Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: K.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T. T., právne zastúpenou Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25881-3/2018-BA zo dňa 6.3.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni a žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT zo dňa 29.9.2017 (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe K. (žalobkyni) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. mája 2006. Proti označenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie.

2. Žalovaná v odvolacom konaní rozhodnutím č. 25881-3/2018-BA zo dňa 6.3.2018 odvolanie žalobkyne vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnila s poukazom na ustanovenia o sociálnom poistení ( bod druhý - v znení účinnom do 31.12.2010, - v znení účinnom do 31.7.2006, v znení účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007, v znení účinnom do 31.7.2006, v znení účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007, v znení účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007, v znení účinnom do 31.12.2010) tým, že žalobkyňa bola aj po 31. máji 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/ZA/0675/05) a za rok 2004 dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov bol za rok 2004 vo výške 954.710,- Sk, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78.000,- Sk). Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím č. 03298/2006/OZ zo dňa 4. apríla 2006 ku dňu 31. mája 2006 zrušil rozhodnutie č. 95/00834 zo dňa 2. mája 1995, vydané Okresným úradom v Martine, o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu č. L1A/ZA/0675/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa 14. februára 2006. Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá.

3. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach, navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Podanie žaloby odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobkyňa uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej prace oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa sa vôbec nezaoberala ustanoveniami o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Samostatná zdravotnícka praxe je v zmysle je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Žalobkyňa vždy poskytovala zdravotnú starostlivosti na podklade rozhodnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja. V podanej žalobe ďalej okrem iného uviedla, že postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia mechanicky bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávne. Žalobkyňa považuj dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poisteného a penále za príliš prísny, nespravodlivý, osobitne za situácie, keď a) nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou, b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Ďalej v žalobe uviedla, že nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim účasť na povinnom sociálnom poistení a nie je možné, aby táto nevedomosť s ohľadom na jej vyššie uvedené úkony mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.05.2006 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ust. , resp. . Rovnako namietala aj voči tomu, že ju prvostupňový správny orgán neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím je znemožnila vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 1.6.2018 vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa v spojení s ). Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať:

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu

b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu

c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti

e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok () vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak:

a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania (, tzv. licencia L1B)

b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať

c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (, tzv. licencia L1A), licencia na výkon zdravotníckeho povolania (, tzv. licencia L1B), licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (, tzv. licencia L1C), licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (, tzv. licencia L1D). Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. V zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa Žalobkyni bolo rozhodnutím Okresného úradu v Martine č. 95/00834 zo dňa 02. mája 1995 udelené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Toto povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti bolo dňom 31. mája 2006 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 03298/2006/OZ zo dňa 4. apríla 2006 zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti zo dňa 2. mája 1995, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0675/05, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia bola v období od 13. apríla 2017 do 28. februára 2018 pozastavená. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z tohto nadobudnutého postavenia jej vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2004 (v sume 954.710,- Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78.000,- Sk, a preto bola v období od 01. júla 2005 do 30. júna 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. máji 2006, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006 samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení. Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda k 31. máju 2006 nedošlo k zániku všetkých oprávnení, na základe ktorých sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa a (to znamená, nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba). Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Martin až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT zo dňa 29. septembra 2017 podľa bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade. Spornosť spočívala v tom, že žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Martin Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31. mája 2006, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie č. L1A/ZA/0675/05 a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 31. mája 2006 nezaniklo povinné poistenie. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Žalobkyňa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, a to rozhodnutím č. 15160-1/2017- MT dňa 29.9.2017 po prvýkrát. Do 29.9.2017 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. K právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím (nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2018). Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžso/81/2014 zo dňa 31.5.2016 vo vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá považuje rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postup za postup, ktorý sa prieči idey spravodlivosti.

5. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 28.6.2018, v ktorej opakovane poukázala na judikatúru Ústavného SR, podľa ktorej súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. zo dňa 2.10.2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko k žalobca z nej nedosahoval zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom sociálnom poistení. Aby žalobca mohol byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre účely sociálneho poistenia s povinnou účasťou na sociálnom poistení, nespĺňa podmienku, ktorú vyžaduje a to dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je potrebné mať na zreteli účel zákonodarcu, ktorý účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to je status samostatnej zárobkovej činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobcovi z licencie L1A neplynul. v znení do 31.12.2010 viazal účasť na povinnom sociálnom poistení na dosiahnutie požadovanej hranice príjmu zo zárobkovej činnosti. Žalobca licenciu nevyužíval a teda licencia mu automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca po 31.05.2006 dosahoval v príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR , podľa ktorého pri výklade pojmom podľa a je potrebné uprednostniť výklad materiálny. Je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31.5.2006. Na základe žalobkyňou podanej odhlášky, po ktorej preskúmaní dospela príslušná pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia, bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 31.5.2006. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že v danej veci nemá povinnosť upovedomovať účastníka konania o začatí konania. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, ktorá je postavená na báze obligatórnosti, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti Správneho poriadku.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo reagovať na repliku žalobkyne duplikou.

