Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-50-2013.pdf
PDF · 110.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: C. V., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, W., ČR, zastúpenému Mgr. Stanislavom Korityákom, nar. 2.10.1973, bytom Mokrá 312, Mokrá - Horákov, ČR, v konaní o zaplatenie 12.214,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C 134/09-349 zo dňa 30.1.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3C 134/09-361 zo dňa 30.1.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 3C 134/09-361 zo dňa 30.1.2013 v napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o zamietnutí protinávrhu.
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov medzi účastníkmi, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovanému uhradiť v prospech žalobcu istinu vo výške 8.142,773 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 9,5 % ročne zo sumy 10.023,77 eur od 6. 3. 2007 do 24.5.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.913,12 eur od 25. 5. 2007 do 22.6.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.802,47 eur od 23.6.2007 do 27.7.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.736,09 eur od 28.7.2007 do 24.8.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.691,83 eur od 25.8.2007 do 30.8.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.581,18 eur od 31.8.2007 do 26.9.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.470,53 eur od 27.9.2007 do 26.10.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.359,89 eur od 27.10.2007 do 27.11.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.249,24 eur od 28.11.2007 do 28.12.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.138,59 eur od 29.12.2007 do 3.1.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.027,95 eur od 4.1.2008 do 28.2.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.917,30 eur od 1.3.2008 do 31.3.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.806,65 eur od 1.4.2008 do 29.4.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.696,00 eur od 30.4.2008 do 30.5.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.585,36 eur od 31.5.2008 do 7.7.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.474,71 eur od 8.7.2008 do 29.7.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.364,07 eur od 30.7.2008 do 3.9.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.253,42 eur od 4.9.2008 do 1.10.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.142,77 eur od 2.10.2008 do zaplatenia
na účet žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti súd návrh zamietol. Súd zamietol protinávrh žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť v prospech žalobcu trovy konania vo výške 3.786,37 eur, ktoré je potrebné poukázať na účet TOMÁŠA KUŠNÍRA, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu v Kežmarku z titulu trov štátu sumu 46,90 eur za znalecké dokazovanie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu v Kežmarku z titulu trov štátu sumu 293,80 eur za znalecké dokazovanie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Opravným uznesením prvostupňový súd opravil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že opravil výrok rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.1.2013 tak, že tento výrok správne znie:
Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu istinu vo výške 7.202,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 9,5 % ročne zo sumy 10.023,77 eur od 6.3.2007 do 24.5.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.857,80 eur od 25.5.2007 do 22.6.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.691,83 eur od 23.6.2007 do 27.7.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.592,25 eur od 28.7.2007 do 24.8.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.525,86 eur od 25.8.2007 do 30.8.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.359,89 eur od 31.8. 2007 do 26.9.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.193,92 eur od 27.9.2007 do 26.10.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 9.027,95 eur od 27.10.2007 do 27.11.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.861,98 eur od 28.11.2007 do 28.12.2007,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.696,01 eur od 29.12.2007 do 31.1.2008
- 8,5 % ročne zo sumy 8.530,04 eur od 1.2.2008 do 29.2.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.364,07 eur od 1.3.2008 do 31.3.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.198,10 eur od 1.4.2008 do 29.4.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 8.032,13 eur od 30.4.2008 do 30.5.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 7.866,16 eur od 31.5.2008 do 7.7.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 7.700,19 eur od 8.7.2008 do 29.7.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 7.534,22 eur od 30.7.2008 do 3.9.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 7.368,25 eur od 4.9.2008 do 1.10.2008,
- 8,5 % ročne zo sumy 7.202,28 eur od 2.10.2008 do zaplatenia
na účet žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z dôvodov odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd. Po, vložka č. 983/B. Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla C., X.: V ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 5.12.2006 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 452.964,-- Sk (15.035,65 eur). Podľa žalobcu tento si uplatnil dňa 5.2.2007 právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému, ktorý dlh ku dňu podania žaloby bol čiastočne uhradený, a to mesačnými platbami po 165.97 eur od 24.5.2007 1.10.2008.
