Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/198/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. č. XX, zastúpeného R. M., bytom M. P. č. XX, proti žalovanej Slovenskej republike v zastúpení Generálnej prokuratúry SR, Ul. Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 29.04.2013 č.k. - 132 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 748,85 Eur.

V prevyšujúcej časti rozsudok, okrem výroku o trovách konania, zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.660 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to tým, že jeho sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania pre spolupáchateľstvo trestného činu podvodu bola zamietnutá. Následne bola podaná obžaloba na Okresný súd Vranov n/Topľou, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. a žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Súd prvého stupňa poukázal na to, že postupoval vo veci podľa , veta prvá, Žalobca má vzhľadom na výsledok trestného konania právo na náhradu škody, zodpovedným subjektom je štát v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Pri rozhodovaní o výške náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca vychádzal súd prvého stupňa zo správy advokáta L.. P. E., ktorý obhajoval žalobcu v trestnom konaní a ktorý mu za obhajobu vyúčtoval 819,16 Eur a túto sumu žalobca aj advokátovi zaplatil. Žalobca tiež predložil cestovné lístky, v súvislosti s účasťou na pojednávaniach v trestnom konaní a dokladoval výšku cestovného vo výške 88,85 Eur. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobcovi sa v trestnom konaní kládlo za vinu, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal spoločným konaním s U. M., vtedajšou manželkou žalobcu, tým spôsobom, že neoprávnene odoberali elektrickú energiu, čím sa mal žalobca dopustiť trestného činu podvodu. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby a súd prvého stupňa uviedol, že trestné konanie v značnej miere poškodilo žalobcu ako živnostníka a tiež ako občana v takom malo okrese ako je X., kde prakticky každý pozná každého. Trestné konanie trvalo niekoľko rokov, a to od roku 2006 do roku 2011. Tieto skutočnosti museli mať podľa súdu prvého stupňa vplyv na celkový zdravotný stav žalobcu a psychický stres. Žalobca ako živnostník bol poškodený, poškodilo sa jeho meno ako živnostníka medzi ostatnými podnikateľmi, ako aj medzi

občanmi. V značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby žalobcu, jeho vážnosť v spoločnosti. Žalobe preto vyhovel s tým, že škoda pozostáva z trov obhajoby 819,16 Eur + 88,85 Eur ako cestovné náklady a nemajetková ujma v peniazoch predstavuje 4.732 Eur.

Súd prvého stupňa určil, že o trovách konania účastníkov rozhodne podľa po právoplatnom skončení veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá ho navrhla zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaná uvádza, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania ustálil, že okolnosti trestného stíhania a doba jeho trvania museli mať vplyv na celkový zdravotný stav žalobcu a psychický stres, ako aj že vedenie trestného stíhania poškodilo meno žalobcu ako živnostníka medzi ostatnými podnikateľmi, aj medzi občanmi. Tým podľa nijakým dokazovaním nepodloženého názoru súdu v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby, jeho vážnosť v spoločnosti. Prvotným pochybením súdu podľa žalovanej bolo, že žalobcovi priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzajúc len z takto nepreukázaných tvrdení žalobcu. Žalobca pritom nielenže v priebehu celého konania nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ani čo do vzniku, ani čo do konkrétnej výšky, ale naviac, výslovne odmietol produkovať dôkaz o existencii údajnej psychickej ujmy. Súd prvého stupňa tak bez opory v dôkazoch konštatoval, že okolnosti trestného konania museli mať vplyv na zdravotný stav žalobcu i poškodenie jeho dobrého mena. Súd v rozsudku nepoukázal na dôkazy podporujúce jeho skutkové zistenia a rovnako nevysvetlil, prečo neprihliadal na argumentáciu žalovanej. Nevysvetlil, prečo považoval žalovanú za zodpovednú za vznik právnych skutočností, z ktorých vyvodil dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a na tieto okolnosti svoje dokazovanie ani nezameral. Súd prvého stupňa zapríčinil, že jeho rozsudok v napadnutej časti je arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Uvedené zakladá dôvod na zrušenie predmetného rozsudku v napadnutej časti podľa , Súd prvého stupňa tiež nesprávne rozhodol ohľadom náhrady trov obhajoby trestného konania v sume 819,16 Eur, hoci žalobca predbežne prejednal z tohto titulu len nárok vo výške 660 Eur a svojou žalobou sa takisto z tohto titulu žalobca domáhal náhrady škody len v sume 660 Eur. Tu súd prvého stupňa rozhodol nad rámec žaloby k čomu oprávnený nebol. V zmysle týchto dôvodov žalovaná navrhla odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok, okrem výroku o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň sa prvostupňový súd nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o danej veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Vranov n/Topľou uznesením zo 04.08.2006 podľa začalo stíhanie žalobcu ako obvineného pre trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase v období od roku 1997 do roku 2002 na odbernom mieste č. XXX/XX v Obci X., okres X. O. spolu so svojou bývalou manželkou U. M. neoprávnene odoberali elektrickú energiu, nakoľko vedeli, že platby za spotrebu elektrickej energie nezodpovedajú jej skutočnej potrebe, čím uviedli spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s., Košice do omylu a takto svojim konaním spôsobili menovanej spoločnosti škodu vyčíslenú znalcom vo výške 186.026,65 Sk. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove uznesením z 30.08.2006 tak, že sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietla. Okresná prokuratúra so sídlom vo Vranove n/Topľou dňa 11.06.2006 podala obžalobu na U. M., ako aj Z. M. pre takto popísaný skutok s tým, že menovaní mali spáchať trestný čin podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa účinného do 31.12.2005.