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Predmetné správne súdne konanie je pokračovaním správneho súdneho konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom tunajší súd o predmetnej správnej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. -65 zo dňa 21.11.2019 tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a zároveň žalobkyni priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Na základe kasačnej sťažnosti žalovanej podanej proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho súdu, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. zo 14.9.2022 spomínaný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušujúceho výroku kasačného súdu bolo konštatovanie nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, a to s poukazom na vývoj judikatúry ohľadne riešenia účinkov licencie L1A, t.j. posúdenie toho, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladá povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku konštatoval, že hoci správny súd vychádzal zo záverov vyjadrených v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. , táto kľúčová právna otázka sa medzičasom stala predmetom aj neskoršieho rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. . Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Pri opätovnom rozhodovaní o predmetnej správnej žalobe správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vychádzal z nasledujúcich skutočností a záverov súdu vyššej inštancie:

9. K statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010:

Podľa v znení platnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2010 (ďalej len „“) zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník () pri

a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

b) ochrane zdravia ľudí,

c) lekárskej posudkovej činnosti,

d) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami,

e) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

b) na základe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „“) () alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,

c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (),

d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti () alebo

e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa poskytovateľ je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. () alebo na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo

b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (),

c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

Podľa Z.z samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [].

Podľa samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe , ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

10. Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)]. Jednou z podmienok na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t.j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania []. Pojem „povolenie“ uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

11. príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ]

12. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

13. Z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vyplýva, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí.

14. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Z z.

15. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uviedol nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení

16. K zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010: Podľa povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania, alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Podľa poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

Podľa samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.

Podľa samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako.

Podľa samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 3 a 6 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

Podľa správca dane je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa trvalého pobytu a) fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, meno a priezvisko tejto fyzickej osoby a výšku tohto príjmu alebo výnosu a výšku základu (čiastkového základu) dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti najneskôr do 30. júna kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzickej osobe bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby uvedenej v písmene a/ zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru.

17. Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.

18. V tejto súvislosti veľký senát Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa či už na základe licencie L1A, alebo aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B, na základe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f) Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie

19. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).

20. Keďže výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru , t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení .

21. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.

22. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať príjmy poistenca - lekára samostatne vo vzťahu k licencii L1A: Podľa 184 ods. 8 nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2017 na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa v znení účinnom do 31.12.2017 v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa (ďalej len „“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne, okrem iného rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch [ods.1, písm. a/ bod. 1.]. Podľa tohto zákona do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

23. Ustanovenie viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia ktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona, teda nielen osoby uvedenej v na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v zákona. Podmienka, aby tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1A, v zákone uvedená nie je.

24. Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. , a že na druhú otázku, teda „či povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A“ prijal túto odpoveď: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení platnom do 31.12.2010.

25. K námietke žalobkyne prezentovanej v jej replike, že jej neupovedomenie o začatí konania zo strany žalovanej je závažným porušením jej práv, správny súd podotýka, že ju nepovažuje za dôvodnú. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní vychádzala iba z údajov zistených od iných osôb ako je účastník konania, pokiaľ rozsah získaných údajov postačoval na závery vyslovené v jej rozhodnutí (že podmienky pre zánik poistenia boli splnené neskôr ako to tvrdil účastník), podľa názoru správneho súdu nemožno považovať za porušenie práva účastníka konania na inú právnu ochranu. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. (obdobne Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. z 24.02.2011). V konaní o predpísaní poistného, resp. penále platí obdobný princíp, kedy sa účastník dozvie o začatí konania až doručením rozhodnutia. V danom prípade účastník konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Prvostupňový správny orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť a v prípade dôvodnosti sám o odvolaní rozhodnúť podľa Pokiaľ tak prvostupňový orgán neurobí, postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je povinný sa s námietkami účastníka riadne vysporiadať. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. V odvolacom konaní taktiež platí, že odvolací orgán je oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, aké námietky uvedie účastník konania v odvolaní, odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

26. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu ( ) rozhodol tak, že žalobu zamietol.

27. O trovách konania (vrátane trov kasačného konania) vo vzťahu k žalobkyni správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnej účastníčke mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanej podľa a contrario tak, že ani žalovanej súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.