Žalobca tvrdí, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca si uplatnil aj právo na úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za použitia vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Zb.. Žalovaný v priebehu konania trval na tom, že návrh je nedôvodný, poukazoval na to, že toky plnenia ako prebiehali sú nezákonné, a preto žiadal návrh zamietnuť. Naviac poukazoval na svoj protinávrh, na základe ktorého žiadal návrh zamietnuť a naviac žiadal vrátiť čiastky, ktoré žalovaný plnil s úrokom z omeškania, ďalej žiadal trovy konania. Konajúci súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, po vykonanom znaleckom dokazovaní, ktoré bolo vykonané znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Blišťana, znalca z odboru cestná doprava a odvetvie: nehody v cestnej premávke, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 24.1.2012, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto návrhu. Procesný súd je toho názoru, že žalobný nárok žalobcu je sčasti dôvodný, a preto návrhu vo výške 2/3-in uplatneného nároku vyhovel, vo zvyšujúcej časti návrh zamietol. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ako predbežnú otázku riešil mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. Žalovaný zavinil dopravnú nehodu, s čím súhlasila aj žalovaná strana, nemala zákonné
poistenie na svoje motorové vozidlo, avšak podľa záverov znaleckého posudku je zrejmé, že aj poškodená osoba, teda druhý účastník dopravnej nehody, mal istú mieru zodpovednosti za dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v Českej republike. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že aj vodič poškodeného vozidla súpravy Scania mohol predísť alebo mohol zmenšiť vzniknutú škodu, ak by bol dodržal povolenú rýchlosť v obci. Z toho dôvodu, tak ako to bolo vyššie uvedené, súd priznal žalobcovi nárok na 2/3-iny uplatnenej škody, vo zvyšujúcej 1/3-ine návrh zamietol ako nedôvodný. Prvostupňový súd neuznal argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že platba bola poškodenému poskytnutá neoprávnene, že nie je v súlade so zákonnými „tokmi“, ktoré mu vyplývajú zo zákona. V ďalšej časti
návrhu na začatie konania v čase, v ktorej súd konal ohľadne protinávrhu na začatie konania, súd návrh zamietol poukazujúc práve na to, že otázka premlčania nie je aktuálna, keďže premlčanie sa začína odo dňa, keď poisťovňa plnila poškodenému. Od tejto doby plynie trojročná premlčacia lehota, ktorá nebola naplnená. Podľa žalobného návrhu a dokladov, ktoré sú k návrhu doložené, žalobca poskytol dňa 5.12.2006 z poistného Garančného fondu poškodenému poistné vo výške 452.964,-- Sk. Teda od 6.12.2006 beží trojročná premlčacia lehota, pričom žaloba bola podaná dňa 15.5.2009, teda v rámci premlčacej trojročnej lehoty.
Súd pripustil spresnenie podaného návrhu na začatie konania vo forme protinávrhu žalovaného tak, ako bol formulovaný a bol predložený prvostupňovému súdu zástupcom žalovaného dňa 22.9.2009.
