X, XXX XX Z., proti odporcovi: C SECURITY s.r.o., Lamačská cesta č. 93, 841 03 Bratislava , IČO : 31343261, o náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce s príslušenstvom a o náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Súd návrh navrhovateľa na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom zo dňa 17.3.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 7.4.2003, z a m i e t a.
2. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 17.3.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 6.5.2003, v sume 6616,21eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 21.5.2003 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru, listom zo dňa 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004, v sume 6616,21eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 3.2.2004 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom platného skončeného pracovného pomeru, listom navrhovateľa zo dňa 31.5.2005, doručeným odporcovi, v sume 914,- eur ( za dva mesiace § 69 ods. 4 Zákonníka práce) spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.7.2005 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku .
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.6.2006 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady mzdy s príslušenstvom podľa ust. § 79 Zákonníka práce a podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce s odôvodnením, že v spoločnosti odporcu ( pôvodne označeného PATROL spol. s.r.o. ) pracoval odo dňa 1.10.2002 ako strážnik. Odporca s navrhovateľom neplatne skončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 7.4.2003 a zo dňa 6.5.2003 ( rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr 32/2003-49 zo dňa 26.1.2005, právoplatný dňa 19.4.2005). navrhovateľ listom zo dňa 15.5.2003 a doručeným dňa 21.5.2003 oznámil odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnával a je povinný podľa ust. § 79 Zákonníka práce poskytnúť náhradu mzdy za obdobie minimálne 12 mesiacov. Odporca doručil navrhovateľovi
ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004. Tento právny úkon bol tiež súdom určený za neplatný ( rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 34/2004-43 zo dňa 1.2.2005). Navrhovateľ bol viac krát odporcu žiadať aby ho naďalej zamestnával. V znení ust. § 79 Zákonníka práce navrhovateľovi patrí náhrada mzdy odo dňa 21.5.2003 v sume priemerného zárobku, čo nevie navrhovateľ vypočítať ( odporca dlhuje navrhovateľovi doúčtovať a vyplatiť mzdový príplatok za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za každú hodinu nočnej práce a za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok a z vyúčtovanej výplaty za 12/2002 odporca zadržal a nevyplatil 2706Sk a z z dovolenkovej náhrady zadržal 20Sk v 1/2003). Dňa 23.5.2005 odporca navrhovateľa zamestnal, pridelil mu inú, menej platenú prácu na objekte Ministerstva zahraničných vecí SR na Drotárskej ceste v Bratislave. Listom doručeným odporcovi dňa 27.5.2005 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia zadržanej mzdy 2862Sk a náhrady mzdy z titulu rozsudku o neplatnom skončení pracovného pomeru. Keďže odporca náhradu mzdy nezaplatil, podal navrhovateľ odporcovi dňa 31.5.2005 okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a tým vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy po dobu 2 mesiacov a tento si tiež v žalobe uplatňuje. Navrhol aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi :
1. Náhradu mzdy podľa ust. v ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa 21.5.2003 vo výške a do času ako rozhodne súd spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne odo dňa 21.5.2003 do zaplatenia 2. Náhradu mzdy odo dňa 23.5.2005 do dňa 31.5.2005 a náhradu mzdy odo dňa 1.6.2005 do 31.7.2005 podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce spolu s 11% úrokom z omeškania ročne odo dňa 1.7.2005 do zaplatenia a to všetko do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.