V súvislosti s takto podanou obžalobou vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo trestné konanie na Okresnom súde Vranov n/Topľou pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené vydaním rozsudku dňa 08.10.2009 č.k. - 462, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok

spáchal ( ). Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa oslobodenia žalobcu spod obžaloby podala odvolanie Okresná prokuratúra Vranov n/Topľou a Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 27.01.2011 č.k. - 491 odvolanie obžalovanej U. R. ako aj okresného prokurátora zamietol.

Podľa v znení platnom k 04.08.2006, tento zákon upravuje: a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1,2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

K odvolacím námietkam žalovanej je potrebné uviesť, že výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho neposudzuje sa správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. So zreteľom na tieto závery prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu podľa citovaného

právneho predpisu aj v prípade trestného konania, výsledkom ktorého bolo oslobodenie žalobcu spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Humennom, pokiaľ je vznik škody preukázaný.

Odvolací súd má za to, že žalobca v podanej žalobe správne označil orgán konajúci v mene štátu, ktorým je v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené v konaní pred súdom, avšak konajúci súd prvého stupňa žalobcu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil a toto jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt ( ). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor ( ). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e/ zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f/ odňať vec policajtovi (viď. bližšie ).

Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu ( ). Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu nepochybne prichádza do úvahy Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Tento orgán konajúci v mene štátu prejednal predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( v znení neskorších predpisov) a takto označený štátny orgán konajúci v mene štátu je so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Pokiaľ ide o vec samú, žalobca v tomto konaní žiadal priznať náhradu škody, ktorá zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v uvádzanom trestnom konaní, v ktorom bol zastúpený advokátom JUDr. Petrom Rychnavským. V tejto súvislosti žiadal zaplatiť trovy právneho zastúpenia v hodnote 660 Eur, ako aj náklady cestovného, ktoré boli spojené s jeho účasťou na pojednávaniach v trestnom konaní dňa 04.10.2007 a 05.02.2009 v celkovej výške 88,85 Eur. Obsah pripojeného trestného spisu Okresného súdu Vranov n/Topľou sp. zn. potvrdzuje, že žalobca sa v uvádzaných dňoch zúčastnil pojednávania a taktiež v priebehu tohto konania predložil doklady preukazujúce výšku cestovných nákladov, konkrétne v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 04.10.2007, toto predstavuje sumu 42,19 Eur a výška cestovného dňa 05.02.2009 bola preukázaná v rozsahu 46,66 Eur. Rozsah týchto cestovných nákladov aj odvolací súd považoval za preukázaný predloženými listinnými dôkazmi a teda žalobca má nárok na náhradu škody z tohto titulu v rozsahu 88,85 Eur.