Po vykonaní dokazovaní a zhodnotení dôkazov v jednotlivej vzájomnej súvislosti, ktoré bolo vykonané znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Blišťana, znalca z odboru cestná doprava, odvetvie: nehody v cestnej premávke a technický stav cestných vozidiel odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 24.1.2012. V tejto súvislosti sa poukazuje na skutočnosť, že súd ako predbežnú otázku riešil mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody, pričom sa konštatuje, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, s čím súhlasila aj žalovaná strana, nemal zákonné poistenie na svoje motorové vozidlo, avšak podľa záverov znaleckého posudku je zrejmé, že aj poškodená osoba, teda druhý účastník dopravnej nehody, má istú mieru zodpovednosti za dopravnú nehodu, v ktorej došlo v Českej republike. Zo strany žalovaného bolo čiastočné plnenie v prospech žalobcu. Ide o plnenie od 22.6.2007 do 2.10.2008, pričom žalovaný žiadal aj vrátenie týchto platieb z úrokov.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal právo na ich náhradu žalobcovi v plnej výške. Pokiaľ ide o trovy konania žalobcu, boli priznané v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 287,14 eur. Boli priznané tieto úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, pokus o zmier, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu zo dňa 3.12.2009, vyjadrenie zo dňa 11.5.2010, účasť na pojednávaní dňa 26.1.2010, 2.9.2010 a 19.10.2012 + DPH vo výške 20 %. Ďalej boli priznané právnemu zástupcovi žalobcu hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. podľa časti II, III, a to režijný paušál 4 x 6,95 eur, 3 x 7,21 eur, 1 x 7,63 eur + 20 % DPH, Ďalej boli priznané cestovné náhrady podľa vyhl. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití vlakovej, autobusovej a automobilovej dopravy (NISSAN X - TRAIL, KE923GI), základná náhrada za cestu 2 x Dolný Kubín - Kežmarok a späť, náhrada za spotrebované pohonné hmoty, 1 x cesta Košice - Poprad
- Kežmarok - Poprad - Košice na pojednávanie dňa
19.10.2012 v hodnote 12,16 eur verejným dopravným prostriedkom. Teda boli priznané cestovné náhrady spolu 228,86 eur, hotové výdavky 297,33 eur, trovy právneho zastúpenia 3.053,87 eur, trovy konania spolu 3.786,37 eur. Trovy znalečného boli priznané znalcovi vo výške 740,70 eur. Zo zloženej zálohy bola uhradená suma 400,- eur. Podľa výsledku v konaní bol žalobca povinný hradiť 1/3-inu trov konania, teda sumu 246,90 eur a žalovaný 2/3-iny, teda sumu 493,80 eur. Po odpočítaní poskytnutých záloh bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že súdu sa nepodarilo zaistiť listinný dôkaz, o ktorý žiadali - Zmluvu Havarijného poistenia, uzavretú medzi firmami SJ Transport a Allianz Pojišťovna a.s.. Súd sa nezaoberal tokmi peňazí, čo je principiálne. Zákon výslovne stanovuje, prečo bol zriadený garančný fond a pre aký účel smú byť peniaze z garančného fondu použité. Treba si uvedomiť, že u povinného ručenia sa škoda hradí z poistenia vinníka. V prípade, že vinník povinné ručenie dojednané nemal, musel poškodenému uhradiť škodu „zo svojho“. Problém by bol, pokiaľ by vinník nemal z čoho uhradiť škodu. Poškodený sa náhrady škody nedomohol. Preto bol pre tieto prípady zákonom číslo 168/1999 Zb. zriadený garančný fond. Z neho je škoda poškodenému uhradená a následne vymáhaná po vinníkovi. Zákon číslo 168/1999 Zb. výslovne stanovuje, kto je v zmysle zákona vinník, kto poškodený a § 24 ods. 2 tiež stanovuje, komu smie byť z garančného fondu poskytnuté plnenie. Kancelária poskytuje z garančného fondu poškodenému plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd bude iste súhlasiť, že garančný fond nie je určený na krytie strát z podnikateľských rizík. To sa ale