Písomným podaním zo dňa 16.10.2006 a následne zo dňa 12.9.2009 navrhovateľ špecifikoval výšku uplatneného nároku nasledovne :
Mzdový priemer brutto 16610Sk/mesiac a netto 13768Sk/mesiac, náhradu mzdy 13768Sk x 12 mesiacov = 165216Sk, teda náhradu mzdy akú by dosiahol, keby bol kvartál pred neplatným skončením pracovného pomeru u odporcu pracoval. Z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu 2 neplatnými právnymi úkonmi doručenými navrhovateľovi dňa 7.4.2003 a dňa 6.5.2003 ( sp.zn. 7Cpr 32/2003 ) vznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy vo výške netto mzdy : 13768Sk x 12 mesiacov= 165216Sk. Odporca neplatne skončil pracovný pomer doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa zo 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004 ( sp.zn. 8C 34/2004 ) a tak vznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy za 12 mesiacov. Základom je ročná mzda 165216Sk a za 3 neplatné skončenia pracovného pomeru : 3 x 165216Sk = 495648Sk (16452eur ). Mzdu za odpracovaný čas u odporcu odo dňa 23.5.2005 do 31.5.2005 ( 7 pracovných dní ) vyčíslil na 4589Sk ( 152,33eur - pracovný čas bol rozvrhnutý nerovnomerne a pracoval v sobotu aj v nedeľu). Dvojmesačnú náhradu mzdy vyčíslil : 13768Sk x 2 = 27536Sk ( 914,- eur ) podľa ust. § 69 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, nakoľko navrhovateľ dal odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru 31.5.2005.
Odporca pôvodne označený PATROL s.r.o. IČO : 31343261, sa cestou svojho právneho zástupcu ( Mgr. Borisa Rekena advokáta ) k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 15.11.2006 s tým, že odporca nesúhlasí s rozhodnutím veci bez prejednania a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Podaním zo dňa 10.6.2009 právny zástupca odporcu oznámil súdu, že sa nevie žiadnym spôsobom skontaktovať s odporcom, a preto nemôže od neho vyžiadať podklady potrebné pre vyjadrenie sa vo veci. Následne tú istú skutočnosť oznámil súdu podaním zo dňa 22.12.2009. Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní do zápisnice pred súdom uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi týkajúcimi sa osoby navrhovateľa.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy
Navrhovateľ udelil písomne dňa 16.3.2008 splnomocnenie R.. X. N. na zastupovanie v konaní sp.zn. 7C 43/2006. Na stanovené termíny pojednávania sa navrhovateľ nedostavoval. Na pojednávanie konané dňa 23.5.2007, 24.10.2007, 26.5.2008, 14.9.2009, 31.5.2010, 21.4.2011, 3.10.2011, 11.6.2012 ( právny zástupca navrhovateľa uviedol do zápisnice pred súdom okrem iného, že navrhovateľ si na nič nepamätá a preto chodí na pojednávania on ako jeho právny zástupca), dňa 11.10.2012, 17.10.2013, 13.1.2014, 27.1.2014, 10.4.2014 a dňa 29.5.2014 sa navrhovateľ nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a upustil od vykonania dokazovania výsluchom navrhovateľa.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr 32/03-49 zo dňa 26.1.2005, ČVS : ORP - 145/OEK-B4-2007, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
Z výpisu z obchodného registra vl.č. 4433/B vyplýva, že odporca PATROL s.r.o. IČO : 31 343 261 bol zapísaný dňa 24.2.1993 ( pasívne legitimovaný odporca v konaní) s štatutárnym zástupcom Š. Q. a odo dňa 27.11.2007 došlo k zmene obchodného mena odporcu : C SECURITY s.r.o. a ako štatutárny zástupca bol uvedený od 27.11.2007 W. L..
Z listinného dôkazu "Pracovná zmluva zo dňa 1.10.2002" vyplýva, že odporca (pôvodne označený PATROL spol. s.r.o. ) a navrhovateľ uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým dňom nástupu do práce 1.10.2002, druhom práce : strážnik. Mzdové podmienky boli dohodnuté od 32,-Sk do 60,-Sk podľa fondu pracovného času v danom mesiaci, paušálne bez príplatkov a pracovný čas podľa ust. § 87 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce so skúšobnou dobou 3 mesiace. Pracovnú pohotovosť si dohodli v súlade s ust. § 96 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že mimo pracovného času bude pracovník k dispozícii na adrese svojho bydliska. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti prináleží pracovníkovi mzda vo výške jeho hodinovej sadzby dohodnutej so zamestnávateľom.
Z obsahu "Vyúčtovania miezd za mesiac 10/2002 " vyplýva, že bol vykonaný prevod mzdy na osobný účet 9511Sk ( odpracovaných 23 dní - 184 hodín, náhrada za pracovnú pohotovosť 4160Sk), hrubá mzda 11520Sk, čistá mzda 9835Sk.
