Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-350-2022.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Subarea
36Csp/350/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L.. M. B., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 11.452,69 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2022 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.452,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.8.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného osobu: L.. M. B., D.. XX.X.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX G..
3. Okresný súd Košice I lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba, ktorá je označená v žalobe ako žalovaný, sa v Registri obyvateľov nenachádza. Súd vykonal následne aj lustráciu v systéme Sociálnej poisťovne, kde sa takto identifikovaná osoba nenachádzala. Súd tiež vykonal lustráciu prostredníctvom systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - agenda občianskych preukazov avšak zadaným podmienkam nevyhovoval žiaden záznam.
4. Dňa 26.1.2023 vyzval tunajší súd žalobcu na vykonanie opravy žaloby v časti označenia žalovaného, nakoľko podľa vykonaných lustrácií takáto osoba neexistuje. Žalobca na predmetnú výzvu do dnešného dňa nereagoval a označenie žalovaného neopravil.
5. Nielen žalobca, ale aj žalovaný musí byť v žalobe označený presne, určito a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ho nebolo možné zameniť s iným subjektom a aby s ním súd mohol konať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 4Cdo/64/2011).
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 61 CSP, má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
12. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak strana v konaní nemá procesnú subjektivitu, súd konanie v zmysle § ust. § 62 CSP zastaví.
14. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný ako subjekt existuje. Ani lustráciou súdu v registroch (viď. bod 3) sa nepodarilo identifikovať žalobcom označeného žalovaného. Lustrácie preukázali, že subjekt označený žalobcom: L.. M. B., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXXX/X, XXX XX G., ako žalovaný, neexistuje, a teda v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu. Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa ust. 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. 19. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok
- dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje.
20. Žalobca v žalobe označil za stranu sporu - žalovaného neexistujúcu osobu, teda osobu, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu, čím nepochybne zastavenie konania procesne zavinil. Náhrada trov konania by v takom prípade mala byť priznaná protistrane. Súd však nemôže priznať náhradu trov konania protistrane, pretože žalobcom označená protistrana - žalovaný nie je v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti stranou sporu. Náhradu trov konania tak nie je komu priznať.
21. Z uvedených dôvodov súd použitím ust. § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania protistrane, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa ustálil skutočnosť, že protistrana nemá procesnú subjektivitu, nie je jej preto možné priznať náhradu trov konania. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).