Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/236/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: O. A., F.. XX.XX.XXXX, F. T. P. Q. Č.. XX, zast. v konaní opatrovníkom D. Č., zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 262/05 DK/ L, o vymoženie 34,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.03.2011, č. k. -16, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku o trovách exekúcie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 105,83 Eur exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 34,19 Eur (1 030,00 Sk) s prísl., na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Jarmily Kováčovej, Gajova 13, Bratislava sp. zn. N 3462/2004, NZ 76222/2004, zo dňa 16.10.2004. Súd prvého stupňa v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 002466 * zo dňa 24.3.2005, na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Moyzesova č. 34, 040 01 Košice. Oprávnený podal dňa 23.11.2010 návrh na zmenu exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.

Súd prvého stupňa citoval ust. a a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Zistil, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v zmluve o úvere č. 7260184 zo dňa 30.10.2003 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinným takto splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Posúdil zmluvu o úvere č. 7260184 zo dňa 30.10.2003 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná

o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným. Poukázal na ustanovenia a násl. a uviedol, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenie o zmluve o úvere. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi súčasne v predtlači zmluvy o úvere zo dňa 30.10.2003 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa . Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok takúto podmienku výslovne nespomína.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je ani platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa . Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 332,74 € (10 024,00 Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 170,95 € (5 150,00 Sk) a naviac dlh sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 30.6.2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Nie je tu však uvedená výška jednotlivých plnení. Naviac súd prvého stupňa zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V súlade s ustanovením posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a, b, d až j, k, l, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam je v notárskej zápisnici navýšenie poskytnutého úveru 331,94 € (10.000,00 Sk) aj o poplatok z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice o 161,79 € (4 874,00 Sk), teda skoro o 50 %. Ďalej je v notárskej zápisnici uvedené uznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale občianskoprávny vzťah, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie . Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného podľa súdu prvého stupňa neplatný v zmysle , nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré

bránia pokračovaní v exekúcii. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 EP z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

Exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal požiadal súd prvého stupňa o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 145,67 Eur v zmysle , 15 a 22 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""). Súdny exekútor žiadal priznať odmenu podľa a za úkony: "spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 00:35 hod, spracovanie upovedomenie o začatí exekúcie 00:35 hod, spracovanie žiadosti o súčinnosť 00:25 hod, spracovanie upovedomenie o začatí exekúcie - mzda 00:40 hod, ". Súd prvého stupňa nepriznal odmenu za tieto úkony, nakoľko mal za to, že tieto si súdny exekútor účtoval duplicitne t. j. za tieto úkony je priznaná paušálna suma po 3,32 € za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku, účtu a platiteľa mzdy povinného.

Súdny exekútor žiadal priznať odmenu podľa a za každý jednotlivý úkon po 6, € aj keď na tieto úkony vynaložil čas kratší ako 1 hodina. Súd prvého stupňa konštatoval, že z logického a gramatického výkladu cit. , vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaloženého času na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Nie je v súlade s uvedenými ustanoveniami účtovanie hodinovej odmeny za každý úkon i v prípade, že v uvedenej začatej hodine bolo vykonaných viac úkonov exekútora. Súd prvého stupňa považoval vyfakturované úkony "prijatie návrhu", a "štúdium návrhu a jeho zaevidovanie" za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou. Uvedené úkony nepredstavovali z hľadiska činnosti exekútora takmer žiadnu odbornú činnosť. Súd prvého stupňa preto nepriznal exekútorovi osobitne odmenu za uvedený úkon s tým, že odmena za jeho vykonanie je v zmysle už zahrnutá v priznanej odmene exekútora. Súd prvého stupňa priznal paušálnu suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: /podľa , , / - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé zisťovanie majetku povinného 3x po 3,32 Eur, t.j. odmena spolu: 26,56 Eur + DPH vo výške 20 % z odmeny: 5,31 Eur, náhrada hotových výdavkov /podľa / za poštovné vo výške 11, Eur, cestovné náhrady 54, Eur a náhrada za stratu času 7, Eur, t.j. odmena a hotové výdavky spolu: 105,83 Eur. Po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že trovy vo výške 105,83 Eur sú v súlade s §, 15 a 22 , tieto považoval za účelne vynaložené a preto mu ich priznal. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku a uviedol, že vidí zavinenie oprávneného v tom, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami. S ohľadom na uvedené skutočnosti ho súd zaviazal úhradou trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Domnieval sa, že v danej veci súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica už bola totiž predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Preto plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi považuje za plnomocenstvo udelené v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že povinný ako dlžník v zmysle udelené plnomocenstvo mohol kedykoľvek odvolať. Nezhoduje sa so záverom súdu prvého stupňa o tom, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení a nasl. , oprávnený poukázal na to, že nakoľko oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere dňa 30.10.2003, pričom v čase uzavretia zmluvy neboli v ustanovenia a nasl. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z aplikácie týchto. Poukázal tiež na to, že v prípade, že napadnuté uznesenie bude

odvolacím súdom potvrdené a nadobudne právoplatnosť, nastane situácia, kedy si už oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, pretože jeho pohľadávka už bude premlčaná, a teda nevymožiteľná.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal oprávnený súdu prvého stupňa podanie zo dňa 3.9.2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, v rámci ktorého podania poukázal, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14.03.2012, sp. zn. -12 dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Uviedol, že formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „“) a materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v . Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd nijako nezdôvodnil svoj záver, podľa ktorého plnomocenstvo, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, považuje za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa 5 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu a ak by oprávnený zmenil názor, mohol plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek odvolať. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/19/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že nemožno tak zistiť prečo prvostupňový súd odkazuje na cit. smernicu a ako ju aplikoval v konkrétnom prípade. V závere svojho podania uviedol, že považuje za dôležité (vzhľadom na stav právnej istoty) požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte cit. smernice. Žiadal, aby odvolací súd konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:

1. Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Predmetná vec už bola predložená odvolaciemu súdu dňa 09.10.2012, pričom prípisom Krajského súdu v Košiciach, č.k. -41 zo dňa 28.11.2012 bolo rozhodnuté o vrátení veci súdu prvého stupňa ako predčasne predloženej pre nedodržanie postupu podľa . Z prípisu vyplýva, že odvolací súd mal za to, že uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v celom rozsahu napadnuté odvolaním oprávneného, a teda smerovalo aj proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, pričom podľa v spojení s Exekučného poriadku odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora nie je prípustné. Po podaní odvolania proti uzneseniu sa výrok uznesenia o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora na základe citovaného ustanovenia zrušil a o návrhu na zmenu exekútora mal opätovne rozhodnúť sudca, čomu nebolo tak v tomto prípade. V priloženej predkladacej správe bolo uvedené len, že sudca odvolaniu oprávneného nevyhovuje.

Súd prvého stupňa následne po vrátení vecí samostatným uznesením č.k. -44 zo dňa 14.02.2013 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a predložil spis opätovne odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 105,83 Eur exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Pokiaľ oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zmenu exekútora, podaním tohto odvolania došlo k zrušeniu tohto výroku v zmysle ust. a o tomto návrhu mal opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

V zmysle ust. 251 ods.4 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie žiadosti o zmenu exekútora, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takúto žiadosť zamietne, nie je prípustné odvolanie.

V zmysle ust. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V danom prípade uznesenie, ktorým súd návrh na zmenu exekútora zamietol, vydal vyšší súdny úradník a keďže proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca. Zákonná sudkyňa o návrhu na zmenu exekútora rozhodla po podaní odvolania, a po vrátení veci odvolacím súdom samostatným uznesením č.k. -44 zo dňa 14.02.2013, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Pretože podaním odvolania oprávneným proti tomuto výroku došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti zo zákona, odvolací súd o tomto výroku napadnutého uznesenia nerozhodoval.

Napadnuté uznesenie je vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v uvedenom rozsahu v zmysle potvrdil. Vecne

správne a zákonu zodpovedajúce sú aj na tieto výroky rozhodnutia sa vzťahujúce dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Exekučný titul vyhodnotil zo záverov, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom pre jej chýbajúce náležitosti. Odvolací súd sa s týmito právnymi závermi stotožňuje a na doplnenie považuje za potrebné doplniť:

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V prejednávanom prípade súd teda neposudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu konania, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a to i bez návrhu, skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie. Ak zistí, že exekúcia je vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je vykonateľný po stránke formálnej alebo materiálnej, je oprávnený exekúciu zastaviť. Exekučný súd teda mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu i súvisiace doklady, najmä predmetnú notársku zápisnicu i zmluvu o úvere. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Za jednu zo základných otázok, ktoré treba v danej veci vyhodnotiť je to, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, v akom ich urobil v mene povinného a či zmluvné zastúpenie podľa medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. Plnomocenstvo (v danom prípade udelené dlžníkom ako splomocniteľom splnomocnencovi za účelom, aby tento v prípade, že v budúcnosti nastane situácia, že dlžník si nebude riadne plniť povinnosti zo zmluvy o úvere, v mene dlžníka spísal notársku zápisnicu ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z toho úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu) je dvojstranný právny úkon, ktorý v danom prípade vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, žeby mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami platného uznania záväzku sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákonná účinnosť takého uznania predpisuje obligátorne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti.

Podľa , ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa . Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolností nastanú. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

V kontexte uvedeného je potrebné vziať zreteľ na podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a jeho zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Túto predtlač dal vyhotoviť oprávnený, všetky trovy pred notárom (vzniknuté so spísaním notárskej zápisnice) platil oprávnený a rovnako oprávnený Mgr. Tomášovi Kušnírovi platil aj odmenu za jeho konanie pred notárom a obe tieto položky oprávnený vymáha v tomto exekučnom konaní ako trovy notára za spísanie notárskej zápisnice 2 510,- Sk a trovy právneho zastúpenia 1 192,- Sk. Pokiaľ oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnomocenstva, teda to, aby splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného, pričom povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť, pretože aj v rámci § 44 ods. 2 Exekučného poriadku možno skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom.

Z uvedeného je potom zrejmé, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním, tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou, a preto vzhľadom na jej absolútnu neplatnosť, nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe.

Zistený nedostatok týkajúci sa plnomocenstva, že zmluva uzavretá medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa je absolútne neplatná, je postačujúci pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver je dostatočným dôvodom na zastavenie exekúcie, ako bolo vyššie uvedené, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Pri takýchto záveroch sú už bezpredmetné ďalšie dôvody, v ktorých súd prvého stupňa posudzoval vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský úver. Pokiaľ totiž súd uzavrel, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo do 03.02.2005), je už nadbytočné hodnotenie zmluvy medzi účastníkmi. Na tento záver odvolacieho súdu je bez akéhokoľvek právneho významu poznámka odvolateľa ohľadom oslabenia jeho práva pri zabezpečení si iného exekučného titulu.

Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr. podľa o konkurze a vyrovnaní. Preto ust. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa ust. , teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR -16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.