Z obsahu "Vyúčtovania miezd za mesiac 11/2002 " vyplýva, že bol vykonaný prevod mzdy na osobný účet 7907Sk ( odpracovaných 20 dní - 160 hodín, náhrada za pracovnú pohotovosť 2880Sk), hrubá mzda 9600Sk, čistá mzda 8177Sk.
Z obsahu "Vyúčtovania miezd za mesiac 12/2002 " vyplýva, že čiastka k výplate bola 4474 Sk ( odpracovaných 6 dní - 48 hodín, náhrada za pracovnú pohotovosť 560Sk), hrubá mzda 3440Sk, čistá mzda 3069Sk.
Listom zo dňa 15.5.2003 navrhovateľ oznámil odporcovi , že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával ( podací lístok zo dňa 21.5.2003).
Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cpr 7/03-46 zo dňa 23.10.2003 vyplýva, že súd určil skončenie pracovného pomeru navrhovateľa v skúšobnej lehote listom odporcu zo dňa 20.12.2002, doručeným 3.1.2003, za neplatné.
Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr 32/03-49 zo dňa 26.1.2005 vyplýva, že súd určil 1. okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 17.3.2003 doručeným dňa 7.4.2003 za neplatné, 2. okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 17.3.2003 doručeným dňa 6.5.2003 za neplatné z dôvodu, že zrušenie pracovného pomeru nie je skutkovo vymedzené nezameniteľným spôsobom. Listom zo dňa 15.5.2003 navrhovateľ oznámil odporcovi , že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával ( podací lístok zo dňa 21.5.2003).
Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 34/04-43 zo dňa 1.2.2005 vyplýva, že súd určil že okamžité zrušenie pracovného pomeru navrhovateľa listom odporcu zo dňa 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004 je neplatné nakoľko nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti.
Z obsahu listu zo dňa 27.5.2005 vyplýva, že navrhovateľ týmto listom adresovaným PATROL s.r.o. oznámil, že sa hlásil vo firme dňa 23.5.2005 o 7 hod., dňa 24.5.2005 o 7:20 hod a dňa 25.5.2005 nastúpil do práce a o 9:10 hod. mu bolo oznámené p. W. Š., že nemôže pokračovať vo výkone služby. Požiadal o vyplatenie zadržanej mzdy z výplaty za december 2002 vo výške 2862Sk a titulom uvedených rozsudkov požiadal o vyplatenie náhrady mzdy.
Z obsahu "Okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ZP zo dňa 31.5.2005" vyplýva, že navrhovateľ rozviazal okamžite pracovný pomer s odporcom dňom doručenia podľa ust. § 69 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy, doplatku mzdy 2862,-Sk podľa ust ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce s poukazom na rozsudok č.k. 12Cpr 7/03 zo dňa 23.10.2003, č.k. 8C 34/04 z 1.2.2005 a č.k. 7Cpr 30/03 z 26.1.2003(podací lístok 31.5.2005).