v danom prípade stalo. Vozidlo poškodeného malo okrem povinného, poistenie dojednané i havarijné poistenie u Allianz Poisťovni, a.s.. Poškodený vôbec nepožiadal o úhradu z garančného fondu, ale nechal si škodu zaplatiť z havarijného poistenia. Z neho mu na základe zmluvy poisťovňa opravu vozidla zaplatila. Neplatila teda za žalovaného, ale iba splnila záväzok plynúci zo zmluvného vzťahu. Podľa názoru žalovaného, súd vychádzal z logického a správneho predpokladu - „spôsobil škodu, nech ju zaplatí“. S týmto žalovaný nesúhlasí. Nevidí však najmenší dôvod, prečo by poisťovne mali mať fond platený z verejných peňazí pre krytie podnikateľských rizík. Občiansky zákonník však bez rozdielu priznáva právo na náhradu škody. Allianz Poisťovňa mala, ako ktokoľvek iný, právo žalovaného zažalovať o náhradu škody. Tá však požiadala o úhradu z verejných prostriedkov z garančného fondu. Týmto sa vyhla rizikám, ktoré súdne konanie nesie a preniesla zodpovednosť na verejnú inštitúciu. Takýto princíp narušuje ústavou zaručené právo pred zákonom. O tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu je mylné, svedčí skutočnosť, že česká a slovenská kancelária poisťovateľov uhradila plnú výšku nákladov, ale súd znaleckým posudkom pána Blišťana zistil, že miera zavinenia škody nebola Allianz Poisťovňou a.s. správne posúdená. Určil mieru zavinenia 1/3 žalobcovi ku 2/3 žalovanému. To znamená, slovenská kancelária nesie stratu vo výške tohto rozdielu. Pritom mieru zavinenia nesprávne stanovila práve Allianz Poisťovňa, a.s.. Pokiaľ by Česká a Slovenská kancelária poisťovateľov odkázala na Občiansky zákonník, k podobnej situácii by nemohlo dôjsť. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil Okresnému súdu Kežmarok k dopracovaniu.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich ústnych vyjadreniach a písomných podaniach a zároveň sa stotožňuje
s rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok zo dňa 2.11.2012. Žalobca v konaní dostatočne objasnil žalovaným namietaný vzťah medzi plnením z havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia. Poškodený má právo rozhodnúť sa, akou formou si bude žiadať náhradu vzniknutej škody. Pokiaľ má uzavreté havarijné poistenie, môže si náhradu uplatniť u svojho havarijného poisťovateľa, k čomu poškodený pristúpil aj v danom prípade a uplatnil si vzniknutú škodu voči svojmu havarijnému poisťovateľovi. V zmysle § 813 OZ vstúpil poisťovateľ do pozície poškodeného. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona po splnení žalobcom už uvádzaných podmienok. Poskytnutím poistného plnenia poškodenému vzniklo poisťovateľovi právo regresu voči škodcovi - žalovanému, nakoľko škoda nebola spôsobená svojím poisteným (poškodeným), ale inou osobou (žalovaným). Následne má teda havarijný poisťovateľ, ale už v postavení poškodeného, právo sa rozhodnúť, voči komu uplatní náhradu škody, to znamená, priamo voči škodcovi (žalovanému), resp. v prípade zákonného poistenia voči poisťovateľovi alebo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (žalobcovi). V predmetnom prípade si náhradu škody poisťovňa uplatnila voči žalobcovi, nakoľko žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu. V prípade, že by žalovaný mal k motorovému vozidlu uzavreté zmluvné poistenie v zmysle zákona číslo 381/2001 Z. z., havarijný poisťovateľ by postupoval voči poisťovni žalovaného, v ktorej by mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Preto žalobca uhradil havarijnému poisťovateľovi plnenie, ktoré poisťovňa poskytla žalovanému (kaskoregres). Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 210/2011 zo dňa 31.1.2012. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd v rámci prvostupňového konania už nezaoberal, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a žalovaného zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 294,18 eur (vyjadrenie k odvolaniu, 284,81 eur za 1 úkon právnej služby plus DPH plus 9,37 eur režijný paušál s DPH).