Bolo tiež nepochybne zistené, že v priebehu trestného konania žalobcu zastupoval advokát JUDr. Peter Rychnavský, ktorý v tomto konaní aj predložil vyúčtovanie podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z obsahu tohto vyúčtovania, ako aj obsahu pripojeného trestného spisu bolo zistené, že právnym zástupcom žalobcu boli poskytnuté úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava obhajoby dňa 06.02.2008, ďalšia porada s klientom 03.02.2009, zastupovanie na hlavnom pojednávaní 05.02.2009, 29.07.2009, 03.09.2009, 08.10.2009, 31.12.2009, 27.01.2011. Právny zástupca žalobcu tiež vyčíslil náhradu za stratu času a náhradu cestovného a to všetko v rozsahu 811,02 Eur. Potvrdil, že od žalobcu v súvislosti so zastupovaní v trestnom konaní celkovo prijal sumu 809,16 Eur. Žalobca z titulu náhrady škody pozostávajúcej z náhrady trov trestného konania si však uplatnil túto náhradu v rozsahu 660 Eur. Vychádzajúc z takto uplatneného návrhu žalobcu, je potrebné konštatovať dôvodnosť tohto nároku v sume 660 Eur, keď táto suma podľa žalobcu zahŕňa náhradu trov konania vzniknutých v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

So zreteľom na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 748,85 Eur (660 Eur + 88,85 Eur) potvrdil ako vecne správny postupom podľa

Podľa návrhu žalobcu (č.l. 91) ostávajúca časť v sume 4.911,15 Eur predstavuje žiadanú nemajetkovú ujmu ( v znení neskorších predpisov), ktorú žalobca uplatňoval v súvislosti s tvrdenou stratou zamestnania, kontaktov, priateľov a prekonanými zdravotnými problémami.

Právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku ne nadväzuje na všeobecnú občianskoprávnu úpravu zakotvenú v v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Pokiaľ však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť tejto inej forme náhrady.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal dôsledne so všetkými žalobcom označenými dôvodmi žaloby, ktorou uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy. Z preskúmavaného rozhodnutia nie sú dostatočným spôsobom zistiteľné dôvody, na základe ktorých súd prvého stupňa vyhodnotil ich opodstatnenosť a rozhodol o priznaní nemajetkovej ujmy, navyše v rozsahu, ktorý nemal ujasnený, keďže ako už bolo uvádzané, z tohto titulu žalobca uplatňoval 4.911,15 Eur a súd prvého stupňa podľa odôvodnenia priznával nemajetkovú ujmu vyjadrenú sumou 4.732 Eur.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom pre zrušenie veci podľa , pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku o trovách konania, zrušil postupom podľa uvádzaného zákonného ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým vykonať dôsledný účastnícky výsluch žalobcu tak, aby žalobca bol náležite vypočutý ku všetkým konkrétnym okolnostiam, ktoré uvádza ako základ svojej žaloby a základ pre priznanie nemajetkovej ujmy, pričom ku každému konkrétnemu dôvodu by mal žalobca navrhnúť aj dôkazy a tieto by mal súd prvého stupňa vykonať aj na základe vlastnej úvahy zaoberajúcej sa aj potrebnosťou toho-ktorého dôkazu v konaní. Žalobca v konaní nie je zastúpený advokátom, preto v súlade s ustanovením by mal byť poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, a teda aj o povinnosti navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vykonanie účastníckeho výsluchu je vždy aktívnym konaním zo strany súdu, ktorý tento výsluch vedie a cielene ho zameriava na zistenie rozhodujúcich a podstatných okolností tak, aby boli zistené rozhodujúce okolnosti významné pre rozhodnutie v takejto veci. Doposiaľ prezentované vyjadrenia žalobcu v prvostupňovom konaní pritom nie sú dostatočne konkrétne a nedávajú náležitý podklad k tomu, aby bolo úplne jasné, ktoré právne významné okolnosti je potrebné zisťovať a zameriavať k ním dokazovanie. Žalobca by sa mal presne a konkrétne vyjadriť aj k tvrdenej strate dôvery v očiach svojich priateľov, či verejnosti ako následok dlhotrvajúceho trestného konania vedeného proti jeho osobe. Aj v tejto súvislosti je potrebné, aby na preukázanie týchto tvrdení označil konkrétne dôkazy, v takýchto prípadoch ide najmä o označenie osôb, ktoré by svojou svedeckou výpoveďou sa mali k týmto okolnostiam vedieť vyjadriť. Uvedené platí taktiež pokiaľ ide o tvrdený nepriaznivý a zhoršený zdravotný stav žalobcu práve v nadväznosti na trestné konanie, ktorého bol účastný. Doterajší obsah vyjadrení žalobcu a predovšetkým prakticky nevykonané dokazovanie, nedáva podklad pre posúdenie opodstatnenosti súdom prvého stupňa priznaného nároku vo vzťahu k žalobcovi na nemajetkovú ujmu v už spomínanom rozsahu.

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dôvody preto rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom po vykonanom dokazovaní a naznačených právnych úvahách súd prvého stupňa o veci opätovne rozhodne.

V konečnom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.