Z obsahu zapožičaného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave 4, úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS : ORP - 145/OEK-B4-2007 vyplýva, že navrhovateľ dňa 28.11.2006 podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava IV. Uznesením ČVS: ORP-145/OEK-B4-2007 zo dňa 13.3.2007 podľa ust. § 197 ods. 1 písm.d) Trestného poriadku vec trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť spoločnosť PATROL s.r.o. tým že na základe rozsudkov Okresného súdu Bratislava IV bolo rozhodnuté o neplatnosti právnych úkonov , a preto navrhovateľ žiadal o náhradu ušlej mzdy za obdobie od januára 2003 do februára 2005 vo výške 471980Sk, odmietol. V predmetnej veci nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. Úradným záznamom spísaným s navrhovateľom dňa 8.2.2007 bolo doplnené trestné oznámenie na zamestnávateľa ( odporcu ) s tým, že navrhovateľ pracoval ako bezpečnostný pracovník od 1.10.2002 do 31.5.2005 a zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu :
- Október 2002 za 104 hodín v sume 5200Sk
- November 2002 za 80 hodín v sume 4000Sk
- December 2002 za 22 hodín v sume 1100Sk
- Od 27.12.2002 do 31.7.2005 dlh na nevyplatenej mzde je vo výške 471980Sk brutto
- December 2002 nevyplatená mzda netto 2862Sk ( priložil prílohu - vyčíslenie škody )
Z výsluchu svedkyne Y. Q. vykonanom na pojednávaní dňa 13.1.2014 súd zistil, svedkyňa pracovala som vo firme Patrol s.r.o. ( u pôvodne označeného odporcu ) , ale nie vo firme C SECURITY s.r.o.( súčasne označený odporca). Bola účtovníčka spoločnosti. Navrhovateľa osobne nepozná, s pracovníkmi spoločnosti sa nikdy nestretla. Mali "styčného" pracovníka ( meno neuviedla), ktorý priniesol požiadavku na vyhotovenie výplat, doniesol doklady a odniesol písomné doklady potrebné pre pracovníka. Vzhľadom na odstup času si ďalšie náležitosti nepamätala. Uviedla, že jej manžel p. Š. Q., v prípade ak boli problémy so zamestnancami, ju z riešenia týchto problémov vynechával a riešil tieto problémy sám. Prehlásila do zápisnice pred súdom, že všetci pracovníci, ktorí od spoločnosti PATROL s.r.o. odchádzali, boli vybavení aj finančne a doteraz nemali žiaden problém. Prehlásila, že osobu p. W. L. nepozná a nikdy sa s ním nestretla. Oznámila súdu a, že bolo podané trestné oznámenie na neznámych páchateľov, vystupujúcich pod menom W. N. a X. N. dňa 2.4.2013 na OR PZ, obvodné oddelenie PZ Dúbravka, Saratovská , Bratislava, ČVS: ORP-280/DK-B4-2013 s tým, že uvedené osoby sa mohli dopustiť pokusu trestného činu ohovárania. Svedkyňa predložila súdu zápisnicu o trestnom oznámení, kt. jej bola krátkou cestou vrátená. Súd oboznámil sa oboznámil s obsahom a zistil, že ide o návrh v trestnej veci, ktorá s predmetom sporu: náhradou mzdy, nesúvisí. Ďalej potvrdila, že jej manžel p. Š. Q. nejaké listiny určite má, tieto veci riešil on sám aj s políciou. K predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 7Cpr/32/03, sp.zn. 8C/34/04, sp.zn. 12Cpr/7/03. (rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru)uviedla, že si to už nepamätá s tým, že z jej pohľadu boli všetky finančné náležitosti vyplatené. K otázke ako boli odovzdané účtovné listiny PATROL s.r.o. novému majiteľovi spoločnosti C SECURITY s.r.o. t.j. mzdové listy. Uviedla domnienku t.j. že si myslí, že sa doklady odovzdali a ona mzdové listy nemá. Z výpovede svedka Š. Q. vykonanej dňa 27.1.2014 vyplýva, že navrhovateľa W. N. pozná matne, lebo pracoval vo firme Patrol s.r.o., kde svedok bol konateľom v tom čase. Bol zaradený na jednom objekte, t.j. SLSP Bratislava ako strážnik. Odporca o tento objekt asi v roku 2002 prišiel. V tom čase navrhovateľ
pracoval v skúšobnej dobe, v skúšobnej dobe dostal aj výpoveď. Bolo to asi 27.12.2001, ale presný dátum si nepamätal. Túto výpoveď navrhovateľ neprevzal v lehote, a prevzal ju až dňa 3.1.2002 a od tej doby až do roku 2011 viedli súdne spory o neplatnosť výpovede a nevyplatenie mzdy. Súd v jednotlivých rozsudkoch rozhodol o neplatnosti výpovede, ale firmu nezaviazal k vyplateniu mzdu, lebo boli doložené doklady, že mzdu dostal. Navrhovateľ v roku 2010 alebo v r. 2011 dal na svedka trestné oznámenie , v Bratislave - Dúbravke, na odd. OR PZ ( vyšetrovateľ bol p. nadporučík E.). V rámci vyšetrovania boli doložené všetky relevantné dôkazy, že mzda mu bola vyplatená , a preto nebol ani odstíhaný. V tomto spisovom materiály by sa mali nachádzať úplne všetky materiály. Výška mzdy bude tiež presne vyčíslená a svedok sa zaviazal doložiť mzdový list za obdobie čo spoločnosti Patrol s.r.o. navrhovateľ pracoval. Oznámil, že doklady by sa mali nachádzať u vyšetrovateľa, aj poštové poukážky aj to, doklady o Tom, že navrhovateľovi boli dané gastrolístky, a doklady o tom, či čerpal dovolenku a v akej výške mu bola vyplatená.