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. Mal na zreteli skutočnosti, ktoré vyšli v súvislosti s prejednávaním a rozhodnutím veci navonok. Pri prejednávaní podaného odvolania odvolací sú mal na zreteli obsah podaného odvolania žalovaného. V podanom odvolaní žalovaný uvádza, že napáda celý rozsudok, avšak v dôvodoch sa zaoberal iba spôsobom náhrady škody vo vzťahu ku žalobcovi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zodpovedný za nehodu bol žalovaný. Na vozidlo žalovaného nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo spisového materiálu poisťovne Allianz Slovenská poisťovňa je zrejmé, že poisťovňa začala poistnú udalosť riešiť v rámci havarijného poistenia. Pri posúdení uplatneného nároku súd vychádzal predovšetkým z účelu zákona číslo 381/2001 Z. z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, ako aj postup v prípade, ak
škodca povinné zmluvné poistenie uzatvorené nemá. V predmetnom konaní však poškodený dostal vyplatené poistné plnenie zo svojej havarijnej poistky. Poškodený si nárok na poistné plnenie uplatnil voči Allianz Slovenská poisťovňa, hoci mal v zmysle § 24 ods. 4 zákona číslo 381/2001 Z. z. právo uplatniť si svoj nárok voči žalobkyni. Poškodený teda právo na základe vlastnej vôle nevyužil. Preto likvidácia škody prebiehala na základe existujúceho vzťahu medzi poisťovňou a poisteným založenom zmluvou o havarijnom poistení. Poškodenému bolo poskytnuté plnenie z jeho havarijného poistenia, čím boli jeho nároky plne uspokojené. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b),
Kancelária poisťovateľov poskytuje z Poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Poškodený má právo uplatniť si nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody pri poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 citovaného zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2, písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často označované ako regres, ktorý je však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté plnenie toho, kto plnil veriteľovi namiesto dlžníka voči dlžníkovi. Nárok na náhradu škody je svojou právnou podstatou zákonnou cesiou, teda prechodom práva na základe zákona. Podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodnej udalosti ziskový, t. j., aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči žalobcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. V súvislosti s výplatou poistného plnenia došlo k prechodu nároku poistného na poisťovňu. Ide o zákonnú cesiu, ku ktorej dochádza okamihom a v rozsahu výplaty poistného plnenia. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogračný postih), ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníka. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a Slovenskej kancelárii poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Žalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil, preto poškodený si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti poisťovateľovi alebo škodcovi, alebo voči obom naraz. V určitých prípadoch si poškodený mohol uplatniť náhradu škody voči žalobkyni, ktorá spravuje poistný garančný fond. Poškodený si neuplatnil náhradu škody v zmysle zákona 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov voči žalobkyni, ale škodu si uplatnil u svojho poisťovateľa zo svojej havarijnej poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Žalobkyňa následne refundovala z poistného garančného fondu poisťovateľovi sumu, ktorú uhradila poškodenému z jeho havarijného poistenia. V predmetnej veci, keďže žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie, žalobkyňa poisťovateľovi ním zaplatenú finančnú čiastku uhradila z garančného fondu, keďže táto poškodenému náhradu škody vyplatila na základe zmluvy o poistení majetku. Na základe zákonnej zmluvnej cesii podľa § 813 ods. 1 OZ, poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného. Žalobcovi tak vzniklo právo postihu, nie právo na náhradu škody proti žalovanému dňom, kedy poisťovateľovi refundoval ním poskytnuté plnenie poškodenému. Keďže takto poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plnenie z garančného fondu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov z garančného fondu proti žalovanému z titulu práva postihu. Okamihom vyplatenia predmetných finančných prostriedkov žalobcom zmluvnej poisťovni poškodeného sa žalobca stal aktívne legitimovaným v danej veci z titulu práva postihu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci, nie je dôvodné.
Odvolací súd s poukazom na nedôvodnosť dôvodov odvolania rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku I., II. a III. podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Prvostupňový súd rozhodoval o povinnosti žalovaného uhradiť v prospech žalobcu trovy konania vo výške 3.786,37 eur, ako aj trovy štátu žalobcom a žalovaným. Odvolací súd zrušil výrok IV., V., VI. z
dôvodu, že náhrada trov konania, ako aj náhrada trov štátu ustanovená vo výroku rozsudku, nie je opodstatnená a je v rozpore s prieskumateľnosťou tohto rozhodnutia.
Odvolací súd s poukazom na nepreskúmateľnosť trov konania a náhrady trov štátu tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa je dôsledne vyčísliť náhradu trov konania. Zo zdôvodnenia náhrady trov konania nevyplýva, či došlo k poníženiu náhrady trov konania z titulu poníženia náhrady prvostupňovým súdom, t. j., z akej tarifnej hodnoty súd vychádzal pri určovaní hodnoty právneho úkonu. Nie je uvedený pomer úspechu a neúspechu aj vo vzťahu k protinávrhu.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v tomto rozsahu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti výpočtu náhrady trov, ako aj náhrady trov štátu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a v rozsahu zrušenia vec mu vrátil na ďalší postup.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude rozhodnúť o náhrade trov konania so zdôvodnením priznanej výšky uplatnenej náhrady trov konania. Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.