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2003 / platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2003 / platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2003 / platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ) ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Podľa ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2003 / platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru ) v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2005 / platného v čase skončenia pracovného pomeru ), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2005 / platného v čase skončenia pracovného pomeru ) zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Podľa ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2005 / platného v čase skončenia pracovného pomeru ) zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2005 / platného v čase skončenia pracovného pomeru ) zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa ust. § 70 Zákonníka práce ( účinného do: 30.6.2005 / platného v čase skončenia pracovného pomeru ) , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Z predložených listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľ v spoločnosti odporcu ( pôvodne označeného PATROL spol. s.r.o. ) pracoval odo dňa 1.10.2002 ako strážnik na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2002 na dobu neurčitú, s dohodnutým dňom nástupu do práce 1.10.2002. Mzdové podmienky boli dohodnuté od 32,-Sk do 60,-Sk podľa fondu pracovného času v danom mesiaci, paušálne bez príplatkov a pracovný čas podľa ust. § 87 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce.
Odporca s navrhovateľom neplatne skončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa17.3.2003 doručeným navrhovateľovi dňa 7.4.2003 a dňa 6.5.2003 ( rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr 32/2003-49 zo dňa 26.1.2005, právoplatný dňa 19.4.2005), pričom navrhovateľ listom zo dňa 15.5.2003 a doručeným dňa 21.5.2003 oznámil odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnával . S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca je povinný podľa citovaného ust. § 79 Zákonníka práce poskytnúť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov. Z obsahu rozsudku nesporne vyplýva, že súdom bolo určené za neplatné to isté skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.3.2003 , ale doručené navrhovateľovi dva krát a to dňa 7.4.2003 a dňa 6.5.2003 ). Keďže súd určil 2x skončenie pracovného pomeru za neplatné, avšak len k v poradí k druhému doručenému navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi / odporcovi /, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, súd v prvej časti návrhu návrh navrhovateľa na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom zo dňa 17.3.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 7.4.2003, zamietol (nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi doručil list v období od 7.4.2003 do 6.5.2003, ktorým by žiadal odporcu ako zamestnávateľa, aby ho naďalej zamestnával, teda súd má za to, že z tohto titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vzniká navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru len od 21.5.2003 do zaplatenia za obdobie 12 mesiacov ) .
V druhej časti výroku tohto rozsudku súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 17.3.2003 doručeným navrhovateľovi dňa 6.5.2003, v sume 6616.212eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne odo dňa 21.5.2003 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku ( viď rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr 32/2003-49 zo dňa 26.1.2005, právoplatný dňa 19.4.2005).
Odporca doručil navrhovateľovi ďalšie, opätovné okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004. Tento právny úkon bol súdom určený za neplatný úkon ( rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 34/2004-43 zo dňa 1.2.2005). Navrhovateľ žiadal odporcu aby ho naďalej zamestnával. V znení ust. § 79 Zákonníka práce navrhovateľovi patrí náhrada mzdy odo dňa 21.5.2003 v sume priemerného zárobku ( odporca dlhuje navrhovateľovi doúčtovať a vyplatiť mzdový príplatok za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za každú hodinu nočnej práce a za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok a z vyúčtovanej výplaty za 12/2002 odporca zadržal a nevyplatil 2706Sk a z dovolenkovej náhrady zadržal 20Sk v 1/2003).
Dňa 23.5.2005 odporca navrhovateľa zamestnal, pridelil mu prácu na objekte Ministerstva zahraničných vecí SR na Drotárskej ceste v Bratislave. Listom doručeným odporcovi dňa 27.5.2005 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia zadržanej mzdy 2862Sk a náhrady mzdy z titulu rozsudku o neplatnom skončení pracovného pomeru.
Mzdový priemer : brutto 16610Sk (551,35eur)/mesiac ( netto 13768Sk/mesiac) Náhrada mzdy : 16610,-Sk brutto x 12 mesiacov = 199320,-Sk brutto(6616,21eur) 13768,-Sk (457,01eur) netto x 12 mesiacov = 165216,-Sk netto (5484,16eur)
Z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu dvoma neplatnými právnymi úkonmi zo dňa 17.3.2003 doručenými navrhovateľovi dňa 7.4.2003 a následne dňa 6.5.2003 ( sp.zn. 7Cpr 32/2003 ) vznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy vo výške 199320,-Sk brutto (výpočet : 16610,- Sk brutto x 12 mesiacov= 199320,-Sk brutto (6616,21eur)
Aj v tejto časti je nesporne preukázané rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C 34/2004, že odporca opakovane neplatne skončil pracovný pomer doručením listu - okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa zo 9.12.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004 (sp.zn. 8C 34/2004 ).
Podľa ust. § 136 O.s.p. súd vzhľadom na skutočnosť, že pre uplynutie času s poukazom na výpovede svedkov p. Q. a p. Q., ako aj obsah vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP - 145/OEK-B4-2007 s poukazom na hospodárnosť konania a samotnú dĺžku konania a v ňom vykonané dôkazy (t.j. v danom prípade nebolo možné zabezpečiť či už zo strany navrhovateľa, odporcu a štátnych orgánov, mzdové listy navrhovateľa a preukázať tak jeho skutočný príjem, súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie) a určil podľa vlastnej úvahy náhradu mzdy za 12 mesiacov v sume 6616.21eur brutto za uvedené obdobie (ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy).
Čo sa týka posledného uplatneného nároku navrhovateľa podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, súd poukazuje na skutočnosť, že mzdu za odpracovaný čas u odporcu odo dňa 23.5.2005 do 31.5.2005 (7 pracovných dní ) navrhovateľ vyčíslil na sumu 4589Sk (t.j. 152,33eur pričom pracovný čas bol rozvrhnutý nerovnomerne a pracoval v sobotu aj v nedeľu, čo nebolo sporné, odporca túto skutočnosť nenamietal). Odporca navrhovateľovi náhradu mzdy nezaplatil ( opak nebol ani svedeckými výpoveďami bývalej účtovníčky p. Q. preukázaný), a preto ukončil navrhovateľ s odporcom dňa 31.5.2005 okamžite pracovný pomer, a vzhľadom na túto vzniknutú právnu situáciu ( došlo k podaniu trestného oznámenia zo strany odporcu pre nevyplatenie mzdy ) podľa citovaného ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy za 2 mesiace ( t.j. za obdobie odo dňa 1.6.2005 do 31.7.2005 ). Dvojmesačnú náhradu mzdy súd vyčíslil nasledovne :
13768,-Sk (457.014eur) x 2 = 27536,-Sk ( 914,-eur ) podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nakoľko účastníci okamžite skončili pracovný pomer dňa 31.5.2005 ( táto skutočnosť bola listinnými dôkazmi nesporne preukázaná ).
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Nároky navrhovateľa (zamestnanca odporcu ) pri neplatnom skončení pracovného pomeru (v danom prípade opísaným okamžitým skončením pracovného pomeru) sú upravené v ust. § 79 Zákonníka práce, ktorý diferencuje rozdielne nároky zamestnanca pre prípad, ak tento trvá na ďalšom zamestnávaní a pre prípad, keď zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Bolo nesporne preukázané právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava IV, že odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľom ako zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a navrhovateľ oznámil písomne odporcovi (zamestnávateľovi), že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a preto súd dospel k záveru, že odporca (zamestnávateľ) je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí navrhovateľovi (zamestnancovi) v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci , pričom v tomto prípade pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany navrhovateľa .
Súd v danom prípade posudzoval aj uplatnený nárok navrhovateľa v návrhu a to nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a patrí mu právo požadovať úroky z omeškania v prípade omeškania zamestnávateľa so zaplatením náhrady mzdy. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil.
Zákonník práce v súčasnom znení (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) vo svojich ustanoveniach neupravuje problematiku úrokov z omeškania ( ide o diametrálnu odlišnosť v komparácii s predchádzajúcim Zákonníkom práce (zákonom č. 65/1965 Zb., ktorý obsahoval ustanovenie § 256 ods. 2 explicitne upravujúce nárok účastníka pracovnoprávnych vzťahov požadovať úroky z omeškania v prípade oneskorenia s plnením jeho peňažného nároku - umožňoval účastníkovi pracovnoprávnych vzťahov požadovať úroky z omeškania v prípade nesplnenia jeho peňažného nároku riadne a včas, pričom ich výška sa určovala podľa občianskoprávnych predpisov. Súčasný Zákonník práce z roku 2001 neobsahuje ustanovenie zakotvujúce možnosť účastníka pracovnoprávnych vzťahov požadovať úroky z omeškania v prípade nesplnenia jeho peňažnej pohľadávky riadne a včas, a preto je potrebné posúdiť otázku úrokov z omeškania pri náhrade mzdy prostredníctvom interpretácie ustanovenia Zákonníka práce, upravujúceho vzťah subsidiarity medzi Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom. Kľúčovým je citované ust. § 1 Zákonníka práce, v ktorom je stanovené, že sa vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka ( Subsidiarita Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku Zákonníku práce t.j. ust. § 517 ods. 2 Obč.zák.).
Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. S poukazom na ustálený skutkový stav v predmetnej veci súd dospel v danom prípade k záveru, že navrhovateľ ( zamestnanec) môže požadovať v prípade omeškania zamestnávateľa s úhradou náhrady mzdy úroky z omeškania z tejto náhrady mzdy podľa citovaného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka . V danej problematike zaujal stanovisko NS SR v uznesení zo 17. decembra 2009, sp.zn. 1 Cdo 116/2008 a v odôvodnení tohto uznesenia prezentoval nasledovný názor: "Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení (pozn. ustanovenie § 79 Zákonníka práce) hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce z roku 1965 (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom § 256 ods. 2 prvá veta tak, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Keďže terajší Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka)." Najvyšší súd vyjadril stanovisko s tvrdením, že zamestnanec môže požadovať v prípade omeškania zamestnávateľa s úhradou náhrady mzdy úroky z omeškania z tejto náhrady mzdy, pričom ich výška sa má určiť podľa občianskoprávnych predpisov. Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS)
S poukazom na uvedené súd má za to, že zamestnanec má právo požadovať v prípade omeškania zamestnávateľa s úhradou náhrady mzdy úroky z omeškania z tejto náhrady mzdy, a preto podľa cit. ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nar.vl.č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaviazal odporcu, ktorý sa dostal s plnením ( vyplatením náhrady mzdy do omeškania) k zaplateniu úrokov z omeškania z tejto náhrady mzdy nasledovne :
- Úrok z omeškania z náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 17.3.2003 doručeným navrhovateľovi dňa 6.5.2003, vo výške 12,5% ročne zo sumy 6616,21eur odo dňa 21.5.2003 do zaplatenia , a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku..
- Úrok z omeškania z náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru listom zo dňa 9.12.2003 doručeným navrhovateľovi dňa 2.1.2004 vo výške 12 % ročne zo sumy 6616,21eur odo dňa 3.2.2004 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
- Úrok z omeškania z náhrady mzdy titulom platného skončeného pracovného pomeru listom navrhovateľa zo dňa 31.5.2005 doručeným odporcovi ( za dva mesiace § 69 ods. 4 Zákonníka práce) vo výške 11% ročne z dlžnej sumy 914,- eur odo dňa 1.7.2005 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku .
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 Ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na zložitosť prejednávanej veci súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, od doručenia, na Okresnom súde Bratislava IV, v Bratislave, v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.